Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205248
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119205248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: N. Y., T..

XX.XX.XXXX, H. C., I. X, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom
Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7,
841 04 Bratislava, IČO: 35 177 69, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
Plynárenská 1, Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2019 žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného vydať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 653,86 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že súd Rozsudkom sp. zn. 32Csp/2/2018 rozhodol o
povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Bola tak v pozícii spotrebiteľky
úspešná, má tak nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia postupom podľa § 3 ods.

5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 21.03.2019, v ktorom žalobu
žalobkyne žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala výšku
finančného zadosťučinenia, ani okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Zároveň mal za to, že je nevyhnutné, aby vznikla žalobkyni preukázateľná ujma.
Táto ujma žalobkyni v žiadnom prípade nevznikla, nemohla byť ani preukázaná, pričom žalobca sa o

preukázanie tejto ujmy ani nesnažil. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nijakým hodnoverným spôsobom
dostatočne neodôvodnila svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala jej priznanie žalobkyni nevznikla. Práve naopak, samotná žalobkyňa jednoznačne koná
v rozpore s dobrými mravmi, keď napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, ktorý žalovaný
predložil, nevykonala žiadnu úhradu dlžnej sumy v prospech žalovaného.

3. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/2/2018,

vypočutím žalobkyne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/2/2018-55 zo dňa 07.11.2018 súd rozhodol o
povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2016 k Zmluve ospotrebiteľskom úvere číslo 520161031 zo dňa 27.05.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
na výkon zrážok zo mzdy. Rozhodol o tom, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalovanému v rozsahu 100 %. Tiež rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 486,14

Eur spolu s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol a rozhodol, že v
konaní o vzájomnej žalobe žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.12.2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 zo dňa 26.10.2017, z obsahu ktorého vyplýva, že inštitút Dohody
o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak existuje hoci len potencionálne

riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná
inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa spravidla uložením povinnosti

zdržať sa výkonu práva z konkrétnej Dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia alebo
v prípade neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením Dohody o zrážkach zo mzdy
ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí brať

súd ohľad. Súd prvého stupňa v celom rozsahu odkázal na odôvodnenie vyplývajúce z rozhodnutia
odvolacieho súdu.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.06.2019 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 30.05.2019, v ktorom

súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, odvodzoval ju od
pôvodného konania a od sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

6. Žalobkyňa súdu uviedla, že so žalovaným uzatvorila úverovú zmluvu, úver aj splácala, no keďže

sa dostala do finančných problémov tento úver prestala splácať. Od zamestnávateľa sa dozvedela,
že si žalovaný od nej uplatnil zrážky zo mzdy v sume 1.140 Eur a tieto jej aj zrážal, prestal ich
vykonávať až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Dodnes nemá vyčíslenú sumu, akú má žalovanému zaplatiť.
Ak by disponovala účtom žalovaného a presnou výškou pohľadávky, dlžnú sumu by aj zaplatila.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame

vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku
takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

9. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady

škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v
podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu
dôvodným. Hmotnoprávne predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre súd

vyplynuli z pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32Csp/2/2018, v
ktorom žalobkyňa bola v pozícii spotrebiteľky úspešná, keď úspešne sa domohla, aby sa žalovaný
zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu
spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu

osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú Zákonom č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a ďalšie ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa.
Je to zrejmé z ustanovenia § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 až 54 Občianskeho

zákonníka. V prípade porušenia práva alebo povinností ustanovenej Zákonom č. 250/2007 Z.z. a
osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na
primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní
domohla uloženia povinností žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
túto dohodu o zrážkach zo mzdy predložil zamestnávateľovi žalobkyne na realizáciu zrážok z jej

mzdy na uspokojenie pohľadávky žalovaného. Žalovaný sa tak snažil obísť dôležitý prvok v ochrane
spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ nie je povinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na primerané
finančné zadosťučinenie, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a

spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

11. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného, že žalobkyni žiadna ujma nevznikla, s týmto
právnym názorom sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje a poukazuje na právne závery vyplývajúce z
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove podľa ktorého bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi

reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (Rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017, Rozsudok KS v Prešove 7Co 169/2018 zo dňa 25.03.2019).

12. Súd sa nestotožňuje s výškou primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú požaduje žalobkyňa
v sume 653,86 Eur ako rozdiel medzi sumou, o ktorú sa chcel žalovaný v pôvodnom konaní na úkor

žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Súd priznanú sumu 150 Eur považuje v celom rozsahu za dôvodnú.
Má za to, že je to satisfakcia za to, že musela podstúpiť uplatnenie svojich práv v konaní pred súdom.
Súd uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie nemá plniť reparačnú funkciu a už tobôž nemá plniť
funkciutitulomobohateniasaspotrebiteľanaúkorveriteľa.Súdtakpovažovaltútosumuvcelomrozsahu
za dôvodnú a žalobkyni priznal sumu 150 Eur. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobkyne ako

nedôvodný zamietnutý.

13. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd mal za to, že výška
priznaného finančného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy súdu. Z tohto dôvodu súd rozhodol onároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.