Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211744
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu M. R., s. r. o., so sídlom
Y. XXX, V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o.,
so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému V.. N. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. Y. XXX/X, U., právne zastúpenému JUDr. Mariánom Karásekom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom M. R. Štefánika 136, Považská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 13C/38/2017-294 zo dňa 24. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok III.) potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne zastavil konanie, a to v časti určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2017, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, a predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Y., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k. ú. R.
U. ako parcely registra „C“: parcela č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, ako aj parcely
registra „E“, a to parcely: č. XXXX, parcela č. XXXX, stavba - drevovýroba súp. č. XXX postavená na
parcele č. XXXX/X, stavba 8 bytová jednotka súp. č. XXX postavená na parcele č. XXXX/X, ako aj
nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Krupina, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k. ú. R. U., a to
parcely reg. „E“, parcela č. XXXX/X a nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Krupina, katastrálny

odbor, na LV č. XXX pre k. ú. Horné Terany ako parcely registra „E“ parcela č. XXXX/X (výrok I.).

2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

3. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú zapísané na Okresnom úrade Krupina, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. R. U. ako parcely
registra „C“ - parcela č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a parcely registra „E“ parcela

č. XXXX, XXXX, ako aj stavby - drevovýroby súp. č. XXX postavená na parcele č. XXXX/X, stavby X
bytovájednotkasúp.č.XXXpostavenejnaparceleč.XXXX/X,akoajvýlučnýmvlastníkomnehnuteľností
vedených B. úradom Y., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre k. ú. R. U. ako parcela reg. „E“ č.
XXXX/X a na LV č. XXX parcela registra „E“ č. XXXX/X (ďalej v texte „sporné nehnuteľnosti“). F. sažalobca domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, predmetom ktorej boli uvedené sporné nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený B. úradom
Y., katastrálnym odborom dňa XX. XX. A. pod V XXX/XX je neplatná.

X. Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa XX.
XX. XXXX vzal svoju žalobu čiastočne späť ohľadom určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným ohľadom sporných nehnuteľností je neplatná, konanie v tejto
časti zastavil aplikujúc ust. § 145 ods. X X..

X. Okresný súd tak následne konal o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. S. k záveru, že žalobca vo vzťahu k tejto časti žaloby preukázal naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorý vzhliadol v tom, že v prípade úspechu žalobcu v
konaní by došlo k náprave nesprávneho právneho stavu deklarovaného v Y. nehnuteľností.

X. Následne sa okresný súd zaoberal námietkou žalovaného vo vzťahu k nedostatku právomoci B.
súdu F., ktorú nepovažoval za dôvodnú s poukazom na § 1 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z. z.,
podľa ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene, alebo o zániku
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. V prejednávanej veci bol predmetom
konania spor o určenie vlastníckeho práva, a preto takýto spor nemožno rozhodovať v rozhodcovskom

konaní a túto právomoc má len všeobecný súd.

X. Okresný súd neuznal námietku žalovaného ani vo vzťahu k prekážke veci rozhodnutej ohľadne
vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, nakoľko o takúto prekážku v konaní môže ísť iba v
prípade totožnosti strán v prejednávanej veci a skutkových okolností. V prejednávanej veci nemôže

byť podľa okresného súdu o totožnosti reč, nakoľko žalovaným namietané konanie, ktoré sa konalo
pred rozhodcom a v konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. R XXX/XXXX zo dňa XX. XX.
XXXX sa síce týkalo rovnakých strán, ako v prejednávanej veci, ale išlo o iný predmet konania a strany
boli vo vymenenom procesnom postavení. V uvedenom rozhodcovskom konaní vystupoval žalovaný
v postavení žalobcu, pričom si voči žalobcovi v postavení žalovaného uplatňoval nárok na zaplatenie

sumy XX.XXX,- € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX.
XXXX. Z uvedeného tak podľa okresného súdu vyplýva, že v uvedených konaniach nejde o totožnosť
predmetu konania, nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by sa určovala
platnosť, či neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX a ani rozhodnutie, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom určovalo vlastnícky vzťah strán k sporným nehnuteľnostiam. S., že o určení vlastníckeho

práva ani rozhodcovský súd rozhodovať nemôže.

X. Následne okresný súd dospel k právnemu záveru (po čiastočnom zastavení konania), že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobe o určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, preto žalobu vo zvyšku zamietol. Z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim, v mene ktorého vystupoval jeho konateľ M. K. a
žalovanýmakokupujúcim,bolauzavretákúpnazmluvadňaXX.XX.XXXX,predmetomktorejbolisporné
nehnuteľnosti (ďalej v texte „kúpna zmluva“) s tým, že v článku V.. bola riadnym spôsobom dohodnutá
kúpna cena, a to nasledovne: - peňažné prostriedky vo výške XX.XXX,- €, - barter v podobe barterových
bodovvpočteXX.XXXks. Y.zmluvupodpísalkonateľžalobcuzapredávajúceho,atojednakakokonateľ

za spoločnosť M. R., s. r. o. a jednak ako fyzická osoba. U. kúpnu zmluvu podpísal dvakrát, pričom
samotný konateľ žalobcu pri svojom výsluchu nevedel zdôvodniť, z akého dôvodu je podpísaný na tejto
zmluve dvakrát, keďže tvrdil, že v kúpnej zmluve, ktorá mu bola predložená, neboli žiadne ustanovenia
ohľadne toho, že by mal ručiť za spoločnosť M. R., s. r. o., a že v predmetnej zmluve, ktorá mu bola daná
na prečítanie, neboli žiadne podmienky s pokutami, ani spomínaný žiadny rozhodca. Z kúpnej zmluvy,

a to prílohy ku kúpnej zmluve ďalej vyplynulo, že aj prílohu podpísal konateľ žalobcu. F. označil na
preukázanie svojich tvrdení dôkaz výsluchom svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, a to svedkovia V. C.
a N.. H. Y.. B. svedkovia jednoznačne potvrdili tie skutočnosti, ktoré od začiatku tvrdil žalovaný, a to, že
došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy vo forme, ako bola predložená v originále žalobcom. F. teda
preukázal, a to aj výsluchom vyššie uvedených svedkov, že kúpna zmluva bola uzavretá práve v takej

forme, ako bola predložená zo strany žalobcu a ako bola zviazaná Z. kanceláriou Y. & partners, s. r. o.,
pričom v tejto kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena v peňažných prostriedkoch vo výške XX.XXX,-
€ , barter v podobe barterových bodov v počte XX.XXX ks. F. prostredníctvom výpovede svedkyne
advokátky N.. H. Y. produkoval dôkaz aj o tom, že žalobcovi bola predložená aj verzia predmetnej kúpnejzmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorej bolo uvedené, že časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- € mala
byť splatná v lehote do X dní odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra na základe tejto zmluvy, pričom v originále kúpnej zmluvy, ktorá bola účastníkmi aj podpísaná,

bolo už zmenené aj uvedené, že časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- € je splatná v lehote do X dní odo
dňa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý návrh zmeny navrhol práve žalobca, pričom je
logické, že táto zmena v predmetnej zmluve je v prospech žalobcu, a teda podľa okresného súdu došlo
k zmene pôvodnej verzie kúpnej zmluvy práve v tejto časti na základe žiadosti samotného žalobcu. F. sa
tak nepodarilo preukázať, že dohoda medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,

mala byť podľa jeho tvrdenia taká, že kúpna cena predmetných nehnuteľností je vo výške XXX.XXX,-
€, pričom táto cena mala byť zaplatená peňažnými prostriedkami vo výške XX.XXX,- € a XX.XXX ks
v barterových bodoch, nakoľko žalobca v tomto smere neprodukoval v jeho prospech žiadny dôkaz,
uvedené ani nepriamo z okolností uzavretia zmluvy nevyplýva.

X. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť

o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná. V danom prípade podľa súdu bolo dôkazné
bremeno na žalobcovi, ktorému sa nepodarilo preukázať, že kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne a takisto sa mu nepodarilo preukázať, že kúpna zmluva obchádza zákon,
alebo sa prieči dobrým mravom a ani to, že kúpnu zmluvu žalobca uzavrel v omyle, vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 39 a § 49a B. zákonníka.

XX. Na záver okresný súd doplnil, že pokiaľ ide o konanie žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy,
týmto sa už súd nezaoberal, ani ho nevyhodnocoval, keďže predmetom tohto konania bolo určenia

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a prejudiciálne skúmaniu (ne)platnosti kúpnej zmluvy ku
dňu jej uzavretia, teda ku dňu XX. XX. XXXX, na základe ktorej došlo k zmene v katastri nehnuteľností.

XX. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. X. sporový
poriadok (ďalej v texte „X.“).

XX. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a V..
napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. X písm. b/, d/, e/, f/, h/ X.. C. namietal, že rozhodnutie
okresného súdu neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, ktoré súd k vydaniu napadnutého rozsudku
viedlo. V texte síce sú rozsiahlym spôsobom okopírované celé pasáže, prípadne úplne kompletné

texty podaní strán, prednesov právnych zástupcov, ako aj celé výpovede strán a svedkov prevzaté zo
zápisnice z pojednávania, no samotnému odôvodneniu súd sa venuje čiastočne iba na strane XX a XX
napadnutého rozsudku, avšak ani na tomto mieste nie je možné nájsť presvedčivé úvahy, ktoré súd viedli
k vydaniu napadnutého rozhodnutia. M. preto považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

XX. Ďalšou odvolacou námietkou bola okolnosť, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchom štatutárneho orgánu spoločnosti RK
realitná kancelária, konkrétne pani M., nakoľko uvedená osoba by sa vedela vyjadriť k podmienkam,
za akých žalobca inzeroval a mal v úmysle predať predmetné nehnuteľnosti. G. tento návrh na

vykonanie dokazovania zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené. T. preto vyhodnotil návrh žalobcu
na vykonanie dôkazu, ak ho považoval za nadbytočný a zhodnotil, že by daný výsluch nepreukázal
také skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci. T., podľa neho uvedeným
výsluchom pani M. bolo možné preukázať jeho úmysel, že predmetnú nehnuteľnosť, resp. sporné
nehnuteľnosti inzeroval dlhší čas, za akých podmienok bol ochotný pristúpiť na uzatvorenie kúpnej

zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam (sporným nehnuteľnostiam), aké dal pokyny realitnej kancelárii
v súvislosti s predajom, aké boli jeho minimálne nároky na kúpnu cenu a pod.. G. naopak podľa
žalobcu, vypočul iba svedkov, ktorí boli v určitom vzťahu k žalovanému a ku ktorých je s vysokou
pravdepodobnosťou možnosť pochybovať o ich nezaujatosti. O., že svedkov, a to p. C. a N.. Y. navrhol
aj on vypočuť, nakoľko išlo o osoby, ktoré sa zúčastnili rokovaní a samotného podpisovania kúpnej

zmluvy, pričom žalobca veril, že pod hrozbou trestnej sankcie za podanie krivej svedeckej výpovede
budú svedkovia vypovedať pravdu. G. však vierohodnosť svedeckých výpovedí p. C. a N.. Y. a má za
to, že tieto nemôžu byť podkladom pre spravodlivé súdne konanie. C. výpovedi p. C. bolo zo svedka
cítiť nervozitu a pri výpovedi N.. Y. sa jednalo o opačný prípad, svedkyňa bola ako advokátka veľmisebavedomá, vopred pripravená na každú otázku súdu. T. preto pravosť dôkazu, a to pracovnej verzie
kúpnej zmluvy, ktorú svedkyňa N.. Y. na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX predložila, nakoľko pravosť
tohto dôkazu nie je možné žiadnym spôsobom overiť. U. dôkaz bol podľa neho účelovo vyprodukovaný

žalovaným.

XX. Nesprávne, podľa žalobcu, okresný súd nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej
súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. T. bol preto aj postup, ak sa súd nezaoberal
konaním žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy, keď po jej uzavretí žalovaný podnikol voči žalobcovi

množstvo krokov, ktoré je bezpochyby potrebné vyhodnotiť ako postupy v rozpore s dobrými mravmi.
B. zdôraznil, že žalovaný mu vyplatil ako kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti iba sumu XX.XXX,- € a
XX XXX ks bártrových bodov, pričom hodnota sporných nehnuteľností bola minimálne XX.XXX,- €. R.
po uzatvorení kúpnej zmluvy si žalovaný začal voči nemu uplatňovať nároky z titulu zmluvnej pokuty a
následne aj z titulu zľavy z kúpnej ceny, a to v celkovej výške presne sa zhodujúcej s výškou kúpnej ceny,
ktorú mu zaplatil s tým rozdielom, že on dostal zaplatených XX XXX bártrových bodov a žalovaný svoje

nárokyuplatňujevýhradneveurách.F.takzneužilskutočnosť,žežalobcajeobčanomU.,pričomviesíce
rozprávať po slovensky, má však výrazné problémy s čítaním a pochopením slovenského textu, preto
žalovaný prispôsobil podmienky zmluvy v rozpore s dohodnutým ústnym znením tak, aby pre seba získal
plnenie, ktoré je v hrubom nepomere k plneniu, ktoré získal on. F. tak fakticky získal sporné nehnuteľnosti
od neho bezplatne, pričom je tu ešte možnosť, že si voči nemu bude uplatňovať ďalšie nároky napr. z

titulu zmluvnej pokuty a pod.. Y. žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom
zároveň poukázal na to, že zmluvná pokuta dohodnutá v kúpnej zmluve je neprimerane vysoká v rozpore
s dobrými mravmi a je nastavená tak, že sa veľmi rýchlo vyšplhá až do výšky kúpnej ceny. Y. zmluva je
zmluvou úžerníckou, nakoľko žalovaný zneužívajúc jeho slabosť spočívajúcu v neovládaní slovenského
jazyka, upravil zmluvné podmienky tak, aby pre seba získal neoprávnenú výhodu v hrubom nepomere k

tomu, čo mal získať on. Má za to, že aj konaním žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy je preukázaný
jeho úmysel, ktorý mal pri uzatváraní kúpnej zmluvy, uvedená kúpna zmluva je preto neplatná podľa
§ 37 B. zákonníka, pretože nebola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a je neplatná aj v
zmysle § 39 B. zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi a v neposlednom rade je ju potrebné hodnotiť
ako neplatnú i v zmysle § 49a B. zákonníka z dôvodu podvodného konania žalovaného.

XX. Na záver žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal inzerátmi, ktoré boli
predložené ako dôkazy, a z ktorých bolo možné jednoznačne dôjsť k záveru, za akých podmienok mal
žalobca v úmysle predmetnú nehnuteľnosť predať. Y. dostatočne nerozumie písanému slovenskému
textu, nepochopil, že suma XX.XXX,- € je iba zábezpeka u notára, ktorá bude vrátená žalovanému. N.

sa javila ako suma, ktorú má dostať vyplatenú notárom ako kúpnu cenu po povolení vkladu na katastri, a
nie ako nejaká zábezpeka. T., aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

XX. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ním uvádzané tvrdenia v odvolaní

v celom rozsahu popiera, s nimi nesúhlasí. T. tomu, že žalobca považuje rozsudok okresného súdu
za nepreskúmateľný, neuvádza žiadne právne relevantné dôvody, v čom vidí nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. U. sa opiera výlučne o fakt, že napadnutý rozsudok pozostáva z XX strán, z ktorých len
dve možno považovať za odôvodnenie. O. tvrdenie žalobcu nie je založené na pravde a ide o výlučne
jeho subjektívne tvrdenia, nakoľko okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. T. rozsudok

zodpovedánáležitezistenémuskutkovémustavuvyplývajúcemuzvykonanýchdôkazov,pričomokresný
súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. B., že by v konaní bolo porušené čo
i len sčasti obmedzené právo žalobcu na spravodlivý proces.

XX. Následne žalovaný zdôraznil, že súd pri hodnotení dôkazov nie je viazaný návrhom strán sporu,

tieto hodnotí striktne s princípom voľného hodnotenia dôkazov, ktorý bol v predmetnom konaní v celom
rozsahu dodržaný. G. postupoval správne, keď nevykonal dokazovanie výsluchom p. M., nakoľko
všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre objektívne rozhodnutie v merite veci boli náležite súdom
zistené. C. M. nebola nikdy prítomná pri vzájomnom rokovaní žalobcu a žalovaného o predaji sporných
nehnuteľností, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy. D. svedkyne tak nepreukázal skutočnosti, ktoré by

boli potrebné pre meritórne rozhodnutie veci, a preto z dôvodu hospodárnosti konania predmetný dôkaz
okresný súd správne nevykonal.XX. Ak následne žalobca v odvolaní namieta, že súd vypočul iba svedkov, u ktorých je s vysokou
pravdepodobnosťou možné pochybovať o ich nezaujatosti, ide o účelové tvrdenie, nakoľko výsluch
svedkov, navrhol sám žalobca, čo potvrdil aj sám v odvolaní a tento mal vedomosť, v akom sú vzťahu

sú so žalovaným.

XX. Akékoľvek konanie strán po uzatvorení kúpnej zmluvy, podľa žalovaného, už nie je rozhodné
na určenie vlastníckeho práva. O. kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad sa de facto uzatvoril
zdĺhavý proces prevodu vlastníckeho práva z osoby žalobcu na neho, ktorý mali pod kontrolou strany

sporu. N. kroky po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorými si uplatňuje nároky z porušenia povinností žalobcu
vyplývajúcich z uzatvorenej kúpnej zmluvy, sa netýkajú určenia vlastníckeho práva.

XX. Opätovne žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s akýmkoľvek znením kúpnej
zmluvy pri jej uzatváraní, mohol jednak žiadať odstránenie tohto ustanovenia, zmenu, resp. trvať, že
kúpnu zmluvu s takýmto znením nepodpíše. Z jeho strany nebol na žalobcu vyvíjaný akýkoľvek nátlak

na podpísanie predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzatvoril slobodne a vážne za podmienok v nej
dohodnutých, medzi ktorými bola aj zmluvná pokuta za porušenie povinností, rozhodcovská doložka
a dohoda o ručení. Na znak súhlasu so znením kúpnej zmluvy konateľ žalobcu túto dvakrát podpísal,
raz ako konateľ a raz ako fyzická osoba, ktorá ručila za záväzky žalobcu. F. mal dostatočný priestor na
preskúmanie zmlúv a tieto si aj osobne s N.. Y. podrobne prešiel. G. stretnutie v advokátskej kancelárii

pri podpise zmlúv trvalo cca X,X hodiny. O. skutočnosť potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe, a to
bez námietky, že konateľ žalobcu má problém s čítaním a pochopením písaného slovenského textu.
C. na to, že konateľ žalobcu vykonáva podnikateľskú činnosť na území G. republiky už roku XXXX,
t. j. dostatočne dlhú dobu, aby ovládal slovenský jazyk rečou aj písmom v rozsahu potrebnom na
realizovanie štandardných obchodov vrátane znenia právnych predpisov nevyhnutných na vykonávanie

podnikateľskej činnosti, najmä B. a B. zákonníka. V priebehu pojednávania sám konateľ žalobcu potvrdil,
že bežne podpisoval zmluvy v slovenskom jazyku a jednalo sa o väčší počet zmlúv. C. uzatváraní kúpnej
zmluvy nešlo v jeho prípade o ojedinelý typ zmluvy a žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že by
s pochopením obsahu zmluvy mal akýkoľvek problém. T. kúpnej zmluvy začal žalobca namietať až v
dobe, keď si začal uplatňovať voči nemu nároky vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy, preto práve

jeho konanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď na jednej strane podpísal
kúpnu zmluvu s určitým znením a dohodnutými podmienkami bez ohľadu na to, či sú tieto prísne pre
ktorúkoľvek zo strán a na strane druhej, keď sa začnú uplatňovať nároky voči nemu z dôvodu porušenia
jeho povinností, začne namietať neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k prospech jeho
osoby.

XX.Knámietkežalobcu,žesasúdnezaoberalinzerátmi,ktorébolipredloženéakodôkazy,zktorýchbolo
možné jednoznačne dôjsť k záveru, za akých podmienok mal žalobca v úmysle sporné nehnuteľnosti
predať, žalovaný uviedol, že predložené inzeráty vyjadrujú prvotné podmienky žalobcu, za ktorých chcel
sporné nehnuteľnosti speňažiť a tieto sa výrazným spôsobom líšili od tých, ktoré boli dohodnuté na

osobných rokovaniach s ním. T. pri prejavení svojho záujmu o obchod vychádzal z úplne iného inzerátu.
Z. jeden z týchto inzerátov však nie je rozhodný pre výsledok osobných rokovaní medzi stranami sporu,
ktorý bol zapracovaný do textu kúpnej zmluvy predloženej žalobcovi. B. uviedol, že žalobca si obsah
kúpnej zmluvy riadne prešiel, voči tomuto nemal žiadne výhrady a kúpnu zmluvu riadne podpísal. C.
by s jej obsahom nesúhlasil, kúpnu zmluvu podpísať nemusel a z jeho strany nedošlo k žiadnemu

podvodnému konaniu. T., aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

XX. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 X.) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 X. a bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 385 ods. X (a contrario) X. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým

žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok V..) podľa § 387 ods. X
X. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd čiastočne konanie zastavil
(výrok I.), ktorý nebol odvolaním žalobcu napadnutý, zostáva v zmysel § 367 ods. X X. nedotknutý.

XX. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § X91 ods. 1 X. a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil. B. súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ichnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď nález A. súdu SR sp. zn. V..
ÚS XX/XXXX).

XX. Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodnutie okresného súdu je
nepreskúmateľné a túto nepreskúmateľnosť žalobca odôvodnil veľkým počtom resp. rozsahom strán
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého sa odôvodneniu venoval okresný súd len na
strane XX a XX napadnutého rozhodnutia, avšak ani na tomto mieste podľa žalobcu nebolo možné
nájsť presvedčivé úvahy, ktoré súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia viedli. B. súd považuje uvedené

tvrdenie žalobcu za účelové, ak napadnutý rozsudok napriek rozsahu strán odôvodnenia zodpovedá
náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov. B. súd prihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. B. súd nielen že uviedol dôkazy, na základe ktorých v prejednávanej
veci vo veci samej rozhodol, ale uviedol, ktoré dôkazy považoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril
a ktorým nie a tieto aj vyhodnotil jednotlivo ako aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. C. strán odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia zodpovedá rozsiahlo zistenému skutkovému stavu, konštatovaniu, z akých

dôkazov okresný súd pri vyhodnotení skutkových a právnych záverov vychádzal a následne na strane
tak, ako to konštatuje i sám žalobca v odvolaní XX a XX vyhodnotil, na základe akých dôkazov a
následne myšlienkových úvah dospel k tomu, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný nadobudol
sporné nehnuteľnosti, je platná a konkrétne na základe čoho dospel k tomu, že zmluvu uzavrel žalobca
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nakoľko sa mu nepodarilo preukázať, že by pri uzatváraní

kúpnej zmluvy absentovala jeho slobodná a vážna vôľa, príp. že by zmluva a kúpna cena v nej uvedená
nebola uvedená určite a zrozumiteľne. U. okresný súd sa dôvodne vysporiadal s tým, prečo nepovažuje
kúpnu zmluvu za zmluvu, ktorou by bol obchádzaný zákon, príp. by sa priečila dobrým mravom a ani
to, že by malo dôjsť k uzavretiu zmluvy v omyle. Y. úvahy sú uvedené práve v bodoch XX až XX,
na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s týmito sa stotožňuje. B. súd práve z dôvodu, že

dôsledne vykonal dokazovanie a poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré vykonal tak jednotlivo ako aj v ich
vzájomnejsúvislosti,tietopopisoval,ikeďobšírnejšie,právezdôvodu,abyzdôraznil,ženazákladetakto
vykonaných dôkazov dospel k skutkovým záverom a následne k záveru právnemu, že k preukázaniu
tvrdení žalobcu o neplatnosti zmluvy nedošlo. B. súd uviedol aj konkrétne skutkové okolnosti prípadu
v bodoch XX. až XX. a z toho vyplývajúce myšlienkové postupy, na základe čoho mal za to, že žalobca

dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol.

XX. Žalobca v odvolaní len spochybňuje hodnotenie dôkazov svedeckých výpovedí napriek tomu, že
okresný súd konštatoval, že vychádzal z hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s § 191 X., kedy
každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc pri tom na to, čo vyšlo

za konania najavo. C. z tohto hľadiska hodnotil vierohodnosť, pravdivosť a presvedčivosť svedeckých
výpovedí svedkov, ktoré v celkovom kontexte potvrdili verziu žalovaného o tom, že došlo k riadnemu
uzavretiu kúpnej zmluvy práve v tej forme, ako bola predložená v origináli žalobcom, a ako bola
zviazaná Z. kanceláriou Y. & C., s. r. o., pričom v tejto zmluve bola dohodnutá kúpna cena v peňažných
prostriedkoch vo výške XX.XXX,- €, barter v podobe bártrových bodov v počte XX XXX ks. S. bolo

preukázané, že došlo v advokátskej kancelárii N.. H. Y. k zmene pôvodnej verzie kúpnej zmluvy, a to v
prospech žalobcu, preto je len ťažko predpokladať, že ak by žalobca nesúhlasil s časťou kúpnej zmluvy
práve v časti dohody o kúpnej cene a s touto by nesúhlasil, príp. by ju žiadal pozmeniť, že by k uvedenej
zmene nedošlo, príp. že by bol akýmkoľvek spôsobom donútený kúpnu zmluvu tak, ako bola žalobcom v
origináli predložená spolu so žalobou, podpísať. F. neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že kúpna zmluva,

resp. rokovania pred ňou mali byť uzavreté tak, že kúpna cena sporných nehnuteľností mala byť vo
výške XXX.XXX,- €, pričom táto mala byť zaplatená peňažnými prostriedkami vo výške XX.XXX,- € a
XX XXX ks v bártrových bodoch. U. verzia kúpnej zmluvy nebola v konaní predložená a nevyplýva ani,
že by bola predmetom rokovania pred uzavretím písomne uzavretej kúpnej zmluvy.

XX. V tejto súvislosti odvolací súd preto nadväzne konštatuje i tú skutočnosť, že okolnosti inzerátov,
ktoré boli produkované zo strany žalobcu predtým, ako došlo k písomnému uzavretiu kúpnej zmluvy,
nie sú pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy relevantné, ak naviac sám žalovaný nereagoval na
inzeráty, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca. B. inzerátov, za ktoré mienil žalobca pôvodne sporné
nehnuteľnosti odpredať, nemôžu mať priamy vplyv na to, ako boli dojednané podmienky kúpnej zmluvy

medzi stranami sporu. T. je možné bez ďalšieho uzavrieť, že podmienky obsiahnuté v inzerátoch
boli totožné s podmienkami prerokovanými medzi žalobcom a žalovaným. T. uzavretiu kúpnej zmluvy
predchádzali rokovania a súčasne k uzavretiu písomnej zmluvy, resp. jej podpísaniu došlo v advokátskej
kancelárii, a to za okolností, ktorými sa okresný súd podrobne zaoberal a tieto vyhodnotil. Je len naťarchu žalobcu, že nedokázal preukázať tvrdenia a okresný súd postupoval vecne správne, ak v
dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom jeho žalobu zamietol.

XX. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bola okolnosť, že súd nevypočul p. M., ako štatutárny orgán
spoločnosti RK realitná kancelária, ktorá sa mala vyjadriť k podmienkam, za akých inzeroval a mal
v úmysle sporné nehnuteľnosti odpredať ešte predtým, ako došlo k uzavretiu písomnej zmluvy so
žalovaným. B. súd dôvodne z dôvodu hospodárnosti neprestúpil k vykonaniu tohto dôkazu, nakoľko
dôvodne nepovažoval uvedený dôkaz za priamo súvzťažný k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, nakoľko

jej výpoveďou by mohlo byť teoreticky potvrdené len to, akým spôsobom mal pôvodne v minulosti
žalobca záujem sporné nehnuteľnosti predať, avšak nemohli byť zistené skutočnosti preukazujúce
konkrétnu dohodu, príp. i predzmluvné rokovania medzi žalobcom a žalovaným, t.j. pred uzavretím
kúpnej zmluvy dňa XX. XX. XXXX vrátane tohto dňa, nakoľko p. M. nebola nikdy prítomná pri vzájomnom
rokovaní žalobcu a žalovaného o predaji sporných nehnuteľností, v dôsledku čoho by jej výsluch nemal
akým spôsobom preukázať skutočnosti, resp. okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy. B. súd sa teda

vysporiadal aj s tým, z akého dôvodu uvedený dôkaz nevykonal a odvolací súd sa s jeho postupom
stotožňuje.

XX. Výsluch ďalších svedkov, ktorých naviac navrhol vypočuť sám žalobca, nemožno spochybňovať
len tým, že vypovedali v prospech žalovaného. R. výpovedí svedkov spôsobom, že svedok bol

pri výpovedi nervózny príp. naopak, že advokátka bola pri výpovedi sebavedomá, nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu pre posúdenie pravdivosti ich výpovede. W. vo všeobecnosti možno konštatovať,
že nie je nič mimoriadne či neobvyklé, ak svedok pred súdom sa cíti nervózne, príp. naopak advokát,
ktorý má pravidelný a bežný kontakt so súdom, vystupuje sebavedome. O. okolnosti preto v žiadnom
prípade nemôžu spochybniť pravdivostnú hodnotu svedeckých výpovedí a nemožno sa preto stotožniť s

tvrdením žalobcu, že súd nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

XX. I keď čl. X ods. X S. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „dohovor“)
zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov

alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené
vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. A. SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva
jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. U. význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS XX/XX).

XX. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. G. ale nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. C. návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu. U. dodať, že aj podľa judikatúry ústavného
súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. XX ods. X A. SR a práva na spravodlivý proces
podľa čl. X ods. X dohovoru právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho,

aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá
strana v konaní (II. ÚS X/XX, II. ÚS XXX/XX).

XX. Vyššie uvedené sa vzťahuje i k námietke žalobcu, že okresný súd sa nezaoberal správaním
sa žalovaného po tom, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. B. súd taktiež konštatuje, že okolnosti

absolútnej a relatívnej neplatnosti zmluvy tak, ako sa ich dovolával žalobca v žalobe ako aj v priebehu
celého konania, je nevyhnutné, aby súd skúmal ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX.
Je možné usudzovať aj z určitých okolností po uzavretí zmluvy, aký úmysel možno predpokladať, že
niektorý z účastníkov zmluvy mal predtým, ako zmluvu uzavrel, avšak uvedené závery sú len dohadmi,
a nemajú žiadny vplyv na posúdenie absolútnej či relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej

došlo XX. XX. XXXX. W. pre úplnosť odvolací súd uvádza, že napriek tomu okolnosti, na ktoré žalobca v
odvolaní poukazoval a to správanie sa žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorý následne pristúpil k
tomu, že si uplatňoval sankčné mechanizmy dohodnuté v kúpnej zmluve pre prípad neplnenia povinností
jedného z účastníkov tejto zmluvy, nemožno bez ďalšieho považovať za dôkaz resp. okolnosť, ktorá bynaznačovala, že v čase, kedy sa zmluva uzatvárala, bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, príp. že
by nebola uzavretá slobodne a vážne zo strany žalobcu.

XX. Okresný súd sa dôvodne zaoberal aj otázkami, či došlo pri uzavretí zmluvy k omylu aj v súvislosti
s tým, že žalobca resp. štatutárny orgán - konateľ žalobcu je občanom U., avšak aj z obsahu spisu
jednoznačne vyplynulo a uznáva to i sám žalobca, že konateľ žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť
na území G. republiky už roku XXXX, t. j. dostatočne dlhú dobu, aby ovládal slovenský jazyk rečou
a písmom v rozsahu potrebnom na realizovanie štandardných obchodov vrátane znenia právnych

predpisov nevyhnutných na vykonávanie podnikateľskej činnosti. G. žalobca v konaní potvrdil, že bežne
podpisoval zmluvy v slovenskom jazyku a jednalo sa o väčší počet zmlúv. C. ani v tomto prípade,
konkrétnej kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom posúdenia okresným, ako aj odvolacím súdom, nešlo o
kúpnu zmluvu, ktorá by bola nezrozumiteľná, neurčitá, prípade by vážne jej znenie mohlo vyvolať rôzne
výklady pre občana, ktorý neovláda dostatočne slovenský jazyk. T. teda o ojedinelý typ kúpnej zmluvy,
ktorý by obsahoval pojmy, či podmienky, ktoré by boli nezrozumiteľné, alebo by navádzali k zmätočnosti,

prípadne že by s pochopením obsahu zmluvy mohol mať konateľ žalobcu akýkoľvek problém.

XX. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nepochopil otázku zábezpeky vo výške XX.XXX,- € a
domnievalsa,žetátomubudevyplatenáakokúpnacenapopovolenívkladunakatastrianieako„nejaká
zábezpeka“. O. tvrdenie je však v priamom logickom rozpore so znením kúpnej zmluvy, ktorá výslovne v

časti kúpna cena nič nepojednáva o sume XX.XXX,- € ako časti kúpnej ceny. V časti V.. kúpnej zmluvy
je uvedená kúpna cena a spôsob jej úhrady s tým, že výslovne bod X pojednáva o cene predmetu tejto
zmluvy, ktorá bola dohodnutá kombinovanou formou zaplatenia, a to jednak peňažnými prostriedkami
vo výške XX.XXX,- € a barterom v podobe barterových bodov v počte XX.XXX ks. V tomto bode sa
nič nehovorí o ďalšej časti kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- €. H. X časti V.. kúpnej zmluvy upravuje

splatnosť kúpnej ceny, bod X upravuje sankciu žalobcu ako kupujúceho pre prípad, že nezaplatí kúpnu
cenu riadne a včas. V bode X sa výslovne konštatuje, že kupujúci, t. j. žalovaný, dňa XX. XX. XXXX zložil
za účelom zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny zábezpeku, pričom podmienky vydania zábezpeky, ako
aj potvrdenie o jej zložení, tvorili prílohu tejto zmluvy. V prílohe ku kúpnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX je
výslovneuvedené,žezábezpekabudevydanápredávajúcemulenvprípade,akčasťkúpnejcenynebola

zaplatená v lehote do X dní od podania návrhu na vklad, alebo ak časť kúpnej ceny uhrádzanej formou
barteru nebude zaplatená v lehote do X dní odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení vkladu. Na záver
bolo výslovne konštatované, že v prípade, že v lehote do XX dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva
do katastra nenastanú horeuvedené podmienky,( nezaplatenie kúpnej ceny, resp. nezaplatenie formou
barteru), zábezpeka sa vráti zložiteľovi, teda kupujúcemu. Z obsahu zmluvy a ani uvedenej prílohy preto

nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by sa suma XX.XXX,- € mala považovať za časť kúpnej ceny tak,
ako to tvrdil žalobca v odvolaní.

XX. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. X B.
zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom
vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. F. v konaní
nepreukázal, že by prejavoval vôľu, ktorá neexistuje, prípadne bola v inej kvalite, ak zo žiadneho
listinného dôkazu, svedeckých výpovedí iná kúpna cena, ako tá, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve

predloženej žalobcom, nevyplýva. D. výhradu či simulovanie iného prívneho úkonu žalobca v žalobe ani
netvrdil. Y. cena bola určená spôsobom, ktorý je určitý a zrozumiteľný, žalobca namietal len toľko, že
kúpna cena mala byť vyššia, ktoré tvrdenie nepreukázal.

XX. Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 B. zákonníka). V rozpore so zákonom sú tie právne
úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo
účelom priečia zákonnému zákazu. C. úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce
neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu
odporuje. F. v konaní neuviedol v rozpore s akým zákonom je uzavretie kúpnej zmluvy, prípadne aký

zákon obchádza. G. zdôrazňoval uzavretie kúpnej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Y. sa však
opätovne opieral len o nespokojnosť s kúpnou cenou a okolnosťami, za akých mala byť kúpna cena
vyplatená, ktoré tvrdenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi. V. výlučne o predpoklady, z ktorých
žalobca pri uzavretí kúpnej zmluvy vychádzal, avšak vychádzajúce len z jeho domnienok.XX. Podľa § 49a B.. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zoskutočnosti,ktorájeprejehouskutočnenierozhodujúca,aosoba,ktorejbol,právnyúkonurčený,tento

omylvyvolalaalebooňommuselavedieť.C.úkonjetakneplatný,akomyltátoosobavyvolalaúmyselne.
B. v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Ak aj žalobca tvrdí, že sa domnieval, že predáva sporné
nehnuteľnosti za podstatne vyššiu kúpnu cenu, ide o skutočnosť, ktorá je pre uskutočnenie právneho
úkonurozhodujúca.Vkonanínebolonijakpreukázané,žebyžalovanývyvolalužalobcuomylvsúvislosti
s výškou kúpnej ceny, možno len predpokladať, že išlo o omyl v pohnútke. Y. cena uvedená v kúpnej

zmluve nevyvoláva pochybnosti o jej obsahu, ani nepôsobí zmätočne, či zavádzajúco.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže ani jedna z odvolacích námietok žalobcu v odvolaní nebola
dôvodnou a súčasne odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu zamietol podľa § 387 ods. X X. potvrdil.

XX. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko
okresný súd rozhodol vecne správne, aplikoval správnu právnu normu a v prípade, že žalovaný bol v
celomrozsahuvkonaníúspešným,mupriznalplnúnáhradutrovkonaniavsúlades§255X..O.odvolací
súd konštatuje napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania odvolaním nebol
napadnutý, avšak ide o výrok závislý.

XX. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. X X. v spojení
s § 255 ods. X X., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. F. nebol v odvolaco konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. A. bol v celom
rozsahu v odvolacom konaní žalovaný, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť

žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu XXX %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 X..

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
U. rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov X : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).