Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215759
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115215759.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a členov JUDr. Jozefa
Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: B.. I. M., C.. XX.X.XXXX, S. D. X, I., proti
žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, Prešov,
IČO: 00 610 577, zastúpenému: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová
3, Košice, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 19Cpr/13/2015-159 zo dňa 21.4.2016, a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cpr/13/2015-159 zo dňa 21.4.2016, takto

r o z h o d o l :

W.. Q. S., O. C. L. O. M., C. W. A.K. H. M. X. U. D. A..

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal a náhradu trov konania štátu taktiež nepriznal. Žalobkyňa sa podaným návrhom
domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2015, daná jej žalovaným z dôvodu
podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce je neplatná a jej pracovný pomer trvá naďalej. V návrhu
uviedla, že pokiaľ dôvodom na výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny bol jej postup v
prípade pacientky A. N., tak je presvedčená, že postupovala správne, poskytla jej potrebnú zdravotnú

starostlivosť, a naopak, samotná pacientka sa správala nezodpovedne, vedome odmietala zdravotnú
starostlivosť a sama ohrozila svoje zdravie, teda sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny.
Poukázala na to, že aj s ohľadom na stanovisko odborového združenia nie je možné jej správanie
kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože zvolila štandardný postup, dokonca
skôr nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tvrdila, že zo strany žalovaného sa voči nej správali
diskriminačne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože po tom, čo zistila, že je tehotná a oznámila

túto skutočnosť žalovanému ešte v novembri 2014, bol jej nariadený výkon pohotovostnej služby a v
mesiacidecembri2014bolazaradenádorozpisupohotovostnýchslužiebarovnakojejbolipohotovostné
služby nariadené aj v januári 2015, a to v rozpore s § 161 ods. 2 Zákonníka práce, čo je príčinou
toho, že od 5.2.2015 bola na rizikovom tehotenstve. Správanie žalovaného posúdila ako v rozpore s
dobrými mravmi aj preto, lebo sa domnieva, že sa stala pre žalovaného „nepohodlnou“, a preto došlo
ku skončeniu pracovného pomeru na základe vymysleného porušenia pracovnej disciplíny. V priebehu

konania svoje námietky voči výpovedi rozšírila aj o námietku neplatnosti výpovede pre skutočnosť, že
odborový orgán, ktorý mal pred daním výpovede prejednať jej výpoveď, tak nepostupoval v zmysle
Zákonníka práce, pretože výpoveď bola prejednaná 10.2.2015 a samotná výpoveď je datovaná až
18.2.2015. Výpoveď, ktorá bola daná 18.2.2015, teda podľa žalobkyne neexistovala v čase, keď bol
úmysel dať výpoveď prejednaný v odborovom združení, ktorý túto vec prejednal 10.2.2015. Poukázala
na to, že jej diskriminácia vyplýva aj z výpovedí dvoch svedkýň, ako aj z postupu primára oddelenia,

ktorý vypovedal, že ju dával do služieb napriek tomu, že písomná dohoda o tomto postupe uzavretá
nebola, a napriek druhej atestácii nedostávala ani prácu zodpovedajúcu tejto skutočnosti, nebola jejzmenená pracovná zmluva a upravený plat. Namietala aj tú skutočnosť, že to bol žalovaný, ktorý jej
znemožňoval poskytovať pacientom potrebnú lekársku starostlivosť, nakoľko nezabezpečil funkčný CT
prístroj. Namietala taktiež, že voči ostatným zamestnancom žalovaného v prípade obdobných porušení

pracovnej disciplíny závažného charakteru neboli vyvodené také pracovnoprávne dôsledky, ako v jej
prípade.

2) Žalovaný s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu tým,
že nevykonávala svoju činnosť pohotovostnej lekárky dňa 27.12.2014 podľa pracovnej náplne a

pracovného poriadku, v dôsledku čoho odmietla ošetriť pacientku A. N.. Zdravotnú starostlivosť
neposkytovala v súlade so zákonom de lege artis, následkom čoho pacientku vystavila vážnemu
ohrozeniu zdravia. Žalovaný odmietol tvrdenie, že neumožnil žalobkyni ako lekárke vykonávať potrebnú
zdravotnú starostlivosť v súvislosti s nefunkčným CT prístrojom, keďže zabezpečil v každom ohľade
náhradný CT prístroj a ostatní lekári na oddelení postupovali v zmysle tohto pokynu. Poprel ako účelové
taktiež diskriminačné správanie voči žalobkyni, ktoré malo spočívať v tom, že bola prideľovaná do

služieb napriek tomu, že bola tehotná a túto skutočnosť oznámila primárovi oddelenia. Rovnako odmietol
aj v konaní neskôr tvrdené skutočnosti žalobkyne o tom, že výpoveď nebola prejednaná odborovou
organizáciou v zmysle zákona, pretože bola prejednaná so všetkými troma odborovými organizáciami
a v súlade so Zákonníkom práce.

3) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa vykonávala u
žalovaného prácu lekárky v čase od 11.5.2009 do 30.11.2011 a následne na základe písomnej pracovnej
zmluvy zo dňa 8.12.2011, ktorou jej bola stanovená práca: lekár - diagnostická a preventívno-liečebná
činnosť na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú, s tým, že dohodnutý druh práce je špecifikovaný
opisom pracovných činností v pracovnej náplni. Podľa čl. II bod 1, 2 zmluvy nazvanej Osobitné

dojednania, zamestnanec - žalobkyňa bola povinná podľa pokynov zamestnávateľa - žalovaného
vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu, pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a v rámci vymedzeného druhu práce, ako aj plniť
všetky povinnosti ustanovené zákonnom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, keďže

práca lekára je prácou vo verejnom záujme. V ďalších dôvodoch rozsudku súd citoval čl. 18 bod 18.1
Pracovného poriadku žalovaného zo dňa 2.10.2012, v ktorom sú vymedzené povinnosti zamestnancov
pri vzniku a priebehu pracovného pomeru. Podľa bodu 19.1 Pracovného poriadku, porušenie pracovnej
disciplíny je zamestnancom zavinené konanie alebo opomenutie, ktorým porušil pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním všeobecne záväzné právne predpisy najmä Zákonník práce a

zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, interné
predpisy Fakultnej nemocnice s poliklinikou (ďalej „FNsP“), alebo nesplnil príkaz, nedodržal zákaz, alebo
pokyn nadriadeného. V bode 19.1.1 Pracovného poriadku sú vymedzené prípady menej závažného
porušovania pracovnej disciplíny a v bode 19.1.2 prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny.

4) V októbri 2014 vykonala žalobkyňa II. stupňovú atestáciu v odbore C.. Podľa lekárskeho potvrdenia
B.. M. T. zo dňa 24.11.2014 bolo potvrdené, že žalobkyňa je v 2. mesiaci gravidity, a na tomto je dopísané
„oslobodiť od nočných služieb a ďalší postup podľa Zákonníka práce“.

5) Podľa lekárskej správy - nálezu zo dňa 20.12.2014 sa v ten deň, poslednú sobotu pred vianočnými

sviatkami, svedkyňa A. N. v sprievode otca svedka M. N. dostavila na základe predošlého vyšetrenia
v lekárskej službe prvej pomoci do C.-príjmovej a konziliárnej ambulancie žalovaného počas ústavnej
pohotovostnejslužbysudávanýmibolesťamihlavy,krčnejchrbticeazvracaním.Službukonajúcalekárka
B.. B. I.Č. po vyšetrení do nálezu v časti liečba uviedla podanie infúzie a v časti odporúčanie uviedla: „s
navrhovanou hospitalizáciou t.č. nesúhlasí, poučená, v prípade zhoršenia stavu sa ihneď vráti, kontrola

v pondelok praktickým lekárom, raj. C., doplniť RTG chrbtice, 2 projekcie“.

6) Podľa lekárskej správy - nálezu zo dňa 21.12.2014 sa v ten deň opätovne táto pacientka dostavila
už priamo do ústavnej pohotovostnej služby do tejto ambulancie s intenzívnymi bolesťami v chrbtici.
Službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá pacientku vyšetrila a opätovne jej podala infúziu a v

časti nálezu odporúčanie uviedla: „hospitalizácia na C. oddelení v spáde ešte dnes - S., O., doporučujem
na jednoznačné vylúčenie rekurencie meningoencefalitidy zopakovať LP, vzhľadom k tomu že podľa
správy z M. prítomné aj isté množstvo krvi v likvore - CT angio na vylúčenie aneuryzmy IC ciev, MRI
C chrbtice“. Dňa 27.12.2014, prvú sobotu po vianočných sviatkoch, sa pacientka v sprievode matky abrata opätovne dostavila vo večerných hodinách do C. príjmovej a konziliárnej ambulancie žalovaného,
pričom opätovne službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá vykonávala prácu so zdravotnou
sestrou svedkyňou W. S., druhým lekárom vykonávajúcim ústavnú pohotovostnú službu na lôžkovom

oddelení bol svedok B.. X. U.. Dňa 2.1.2015 bol na oddelení kontroly a sťažností žalovaného urobený
záznam z ústneho podania žiadosti o prešetrenie postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v
ktorom otec A. N. vyjadril nespokojnosť s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho dcére,
na oddelení C.Y., v dňoch 20. až 27.12.2014, pričom poukázal na neprimerané správanie žalobkyne,
ktorá dňa 27.12.2014 ako službukonajúca lekárka neposkytla pacientke zdravotnú starostlivosť počas

ústavnej pohotovostnej služby. Listom zo dňa 3.1.2015 primár C. oddelenia žalovaného B.. Š. B. podal
vyjadrenie námestníkovi LPS pre nechirurgické oddelenie B.. B. M., M.., že „pacientka A. N. bola C.
vyšetrená v ÚPS v sobotu 20.12.2014 o 20.59 B.. B. I. pre bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice, zvracala.
Teploty nemala. V dňoch 8. až 12.12.2014 pacientka bola hospitalizovaná na C. klinike v M. pre bližšie
neurčenú vírusovú meningoencefalitídu. C. nález bez menimngeálnych javov. Pacientka nesúhlasila
s navrhovanou hospitalizáciou a podpísala „záznam o poučení a nesúhlase pacienta s poskytnutím

zdravotnej starostlivosti“.

7) V nedeľu 21.12.2014 o 18.04 hod. pacientka znova vyšetrená v ÚPS pre pretrvávajúce ťažkosti
B.. I. M., ktorá odporúča hospitalizáciu na C. oddelení v spáde - S., O. ešte dnes (21.12.2014)
za účelom zobrazovacieho vyšetrenia mozgu (CT) a opakovanie vyšetrenia mozgovo-miechového

moku a vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie - MRI C chrbtice. V sobotu
27.12.2014 v ambulantnej knihe C. pohotovostnej služby nie je záznam o C. vyšetrení pacientky A. N.. V
uvedených dňoch 20.12.2014, 21.12.2014 a 27.12.2014 na pracovisku nebola dostupná CT diagnostika
a zastupujúcim pracoviskom pre nemocnicu bolo Rádiologické oddelenie v S..

8) Listom zo dňa 5.1.2015 žalobkyňa sa k obsahu sťažnosti vyjadrila tak, že „pacientka, bola
hospitalizovaná od 8.12.2014 do 12.12.2014 na C. klinike v M. pre seróznu meningoencefalitídu. Dňa
20.12.2014 bola odoslaná z LSPP na našu C. ambulanciu pohotovostnej služby pre bolesti hlavy,
závrativý stav, zvracanie, kedy bola vyšetrená B.. I.. Objektívne C. bola pacientka pri vedomí, plne
orientovaná, prítomná reziduálna lézia n. VI vpravo, bez neurotopickej lateralizácie na končatinách a

bez evidentných známok meningeálneho dráždenia. Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia, s ktorou
nesúhlasila. Dňa 21.12.2014 sa dostavila pacientka na našu C. ambulanciu pohotovostnej služby z
miesta bydliska - okres O. pre bolesti v krčnej chrbtici. Pacientku som riadne vyšetrila na ambulancii,
objektívne C. prítomné známky poruchy dynamiky krčnej chrbtice, reziduálna paréza n. VI vpravo,
na končatinách bez evidentnej lateralizácie. Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia na C. oddelení

v spádovej oblasti - S. alebo O. s doporučením ďalšieho diagnostického postupu - viď správa, aj
vzhľadomktomu,ževoFNsPPrešovjedlhodobývýpadokCTprístroja,ktoréboloksprávnejdiagnostike
nevyhnutné. Dňa 27.12.2014 som opäť slúžila na C. pohotovostnej ambulancii, pacientke som znova
doporučila vyššie uvedený postup - okamžitú hospitalizáciu v NsP S. s diagnostikou zobrazovacími
vyšetrovacími metódami a diagnostickú lumbálnu punkciu, vzhľadom k tomu, že na našom pracovisku

nebola v tom čase možná CT diagnostika - zastupujúcim pracoviskom bolo rádiologické oddelenie NsP
S.“.

9) V ten istý deň žalobkyňa bola na vyšetrení u svojho gynekológa, ktorý označil jej graviditu za rizikovú,
ale tento doklad žalovanému nedoručila.

10) Listom zo dňa 29.1.2015 sa k sťažnosti vyjadrila zdravotná sestra W. S., ktorá uviedla, že „dňa
27.12.2014 vo večerných hodinách sa p. A. N. dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby do C.
príjmovej a konziliárnej ambulancie oddelenia C. FNsP na vyšetrenie. Nakoľko v tomto čase nebola
službukonajúca lekárka B.. I. M. v ambulancii, telefonicky ju kontaktovala v prítomnosti pacientky. B.. I.

M., nakoľko poznala pacientku z predošlého vyšetrenia, jej telefonicky zopakovala svoje odporúčanie
z predošlého vyšetrenia spočívajúce v hospitalizácii pacientky na C. oddelení v spáde (S., O.). Toto
odporúčanie tlmočila pacientke. Pacientka následne so svojím doprovodom ambulanciu opustila“.

11) Listom zo dňa 29.1.2015 žalovaný oznámil žalobkyni v liste nazvanom Porušenie pracovnej

disciplíny, že po prešetrení veci konštatuje, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke A. N.
počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v C. príjmovej a konziliárnej ambulancii ohrozila jej
život a zdravie a nesplnila si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podľa pokynov zamestnávateľa vykonávaťpráce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu a
z § 81 písm. a/ Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi. Tieto povinnosti jej vyplývajú aj z článku 18. bod 18.1 platného Pracovného

poriadku žalovaného, s obsahom ktorého bola preukázateľne oboznámená dňa 26.10.2012. Na základe
vyššie uvedeného považuje jej konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko zamestnávateľovi predložila písomné lekárske potvrdenie zo
dňa 24.11.2014 o tehotnosti, nemôže žalovaný s ňou v zmysle § 68 ods. 3 Zákonníka práce okamžite
skončiť pracovný pomer. Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti na § 68

ods. 3 Zákonníka práce s ňou mieni skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/
Zákonníka práce. Zároveň ju týmto v zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce žiada, aby sa vyjadrila k
dôvoduvýpovede,ktorýtvoríobsahtejtopísomnosti,vlehotedotrochpracovnýchdníododňadoručenia
tejto písomnosti.

12) Listom zo dňa 30.1.2015 oznámil žalovaný otcovi A. N., že jeho podanie bolo vyhodnotené

ako žiadosť v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Po dôkladnom prešetrení všetkých skutočností týkajúcich sa poskytnutia zdravotnej
starostlivosti jeho dcére v dňoch 20. až 27.12.2014 na oddelení C. FNsP podnet vyhodnotil ako
opodstatnený. Konanie lekárky B.. I. M., ktorá dňa 27.12.2014 počas výkonu ústavnej pohotovostnej

služby neprišla vyšetriť pacientku považuje za neprípustné a v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyslovil ľútosť, že v dôsledku toho prežívali negatívne
pocity. Hoci tento stav už nemôže zvrátiť, ubezpečuje, že voči menovanej lekárke bola náležite vyvodená
pracovno-právna zodpovednosť.

13) Vyjadrením zo dňa 10.2.2015 Lekárske odborové združenie (ďalej „LOZ“) pri žalovanom oznámilo,
že Výbor Lekárskeho odborového združenia na svojom zasadnutí dňa 10.2.2015 prejednal žiadosť
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre zamestnankyňu - žalobkyňu z dôvodu
hrubého porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce a po zoznámení sa
s dostupnou dokumentáciou k danému prípadu Výbor LOZ zaujal toto stanovisko:

1. p. A. N. bola už pri prvom vyšetrení dňa 20.12.2014 doporučená hospitalizácia, ktorú pacientka
odmietla. Taktiež pri poučení bola pacientka oboznámená aj s možnosťou zhoršenia zdravotného stavu
pri odmietnutí hospitalizácie a ďalšej diagnostiky a liečby priamo na C. oddelení.

2. Podľa lekárskej správy zo dňa 21.12.2014 B.. I. M. dôkladne vyšetrila pacientku p. A. N., stanovila
jej pravdepodobnú diagnózu a doporučila neodkladnú hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení s
dostatočnými možnosťami ďalšej diagnostiky - CT vyšetrenie v NsP S. alebo NsP O.. Pri rešpektovaní
jej doporučenia by nedošlo k ďalšiemu negatívnemu vývoju zdravotného stavu pacientky. V tomto
doporučení rešpektujeme vysvetlenie B.. M., že dôvodom pre toto rozhodnutie bola porucha CT prístroja

vo FNsP Prešov a vykonanie tohto vyšetrenia bolo možné v tej istej nemocnici, kde bola pacientke
doporučená hospitalizácia. K ďalšej návšteve lekára sa dostavila pacientka až o 6 dní (znovu do
pohotovostnej služby), z čoho vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo u pacientky náhle a v
medziobdobí medzi vyšetreniami mohla a mala uskutočniť doporučené vyšetrenia a liečbu.

3. Pri ďalšej návšteve počas pohotovostnej služby dňa 27.12.2014 tej istej pacientky došlo zo
strany B.. M. k opakovanému sprostredkovanému doporučeniu už predtým stanoveného postupu,
čo zamestnávateľ hodnotí ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti a hrubé porušenie pracovnej
disciplíny a pracovného poriadku FNsP Prešov. Pre tieto dôvody sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť
so zamestnankyňou B.. I.C. M. pracovný pomer výpoveďou s okamžitou platnosťou. Po oznámení

zamestnankyne, že v čase výpovede je tehotná, bola táto výpoveď preklasifikovaná na výpoveď s 2-
mesačnou výpovednou dobou. Nedoporučuje ukončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu,
že: B.. I. M. nepochybila pri prvom vyšetrení pacientky p. N., a správne doporučila hospitalizáciu na
C. oddelení v S. alebo vo O. z dôvodu poruchy CT prístroja vo FNsP Prešov, pretože v obidvoch
týchto zariadeniach je dostupné CT vyšetrenie. Pacientka nerešpektovala tieto doporučenia a nebola

na ďalšom vyšetrení počas nasledujúcich 6-tich dní. Zamestnávateľ vyhodnotil postup lekárky v celom
rozsahu ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti, pričom podľa zdravotnej dokumentácie, by pri
rešpektovaní doporučení pacientkou po jej prvotnom vyšetrení nedošlo k ujme na zdraví pacientky -
t.j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri prvotnom vyšetrení lekárka postupovala správne legeartis. Žiadal zamestnávateľa, aby pri udelení disciplinárneho trestu zobral do úvahy, že počas doteraz
vykonávanej práce na C. oddelení nedošlo u B.. M. k žiadnemu pochybeniu pri vykonávaní liečebnej
a diagnostickej činnosti, ktoré by zamestnávateľ hodnotil ako nesprávny postup liečby ani k vážnym

disciplinárnym priestupkom. Vzhľadom k tehotenstvu zamestnankyne z morálno-etického hľadiska je
výpoveďprezamestnankyňuvzhľadomkjejterajšiemuaočakávanémustavu(slobodnámatka)priamym
ohrozením jej existencie a aj existencie očakávaného dieťaťa. Výbor LOZ žiadal zamestnávateľa
FNsP Prešov, aby pri svojom ďalšom postupe vzal do úvahy toto stanovisko a prehodnotil zmenu
klasifikácie priestupku na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v súlade s tým zrušil výpoveď

zamestnankyne z pracovného pomeru.

14) Podaním zo dňa 18.2.2015 nazvaným Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. e/ žalovaný oznámil žalobkyni, že „dňa 2.1.2015 podal osobne p. M. N., bytom I.
XX, V.L., na oddelení kontroly a sťažností Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov
podnet na prešetrenie vášho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho dcére p. A. N.

v dňoch 21.12.2014 a 27.12.2014 na oddelení C. FNsP J.A. Reimana Prešov v C. príjmovej a
konziliárnej ambulancii. Po prešetrení tohto podania boli zistené nižšie uvedené skutočnosti. A. N.,
ktorú sprevádzal jej otec p. M. N., bola na oddelení C. FNsP J.A. Reimana Prešov prvýkrát poskytnutá
ambulantná zdravotná starostlivosť dňa 20.12.2014 v C. príjmovej a konziliárnej ambulancii B.. B. I.
počas ústavnej pohotovostnej služby. B.. B. I. po vyšetrení pacientke navrhla hospitalizáciu. Nakoľko p.

A. N. hospitalizáciu odmietla, stanovila jej príslušnú liečbu a v prípade zhoršenia jej stavu odporučila
opätovné poskytnutie zdravotnej starostlivosti na oddelení. Z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu
sa p. A. N. opäť dňa 21.12.2014 dostavila v rámci ústavnej pohotovostnej služby do C. príjmovej a
konziliárnej ambulancie oddelenia, kde jej bola Vami poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť. V
lekárskej správe ste odporučili hospitalizáciu na C. oddelení v spáde (S., O.) ešte v ten istý deň. Vo

svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2015 ste svoje odporúčanie v lekárskej správe konkretizovali a
uviedli ste, že hospitalizáciu v spáde (S., O.) ešte v ten istý deň s doporučením ďalšieho diagnostického
postupu v zmysle lekárskej správy navrhujete z dôvodu dlhodobého výpadku CT prístroja vo FNsP
J.A. Reimana Prešov. Neodporučili ste jej však hospitalizáciu vo FNsP J.A. Reimana Prešov, ktorá
by následne bez zbytočného odkladu zaslala pacientku do ústavného zdravotníckeho zariadenia v

S. za účelom vykonania CT vyšetrenia, čo je štandardným postupom v prípade nefunkčnosti CT
prístroja vo FNsP J.A. Reimana Prešov. Dňa 27.12.2014 vo večerných hodinách sa p. A. N. tretíkrát
dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby do C. príjmovej a konziliárnej ambulancie oddelenia
za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Ako službukonajúca lekárka, ktorej povinnosťou bolo
počas ústavnej pohotovostnej služby poskytnúť zdravotnú starostlivosť všetkým osobám v C. príjmovej

a konziliárnej ambulancii oddelenia, ste p. A. N. neposkytli žiadnu zdravotnú starostlivosť a telefonicky
prostredníctvom sestry p. W. S. ste jej zopakovali odporúčanie zo dňa 21.12.2014 spočívajúce v
hospitalizácii na C. oddelení v spáde (S., O.). Primár oddelenia B.. Š. B. vo svojom písomnom vyjadrení
zodňa9.1.2015uviedol,ževambulantnejknihe„C.pohotovostnejslužby“niejedňa27.12.2014záznam
o C. vyšetrení pacientky A. N.. Žiaden záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti tejto pacientke v

uvedený deň sa rovnako nenachádza ani v komplexnom nemocničnom informačnom systéme FNsP
J.A. Reimana Prešov. Na základe vyššie uvedeného konštatujeme, že neposkytnutím zdravotnej
starostlivosti p. A. N. dňa 27.12.2014 počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v C. príjmovej
a konziliárnej ambulancii ste ohrozili jej život a zdravie a nesplnili ste si svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu a z § 81 písm. a/ Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Tieto povinnosti Vám vyplývajú aj
z článku 18. bod 18.1 platného Pracovného poriadku FNsP J.A. Reimana Prešov, s obsahom ktorého
ste boli preukázateľne oboznámená dňa 26.10.2012. Na základe vyššie uvedeného považujeme Vaše

konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Dňa 30.01.2015 Vám bola doručená písomná žiadosť zamestnávateľa zn. XXX/XXXX/PMO zo dňa
29.1.2015, aby ste sa v súlade s § 63 ods. 6 Zákonníka práce vyjadrili k dôvodu výpovede. Dňa 4.2.2015
nám bolo doručené Vaše písomné vyjadrenie prostredníctvom Vášho právneho zástupcu N.N. M., X. I.
O..U..L.., ktoré berieme na vedomie. Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti

na § 68 ods. 3 Zákonníka práce (zamestnávateľovi ste predložili písomné lekárske potvrdenie zo dňa
24.11.2014 o Vašej tehotnosti) s Vami končíme pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zákonníka práce. Váš pracovný pomer skončí uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby, ktorá začína
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede“.15) Predmetné podanie žalobkyňa odmietla prevziať, pričom toto odmietnutie vykonala v prítomnosti
dvoch svedkov, a to primára oddelenia C. žalovaného MUQ.. Š. B. a pracovníčky personálno-mzdového

odboru žalovaného X. Š., čo potvrdili svojimi podpismi na predmetnom liste.

16) Záznamom zo dňa 1.4.2015 Inšpektorát práce M. spísal zistenia o výsledku inšpekcie práce, ktorá
bola vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 3 a § 14 ods. 6 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u žalovaného v
dňoch 13.3.2015, 18.3.2015 a 1.4.2015, pričom sa zameral na:
- pracovné zmluvy, dodatky k pracovným zmluvám, prihlášky do Sociálnej poisťovne, pracovné výkazy,
výplatné pásky, evidencia čerpania dovoleniek, evidencia pracovnej pohotovosti, doklady preukazujúce
vyplatenie miezd za 10/2014 až 1/2015 zamestnancov: B.. I. M., B.. X. S., B.. B. I. a písomný dokument
o porušení pracovnej disciplíny, výpoveď, vyjadrenia odborových organizácií k výpovedi zamestnanca:

B.. I. M.. Podľa prijatého záveru, neboli zistené u žalovaného nedostatky.

17) Národný inšpektorát práce naproti tomu listom zo dňa 2.3.2016 podal stanovisko žalobkyni, že
vo veci nariadenia práce nadčas a pracovnej pohotovosti zamestnancov podľa ust. § 164 zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, Zákonník práce v ust. § 164 stanovuje

povinnosť zamestnávateľa prihliadať na potreby osobitnej kategórie zamestnancov. Staršia právna
úprava zakazovala výkon nadčasovej práce a služobnej pohotovosti tehotnej žene, ako aj žene alebo
mužovi, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 1 rok. Nová právna úprava zrušila generálny zákaz výkonu
práce nadčas a pracovnej pohotovosti u tehotných žien, žien alebo mužov, ktorí sa trvale starajú o
dieťa mladšie ako 3 roky, a u osamelých žien a osamelých mužov trvale sa starajúcich o dieťa mladšie

ako 15 rokov. Vo vzťahu k týmto kategóriám zamestnancov však so zreteľom na potrebu ich osobitnej
ochrany platí, že prácu nadčas a pracovnú pohotovosť možno u týchto kategórií len dohodnúť, t.j. nie
je možné im ju nariadiť. Zákonník práce zakotvuje takúto zvýšenú právnu ochranu tehotných žien alebo
mužov trvale sa starajúcich o dieťa do 3 rokov veku takým spôsobom, že podmieňuje výkon nadčasovej
práce a pracovnej pohotovosti ich súhlasom. Ustanovenie § 40 ods. 6 Zákonníka práce definuje

tehotnú zamestnankyňu ako zamestnankyňu, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o
svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Až predložením relevantného potvrdenia je možné
prihliadať na špecifický stav zamestnankyne, ktorý požíva zvýšenú ochranu podľa Zákonníka práce. Ak
zamestnankyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o výkone práce nadčas, pracovnej pohotovosti
alebo úprave rozvrhnutia pracovného času pri vzniku pracovného pomeru a pred otehotnením, hľadí

sa na ňu ako na bežného zamestnanca. Ak tá istá zamestnankyňa oznámi v súlade s ust. § 40 ods. 6
Zákonníka práce zamestnávateľovi svoj stav, mení sa jej status na zamestnanca s osobitnou ochranou.
Zákonník práce priamo uvádza spôsob, akým je potom možné takejto zamestnankyni nariadiť prácu
nadčas, resp. pracovnú pohotovosť, a to buď novým súhlasom s nariadením práce nadčas alebo novou
dohodou o pracovnej pohotovosti, v ktorej bude zohľadnená skutočnosť, že zamestnankyňa je tehotná

a z tohto dôvodu sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na pracovnej pohotovosti. Predchádzajúca
dohoda alebo súhlas zamestnanca s výkonom práce nadčas nemôže nahrádzať dohodu, ktorú Zákonník
práce vyžaduje ako dohodu zamestnávateľa s tehotnou zamestnankyňou v zmysle ust. § 164 ods. 3.
Nie je možné na daný skutkový stav aplikovať ani ust. § 164 ods. 2 Zákonníka práce, s poukazom, že
zamestnankyňa mala možnosť požiadať zamestnávateľa o zrušenie dohody o výkone práce nadčas,

resp. o inú vhodnú úpravu pracovného času a z toho odvodiť záver, že zamestnávateľ prihliadal na
jej stav v zmysle § 164 ods. 1 Zákonníka práce. Je povinnosťou zamestnávateľa prihliadať na status
zamestnankyne s osobitnou ochranou a pre umožnenie pridelenia práce nadčas, resp. nariadenia
pracovnej pohotovosti vyžadovať osobitný súhlas tehotnej zamestnankyne, aj keď táto nevyužila
možnosť požiadať zamestnávateľa o vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času.

18) V ďalších dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na zistenia z výsluchu svedka M. N.,
svedkyne A. N., svedka B.. Š. B., svedkyne B.. I. V., svedkyne B.. W. O., svedkyne B.. N. R., svedka
B.. X.C. U., svedka B.. A. L., svedka B.. B. M. a svedkyne Y.. O. A.. Na základe zisteného skutkového
stavu potom konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede,

ktorú jej dal žalovaný dňa 18.2.2015 z dôvodu, že dňa 27.12.2014 neposkytla zdravotnú starostlivosť
pacientke A. N., čím ohrozila jej život a nesplnila si svoju zákonnú povinnosť lekárky.19) V ďalšom texte odôvodnenia súd citoval čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, § 4 ods. 3 a § 11 ods.
1, 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 1 písm.

a/, e/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ust. § 47 ods. 1 písm. b/, ust. § 81 písm. a/, c/ Zákonníka práce, ust. § 68 ods. 1, 3, ust. §
63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.

20) Skutočnosti, na základe ktorých sa žalovaný dozvedel o porušení povinností žalobkyňou pri
pohotovostnej službe dňa 27.12.2014 zistil zo sťažnosti, ktorú podal otec odmietnutej pacientky
hneď v prvý pracovný deň nasledujúci po udalostiach, ktoré vyvrcholili hospitalizáciou pacientky v
S. nemocnici a jej operácii, pri ktorej jej bolo operačne odstránené krvácanie do mozgu, ktoré jej
bolo diagnostikované. Námietky vo vzťahu k oprávnenosti žalovaného zaoberať sa touto sťažnosťou,
nakoľko ju nepodala priamo pacientka, sú v tomto kontexte nedôvodné už len preto, lebo pacientka

v tom čase sama nemohla reagovať na vzniknutý stav a otec je nepochybne takou blízkou osobou,
ktorý má právo na požadovanie vysvetlenia, prečo sa jeho dcére nedostalo adekvátneho lekárskeho
vyšetrenia. Zabezpečenie potrebných lekárskych prístrojov je nevyhnutné, ale nad tým všetkým stojí
zabezpečenie medicínskych zdravotníckych pracovníkov, ktorí bezprostredne s pacientom komunikujú,
vyšetrujú ho a následne aj volia tej najlepší a najpotrebnejší postup pri liečbe, teda je to lekár a

medicínsky pracovník, ktorí de lege artis medicinae majú predovšetkým postupovať. Dôvodne teda
žalovaný postupoval, ak celý prípad prešetril, správne a zákonne postupoval aj v tom, že vec predložil na
vyjadrenie primárovi oddelenia a žalobkyni. Správne a zákonne postupoval aj pri prejednaní výpovede v
odborovej organizácii, o čom svedčia listinné dôkazy aj výpoveď svedka B.. M.. Odborová organizácia sa
zaoberala konkrétnou výpoveďou, pričom pri prejednaní výpovede je rozhodujúce, aby obsah výpovede

zodpovedal tomu, čo je kladené zamestnancovi za porušenie povinností, o čom v danom prípade niet
pochybností, dokonca prejednania výpovede za odborovú organizáciu sa zúčastnila aj B.. R., lekárka C.
oddelenia. Úmyslom zabezpečenia práva zamestnanca na ochranu odborovej organizácie pri rozviazaní
pracovného pomeru je naplnenie jeho práv v konkrétnych okolnostiach a skutočnostiach, a preto výklad
ustanovení Zákonníka práce v inom širšom, rigorózne gramatickom význame, nesledujúcom logiku

vecí a účel tohto právneho ustanovenia súd nepripúšťa a neakceptuje. Vykonané dokazovanie bez
akýchkoľvek pochýb ustálilo, že žalobkyňa dňa 27.12.2014 počas pohotovostnej služby neposkytla
ošetrenie pacientke A. N.I., pričom v ten deň ošetrila všetkých pacientov, ktorí na pohotovosť prišli pred
touto pacientkou aj po tejto pacientke. O správnosti svojho postupu bola presvedčená, dokonca tvrdila,
že tak by postupovala aj v prípade, ak by šlo o jej sestru. V priebehu celého konania neprejavila ani

najmenšiu ľútosť a empatiu nad tým, že pacientku odmietla vyšetriť v takom stave, ktorý iný lekár posúdil
ako závažný stav a následne bola pre krvácanie do mozgu operovaná v inej nemocnici. Pacientke sa
za to neospravedlnila ani počas pojednávania, dokonca sa spôsobom, ktorý nezodpovedá morálnemu
statusu lekára správala voči jej otcovi, ktorý bol ako svedok vypočutý. O hodnovernosti pacientky a
jej otca súd nemal žiadne pochybnosti, pretože ako vypovedal otec pacientky, podanie sťažnosti bolo

prejavom jeho otcovskej bezmocnosti a strachu o dcéru, ktorá v tom čase bola vo vážnom zdravotnom
stave. Nepodali ani trestné oznámenie ani žalobu o odškodnenie, ani tak nemienia urobiť. Ak sa
žalobkyňa bránila tehotenským kolapsom, tejto obrane nezodpovedali žiadne okolnosti, ktoré súd o
tomto dni a jemu predchádzajúcich zistil, a preto tejto obrane neuveril, navyše s ňou prišla až v priebehu
sporu. Tvrdené porušenie Zákonníka práce v prístupe žalovaného k žalobkyni po tom, čo oznámila, že je

tehotná, nemohlo mať vplyv na správanie sa žalobkyne, keďže táto sama uviedla, že jej zvolený postup
dňa 27.12.2014 vyplýval z toho, že odborne bola presvedčená o správnosti tohto postupu. Rovnako
nevieryhodné boli aj jej tvrdenia o diskriminácii zo strany primára oddelenia. Pracovisko, na ktorom
žalobkyňa ako lekárka C. pracovala, je nepochybne jedným z najťažších oddelení, a v pracovnom
kolektíve 15 lekárov sa vyskytnú aj problémy medziľudských vzťahov, kde sa vytvárajú priateľstvá a

kolegiálne zoskupenia názorovo ľudsky a odborne si blízkych ľudí. Primár oddelenia má zodpovednosť
za výkon práce každého lekára a celého oddelenia, a preto miera jeho prístupu ku každému lekárovi
osobitne vychádza aj z jeho osobných a ľudských a odborných skúseností. Z vykonaného dokazovania
súd nezistil ani diskrimináciu žalovaného ani tvrdený bossing, a keby aj tieto zistenia súd bral do úvahy,
nezistil príčinnú súvislosť medzi správaním žalobkyne a jej porušením povinností lekárky voči konkrétnej

pacientke, čo bolo predmetom skutku, za ktorý jej bola daná výpoveď. V kontexte prípadu je právne
irelevantné nezabezpečenie prístroja CT nevyhnutného pre diagnostiku pacientov s podozrením na
mozgové krvácanie. Navyše postup, ktorý žalovaný zvolil, a ktorý aj dodržiavali ostatní lekári zodpovedá
adekvátnej starostlivosti o zabezpečenie náhrady. Súd poukázal na to, že v medicíne je najdôležitejšívzťah lekár - pacient. Zdôraznil, že najdôležitejšou povinnosťou lekára je ošetriť pacienta a toto je
aj najdôležitejším právom pacienta s tým, aby služba bola poskytnutá de lege artis medicinae. Ak je
však tak odmietnutá, ako v danom prípade, niet pochýb, že žalobkyňa ako lekárka zlyhala ľudsky

aj odborne a takéto porušenie nemožno klasifikovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalovaný má nielen právo, ale aj povinnosť nemať takýchto lekárov medzi svojimi zamestnancami,
a preto dôvodne a zákonne so žalobkyňou rozviazal pracovný pomer. Žalobkyňa ako vyplynulo z
dokazovania, neposkytla pacientke ošetrenie preto, lebo sa pacientka nedržala jej pokynov, pričom súd
chápal, že lekár nemôže nútiť pacienta proti jeho vôli k určitému postupu, ale ak samotná pacientka

vypovedala ako vnímala v dôsledku svojho onemocnenia vonkajšiu realitu, je nepochopiteľné, že lekárka
to z kontaktu s pacientkou nezistila. Ak pacient aj neposlúchne odporúčania lekára, lebo sám nie je
schopný posúdiť následky ich nedodržania, a opätovne príde na ošetrenie o 6 dní, čo aj laikovi je zrejmé,
žejevmedicíneaobzvlášťvC.takéobdobie,žeuspokojiťsazozistenímzdravotnéhostavujenemožné,
ak lekár postupuje de lege artis medicinae, a výsledkom je odmietnutie ošetrenia lekárom, nemožno to
nazvať len ospravedlniteľným jednorazovým zlyhaním lekára, pretože také postoje odborné aj ľudské

sa v človeku formujú dlhodobo. Formálna prísnosť v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru je
súčasťou ochrany zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho sporu, ale v prípade, ak sa týka
lekárov, je namieste otázka, či druhou slabšou stranou v spore by nemal byť konkrétny pacient, resp.
zdravie všetkých potenciálnych pacientov takého lekára. V tomto kontexte nachádzanie formálnych
chýb v postupe pri podávaní výpovede nemôže byť nadradené nad práva ostatných „slabších strán“

sporu. Ak by aj súd uvažoval o tom, že lekári z tohto oddelenia alebo iných oddelení neposkytli v
pohotovostnej alebo inej službe pacientovi ošetrenie, alebo boli v službe pod vplyvom alkoholu a neboli
za to braní na zodpovednosť, je potrebné jednoznačne prejaviť zásadný postoj voči takým porušeniach
základnejpovinnostilekáraatotoodmietnuť.Odmietnutieposkytnutiaústavnejpohotovostnejzdravotnej
starostlivosti žalobkyňou dňa 27.12.2014 nebolo spôsobené, a to ani čiastočne jej tehotenstvom, resp.

zdravotnými ťažkosťami tehotenstvom spôsobenými, pretože túto skutočnosť nepreukazujú žiadne
vykonané dôkazy. Žalobkyňa sa nikdy nesťažovala ani svojim najbližším kolegyniam na problémy v
tehotenstve, lebo pokiaľ by tomu tak bolo, iste by vedomosť o týchto problémoch mali aj iní kolegovia
a primár oddelenia, ale ani tvrdenou diskrimináciou na pracovisku, čo vyvrátili nielen vykonané dôkazy,
ale najmä ich logické vyhodnotenie v kontexte iných zistených skutočností. Konanie žalobkyne teda

súd vyhodnotil ako konaním nie lege artis, ako porušením povinností lekára definovaných vo vyššie
uvedených zákonných normách a pracovnom poriadku, s tým, že lekár nemá právo takto voči pacientovi
postupovať, a tak sa k nemu správať. Žalobkyňa si pritom musela byť vedomá následkov odmietnutia
lekárskej starostlivosti a spoliehala sa na to, že to bude pacientka a jej rodinní príslušníci, ktorí
ju nenechajú bez potrebnej lekárskej starostlivosti. Takéto porušenie základnej podstaty lekárskeho

povolania nemožno kvalifikovať ináč, než ako závažné porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, pre
ktoré dôvodne žalovaný so žalobkyňou ukončil pracovný pomer. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

21)Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,stým,žeúspešnýžalovaný
náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ich nepriznal. O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148

ods. 1 O.s.p., s tým, že náhradu trov štátu nepriznal.

22) Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd podľa § 388
CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jej žalobe vyhovie, alebo žiadala, aby odvolací súd
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 CSP vec

vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie odvolacími
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, f/, h/ CSP. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je
uvedený odvolací dôvod daný vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V posudzovanej veci sa uskutočnili tri pojednávania. Pojednávanie konané dňa 14.1.2016

podľa zápisnice o pojednávaní trvalo od 9.00 hod do 12.25 hod., o 10.10 hod. bolo prerušené, a aj
keď bolo prerušené na dobu 1 hodiny, z obsahu zápisnice je zrejmé, že prerušenie bolo na žiadosť
žalobkyne, pretože dojčila dieťa. Súd pokračoval v prerušenom pojednávaní o 11.00 hod.. Na tomto
pojednávaní okrem prednesov právnych zástupcov strán, bola vypočúvaná len žalobkyňa. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 17.3.2016 vyplýva, že pojednávanie začalo o 9.30 hod. a skončilo o 19.15 hod.. Z

obsahuzápisniceopojednávanívyplýva,žesúdo11.30hod.do12.50hod.,o14.10hod.do15.10hod. a
opätovneo17.30hod.do18.30hod.prerušovalpojednávaniezaúčelom,abyprítomnážalobkyňamohla
ísť dojčiť svoje maloleté dieťa. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.4.2016 vyplýva, že pojednávanie
trvalo od 15.00 hod. do 16.45 hod.. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil ust. §1 a § 115 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pojednávanie s dojčiacou matkou
- žalobkyňou dňa 14.1.2016 trvalo aj s prerušením takmer 3 a pol hodiny a dňa 17.3.2016 bez 15
minút trvalo pojednávanie 10 hodín. Žalobkyňa namieta takýto procesný postup súdu prvej inštancie,

pretože týmto postupom jej znemožnil realizáciu procesných práv. Aká mala byť sústredenosť žalobkyne
k jej výsluchu, ak počas svojho výsluchu myslela na to, že musí ísť dojčiť maloleté dieťa. Počas 10-
hodinového pojednávania dvakrát odbiehala dojčiť a pritom mala byť sústredená na to, čo svedkovia
vypovedajú a vyjadrovať sa k tomu, t.j. realizovať svoje práva. Pri tak dlho trvajúcom pojednávaní sa
strácaschopnosťkoncentrácie,pričomdňa17.3.2016bolivypočutíviacerísvedkovia.Natomničnemení

ani skutočnosť, že ona a jej zástupca voči takémuto nezákonnému postupu nenamietali. Žalobkyňa
odôvodnila svoje odvolanie aj ust. § 385 ods. 1 písm. c/ CSP, a to, že rozhodoval vylúčený sudca. Ž.
M. D., Č. W. S. Q. M. A. U., O. Q., Ž. A. B. W. XXXX B. S. M. Q. M. M. P. Ž. O. I. O., X. D. M. W. Q.
D. C.. M. Ž., X. W. D. O.C. M., I. O. B. L. D. Y. M. O. X. P. Y. A., Č. H. D. Q. C. W. H.. C. M. M. O.,
Ž. O. I.J. O. M. P. Ž., X. X. R., Ž. L. D. Ž. C. X. H. W. U.Á. M. A. C. H., L. D. L. Q.. Ďalším dôvodom
odvolania bolo ust. § 385 ods. 1 písm. d/ CSP, pričom za inú vadu konania považovala nedostatočné

odôvodnenie súdu prvej inštancie. Dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu videla v tom, že z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, či a ako súd hodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny od konkrétnych
okolností posudzovanej veci a v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Zákonník práce rozlišuje medzi porušením pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a závažným
spôsobom. Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk je potrebné posudzovať

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a závažné porušenie pracovnej disciplíny. K skončeniu
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť,
ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite
skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak
konanie zamestnanca možno považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo

požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca na stav pracovnej disciplíny na pracovisku a pod.. V odôvodnení rozsudku súdu prvej

inštancie absentujú dôvody z pohľadu vyššie príkladmo uvedených kritérií. Podľa žalobkyne je dôvodný
aj odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa nej, tak ako bol formulovaný výpovedný
dôvod nespĺňa zákonné kritéria vyplývajúce z ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nie je skutkovo
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a podľa nej ide o všeobecnú formuláciu

výpovedného dôvodu. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, že na pracovisku voči nej sa nezaobchádzalo
rovnako, čo bolo potvrdené aj výsluchom dvoch lekárok. Ďalej žalobkyňa namietala hodnotiace úsudky
súdu prvej inštancie, ktoré neboli primerané k danej situácii a vykonaným dôkazom. Poukázala
na to, že odborové orgány v čase prerokovania výpovede nemali k dispozícii výpoveď zo dňa
18.2.2015.Účinkysplneniapovinnostizamestnávateľa vopredprerokovaťsozástupcamizamestnancov

výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise nie je možné ustáliť, či bola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 74
Zákonníka práce. Argumentácia súdu prvej inštancie je v tomto smere nedôvodná. Súd prvej inštancie

sa nedôsledne riadil ust. § 63 ods. 1 písm. e/, § 74 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Tiež v tomto smere
je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP daný.

23) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie
žalovaný. Poukázal na to, že nemôže súhlasiť s dôvodmi rozsudku, kde sa uvádza, že úspešný žalovaný

náhradu trov konania nepožadoval, pretože túto v predmetnom konaní žiadal. Táto skutočnosť vyplýva
z viacerých v súdnom spise založených dokumentov. Žalovaný už pri prvom procesnom úkone v
tejto veci, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2015 žiadal, aby konajúci súd žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania. Navyše aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa
21.4.2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok žalovaný v rámci záverečnej reči žiadal na základe

vykonaného dokazovania žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Z vyššie uvedených
skutočností žalovaný má za to, že náhradu trov konania si uplatnil a preto navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania pozostávajúcich z trovprávneho zastúpenia vo výške 810,97 eur. Súčasne si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 96,10 eur.

24) Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie,
pokiaľ ide o náhradu trov konania za vecne správne. Mala za to, že spĺňala zákonné podmienky
pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Osobné pomery v čase rozhodovania súdu boli také, že bola
nezamestnaná, slobodná matka, pričom osobne sa starala o maloleté dieťa a je nemajetná.

25) Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne nepovažoval odvolací dôvod vymedzený ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP za dôvodný. Podľa neho v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivýsúdnyproces.Právenaopak,žalovanýocenilspôsobhospodárnehovedeniaceléhokonania
zo strany súdu, ako aj jednotlivých konaní, ich účelnosť a systémovosť. Práve skutočnosť, že v jeden deň
boli vypočutí viacerí svedkovia umožnila tak konajúcemu súdu ako aj stranám sporu získať o jednotlivých
skutkových okolnostiach prípadu lepší a komplexnejší prehľad, a tiež jednotlivé výpovede svedkov

prípadne vzájomne konfrontovať. Podľa názoru žalovaného práve ucelenosť jednotlivých pojednávaní
zabránilatomu,abysodstupomčasusapodstata,kontextavzájomnáprepojenosťjednotlivýchvýpovedí
svedkov postupne strácala, čím by sa ich účel maril a možnosť priblíženia sa k objektívnej pravde
by sa zmenšovala. Žalovaný poukázal na to, že dĺžka jednotlivých pojednávaní uvádzaná žalobkyňou
je skreslená, pretože žalobkyňa uvádzala trvanie pojednávaní vrátane jednotlivých prestávok. V

skutočnosti však pojednávanie konané dňa 14.1.2016 netrvalo 3 hodiny a 10 minút, ale 2 hodiny a
15 minút, a pojednávanie konané dňa 17.3.2016 netrvalo 10 hodín, ale 6 hodín a 25 minút. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase uvádzaných pojednávaní dojčiacou matkou, žalovaný má
za to, že konajúci súd sa s touto skutočnosťou veľmi dobre vyporiadal a žalobkyni umožňoval práve
dostatok času na dojčenie dieťaťa ako aj na samotný oddych. M. Y. L. C. D. O. D., Ž. A. A. U. A.

O., Ž.Ý. P., Ž. C. X. C. A. L. D., Č. W. P. C. H. O. I. O. X. N. Q. H., I. H. O. M. U. X. W. M. I. O.
B. A. O. M. M., O., Č. O. U. D.-I. H. O. D. M. C. X. H. X. X. C. M. C. C. O. D. M. M. M. H. Q.
M.É. M.. Ďalší namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu,
taktiež žalovaný nepovažoval za dôvodný, pretože podľa neho konajúci súd veľmi precízne vyhodnotil
vykonané dôkazy a tiež samotné konanie žalobkyne, t.j. neposkytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré

bolo základom pre skončenie pracovného pomeru s ňou. Žalovaný súhlasí s dôvodom uvedeným v
napadnutom rozsudku, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny v prípade žalobkyne, pre ktorý
mal a mohol ukončiť s ňou pracovný pomer. Podľa žalovaného v prípadoch neposkytnutia zdravotnej
starostlivosti zo strany zdravotníckeho pracovníka nie je namieste ani skúmanie toho, ako sa tento
konkrétny pracovník správal vo svojom pracovnom pomere predtým, a to ani vtedy, ak by predtým boli

jeho výkony špičkové, keďže u žalobkyne ide vždy o záchranu konkrétneho a jedinečného ľudského
života, kde aj malé zaváhanie môže mať za následok fatálny následok na život a nenahraditeľnosť
takéhoto človeka. Žalovaný nesúhlasil s odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,
že súd na základe vykonaných dôkazov došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skutočnosť,
že žalobkyňa neposkytla zdravotnú starostlivosť pacientke predmetného dňa nepoprela ani ona sama,

avšak špekulatívne mení svoju výpoveď a okolnosti, za ktorých sa tak udialo. Pokiaľ žalobkyňa uvádza,
že konajúci súd sa nevyporiadal s údajným bossingom zo strany jej šéfa, tu žalovaný poukázal na
stanovisko Národného inšpektorátu práce I., ktorý posudzoval vykonanú inšpekciu práce u žalovaného,
v rámci ktorej nezistil žiadne nedostatky pri zamestnávaní žalobkyne. Žalovaný opakovane uviedol, že
žalobkyňa doručila dňa 27.11.2014 zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o svojom tehotenstve zo dňa

24.11.2014. V mesiacoch december 2014 a január 2015 s ňou bola dohodnutá pracovná pohotovosť na
pracovisku vždy počas víkendu v rozsahu 12 hodín od 7.00 hod. do 19.00 hod.. Písomný mesačný rozpis
„ústavnej pohotovostnej služby“, t.j. pracovnej pohotovosti lekárov na oddelení C. je vždy vypracovaný
po vzájomnej dohode lekárov, nakoľko je pracovná pohotovosť nad rozsah 8 hodín v týždni prípustná
len po dohode so zamestnancom v súlade s § 96 ods. 7 Zákonníka práce. Lekári oddelenia sú následne

s písomným mesačným rozpisom „ústavnej pohotovostnej služby“ oboznámení najneskôr týždeň pred
začatím kalendárneho mesiaca, na ktorý sa písomný mesačný rozpis „ústavnej pohotovostnej služby“
vzťahuje. Uvedené platilo aj v čase výkonu práce žalobkyne na oddelení C., a teda žalobkyňa vždy s
dostatočným časovým odstupom vedela o čase dohodnutej pracovnej pohotovosti na pracovisku, na
pracovisko sa vždy dostavila a počas tejto pracovnej pohotovosti aj prácu vykonávala. Od mesiaca

február 2015 na základe jej predchádzajúcej žiadosti pracovnú pohotovosť a v rámci nej prácu nadčas
už nevykonávala. Dovtedy však ako tehotná zamestnankyňa o inú vhodnú úpravu pracovného času
nepožiadala a rovnako ani z uvedeného dôvodu nepožiadala o posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na
prácu v noci v súlade s § 98 ods. 3 písm. d/ Zákonníka práce. Na základe uvedeného mal žalovanýza to, že nepostupoval v rozpore s ust. § 164 ods. 1, 3 Zákonníka práce, nakoľko ten nevyžaduje
písomnú formu dohody zamestnávateľa a tehotnej zamestnankyne s pracovnou pohotovosťou alebo
písomnú formu jej súhlasu s prácou nadčas. Žalobkyňa ako tehotná zamestnankyňa neprejavila svoj

nesúhlas s „ústavnou pohotovostnou službou“ po jej oboznámení sa s písomným mesačným rozpisom
„ústavnej pohotovostnej služby“ lekárov na oddelení C.. Tým, že sa zdržiavala na pracovisku počas 12
hodinovej „ústavnej pohotovostnej služby“ a bola pripravená na výkon práce alebo počas nej prácu aj
vykonávala, prejavila svoju vôľu nevýslovne, svojím konaním. Skutočnosť, že počas konania žalobkyňa
začala tvrdiť opak a snažila sa presvedčiť konajúci súd, že sa „bála“ primára oddelenia a z toho dôvodu

nepožiadala o úpravu pracovného času, žalovaný považoval za tendenčnú obranu žalobkyne v tomto
konaní a absolútne neopodstatnenú v súlade s právnymi predpismi. Pokiaľ išlo o údajný bossing zo
strany žalovaného, ten uviedol, že aj vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa žalobkyňa mohla brániť, a to
podanímtzv.antidiskriminačnejžaloby,čodoterazneurobila.Žalovanýnesúhlasilanisďalšímodvolacím
dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a to že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho postavenia. Žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady na to, aby výpoveď daná žalobkyni

bola platná a z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovedí svedkov bolo dostatočne preukázané,
že odborová organizácia prerokovala obsahovo rovnakú žiadosť ako následne obsahovala samotná
výpoveď daná žalobkyni. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
priznal mu náhradu trov konania.

XX) A. O. O. L. Q. P. A. §. XXX L.. X M.. J. J., D. Ž. A. A. U. A. O., L. O. M. L. A. I. O., I. P., Ž. W. O.
P. Š. M. C. R. R. M.L. P. A. M. A. B. A. U. XXXX. M. C. Q. H. A. C. X.XX.XXXX M. X. M. U. C. H. U. M.
H. A. L., I. O. A. O. A. L.Á., C. C. C. Q. C.. C. H. Š. M. M. C. Q. C., M. O. C. S. P. Š. M. H. C. W. U., I.
S. M. U. M. L. Ď. U.. W. U. M. C. M. L. C.. W. M. A. C. C. Ž. O. O. D. I., C. H. A. C. L. X. Y. C., X. O.
C. C. A. Ž. I.. Ž. U. Y. L. D. C., T. W. C. H. D., I. S. S. O. A. M. L. W. H.. C. W. L. Y. A. M. H. O. X. W.

U. X. X. L. O., M. X. Y. U. M. W. I., I. D. A. H. O..

XX) Odvolací súd odvolanie žalobkyne a žalovaného prejednal v zmysle § 379, § 380, § 381, § 383 CSP,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, tým, že
došlo v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, bude musieť tento

v novom rozhodnutí znova rozhodnúť o náhrade trov konania.

28) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa vyššie uvedeného ustanovenia zrušil z toho
dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
pričom nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa nedôsledne

vyporiadal s navrhovanými dôkazmi tak, ako sú uvedené v návrhu na začatie konania, najmä z
toho pohľadu, že Zákonník práce v prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ustanovuje dva
výpovedné dôvody, a to buď dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aj v prípade, že
zamestnanec preukázateľne sa dopustí konania, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite

skončiť pracovný pomer, môže sa zamestnávateľ rozhodnúť pre skončenie pracovného pomeru
výpoveďou, najčastejšie z dôvodu, že v prípade sporu ohľadom okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí zamestnávateľ preukázať závažné porušenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže
skončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom, ktorý porušil pracovnú disciplínu menej
závažným spôsobom. Zamestnanec môže pracovnú disciplínu porušiť tým, že poruší aspoň jednu

pracovnú povinnosť vyplývajúcu buď z pracovnej zmluvy, interných predpisov zamestnávateľa, zo
Zákonníkaprácealebozosobitnéhozákonavzťahujúcehosanavýkonprácezamestnanca.Preplatnosť
výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa vyžaduje, aby bol zamestnanec
v predchádzajúcich šiestich mesiacoch upozornený na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa.
V prípade, že zamestnanec v priebehu šiestich mesiacov opätovne poruší pracovnú disciplínu, t.j.

zamestnanec aspoň dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, je zamestnávateľ
oprávnený s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka
práce. Podmienku písomného upozornenia na možnosť výpovede možno považovať za splnenú len
vtedy, ak k upozorneniu došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. V zmysle § 63 ods. 6
Zákonníka práce sa pre platnosť výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny vyžaduje, aby

zamestnávateľ pred podaním výpovede oboznámil zamestnanca s dôvodom výpovede a umožnil mu
vyjadriť sa k nemu.29) Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažne, závažne alebo obzvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu
zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh na dobu a

situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa a na to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1252/2002). Práve na tieto okolnosti súd prvej inštancie navrhované
dôkazy nezameral a uvedené skutočnosti nezisťoval. Je to dôležité najmä z toho pohľadu, ako je

vyššie uvedené, či súd potom dospeje k záveru, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej
závažne, závažne alebo obzvlášť hrubým spôsobom. V tomto kontexte je potrebné zisťovať aj to,
či vzhľadom na to, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi v novembri 2014, že je v 2. mesiaci
gravidity, či tento naplnil podmienky ustanovenia § 164 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a či naozaj bola
pracovná pohotovosť s ňou v nasledujúcich mesiacoch dohodnutá. Žalobkyňa tvrdí, že sa tak nestalo,
žalovaný tvrdí, že k takejto dohode došlo, avšak z vykonaného dokazovania zatiaľ nemožno dospieť

k jednoznačnému záveru. Treba však upozorniť, že v spise sa nachádza rozpis služieb na mesiac
november 2014 a na mesiac január 2015, z textu ktorého vyplýva, že výkon pohotovostnej služby v
uvedenom rozsahu nariadil riaditeľ FNsP J. A. Reimana Prešov B.. U. Č. a výkon pohotovostnej služby
navrhol primár B.. Š. B.. Z textu tohto rozpisu nevyplýva, že by so žalobkyňou bola takáto dohoda
uzavretá. Je na žalovanom, aby takúto dohodu preukázal. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje na

rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.21Cdo/971/2000,podľaktoréhoobsahomporušeniapracovnej
disciplíny zamestnanca nie sú vedľa porušenia jeho povinnosti, ktoré mu stanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok, pracovná zmluva alebo pokyn nadriadeného vedúceho zamestnanca rovnako tomu
zodpovedajúce povinnosti zamestnávateľa; porušenie právnych povinností zamestnávateľom môže mať
v závislosti na ich príčinnom vzťahu k vlastnému porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom význam

len z hľadiska hodnotenia jeho intenzity. V zmysle uvedenej právnej vety je treba skúmať aj to, či
zamestnávateľ porušil povinnosť uvedenú v § 164 Zákonníka práce, a či prípadné porušenie tejto
povinnosti nemá význam z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.
Je to dôležité preto, lebo ako je vyššie uvedené, podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce možno
pracovný pomer ukončiť výpoveďou, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ

mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny však možno dať zamestnancovi výpoveď, len ak bol
v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený
na možnosť výpovede. To znamená, ak by v tomto kontexte bolo zistené to, že intenzita porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou mala charakter menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, potom

síce bolo možné dať výpoveď žalobkyni, ale pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak
tu sa vyžaduje, aby bola v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
písomne upozornená na možnosť výpovede.

30) Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

31) V ďalšom postupe súd prvej inštancie na základe navrhovaných dôkazov musí prihliadať jednak
na osobu zamestnanca, jednak na funkciu, ktorú zastáva, potom na jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných úloh na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia
zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky

porušeniapracovnejdisciplínyprezamestnávateľaanato,čisvojímkonanímspôsobilzamestnávateľovi
škodu. To všetko musí byť potom premietnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súčasne v zmysle
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/971/2000 je treba zistiť, či prípadné
porušenie povinnosti zamestnávateľom (uzatvoriť dohodu podľa § 164 Zákonníka práce) môže mať
dosah na mieru intenzity prípadného porušenia pracovnej disciplíny žalovanou. Toto zistenie má význam

z toho hľadiska, či zamestnávateľ mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce
preto, lebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer alebo ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré treba charakterizovať ako menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny a v takomto prípade platí veta za bodkočiarkou tohto zákonného
ustanovenia.

XX) L. O. M. Y. L. L. Q. P. A. §. XXX L.. X M.. J. J., D. M. X. H. C. H. X. C. H. A. I. O. Q. I. H., Ž. C. O.
O. M. M. W. A. H. U. X. M.A. A. D., X. O. A. A. §. XX L.. X J.. M. D. P., O. W. A. H. M. X. U. O., X. O. H.
C. W. M. I. O., I. O., Y. H. X. L. H.X. C. I. B. B. L. M. L. W. C.. I. O. P., H. X. L. O. W. O. O. M. Ž., X. X.D., Ž. D. C. O. D. O.C., M. I. S. S. B. Q. I. H., Ž. O. D. L. M. L. W. C.. H. D. Q. L. O. U., Ž. I. O. C. W.
A. H. M. X. U. D. A. X. O. M. L. Q. P. A. §. XXX L.. X M.. J. J. H. C..

33) Podľa § 396 ods. 3 CSP, v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

34) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).