Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/262/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109239203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109239203.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr.Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľky:

U. Q., H.. Ď., A.. XX.XX.XXXX, W. N.Á. XX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Hagara -
Hagarová, s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina, D. Dlabača 35, IČO: 36 806 497, proti odporkyni: Ž. W., H.. Š.,
A.. XX.XX.XXXX, N. Č.. XX, právne zastúpená: JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, advokátska
kancelária, Nám. M.R.Štefánika 1, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni k rukám právneho zástupcu odporkyne trovy konania

vo výške 728,96€, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu v sume 6,93€ ako
trovy konania, ktoré si vyžiadalo znalecké dokazovanie, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 16.12.2009 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil,
že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. N., ako parcely KNC
XX/X o výmere 223 m2, trvalé trávnaté porasty, ktorá je v Správe katastra Žilina, pre katastrálne územie
N. zapísaná na LV č. X.

Na pojednávaní dňa 18.10.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu, pričom súd
uznesením Okresného súdu v Žiline 25C 262/2009 zo dňa 18.10.2011 pripustil zmenu návrhu v
nasledovnom znení:
Súd určuje, že navrhovateľka U. Q., H.. Ď., H.. Č.. XXXXXX/XXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území N., označenou geometrickým plánom G.. C. X. - L. F., F. X. XXX/XX, Ž.,
č. XXXXXXXX - XXX/XXXX, úradne overený Správou katastra Žilina pod č. XXXX/XXXX s parcelným

číslom CKN XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 160 m2, ktorá bola oddelená od pôvodnej parcely
CKN XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 223 m2, zapísanej u Správy katastra Žilina pre kat.územie
N. na LV č. X.

Ako dôvod pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľka uviedla, že ona predmetnú
nehnuteľnosť získala na základe daru od svojej starej matky dňa 27.10.1973 ( bez písomne formy a
registrácie príslušným orgánom), pričom predmetnú nehnuteľnosť užívala od uvedeného dátumu až do

roku 2008 ako vlastnú, čím nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.Poukazovala na tú skutočnosť, že navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť neužívala, nemohla
predmetnú nehnuteľnosť ani vydržať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Q. I., Q. M., Y. P.G., U. W., B. M., U. Š. Y. Y. M.
a oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu v Žiline 25C 262/2009 a prílohami a zistil nasledovný
skutkový stav.

Parcela KN-C XX/X o výmere 223 m2 trvalé trávnaté porasty, ktorá parcela je zapísaná na LV č. X v

Správe katastra v Žiline pre kat. úz. N., bola vytvorená z dvoch pkn. parciel.
Prvou pkn. parcelou bola pkn. parcela č. XX - záhrada o výmere 25 siah, ktorá parcela bola zapísaná
vo vložke č. XX, kat. úz. N..
Druhou pkn. parcelou bola parcela pkn. parcela XX - komora a záhrada o výmere 25 siah, ktorá parcela
bola zapísaná vo vložke XXX, kat.úz. N..

Z uvedených dvoch pkn. parciel okrem iného bola vytvorená aj parcela KNC XX/X - zastavané plochy
o výmere 280m2.

Niekedy okolo roku 1960 rodiny P. W. a manželky P. W. na strane jednej a U. W. a manželky Ž. W. na
strane druhej sa dohodli tak, že bývalé pkn. parcely č. XX a XX zlomia takým spôsobom, že spodná časť

týchto dvoch pkn. parciel pripadne do vlastníctva Q. W., ktorý bol vnukom U. W. a jeho manželky Ž. W..
Vrchná časť predmetných parciel pripadne do vlastníctva P. W..

Uvedená dohoda bola niekedy v tomto roku aj zrealizovaná fyzicky zúčastnenými rodinami, pričom nikdy
nebol v zmysle uvedenej dohody vypracovaný geometrický plán a o predmetnej deľbe predmetných

nehnuteľností, nikdy nebola vyhotovená ani listina v písomnej forme ( uvedené nebolo ani zapísané do
pozemkovej knihy ).

Dnes je už ťažko presne zistiť, aké dohody boli medzi zúčastnenými rodinami P. W. a manželky P. W.
na strane jednej a U. W. a manželky Ž. W. na strane druhej, pretože ako je vyššie uvedené, uvedená

deľba nehnuteľností nebola žiadnym spôsobom presne zaevidovaná.
Na parcele, ktorá mala pripadnúť rodine U. W. a jeho manželke, na tejto parcele vnuk Q. W. s manželkou
postavili rodinný dom ( na mieste šopy, ktorá sa na tejto časti parciel nachádzala ).

Parcelu, ktorá je predmetnom sporu po úprave petitu návrhu navrhovateľkou ako parcela CK-N XX/X

trvalé trávnaté porasty o výmere 160 m2, tak predmetnú parcelu užívala na základe uvedenej reálnej
deľby stará matka navrhovateľky P. W. niekoľko rokov, až do svojej smrti v roku 1982.

Po smrti P. W. predmetnú nehnuteľnosť začala užívať dcéra P. W., Q. I. spolu s manželom.
Q. I. spolu s manželom nahradili starý drevený plot železným plotom.

Q. I. spolu s manželom nemali záujem predmetnú parcelu užívať, a tak niekedy v 90. rokoch predmetnú
parcelu dali navrhovateľke.
Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť užívala približne do roku 2008.

Odporkyňa niekedy okolo roku 2008 zistila, že je vlastníčkou CK-N parcely XX/X trvalé trávnaté porasty

o výmere 223m2 a začala sa v zmysle uvedeného domáhať svojho vlastníckeho práva.
Na základe tohto syn odporkyne v roku 2008 odstránil železný plot a zabránil užívaniu predmetnej
parcele navrhovateľke.

Navrhovateľka cítiac sa ako vlastníčka parcely 16/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 223m2 podala na

Okresný súd v Žiline návrh o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Na ohliadke dňa 10.6.2010 navrhovateľka zistila, že návrhom na určenie vlastníckeho práva zo dňa
16.12.2009 sa domáha určenia vlastníckeho práva k väčšej výmere nehnuteľnosti, ako v skutočnosti
v minulosti užívala a z toho dôvodu podala návrh na zmenu návrhu, ktorým sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k časti uvedenej parcele, ktorá časť bola špecifikovaná geometrickým plánom G.. C.

X. ako CK-N parcela XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 160m2.
Na základe uvedeného návrhu navrhovateľky uznesením Okresného súdu v Žiline 25C 262/2009 zo dňa
18.10.2011 za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd pripustil zmenu návrhu.Čo do posúdenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci súd vychádzal zo zákonného
ustanovenia § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v dobe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov,

ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určený právnických osôb.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa považujú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej

doby.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 133 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ako je prv uvedené, vo veci boli vypočutí svedkovia Q. I., Y. P., U. W., B. M., U. Š., G.. Q. M. a Y. M..

Účastníci konania a právni zástupcovia účastníkov konania boli poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP,
poučeniu porozumeli, nežiadali vykonať iné ako vykonané dôkazy.

Svedkyňa Q. I. uviedla, že niekedy v 60-tych rokoch rodina P. W. a jeho manželky P. W. a rodina U. W. a
jeho manželky Ž. W. sa dohodli tak, že pozemo-knižné parcely, ktoré mali byť v ich vlastníctve, rozdelia

orientačne na polovicu takým spôsobom, že spodnú časť dostal do výlučného vlastníctva vnuk U. W. a
Ž. W., ktorý vnuk Q. W. na predmetnej parcele postavil dom na mieste humna bývalých majiteľov M..

Druhú polovicu z týchto dvoch pozemo-knižných parciel dostala do výlučného vlastníctva manželka P.
W., P. W..

P. W. predmetnú vydelenú parcelu užívala až do svojej smrti, niekedy do roku 1982.

Hranice týchto dvoch parciel v prírode tvoril drevený plot, ktorí bol postavený na mieste samom a
oddeľoval vyššie uvedené parcele.

PosmrtiP.W.doúžitkuparcele vstúpilaQ.I.spolusosvojimmanželom,ktorínamiestesamom(hranici)
postavili železný plot.
Do úžívania parcele vstúpila ako zákonná dedička a dcéra v jednej osobe nebohej P. W..

Q. I. s manželom nemali záujem túto parcelu ďalej užívať a tak predmetnú parcelu dali navrhovateľke

niekedy okolo roku 1990 (bez zmluvy a vkladu na Správe katastra).

Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť užívala niekedy do roku 2008, kedy došlo k sporu medzi
rodinami navrhovateľky a odporkyne, kedy syn odporkyne U. vytrhal železný plot a odhradil predmetnú
parcelu.

Svedok B. M. uviedol, že medzi rodinami P. W. a manželky P. a rodinami U. W. a manželky Ž. došlo k
niekedy okolo roku 1961 k dohode, kde došlo k zlomeniu dvoch pkn. parciel, ktoré boli vedľa seba tak,
že približne spodnú časť uvedenej parcely v jednej polovici dostal Q. W., ktorý na predmetnej parcele
postavil dom, a ďalšiu časť parcely smerom nahor dostala do výlučného vlastníctva P. W..

Po smrti P. W. vstúpil do úžitku predmetnej nehnuteľnosti Q. I., ktorá spornú parcelu nejakú dobu užívala,
a niekedy v 80. rokoch vstúpila do úžitku predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka.
Právny dôvod, na základe ktorého vstúpila navrhovateľka do úžitku predmetnej nehnuteľnosti uviesť
nevedel.

Svedkyňa Y. P. uviedla, že ona má 67 rokov a na mieste samom býva 45 rokov.
Manželov P. W. a P. W. a U. W. a Ž. W. si už nepamätá, pretože títo predumreli jej príchod do N..
Čo sa týka údajného zlomenia parciel medzi P. W. a P. W., na jednej strane, a U. W. a Ž. W., na strane
druhej, k uvedenému sa vyjadriť nevedela.Uviedla akurát len, že parcelu, ktorá je predmetom sporu, tak túto užívala navrhovateľka najmenej 20
rokov.
Špecifikovala predmetnú parcelu ako parcelu, ktorá sa nachádza za domom odporkyne.

Ona nevie o žiadnom spore, ktorý je medzi účastníkmi konania, nevie o žiadnych ťahaniciach 2 - 3 roky
dozadu.

Svedok U. W., ktorý je synom odporkyne, uviedol, že oni sa pár rokov dozadu dozvedeli, že parcela
KNC XX/X je vo vlastníctve odporkyne.

Keď sa toto dozvedeli požiadali navrhovateľku, aby predmetnú parcelu vypustila.
Navrhovateľka predmetnú parcelu odmietla vypustiť a z toho dôvodu odhradil uvedenú parcelu tak, že
železný plot odstránil.
Svedok ďalej uviedol, že pozemok nebol ohradený do 60. rokov minulého storočia, pretože bol vo
vlastníctve Ž. W., ktorá zomrela v roku 1982.
V roku 1983 pozemok ohradil Q. I. s manželkou Q. I. po smrti Ž. W..

Podľa vyjadrenia svedka boli obdobia, kedy sa o predmetný pozemok nikto nestaral.
Začiatkom 90. rokov do úžitku predmetnej nehnuteľnosti vstúpila navrhovateľka, ktorá predmetný
pozemok ohradila železným plotom ( na mieste pôvodného dreveného plota ).

Svedkyňa U. Š. uviedla, že ona pozná pomery na mieste samom.

Do N.X. sa nasťahovala v roku 1991.
Ona si nepamätá, že by predmetná parcela bola užívaná P. W., vie len, že nejakú dobu predmetnú
parcelu užívala Q. I..
Následne po tom zostala parcela neužívaná.
Či tam mala niečo užívať navrhovateľka, k tomu sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa Y. M. uviedla, že parcela, ktorá je predmetom sporu, že táto parcela čo si ona pamätá, bola
v užívaní všetkých obyvateľov okolitých domov.
Ona vie, že parcela ktorá je predmetom sporu ohradil Q. W. s manželkou a pozemok bol ohradený až
do momentu, kedy predmetný plot odstránil U. W..

Podľa vyjadrenia svedkyne navrhovateľka do úžitku predmetnej parcely nikdy nevstúpila, nikdy tam nič
zasadené nemala.

Svedok G.. Q. M. uviedol, že aby bolo možné presne vyhotoviť geometrický plán a zamerať parcelu tak,
ako to žiadala navrhovateľka, je potrebné aby navrhovateľka na mieste samom označila body, podľa

ktorých bodov by sa dal vyhotoviť geometrický plán tak, aby bolo možné určiť nové hranice pozemkov.
Uviedol, že z nákresu ktorý vyhotovil sudca Okresného súdu v Žiline na mieste samom na ohliadke nie
je možné vyhotoviť geometrický plán.
Uviedol, že vyhotoviť geometrický plán je možné aj za súčinnosti geodeta a za súčinnosti polície.

Tak, ako je vyššie uvedené, navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 21.12.2009 domáhala súdneho
výroku, ktorým by súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníckou KNC parcely XX/X o výmere 223
m2 trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná v kat. území N. vedenej na LV č. X.
Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva mala byť zmluva zo dňa 27.10.1973, ktorou mala
P. W. darovať navrhovateľke predmetnú nehnuteľnosť.

Hoci mala navrhovateľka v konaní dôkazné bremeno, zo žiadneho dôkazu, ktoré boli vykonané v
rámci dokazovania pred Okresným súdom v Žiline navrhovateľka nepreukázala, že by v roku 1973
( 27.10.1973 ) dostala darom od svojej právnej predchodkyne P. W. parcelu, ku ktorej sa domáhala
určenia vlastníckeho práva.

Žiadnym dôkazom navrhovateľka tiež nepreukázala, že by do úžitku predmetnej nehnuteľnosti vstúpila
navrhovateľka v roku 1973 a že by od uvedeného roku predmetnú nehnuteľnosť užívala ako vlastnú.
Tvrdenia navrhovateľkou uvedené v návrhu na určenie vlastníckeho práva zostali v rovine tvrdenia
navrhovateľky.

Samotná navrhovateľka podala na Okresný súd v Žiline návrh na určenie vlastníckeho práva, kde
žiadala určiť vlastnícke právo ku KNC parcele 16/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 223 m2, k.ú N..Až na mieste samom, po predložení geometrického plánu svedkom a zároveň synom odporkyne U. W.
zmenila svoje tvrdenia a následne sa domáhala určenia vlastníckeho práva len k časti uvedenej parcele
a to v rozsahu CK-N parcele XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 160m2, ktorá parcela bola následne

vytvorená geometrickým plánom G.. C. X..

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v minulosti niekedy okolo roku 1960 došlo medzi
príbuznými P. W. a jeho manželky P. na strane jednej a príbuznými U. W. a jeho manželky Ž. na strane
druhej k dohode, kde v zmysle tejto dohody ( dohody o tzv. zlomení pkn. parciel ) došlo k vytvoreniu

dvoch parciel:

a/ bola vytvorená spodná parcela, ktorá spodná parcela pripadla U. Y. Ž. W., na ktorej následne Q. W.
s manželkou postavili dom,

b/ bola vytvorená vrchná parcela, ktorá vrchná parcela pripadla do vlastníctva P. W., ktorá predmetnú

parcelu užívala až do svojej smrti v roku 1982, následne do úžitku parcele vstúpila dcéra Q. W. s
manželom a v 80-tych rokoch do úžitku vstúpila navrhovateľka.

Nezávisle na vyššie uvedenej dohode boli medzičasom vytvorené z uvedených parciel minimálne dve
parcely a to CK-N parcela XX/X a CK-N parcela XX/X, ktoré na základe rôznych právnych dôvodov v

konečnom dôsledku do výlučného vlastníctva nadobudla odporkyňa.

Z obsahu pripojeného spisu 5D 46/1990, ktorý je pripojený k spisu je možné zistiť, že ku dňu 9.1.1990
je stav vlastníkov k nehnuteľnostiam v kat. územie N., vedených na LV č. X, XX/X lúka o výmere 223
m2, XX/X zastavané plochy o výmere 280 m2 taký, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Q. W. Y.

Ž. W. v 1/1-nine, na základe právneho dôvodu R1 233/1964.

Q.W.zomreldňaXX.XX.XXXXapredmetnúnehnuteľnosťKNCXX/XaKNCXX/XnazákladeD46/1990
zo dňa 25.1.1990 nadobudla do výlučného vlastníctva odporkyňa Ž. W., H.. Š..

Na vyššie uvedenom liste vlastníctva ( č.l. 5/ spisu D 46/1990 ) je dôležitý zápis ku dátumu 9.1.1990,
kde je v kolonke meno užívateľa, adresa pri parcele XX/X je zapísaný ako užívateľ Q. I., pri KNC parcele
XX/X je zapísaný ako užívateľ W. Q..

Z obsahu listu vlastníctva č 4 vydaného Strediskom geodézie v Žiline dňa 9.1.1990, máme jednoznačne

preukázané ( tak, ako to uvádzajú svedkovia Q. I., B. M. Y. U. W. ), že predmetná nehnuteľnosť bola k
dátumu 9.1.1990 v úžitku Q. I. Y. Q. I. a nie navrhovateľky, ako to navrhovateľka udáva.

Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka užívateľkou predmetnej parcele k dátumu
9.1.1990 nebola a do úžitku tejto parcele vstúpila až následne, po uvedenom dátume.

Na záver je potrebné podotknú, že aby navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vydržaním, musela by v konaní preukázať, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe určitej
právnejskutočnosti,ktoráunavrhovateľkyvyvolásubjektívnypocit,žejevlastníkomnehnuteľnosti,t.j.že
držba je dobromyseľná a ďalej že predmetnú nehnuteľnosť nerušene potrebný počet rokov ako vlastnú

užíva v dobrej viere, že jej vec patrí.

Tak, ako je vyššie uvedené, navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by v roku 1973 ( dňa 27.10.1973 )
na základe daru od svojej starej matky vstúpila do užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Aj keby sme mali preukázané, že navrhovateľka vstúpila do užívania predmetnej nehnuteľnosti v roku
1973 ( alebo dokazovaním preukázaným rokom 1990 ), aj v jednom aj v druhom prípade pre platný
prevod nehnuteľnosti sa vyžadovala zmluva v písomnej forme ( § 46 ods. 1 OZ ) a táto zmluva musela
byť registrovaná Štátnym notárstvom ( § 134 ods. 2 OZ ).
Uvedené skutočnosti môžeme vzhľadom na vyššie uvedené roky a právne vedomie spoločnosti

považovať za notoricky známymi skutočnosťami.
Zákonné ustanovenia formulované vtedy platným občianskym zákonníkom pre platný prevod
nehnuteľností boli formulované jednoznačne a možnosť prípadného právneho omylu podľa názoru súdu
vylučovali.Ak navrhovateľka uvádza ako právnu skutočnosť, od ktorej si odvodzuje dobromyseľnosť ústne uzavretú
darovaciu zmluvu, nemohla byť navrhovateľka vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dobromyseľná

( aj za podmienky omylu navrhovateľky vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia občianskeho zákonníka, platného v dobe, keď sa navrhovateľka chopila držby. V prípade
navrhovateľky takýto právny omyl ospravedlniteľný nie je ).

S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ sa navrhovateľka v roku 1990 ( poťažne v roku 1973 ) chopila

držby nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy bez písomnej formy a registrácie Štátnym notárstvom,
nemohla byť navrhovateľka so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti ( aj keď tvrdila, že o svojom vlastníctve je presvedčená ).

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v platnom znení, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Odporca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 2.257,42€ pozostávajúce z úhrady za znalecký
posudok č. 5/2011 v sume 100€, úhrady za kolkové známky v sume 32€, za overenie listín na
notárskom úrade v sume 5,53€ a z trov právneho zastúpenia advokátom jednak JUDr. Poliačikovou,
ktorá vyúčtovala trovy právneho zastúpenia na sumu 1.054,67€ a trov JUDr. Mgr. Buchu v sume
1.065,89€.

Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania v sume 728,96€,

Trovy konania predstavujú:

a/ vypracovanie znaleckého posudku G.. U. P. č. 5/2011 v sume 100€,
b/ kolkové známky v sume 32€ za overenie geometrického plánu,
c/ trovy právneho zastúpenia 596,96€.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 9 úkonov právnej pomoci:

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 10.3.2010 /§ 14
ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do
31.5.2010/..................................................................................................................55,49,-EUR
2/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu vo veci samej dňa 8.4.2010/§ 14
ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do

31.5.2010/................................................................................................................55,49,-EUR
3/ pojednávanie dňa 20.4.2010 /§ 14 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.
z. účinnej do 31.5.2010/.......................................................................55,49,-EUR
4/ ohliadka na mieste samom dňa 10.6.2010/§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.
655/2004 Z. z. /.........................................................................................55,49,-EUR

5/ účasť na pojednávaní dňa 27.10.2010 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. /.................................................................................................55,49,-EUR
6/ účasť na pojednávaní dňa 29.6.2011 od 8:30hod do 10:25hod /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm.
a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z./..............................................................57,-EUR
7/ ohliadka na mieste samom dňa 10.8.2011 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.

655/2004 Z.z. /...............................................................................................57,-EUR
8/ účasť na pojednávaní dňa 18.10.2011 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. /......................................................................................................57,-EUR
9/ účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011 od 13:00 - 15:00/§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. /...................................................................57,-,-EUR

Spolu úkony právnej pomoci...................................................................................505,45,-EURrežijný paušál 5 x 7,21,-EUR, 4 x 7,41,-EUR /§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z./ ...................................................................................................................................65,69,-EUR

náhrada za stratu času 2 x 12,35,-EUR (úkony za rok 2011) /§ 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z./ ........................................................................................................24,70,-EUR

náhrada cestovných výdavkov na trase Žilina - Zástranie - Žilina dňa 10.8.2011:

cestovný lístok v sume .............................................................................................1,12,-EUR

S p o l u náhrada trov trov právneho zastúpenia ..............................................596,96,-EUR.

Na rozdiel od návrhu súd pri výške sumy za jeden právny úkon nevychádzal z ceny nehnuteľnosti,

kde právny zástupca odporcu uviedol cenu sporu 2.218€. V danom prípade nešlo o žiadne peňažné
plnenie, pri ktorom by súd vychádzal z ceny predmetu sporu, ale o určenie vlastníckeho práva, čiže šlo o
určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len O. s. p.) a v danom prípade nie je možné oceniť predmet sporu peniazmi.
Preto súd pri výške jedného právneho úkonu vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č.

655/2004 Z. z.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu úkon prevzatia a prípravy zastúpenia zo dňa 10.6.2011 a to
z dôvodu, že k takémuto prevzatiu došlo už dňa 10.3.2010, kedy odporca poveril svojím zastupovaním
JUDr. Poliačikovú až do dňa 10.12.2010, kedy jej plnomocenstvo vypovedal a následne splnomocnil na

konanie JUDr. Mgr. Buchu.
V danom prípade ide však ako keby o jedno súvislé zastupovanie.
Takisto nebolo možné priznať podanie na súd nazvané ako „Zabezpečenie dôkazu“ a to z dôvodu, že
uvedeným podaním právny zástupca odporcu navrhol len súdu ďalší dôkaz, ktorý by sa mohol v rámci
konania vykonať. Ustanovenie § 78 O. s. p. hovorí o zabezpečení dôkazu pred začatím pojednávania,

ak takýto nezabezpečený dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami. V uvedenom
prípade nešlo ani o jednu z podmienok.
Za účasť na pojednávaní konanom dňa 29.6.2011 súd priznal len jeden právny úkon, keďže
pojednávanie netrvalo viac ako dve hodiny a takisto i za pojednávanie dňa 22.11.2011 bol priznaný jeden
úkon.

Písomné zadanie vypracovania znaleckého posudku a rokovanie s G.. P. nie je možné subsumovať pod
žiadne ustanovenia vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., keďže táto vyhláška upravuje len úkony účastníkov
konania voči súdu a nie voči tretím osobám, preto nie je možné priznať takéto podanie ako úkon právnej
služby.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu porady advokáta s klientom dňa 28.6.2011, 9.8.2011,

21.11.2011atozdôvodu,žepodľanázorusúdutietoporadyvovecisamejneboliúčelné,keďžesakonali
buď priamo po pojednávaní alebo pred konaním ohliadky na mieste samom, kde právny zástupca v
záznameoporadeokreminéhouviedol,žepredmetomporadybolooboznámeniesasnovýmisvedkami.
Tu súd podotýka, že ohliadky konanej dňa 10.8.2011 sa zúčastnili tí istí svedkovia ako na ohliadke dňa
10.6.2010 s výnimkou Jany Ševčíkovej, ktorú však ako svedka navrhol právny zástupca odporcu.

Ďalej súd nepriznal vyčíslené náhrady cestovných nákladov v sume 8,60€ z dôvodu, že právny zástupca
nepredložildôkaz,zktoréhobysúduvyplynulacenapohonnýchhmôtvčasepoužitiamotorovéhovozidla
dňa 10.8.2011 a jednak nepredložil technický preukaz, z ktorého by súdu vyplynuli technické parametre
použitého motorového vozidla.

Ak chce účastník trovy konania priznať, je jeho povinnosťou predložiť dôkaz, na základe ktorého by
mu tieto trovy vyplynuli. Nie je povinnosťou súdu zisťovať, aká bola výška týchto pohonných hmôt dňa
10.8.2011.
Právny zástupca má však nárok na náhradu cestovného v cene ceny lístka. Preto v zmysle cestovného
poriadku mestskej dopravy Mesta Žilina súd priznal právnemu zástupcovi náhradu za použitie mestskej

hromadnej dopravy a to v sume 1,12€, pričom cena lístka za jednu cestu bola v sume 0,56€.

Čo sa týka sumy 5,53€, ktorú odporca zaplatil za overenie, tak takáto suma vyplýva len z príjmového
pokladničného dokladu, z ktorého však nie je vôbec zrejmé, na aký účel bola táto suma uhradená.Takisto zo spisu nevyplýva, žeby boli potrebné služby notára napr. za overenie podpisu. Na č. l. 168 sa
nachádza len overenie listiny, ktorú osvedčilo Mesto Žilina a nie notár.

Čo sa týka predloženej faktúry, ktorou JUDr. Poliačiková vyfakturovala odporcovi právne služby v sume
1.054€, tu súd podotýka, že tieto služby sú uvedené v bode 1/ - 5/, kde súd nepriznal úkon ohliadky
dňa 3.6.2010 a to z dôvodu, že uvedená ohliadka bola zrušená, o čom sa právny zástupca odporcu
včas dozvedel.
Takisto nebolo možné priznať úkon rokovanie s pani F. dňa 25.10.2010 a rokovanie s klientom dňa

21.10.2010 a to z dôvodu, že uvedené úkony súdu zo spisu nevyplynuli.
Takisto nebolo možné priznať právnemu zástupcovi v bodoch 1/ - 5/ DPH a to z dôvodu, že JUDr.
Poliačiková nepredložila súdu doklad, ktorý by preukazoval, že je platcom DPH.
Tak ako napr. pri cestovných náhradách, ani v tomto prípade nie je povinnosťou súdu skúmať z úradnej
povinnosti, či niekto je alebo nie je platcom DPH.

Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil navrhovateľovi zaplatiť trovy právneho zástupcu odporcu k rukám
jeho právneho zástupcu.

V danom konaní sa dňa 10.6.2010 uskutočnila ohliadka na mieste samom v N..

Z vyčíslenia ohliadky mal súd preukázané, že celkové náklady súdu na obhliadke konanej dňa 10.6.2010
boli v sume 6,93€ a to za použitie služobného motorového vozidla.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazu, odmena notára

za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol neúspešným účastníkom konania, a z toho dôvodu
bol zaviazaný jednak na zaplatenie trov konania úspešných účastníkov a jednak je povinný znášať trovy,
ktoré v konaní vznikli. Z toho dôvodu súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov, ktoré vznikli štátu
tým, že z rozpočtových prostriedkov súdu bolo vyplatených 6,93€ za použitie služobného motorového

vozidla za účelom uskutočnenia sa obhliadky na mieste samom dňa 10.6.2010.

V prípade, že navrhovateľ si nesplní súdom stanovenú povinnosť, súd bude trovy, ktoré súdu vznikli,
vymáhať prostredníctvom Justičnej pokladnice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.