Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Melišek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/298/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227025
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4213227025.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO
35 831 154 so sídlom Bratislava ul. Kardžičova 8 , v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Bratislava ul. Karadžičova 8 proti žalovanému: 1/ C. C. nar.X.X.XXXX hlásený trvalý pobyt F. a 2/ T. C.
nar. XX.X.XXXX bytom T. XXX , o zaplatenie 3095,88 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 095,88 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 887,04 € od 13.3.2013 do zaplatenia,
všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci,
pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 27.11.2013 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal a nerozdielne
zaplatiť mu 6913,21 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5704,37 Euro za
čas od 13.3.2013 do zaplatenia a trovy konania , na tom skutkovom základe, že žalovaní uzatvorili s jeho
právnym predchodcom - Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 29.1.2009 úverovú zmluvu ,na základe ktorej im
boli poskytnuté prostriedky, ktoré sa zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaní
však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatili. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a to listom zo dňa 27.2.2013 , preto žalovaní sú v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu od
13.3.2013. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
28.3.2013. Okrem zaplatenia dlžnej sumy si uplatnil i úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po
účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 13.3.2013 a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Komárno rozsudkom 6C/298/2014-126 zo dňa 21.3.2017 rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/
sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 3.817,33 Euro, ako aj úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 3.817,33 Euro za čas od 13.3.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach
po 100,- Euro, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc
40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3. Rozsudok napadol žalobca v zamietajúcej časti a žalovaná v 2.rade v časti vyhovujúcej.4. Krajský súd v Nitre ako druhoinštančný súd rozsudkom 9Co/323/2017-165 zo dňa 20.9.2018 potvrdil
vyššie citovaný rozsudok vo vyhovujúcom výroku, v napadnutom zamietajúcom a výroku o náhrade
trov konania rozsudok Okresného súdu Komárno zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rozsudkom
okrem iného uviedol aj, že „S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potom potrebné ustáliť taký
právny záver, že uzatvorenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z
dôvodu, že táto by neobsahovala náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z. z. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustálil záver, že v zmluve absentujú náležitosti zmluvy v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ (správne mal uviesť písm. i/) zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorého
dôvodu je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov, takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny a
súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ teda, s poukazom na vyššie uvedené, nie
je namieste od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky), nemožno konštatovať ani to, že absenciou uvedeného by sa jednalo
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve“
Uvedeným názor druhoinštančného súdu je súd prvej inštancie viazaný, a preto naň poukazuje ako na
svoj vlastný.
5. Na pojednávanie dňa 5.6.2019 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil, o odročenie nežiadal. Nedostavil sa žalovaný v 1.rade, ktorý mal doručenie predvolania
vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
Žalovaná v 2.rade na pojednávaní uviedla, že si je dlhu vedomá, ale dlh splatiť nevie, maximálne
splátkamipo10€mesačne,keďžepoberá48€mesačneajevážnezdravotnechorá.Mádvevyživovacie
povinnosti, na pomoc je odkázaná na rodinu.
6. Dňa 29.1.2009 žalovaní uzatvorili s pôvodným veriteľom -Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o
splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy tento veriteľ im poskytol úver v sume 5000 Euro ( 150 630
Sk ). Úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu 13,60 % ročne a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.1.2019. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy žalobca nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013.
Prípisom spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.2.2013
7. Podľa § 497 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.8. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
9. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť
ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení
zákona 258/2011 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy.
10. V danom prípade sa súd musel primárne zaoberať otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v spore.
Súd je názoru, že žalobca predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, ktorými bola pohľadávka
uplatnená v konaní postúpená z pôvodného veriteľa na žalobcu, dostatočne preukázal aktívnu
legitimáciu.
Ďalej bolo v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu, banka uzatvorila zmluvu o úvere so
žalovaným, na základe ktorej zmluvy banka poskytla žalovanému úver. Súd túto zmluvu hodnotí ako
platnú a jej uzatvorením vznikol medzi bankou a žalovaným záväzkovoprávny vzťah. Na jeho základe
banka poskytla úver, pričom žalovaný ho mal splácať, avšak žalovaný takto nepostupoval. Tým vznikol
žalovanému dlh voči banke, ktorý bol následne postúpený na žalobcu. V konaní ďalej bolo preukázané,
že dlžník riadne a včas nesplácal úver podľa podmienok uvedených v zmluve, pričom sa dostal do
omeškania so splácaním jednotlivých splátok ako i celého dlhu. V konaní nebolo preukázané a žalovaný
nepredložil žiadne prostriedky obrany a neuviedol skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že by
žalovaný uhradil svoj dlh, prípadne že by tento zanikol iným spôsobom, alebo že by zanikol aspoň
čiastočne, a teda v konaní má byť uplatnený v menšej výške. Súd sa v celej miere stotožnil s tvrdením
žalobcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokmi v dohodnutej výške. Rovnako tak
súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške určenej nariadením vlády 87/1995 Z.z.
(§3), pričom úrok z omeškania bol priznaný od 13.3.2013, pretože týmto dňom sa žalovaní dostali do
omeškania, keď neuhradili v lehote poskytnutej im vo výzve na zaplatenie po predčasnej splatnosti.
Súd umožnil žalovaným splácať dlh, keď pre nepriaznivú životnú situáciu nie je strana žalovaných
schopná splácať vyššou sumou ako 10 € mesačne a na druhej strane práva žalobcu touto možnosťou
splácať nebudú žiadnym spôsobom postihnuté, pričom však žalovaným môžu výrazne zjednodušiť
splácanie a nemusí byť obava o vznik ďalšieho konania, exekučného.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi úspešnému
v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že
žaloba nebola ani v časti zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.