Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csp/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818200391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobcovia 1/ M.

I., nar. X.X.XXXX, bytom ul. O. č. XXX/XX, K., 2/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. č. XXX/X, K.,
žalobkyňa v 1 a 2 rade zastúpená JUDr. Z. I., nar. X.XX.B., bytom Diviaky nad J. č. XX, 3/ JUDr. Z. I.,
nar. X.XX.XXXX, bytom O. nad J. č. XX, žalovaný Home Credit Slovakia, a.s., ul. Teplická č. 7434/147,
Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., ul. 1. mája
č. 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o vydanie
bezdôvodného obohatenia 1.741,34 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie o určenie, že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je bezúročný a bez

poplatkov, z a s t a v u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom v 1, 2 a 3 rade právo na náhradu trov konania (z nároku o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov) v rozsahu 100%.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1, 2 a 3 rade 304,15 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom v 1, 2 a 3 rade právo na náhradu trov konania (z nároku o
vydanie bezdôvodného obohatenia) v rozsahu 65,08%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade žalobou zo dňa 25.1.2018 domáhali sa, aby súd určil, že úver zo zmluvy č.
XXXXXXXXXXzodňaX.X.XXXXjebezúročnýabezpoplatkovaďalej,abyimžalovanýzaplatil1.741,34
eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 14D 919/2010 zo dňa
16.11.2010 právnymi nástupcami po Z. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Medzi ich
právnympredchodcom,akospotrebiteľomažalovanýmbolauzavretáÚverovázmluvač.XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur. Úverová zmluva bola
vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný pri jej uzatváraní použil predtlačenú formulárovú
štandardizovanú zmluvu. Ich právny predchodca nemal možnosť ovplyvniť jednotlivé jej zmluvné

ustanovenia, v dôsledku čoho bol nútený podpísať celý obsah úverovej zmluvy. Na predmetný úverový
vzťah je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z. a Občiansky zákonník v znení
účinnom ku dňu 6.8.2009. Poukázali aj na Smernicu Rady 93/13/EHS s tým, že jej cieľom je dosiahnuť
stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov, nezaväzovali. Žalovaný priuzavretí Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX voči ich právnemu predchodcovi ako
spotrebiteľovi, použil v úverovej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Text uvedený v predmetnej
zmluveavÚverovýchpodmienkachspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.,ktorétvoriajejneoddeliteľnú

súčasť, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nemožné, aby sa
priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nieto mu ešte porozumieť a
vyhodnotiť jeho dôsledky. Žalovanému nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ
získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností, vznikajúcich mu (ich právnemu
predchodcovi)uzavretímúverovejzmluvy.Takázásadnáadôležitáinformácia,akoujeodkaznaúverové

zmluvné podmienky (v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa), mali byť minimálne
uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy
o úvere v celom jej rozsahu. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej
únie a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie patrí aj ten, že nesmú obsahovať podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok (čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady 93/13/

EHS a bod 1 písm. e/ jej Prílohy). Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX neobsahuje ustanovením § 4
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. vyžadovaný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, stanovený
presným dátumom a tiež údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď
nie je zrejmé akú časť zo splátok predstavuje úrok a akú časť istina, a chýbajú aj termíny splatnosti
splátok, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázali na rozhodnutie

Krajského súdu Žilina č. k. 11Co 256/2013, č. k. 11Co 316/2014. Podľa Hlavy 6, čl. 5.1. Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.: „klient a spoločnosť sa dohodli, že ak
sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával
platca jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačne zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátkystanovenejvúverovejzmluve,maximálnevšakvovýške,ktorúpripúšťajúplatnéprávnepredpisy,

a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli, že pokiaľ
po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy, nebude riadne a včas plniť svoje záväzky
spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve

s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpísaním úverovej
zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru, ponížením jeho
pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť
oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť
oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s

úrokmi z omeškania sa, zmluvných pokút, náhrady škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i
na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ Poukázali na to, že
zrážky zo mzdy za plnenia z nekalých podmienok citlivo zasahujú do sociálnej sféry spotrebiteľa, aj jeho
rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne, v súvislosti

s princípom ochrany povinného na ich neprimeranosť. Podľa ich názoru, je absolútne neprípustné, aby
si žalovaný vyhradil právo dvojnásobku splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny, s
dopadom na vyživované osoby. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez osobitného vyjednania, je neprijateľná.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 5Co 554/2013, Okresného súdu
Spišská Nová Ves č. k. 16C 111/2012. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX z dôvodu

veľkého množstva neprijateľných zmluvných podmienok, ďalej preto, že bola uzavretá za nápadné
nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a preto, že sa prieči dobrým mravom, je neplatná
od počiatku. Výška poskytnutého úveru predstavuje: 2.000,- eur, zaplatené splátky: 3.741,34 eur a
bezdôvodné obohatenie: 1.741,34 eur. Navrhli, aby súd predmetnú úverovú zmluvu ex offo preskúmal
a určil, ktoré zmluvné podmienky sú neprijateľné.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 15.2.2018, navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že Úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX bola uzavretá z iniciatívy právneho predchodcu žalobcov v 1, 2
a 3 rade. On (žalovaný) mu jej uzatvorenie žiadnym spôsobom nevnucoval. Povinnosťou Z. I., nar.
XX.XX.XXXX bolo zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne, až po dôslednom porozumení

všetkým ustanoveniam, ju podpísať. Ochrana spotrebiteľa sa nemôže dostať až do rozsahu, že
ho oslobodí od čítania zmluvy, a keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, sa
začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doteraz žiadny jeho (žalovaného)
klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanoveníúverovej zmluvy a rovnako ho ani nepožiadal o vysvetlenie z dôvodu, že jej nerozumie. Taktiež žiadny
neprejavil záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení. Podľa jeho názoru, je
preto nanajvýš nedôvodné po 9 rokoch od uzatvorenia Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX namietať, že

nebola individuálne dojednaná, a že klient si ju nevedel z dôvodu veľkosti písma prečítať. Veľa klientov
ako spotrebiteľov sa obmedzení len na získanie finančného prospechu zo zmluvy, zabúdajúc na svoje
povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe ktorého
si strany majú plniť navzájom. V samotnej úverovej zmluve je uvedené: „Neoddeliteľnou súčasťou
tejto Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolupodpísaný

klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami“. Následne je úverová zmluva klientom podpísaná, takže veriteľ (žalovaný) má za to, že
skutočnosti, ktoré klient (Z. I., nar. XX.XX.XXXX) podpisom deklaroval, si skutočne prečítal a oboznámil
sa s nimi. Uviedol, že žalobcovia v 1, 2 a 3 rade sú povinní preukázať naliehavý právny záujem na
určení úveru, ako bezúročného a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je

ukončená zmluva, žalobcovia v 1, 2 a 3 rade už nie sú povinní nič platiť, a preto nemajú naliehavý právny
záujem na určení dohody o zrážkach zo mzdy, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 112/2004, Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16Csp
84/2016. Pokiaľ ide o veľkosť písma v úverovej zmluve, je toho názoru, že pre bežných užívateľov, bez

poškodenia zraku je tak úverová zmluva, ako aj úverové podmienky štandardne čitateľná, bez použitia
akéhokoľvek zväčšovacieho zariadenia. Veľkosť písma pritom začal upravovať až zák. č. 141/2014
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Podľa prechodných ustanovení uvedeného
zákona, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014 alebo vznikne pred 1.1.2015, písmo ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach

alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, sa riadi
podľa predpisov účinných do 31.5.2014. S poukazom na uvedené, ustanovenie o výške písma najmenej
1,9 mm sa na predmetnú úverovú zmluvu, nevzťahuje. Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) je v úverovej
zmluve uvedená pod bodom 52., ako lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Právnemu
predchodcovi žalobcu bol spolu s úverovou zmluvou zaslaný aj splátkový kalendár, takže bol presne

a dostatočne informovaný o svojich povinnostiach, vyplývajúcich mu zo zmluvy. K zákonnému pojmu
termín splatnosti je potrebné uplatňovať ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje
výkladové pravidlá pre počítanie hmotnoprávnych lehôt, ustanovených najmä v Občianskom zákonníku,
ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom

zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. K dobe trvania úverovej zmluvy a k dátumu
konečnej splatnosti, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 4C 40/2014, podľa ktorého
z bodov 43, 48 a 52 úverovej zmluvy, je možné veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti prvej splátky
poskytnutého úveru, nasledujúcich splátok, ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. Ďalej poukázal na

rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp 90/2017, podľa ktorého už aj právna úprava
Slovenskej republiky reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe (s odkazom na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C-42/15), keď zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 od 1.5.2018 v rámci jeho
novely vykonanej zák. č. 279/2017 Z.z. upravuje, že v § 9 ods. 2 písm. d/ sa vypúšťajú slová „a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. i/ sa slová „a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Uviedol (žalovaný), že vzhľadom
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, by sa mal prispôsobiť výklad vnútroštátnych
súdov pri vyhodnocovaní bezúročnosti a bez poplatkovosti jednotlivých úverových zmlúv, v prípade
žalôb týkajúcich sa neuvedenia nevyhnutných zákonných náležitostí v spotrebiteľských zmluvách, aby
to v konečnom dôsledku nebol dodávateľ, komu nesprávnym výkladom zákonných ustanovení bude

vznikať nedôvodne škoda. Uviedol, že náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z., je
uvedená v časti textu označeného „úver“, kde sú upravené presné údaje o výške mesačnej splátky
45,44 eur pod bodom 42., o počte splátok 84 pod bodom 43. V predmetnej úverovej zmluve je pritom
zreteľne uvedené, že „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc
kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Ak nasledujúci

kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver
poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom
mesiaci“. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 v časti, podľa ktorej čl. 10 ods.
2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvereuvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 v časti, podľa ktorej: „čl. 10 ods. 2 písm. h/ a

i/ Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods.
1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave“. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 3Co 344/2015. Pokiaľ

ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uviedol, že je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov,
typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov a úverov a
pôžičiek. Zákonná úprava špecifikovaná v § 551 Občianskeho zákonníka aprobuje uzatvorenie dohody
o zrážkach zo mzdy už pri vzniku záväzku, a nie až pri vzniku dlhu. Zákon vyžaduje na platnosť dohody
o zrážkach zo mzdy len dve podmienky, a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie

podmienky, ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom
zmluvného vzťahu voľnosť, pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle,
že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou
iného (hlavného) právneho vzťahu, ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický
vzťah). Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z.,

ktorého účinnosť však nastala až od 1.5.2014, pričom v právnom poriadku Slovenskej republiky platí
zásada retroaktivity. Z textu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že právny
predchodca žalobcov v 1, 2 a 3 rade a veriteľ (žalovaný) prehlásili, že svojimi podpismi vyjadrujú
súhlas aj s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ Z. N., nar. XX.XX.XXXX nerozumel, nemal
ich podpisovať alebo si ich mal dať ním (žalovaným) bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by Z. I., nar.

XX.XX.XXXX jednotlivým ustanoveniam predmetnej úverovej zmluvy nerozumel, žalobcovia v 1, 2 a 3
rade v žalobe ani nenamietajú. Na základe uvedených skutočností má za to, že písomná forma dohody
o zrážkach zo mzdy, bola dodržaná. Platnosť takejto dohody je podmienená tým, že zrážky zo mzdy
takto dohodnuté, nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. S ohľadom na znenie
§ 70 a nasledujúcich Exekučného poriadku, nie je výška dohodnutých zrážok Dohodou o zrážkach zo

mzdy a z iného príjmu vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia. Postavenie poskytovateľa úveru
voči dlžníkovi v úverovom vzťahu, je značne nevýhodnejšie práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní
vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Preto nie je možné
žiadnym spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy, by bolo spôsobením
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Realizácia dohody o zrážkach zo

mzdy, nastáva vždy až ako následok neplnenia povinnosti klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy
neplní riadne a včas. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy s tým, že použitím výkladu a contrario je zrejmé, že
ostatné zabezpečovacie prostriedky (vylúčené bolo zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti), vrátane dohody o zrážkach

zo mzdy, boli právne dovolené. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je ukončená a k
žiadnym splátkam zo mzdy dochádzať nemôže. Je presvedčený (žalovaný), že z jeho strany nedošlo a
ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) oprávnene, a to
na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Súčasne uplatnil námietku premlčania nároku žalobcov v 1, 2 a 3 rade o vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu, že posledná úhrada bola realizovaná dňa 2.8.2016. Žaloba na súd došla dňa
25.1.2018 a nárok, ktorý si uplatňujú pred dátumom 25.1.2015, je premlčaný.

4.Vpodanízodňa3.3.2018žalobcoviav1a2rade,prostredníctvomzástupcuažalobcav3radeuviedli,
že žalovaného opakovane žiadali o vydanie potvrdenia o tom, že eviduje všetky splátky z predmetného

úveru, a že úver je splatený (dňa 28.9.2016, dňa 6.12.2017 a dňa 20.2.2018), avšak bezvýsledne. Ako
právni nástupcovia po Z. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, majú naliehavý právny
záujem na tom, že žalovaný si od nich nebude vymáhať ďalšie plnenie bez právneho dôvodu. Veľkosť
písma v predmetnej úverovej zmluve a v obchodných podmienkach je nekalou obchodnou praktikou, a
to najmä v časti zmluvy, v ktorej spotrebiteľ svojím podpisom, okrem iného uzatvára aj ďalšie zmluvy, a to

Zmluvu o revolvingovom úvere. Pokiaľ na formulárovej zmluve, žalovaný väčším písmom uviedol číslo
účtu a názov banky, na ktorý je potrebné poukazovať splátky, nič mu nebránilo v tom, aby písmom tej
istej veľkosti uviedol aj povinnosti, ku ktorým sa spotrebiteľ zaväzuje. S výkladom žalovaného o konečnej
splatnosti úveru, nesúhlasili. Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, síce vyplýva výškamesačnej splátky 45,44 eur a počet splátok, ale absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č.
258/2001 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ ide o rozsudok
C-42/15 uviedli, že Súdny dvor Európskej únie vykladá iba právo Európskej únie a nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V rozsudku C-42/15, sa v žiadnom prípade nemohol
vyjadrovať k výkladu zák. č. 258/2001 Z.z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z.. Slovenský zákonodarca išiel
nad rámec Smernice č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj
splátok úrokov a splátok poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
Smernica č. 2008/48 je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Slovenský

zákonodarca, ale takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“, pridal slová „istiny, úrokov a
poplatkov“. Ku dohode o zrážkach zo mzdy, ako súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru uviedli,
že spotrebiteľ je nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na
úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku premlčania uviedli,

že poslednú splátku úveru zaplatili dňa 2.8.2016, a kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba.

5. Žalovaný svoju neprítomnosť na určenom termíne pojednávania ospravedlnil prostredníctvom
právneho zástupcu. Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že
skutočnosť, že predmetná úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, je tvrdená len

samotnými žalobcami v 1, 2 a 3 rade. Toto svoje tvrdenie nepreukázali žiadnym konkrétnym rozhodnutím
súdu, ktoré by určilo, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, je bezúročná a bez
poplatkov. Jej posúdenie za bezúročnú a bez poplatkov len samotnými žalobcami, bez ďalšieho nemôže
mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť
rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

k. 2Obo 3/2009. Ku plynutiu subjektívnej premlčacej doby uviedol, že za jej začiatok možno považovať
deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli
žalobcom v 1, 2 a 3 rade známe. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade, resp. ich právny predchodca vedeli, že plnia
zo zmluvného vzťahu, koľko plnia a komu plnia, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje
mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada

bezdôvodné obohatenie vydať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 1Cdo 67/2011 a č. k. 3Cdo 169/2017. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade uhradili splátku istiny
na predmetnej úverovej zmluve dňa 2.5.2013, a ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je po
dátume 2.5.2015 premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.

6.Predotvorenímprvéhopojednávaniadňa26.2.2019žalobcoviav1,2a3radeoznámili,žežalobuberú
sčasti späť a to o určenie, že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, je bezúročný a bez poplatkov.

7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. V zmysle citovaného ustanovenia zákona, súd konanie o určenie, že úver z Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, zastavil.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie (a to i postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku)

výsluchom žalobcov v 1, 2 a 3 rade, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Prievidza č. k.
14D 919/2010, s Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, s Úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s oznámením zo dňa 31.5.2013 o zrušení
mesačného poplatku za vedenie účtu, s predsporovou výzvou zo dňa 5.12.2017, zo dňa 13.12.2017, s
výkazomoúhrade,sožiadosťouzodňa20.2.2018ozaslanievýkazuplatieb,sosplátkovýmkalendárom.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

11.V Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je uvedené: klient: Z. I., nar. XX.XX.XXXX,
celková výška úveru: 2.000,- eur, mesačná splátka: 45,44 eur, počet splátok: 84, ročná úroková sadzba:

18,98%, RPMN: 21%, priemerná hodnota RPMN: 17,73%, celkové náklady spotrebiteľa: 1.649,- eur,
termíny splatnosti splátok: klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to
počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie
je uvedené inak, prvá splátka je splatná práve po 1 mesiaci / mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru,ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v
ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci, poplatok za vedenie úverového účtu (zahrnutý v splátke): 1,99 eur, spôsob úhrady

splátok: bankovým prevodom, lehota splatnosti: 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Za textovou časťou
zmluvy o tom, na ktoré číslo účtu má klient poukazovať splátky, je v 1. odseku uvedené: neoddeliteľnou
súčasťou tejto Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., dolu
podpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu
všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný

týmito podmienkami. Úverové zmluvné podmienky nie sú podpísané ani jedným z účastníkov Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX.

12. Podľa Hlavy 2, § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len „Úverové zmluvné podmienky“), navrhovateľ podáva návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy na
predmetnej strane tejto listiny alebo na samostatnom formulári.

13.PodľaHlavy4,§1vetaprváÚverovýchzmluvnýchpodmienok,úverjeklientoviposkytnutývokamihu
prijatia finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej
čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom, za týmto účelom v úverovej zmluve.

14. Podľa Hlavy 5, § 1 veta prvá až štvrtá Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a
termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient, je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný
poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že
poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá

príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy
a týchto úverových podmienok povinný platiť a prípadná úhrada za poistenie a poplatok za možnosť
zmeny splátky, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

15. Podľa Hlavy 6, § 1 Úverových zmluvných podmienok, klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak

sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával
platcajehomzdy(ďalejiba„zamestnávateľ“)mesačnúzrážkuzomzdyvovýškedvojnásobkupravidelnej
mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné
právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli,
že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť

svoje záväzky voči spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní
svojezáväzkyvočispoločnostiriadneavčas,saklientzaväzujeúversplácaťvsplátkachvovýškekaždej
splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých
v úverovej zmluve s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom
úverovej zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru,

poníženímjehopohľadávoknamesačnúvýplatumzdyakjehouhradeniunaúčetspoločnosti,asúčasne
spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť
a spoločnosť prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s
úrokmi z omeškania sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby, a ostatných
záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i

na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

16. Z predloženého výkazu a zo splátkového kalendára vyplýva, že v mesiacoch od septembra 2009
bola celkovo uhradená suma 3.741,34 eur.

17. Podľa oznámenia zo dňa 31.5.2013 k zrušeniu mesačného poplatku za vedenie účtu došlo od
10.6.2013.

18. Z. I., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX. Zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 14D
919/2010 vyplýva, že žalovaný si do dedičského konania z titulu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX

prihlásil pohľadávku vo výške 3.271,68 eur. Podľa Osvedčenia o dedičstve č. 14D 919/2010, Dnot
196/2010, ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine prichádzali žalobcovia v 1, 2 a 3 rade. Dedičia
uzavreli podľa čl. V. Osvedčenia o dedičstve dohodu, podľa ktorej nadobudli tam označené nehnuteľnéveci a hnuteľnú vec s tým, že v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedajú do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za poručiteľové dlhy.

19. V splátkovom kalendári je uvedený stav Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX: ukončená zmluva.

20. Podaním zo dňa 20.2.2018 žalobkyňa v 1 rade žiadala žalovaného o zaslatie dokladu, že záväzok
z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, je uhradený.

21. Podaním zo dňa 5.12.2017 a zo dňa 13.12.2017 žalobcovia v 1 a 2 rade prostredníctvom zástupcu
a žalobca v 3 rade, vyzvali žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia.

22. Žalobkyňa v 1 rade sa nevedela vyjadriť, či jej právny predchodca si pred podpisom Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX prečítal, či si uvedomoval dôsledky svojho podpisu, či bol
oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Peňažné

prostriedky poskytnuté titulom úveru použili na zariadenie domácnosti. Po uzavretí predmetnej úverovej
zmluvy, pri komunikácii s ňou nepoužil slová: dohoda o zrážkach zo mzdy, revolvingová zmluva. V čase
uzavretia úverovej zmluvy nosil silné dioptrie, trpel očnou vadou, nevedela ju však bližšie konkretizovať.
Po smrti Z. I., nar. XX.XX.XXXX, na základe výzvy žalovaného splácala predmetný úver, na ktorý účel
jej peniaze poskytovali aj žalobcovia v 2 a 3 rade. Kedy sa dozvedela, že predmetný úver je bezúročný

a bez poplatkov, uviesť nevedela.

23. Z výsluchu žalobkyne v 2 rade vyplýva, že na základe jej výzvy, až po smrti Z. I., nar. XX.XX.XXXX
žalovanýzaslalsplátkovýkalendár,vktoromsanachádzaliúdajeovýškesplátokadátumeichsplatnosti.
Ku relevantným skutkovým okolnostiam, na základe ktorých bola podaná žaloba uviedla, že asi po

polroku po splatení úveru so žalobcom v 3 rade komunikovali o tom, že navýšenie nad 2.000,- eur, je
neprimerane vysoké. Žalobu nepodali skôr preto, lebo žalovaný sa vyjadril, že dlžný zostatok musí byť
splatený.

24. Z výsluchu žalobcu v 3 rade vyplýva, že jeho právny predchodca nosil okuliare so silnými dioptriami

č. 4,5 - 5. Trpel očnou vadou, spočívajúcou v zakrivení rohovky. Drobné písmo v predmetnej úverovej
zmluve nedokázal rozlíšiť, pokiaľ by mu iná osoba text neprečítala alebo nevysvetlila. Až po smrti Z. I.,
nar. XX.XX.XXXX sa dozvedel, že dňa X.X.XXXX uzavrel Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. O tom, že
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov sa dozvedel v polovici roka 2017, na základe informácií
od Združenia na ochranu spotrebiteľa. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX sa mu zdala nevýhodná,

obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky.

25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 6.8.2009, tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

27. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až s/.

29. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.30. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia je podaná dôvodne sčasti.

31. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade, ako právni nástupcovia po Z. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX, predmetom súdneho konania urobili nárok o zaplatenie sumy 1.741,34 eur, uplatňovanej
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

32. Súd, ako predbežnú posudzoval otázku, či predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

33. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 6.8.2009, upravoval
okrem iného práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, náležitosti zmluvy s tým, že okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, zmluva musí obsahovať aj náležitosti uvedené v § 4 ods. 2. Absencia niektorej z náležitostí
(ak už spotrebiteľ začal úver čerpať), pritom z dôvodu ochrany spotrebiteľa nespôsobovala neplatnosť

zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 6.8.2009 v ustanovení § 4 ods. 3
namiesto sankcie neplatnosti zmluvy, veriteľa sankcionoval tým, že ak zmluva neobsahovala náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.

34. Dňa X.X.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcov v 1, 2 a 3 rade a žalovaným, bola uzavretá

Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Žalovaný uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iného) je
poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by
Z. I., nar. XX.XX.XXXX (zomrel dňa XX.X.XXXX) pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je zrejmé,

že právny predchodca žalobcov v 1, 2 a 3 rade nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už
vopred pripravená na predtlačenom formulári, lebo sa uzatvárala vo viacerých prípadoch pre väčší počet
spotrebiteľov. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru a
záväzok dlžníka (spotrebiteľa) úver vrátiť, a zaplatiť poplatky za vedenie úverového účtu a úroky. V
Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je uvedené: celková výška úveru: 2.000,- eur,

mesačná splátka: 45,44 eur, počet splátok: 84, ročná úroková sadzba: 18,98%, RPMN: 21%, priemerná
hodnota RPMN: 17,73%, celkové náklady spotrebiteľa: 1.649,- eur, termíny splatnosti splátok: klient
je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak, prvá splátka je
splatná práve po 1 mesiaci / mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru, ak nasledujúci kalendárny mesiac

po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť
týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, poplatok za vedenie
úverového účtu (zahrnutý v splátke): 1,99 eur, spôsob úhrady splátok: bankovým prevodom, lehota
splatnosti: 84 mesiacov po poskytnutí úveru.

35. Predmetná zmluva, je zmluvou spotrebiteľskou.

36. Bezdôvodné obohatenie ako také, je síce samostatným inštitútom, avšak jeho vznik a celkové
posúdenie nároku žalobcov v 1, 2 a 3 rade vyplýva zo spotrebiteľského charakteru Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX. Spotrebiteľský charakter sporu zostáva zachovaný.

37.Vovzťahochzospotrebiteľskýchzmlúvjedodávateľvofaktickyvýhodnejšompostavení, máodbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby. Preto je možné od neho očakávať, resp.
vyžadovať, že sa k spotrebiteľovi bude správať poctivo. V praxi sa okrem iného zásada poctivosti
prejavujetým,žetextspotrebiteľskejzmluvy,zvlášťakideozmluvuformulárovú,mábyťprepriemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať
dostatočnú veľkosť písma, ktorá nesmie byť výrazne menšia, než okolitý text, prípadne nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem, že sú nepodstatného charakteru.

38. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 6.8.2009,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru.39. Splatnosť úveru, uvedená len v závislosti od počtu splátok, t. j. 84 mesiacov, nemôže nahradiť
náležitosť vymedzenú v citovanom ustanovení zákona. Údaj o konečnej splatnosti úveru, musí byť v
zmluve uvedený konkrétnym dátumom, teda dňom, mesiacom a rokom (presná časová a dátumová

špecifikácia, určená na základe vstupných údajov). Zákonodarca počet splátok stanovil až pri ďalšej
povinnej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z., a preto nemohol mať na mysli
počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Právne relevantné je to,
čo je uvedené v úverovej zmluve, ako v dvojstrannom prejave vôle oboch zmluvných strán. Za splnenie
povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ

vedomosť o údajoch uvedených v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu
podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou, viazaný. Absencia údaja o konečnej splatnosti úveru má za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.
k. 4Co 344/2017). Žalovaný v podaní zo dňa 15.2.2018 poukázal na to, že právnemu predchodcovi
žalobcov v 1, 2 a 3 rade bol zaslaný splátkový kalendár, a že teda bol presne a dostatočne informovaný
o svojich povinnostiach vyplývajúcich mu zo zmluvy. Žalovaný, ale tento splátkový kalendár, nepredložil.

Splátkový kalendár, ktorý predložil dňa 20.2.2019, pritom určite nie je tým splátkovým kalendárom, o
ktorom sa vyjadroval v podaní zo dňa 15.2.2018 (vyjadrenie k žalobe), pretože obsahuje údaj len o 53.
splátkach, o tom, kedy boli uhradené, že zmluva je ukončená, čo nasvedčuje tomu, že bol vyhotovený
až po splatení úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver, uvedený v náleze Ústavného
súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 3512/2011, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o

zmluvnej pokute (tým skôr o predmete hlavného záväzku, resp. o podstatných náležitostiach zmluvy) v
zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Z uvedeného vyplýva, že podstatné náležitosti zmluvy
by mohli byť síce uvedené v splátkovom kalendári, ak by tento bol jej neoddeliteľnou súčasťou, a pritom
ak by ho účastníci predmetnej úverovej zmluvy aj podpísali (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 2Cdo 245/2010), čo sa ale nestalo.

40. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 6.8.2009, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a poplatkov.

41. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.
i/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, pretože neurčuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a poplatkov a v dôsledku čoho je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona,
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

42. Predmetná úverová zmluva obsahuje iba uvedenie celkovej výšky anuitnej splátky, z ktorej však nie
je možné zistiť výšku splátky istiny a v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok (poplatok za vedenie
účtu podľa bodu 49. zmluvy je 1,99 eur). V Hlave 5, § 1 Úverových zmluvných podmienok je uvedené,
že výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky, zníženej o výšku poplatku za vedenie

úverového účtu. Úverové zmluvné podmienky, nie sú ale právnym predchodcom žalobcov v 1, 2 a 3
rade a žalovaným, podpísané. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo
245/2010, ak nie sú obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami, dojednania, ktoré
sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej
formy, neplatné. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. tiež vyplýva, že zmluva musí

obsahovať aj termín splátok. V bode 48. zmluvy termín nie je uvedený, pričom za bodom 55., ako to už
bolo uvedené, je textová časť: „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a
to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ
nie je uvedené inak, prvá splátka je splatná práve po 1 mesiaci / mesiacoch od dátumu poskytnutia
úveru, ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci,

v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci“. Z uvedeného textu vyplýva, že prvá splátka mala byť splatná v septembri 2009 a
to v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom poskytnutia úveru v mesiaci auguste 2009, a len v prípade, ak
by tento mesiac neobsahoval poradové číslo dňa mesiaca, v ktorom bol poskytnutý, splatnosť splátok
by bola v posledný deň mesiaca. Tento text úverovej zmluvy, je vyhotovený podstatne menším písmom,

než predchádzajúci text a spotrebiteľ (právny predchodca žalobcov 1, 2 a 3 rade) ho mohol podceniť.
Takáto prax, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Navyše, pokiaľ v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i/
zák. č. 258/2001 Z.z. je použité slovné spojenie „termín splátok“, tak pod týmto treba rozumieť časovú
(dátumovú) špecifikáciu. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, významom slova „termín“ je:stanovený časový okamih, stanovený deň. Táto náležitosť v predmetnej úverovej zmluve, chýba. Pokiaľ
ide o splátkový kalendár, ako to už bolo uvedené, žalovaný nepreukázal, že je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, že ho právnemu predchodcovi žalobcov v 1, 2 a 3 rade zaslal, a že by bol účastníkmi zmluvy

podpísaný.

43. V priebehu konania žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15.

44. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

45. Slovenský zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. za slovami „výšku,
počet a termíny splátok“ jednoznačne uviedol ešte slová „istiny, úrokov a poplatkov“. K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej uvedené
ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. sa má vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok
istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa podľa § 4 ods. 3 úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Žilina č. k. 10Co 258/2017, Krajského súdu Prešov
č. k. 10Co 56/2018, č. k. 10Co 646/2018 Krajského súdu Trnava č. k. 10Co 48/2017, Krajského súdu
Košice č. k. 5Co 468/2017).

46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie bez toho, aby existoval právny
dôvod).Jehoobsahomje,abyten,ktosaobohatilzniektorýchdôvodovuvedenýchvzákone,obohatenie
vydal naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

49.Bezdôvodnéobohateniemásubsidiárnycharakteravzťahujesanaprípady,ktorénemožnopodriadiť
pod inú právnu normu.

50. K bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu dochádza v okamihu, keď obohatený

prijal plnenie, hoci na to nebol žiadny právny dôvod.

51. Bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu môže spočívať v tom, že niekto kto plnil
predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod tu nebol.

52. V priebehu konania žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcov v 1, 2 a 3 rade.

53. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej.

54. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

55. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

56. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.57. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to
subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného

konania, jej dĺžka je tri roky, a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku
v rozsahu 10 rokov.

58.Preurčeniezačiatkuplynutiaobjektívnejpremlčacejdobypodľa§107ods.2Občianskehozákonníka
je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na splnenie predpokladov pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) potom nemôže dôjsť
predtým, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna premlčacia doba, preto môže začať
plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.

59. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolností, na základe ktorých môže podať žalobu o

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe povinného. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok
vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby,vôbecrelevantné(porovnajrozhodnutieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č. k. 1Cdo 67/2011, č. k. 3Cdo 169/2017).

60. Pre uplatnený nárok, založený na bezdôvodnom obohatení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú
podstatné tri zložky, o ktorých musel právny predchodca žalobcov v 1, 2 a 3 rade, resp. žalobcovia v 1,
2 a 3 rade ako jeho právni nástupcovia vedieť, aby na ich strane mohlo byť usudzované na vedomosť
o bezdôvodnom obohatení (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co 315/2017, č. k.

17Co 372/2015): a/ vedomosť o obsahu zmluvy, teda, že zmluva niektoré údaje podľa § 4 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z.z. neobsahuje, b/ vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je poskytnutý úver bezúročný a
bez poplatkov, c/ vedomosť o tom, že zo strany žalobcov v 1, 2 a 3 rade došlo pri splácaní úveru k
plneniu nad rámec poskytnutej istiny. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou, že neznalosť

práva neospravedlňuje. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu
nemôže byť ani v prípade posudzovania ich znalosti, ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom
obohatení. Za okamih vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva, je potrebné považovať deň účinnosti
právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z., je potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným

právnym úkonom. Ako prejav súhlasu, zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. Pre posúdenie okamihu vzniku
vedomosti žalobcov v 1, 2 a 3 rade ako právnych nástupcov po Z. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX o tom, že žalovanému uhrádzajú platby nad rámec poskytnutej istiny je významné,
kedy preukázateľne získali informácie, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočný úsudok o tom,
že ich platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru, poskytnutého zo

strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádzali v im známej výške, je možné úsudok o okamihu
zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine, urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto
sa dlžník (jeho právny nástupca) musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej
istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 47/2018).

61. V prejednávanej veci viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby odo dňa, kedy sa
žalobcovia v 1 a 2 rade prostredníctvom žalobcu v 3 rade a žalobca v 3 rade, dozvedeli od Združenia
na ochranu spotrebiteľa o tom, že žalovaný sa mal na ich úkor bezdôvodne obohatiť, je neprimeranou
ochranou práva, ktorá vybočuje z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ako to už bolo uvedené, to, kedy sa oprávnený dozvedel ako jeho nárok možno právne
kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, vôbec
relevantné.

62. Zo splátkového kalendára, v ktorom je uvedený stav zmluvy: ukončená zmluva (č. l. 51-52) vyplýva,

že žalobcovia v 1, 2 a 3 rade a ich právny predchodca celkovo zaplatili sumu 3.741,34 eur, čo medzi
stranami sporu nebolo sporné.63. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade a ich právny predchodca sumu 2.000,- eur zaplatili dňa 2.5.2013: 45,44
eur krát 44 mesiacov (od 11.9.2009 do 2.4.2013) t. j.: 1.999,36 eur plus 0,64 eur (alikvotná časť zo sumy
45,44 eur uhradená dňa 2.5.2013).

64. Od dátumu 2.5.2013 začala plynúť subjektívna premlčacia doba u práva žalobcov v 1, 2 a 3 rade na
vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktorá je podľa § 107 Občianskeho
zákonníka dvojročná. Tá plynula osobitne pri každej zaplatenej peňažnej sume, po uvedenom dátume
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 47/2018).

65. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade žalobu na súd podali dňa 25.1.2018 a ich právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo súm, ktoré žalovanému uhradili po dátume 2.5.2013 do 25.1.2016, je premlčané.

66. Nepremlčaným zostáva právo žalobcov v 1, 2 a 3 rade na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
súm uhradených žalovanému po dátume 25.1.2016.

67. Po dátume 25.1.2016 žalobcovia v 1, 2 a 3 rade, ako právni nástupcovia po Z. I., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX žalovanému uhradili nasledovné sumy: dňa 2.2.2016 43,45 eur, dňa
2.3.2016 43,45 eur, dňa 4.4.2016 43,45 eur, dňa 2.5.2016 43,45 eur, dňa 2.6.2016 43,45 eur, dňa
4.7.2016 43,45 eur, dňa 2.8.2016 43,45 eur, celkovo 304,15 eur.

68. Nárok o zaplatenie sumy 304,15 eur, bol opodstatnený. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, z
dôvodu žalovaným uplatnenej námietky premlčania.

69. Vo vzťahu k 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe súd udáva, že úmysel, či už priamy alebo

nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne, a
ak následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Občiansky zákonník napriek tomu, že má vo
svojich ustanoveniach vymedzené úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania
nevymedzuje. Pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby sa preto vychádza z právnej úpravy zavinenia,

obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách
- vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O
priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne,
že ho chcel získať (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten,

kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane, bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby
získať bezdôvodné obohatenie, pritom nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom
boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, alebo úvery

poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov, z dôvodu absencie obligatórnych
zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú
zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohacovať, je potrebné v každom jednotlivom konkrétnom
prípade, s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy, s konkrétnymi zmluvnými
stranamipreukázať,žežalovanýakoúverovýveriteľvčaseuzavretiazmluvyaprijatiaplnenianazáklade

tejto zmluvy skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor
dlžníka.

70. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy existoval úmysel žalovaného, a že by tento smeroval k bezdôvodnému

obohacovaniu sa.

71. Ako to už bolo uvedené, nárok žalobcov v 1, 2 a 3 rade je čiastočne premlčaný (v rozdiele sumy
1.741,34 eur a sumy 304,15 eur). V tejto súvislosti, sa súd vyjadrí i k možnej aplikácii ustanovenia
§ 3 Občianskeho zákonníka. Dobrým mravom v zásade neodporuje, ak niekto namieta premlčané

právo, ktoré bolo proti nemu uplatnené, pretože premlčanie je inštitútom zákonným. Uplatnenie námietky
premlčania, by sa priečilo dobrým mravom len v takých prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by
za takejto situácie zánik nároku na plnenie, v dôsledku uplynutia premlčacej doby, bol neprimeranetvrdým postihom. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol
odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku
premlčania. Takouto okolnosťou nemôže byť skutočnosť, že žalovaný ako dodávateľ - nebankový

subjekt, ktorý má v predmete svojej podnikateľskej činnosti dlhodobo aj poskytovanie úverov, prijímal
úhrady peňažných prostriedkov na úroky a ani to, že žalobcovia v 1, 2 a 3 rade dobromyseľne plnili
splátky úveru v presvedčení, že zmluva, na základe ktorej plnia je v súlade s právnym poriadkom.

72. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka

spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

73. Z ustanovenia § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže v rozsudku,
ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná
dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, a teda neplatná.

74. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade v žalobe a na pojednávaní dňa 26.2.2019, dali do pozornosti súdu

ustanovenie § 298 Civilného sporového poriadku, v súvislosti s Úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (Hlava 6: Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, Hlava
8: Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru).

75. Vo všeobecnosti platí, že si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa

navzájom budú riadiť. Dohodnuté práva a povinnosti sú obvykle upravené priamo v zmluve, pričom
tým nie je vylúčená aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré môže zmluva
odkazovať.

76. Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. nespĺňajú náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon a to, že by došlo k ich podpisu obidvoma účastníkmi Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo 245/2010).

77. Nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument: Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, v čase uzavretia Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX nebol platný,

a preto nie je možné určiť, že niektoré jeho zmluvné podmienky (Hlava 6: Podmienky zabezpečenia
úverovej pohľadávky, Hlava 8: Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru) sú neprijateľné. Preto súd (ex
offo) nepostupoval podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

78. Ak je v jednej žalobe uplatnených niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o

náhrade trov konania podľa zásad uvedených v § 255, § 256 Civilného sporového poriadku, a to pri
každom nároku samostatne. Úspech niektorej zo strán v spore ohľadne iba niektorého nároku, nemôže
založiť právo na náhradu trov konania ohľadne všetkých nárokov.

79. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

80. V uvedenom ustanovení sa rieši otázka náhrady trov konania pri zastavení konania. Súd zaviaže
na náhradu trov konania protistrany tú stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Ak žalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného

(spočívajúce v uspokojení nároku žalobcu), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému,
znáša trovy žalovaného žalobca.

81. Pred otvorením prvého pojednávania dňa 26.2.2019 žalobcovia v 1, 2 a 3 rade oznámili, že žalobu
berú sčasti späť a to o určenie, že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez

poplatkov. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade zobrali žalobu sčasti späť bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie sa žalovaného. Preto z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania.
Preto súd priznal proti ním žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.82. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

84. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

85. Žalobcovia v 1, 2 a 3 rade predmetom konania, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia,
urobili nárok o vydanie sumy 1.741,34 eur, pričom úspešní boli v sume 304,15 eur. Ich úspech

predstavuje 17,46% a úspech žalovaného 82,54%. Celkový úspech žalovaného potom je 65,08%
(82,54% mínus 17,46%).

86. Osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.