Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S. proti žalovanému Z. o zaplatenie
1.651,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
15. novembra 2018, č.k. 15Csp/72/2018-79, v spojení s opravným uznesením zo dňa 01. februára 2019,
č.k. 15Csp/72/2018-102, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 15. novembra 2018, č.k. 15Csp/72/2018-48, spojení s opravným uznesením zo
dňa 01. februára 2019, č.k. 15Csp/72/2018-102 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
1.651,35 eur s úrokom 64,88 eur, s úrokom z omeškania 0,76 eur, s úrokom z omeškania
5% ročne z nezaplatenej istiny 1.651,35 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5%

ročne z nezaplatených úrokov 64,88 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, s nezaplatenými poplatkami za
poistenie1,46eur,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyškužalobuzamietol.Rozhodol,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.651,35
eur s úrokom 64,88 eur, úrokom z omeškania 0,76 eur, úrokom 11,50% ročne od 21.07.2018
do zaplatenia, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.519,67 eur od 18.05.2018 do zaplatenia a

úrokom z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 64,88 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, ako
i nárok na náhradu trov konania. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a
citovaných ustanovení zákona, mal preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z
ktorej vznikla žalovanému povinnosť splatiť poskytnutý úver spolu s celkovými nákladmi v dojednanom
rozsahu. Po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní
bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 2.000,- eur úver v
dohodnutých splátkach vo výške 29,79 eur mesačne, resp. i poplatok za poistenie 0,73 eur mesačne

riadne nesplácal, a to počnúc aprílom 2018, kedy neuhradil už žiadnu platbu. Preto je žalovaný povinný
zaplatiťžalobcoviztituluúverovejistiny1.651,35eur, ďalejjepovinnýzaplatiťzmluvnýúrok 64,88
eur určený ku dňu predčasnej splatnosti a úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zosplatnenia 0,76 eur.
Rovnako si účastníci jasne a zrozumiteľne dohodli poplatky za poistenie úveru, ktoré nenamietala ani
žalovaný, preto súd priznal aj toto plnenie v rozsahu 1,46 eur. Priznal žalobcovi úrok z omeškania z
nezaplatenej úverovej istiny 1.651,35 eur od 21.07.2018 t.j. od predčasnej splatnosti až do zaplatenia a

rovnako úrok z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov 64,88 eur od 21.07.2018 až
do zaplatenia. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 11,50% ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od
21.07.2018 do zaplatenia, zamietol žalobu v tejto časti. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvnýúrok 11,50% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru
súdu žalobcov zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia navrhovateľovi nepatrí. Súd

prvej inštancie pritom vychádzal z uznesenia sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012, s tým,
že sú mu známe opačné rozhodnutia iných odvolacích súdov, na ktoré poukazuje žalobca v podanej
žalobe, avšak naďalej zastáva právny záver vyslovený v uvedenom rozhodnutí ústavného súdu, s
ktorým súhlasí vo svojej rozhodovacej praxi aj Krajský súd v Trenčíne (OS PD 18C/113/2016 z
24.02.2018, KS TN 6Co 329/2017 z 14.05.2018; 6Csp 197/2017 zo 04.04.2018, KS TN 5Co 122/2018

z 08.08.2018; OS PE 6Co 67/2016 z 02.03.2017, KS TN 19Co 178/2017 z 12.04.2018). O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Vec právne posúdil § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku podal žalobca včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že jeho žalobe vyhovie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. K úroku po predčasnom
zosplatnení uviedol, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po

ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka. Konštatoval, že Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý
úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku toho nároku, moment
jehozánikunestanovuje.Poukázalnaaktuálnurozhodovaciuprax,atorozsudokKrajskéhosúduvŽiline
zo dňa 31.01.2017 č.k. 11Co/12/2017-90 a na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.11.2017

č.k.7Co/366/2017-84. Citujúc § 497 Obch. zák. uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky
súodplatouzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovpredstavujúcecenuúveru,dlžníkichjepovinnýplatiť
od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v
omeškaní.Úrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvomeškaniedlžníka,ktoréjeskutočnosťou,ktorá

zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.
Ďalej konštatoval, že § 506 Obch. zák. umožňuje odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa trvá naďalej, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho
využitímsaveriteľnemôžedostaťdohoršiehoprávnehopostavenia,akobolpredodstúpenímodzmluvy.

Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil aj poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/143/98 (R 59/98).
Poznamenal, že uvedené rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok
z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V danej veci totiž súd prioritne riešil
otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných

prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z
omeškania. Predmetné rozhodnutie nie je ani rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie, čo
má súd prvej inštancie skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor. Úrok z poskytnutého
úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až
do ich vrátenia. Uviedol, že dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných

prostriedkov, nie do splatnosti úveru a tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú,
nemá oporu v právnych predpisoch. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ani Občiansky ani
Obchodný zákonník neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súdsa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.sp. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo
143/1998, (judikát R 59/1998 publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2000, str. 81-84), a na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré sa
zoberali obdobnou právnou vecou. V predmetnom uznesení sa Ústavný súd vyporiadal s rovnakými
argumentmi (sťažovateľa), ako predniesol odvolateľ v tomto spore. Ústavný súd SR predmetným

uznesením odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ
nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne
splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru,
ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad
považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.
7. K argumentu odvolateľa, že jeho výklad príslušných ustanovení Obchodného zákonníka podporuje

ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do dňa splatnosti istiny, odvolací súd uvádza, že predmetné
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje situáciu, keď odstúpil od zmluvy spotrebiteľ
a toto ustanovenie vymedzuje výšku úrokov do dňa splatnosti istiny. Uvedené zákonné ustanovenie

preto nepodporuje argumentáciu žalobcu, práve naopak, pretože podľa toho ustanovenia je spotrebiteľ
povinný plniť úroky len do dňa splatnosti istiny, nie po splatnosti, ako je predmetom sporu v danej veci.
Ide o stav v súlade s právom, stav oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
spotrebiteľskej zmluvy. Nevzťahuje sa však na protiprávny stav, situáciu, keď veriteľ považuje celý dlh
za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), s ktorým stavom sa spájajú výhradne sankcie v podobe platenia

úrokov z omeškania, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov. S
týmto stavom sa nebudú spájať odplatné plnenia, akými sú úroky z úveru.

8. Výklad odvolateľa vedúci k záveru o oprávnenosti úrokov zo spotrebiteľského úveru po mimoriadnom
zosplatnení je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech zakotvenou v §

52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom súdu prvej inštancie, poukazujúc
opätovne na vyššie citovanú štandardnú judikatúru v tejto oblasti.

10. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo
možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu vo výroku II. potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a

preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).