Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margaréta Milecová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/67/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119202241.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci navrhovateľa
(manžela): B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, a manželky: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: J. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko B. ako kolíznym
opatrovníkom, a k plnoletej B. V., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov konania B. V., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, strana
XX, poradové číslo X, rozvádza.
II. Schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
nasledovného znenia:
Maloletý J. V., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matky.
Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého J. V., nar. XX.XX.XXXX, zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec B. V., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého J. V., nar. XX.XX.XXXX,
sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Rodinné prídavky a daňový bonus bude poberať matka.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. neobmedzene po vzájomnej dohode rodičov.
III. Súd konanie o úprave práv a povinností k už plnoletému dieťaťu B. V., nar. XX.XX.XXXX, na čas
po rozvode, zastavuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa25.02.2019bolnatunajšísúdpodanýnávrhmanžela-navrhovateľa,ktorýmsadomáhalrozvodu
manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že na čas po rozvode budú
zverené do výchovy matky, navrhovateľ bude povinný prispievať na výživu maloletých detí vo výške
200,- EUR na každé dieťa vždy do pätnásteho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky, styk
otca s maloletými deťmi ponechať na dohode rodičov a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli po 7 ročnej známosti. Najskôr bývali
u manželkinej matky a v tom čase sa im narodila dcéra B. V.. Potom sa približne pred 16-timi rokmi
presťahovalidonájomnéhobytuvobciX..NáslednesanarodilsynJ.V..Spočiatkufungovalomanželstvo
harmonicky. Financie pre rodinu a domácnosť zabezpečoval z väčšej časti sám navrhovateľ. Ako v
každej rodine boli chvíle, keď boli šťastní, ale aj chvíle s nezhodami a rozdielnymi názormi na výchovu
detí. Keďže zabezpečiť financie pre rodinu bolo čoraz náročnejšie, tak sa navrhovateľ rozhodol v roku
2012 ísť pracovať do zahraničia, konkrétne do Z.. Počas štyroch rokov, ktoré tam pracoval, na Slovensku
pri rodine trávil minimum času. Vtedy ich vzťah s manželkou začal chladnúť a začali sa vzďaľovať.
To malo za následok časté hádky, ktoré vplývali samozrejme aj na deti. Navrhovateľa prestával tento
vzťah napĺňať a začal rozmýšľať nad novým životom, čoho následkom bolo, že sa zblížil s inou ženou.
Nakoľko sa zamiloval, s manželkou prestal v roku 2016 úplne intímne žiť a ich vzťah sa stal iba
formálnym a úplne nefunkčným. Rozhodol som sa teda s manželkou rozísť a po vzájomnej konfrontácii
sa začiatkom roka 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Počas toho všetkého stále udržiaval vzťah
s novou známosťou. Od novembra 2017 žije s priateľkou v spoločnej domácnosti. Sú spolu veľmi šťastní,
spokojní a v blízkej budúcnosti si plánujú založiť rodinu. Odo dňa odchodu zo spoločnej domácnosti,
každý mesiac prispieva navrhovateľ na deti sumou 250,- EUR a každý mesiac tiež platí nájomné za byt,
v ktorom manželka s deťmi ostali bývať. So zreteľom na maloleté deti má navrhovateľ záujem, aby po
rozvode ostali bývať deti s matkou. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo
neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia
začiatkom roka 2017 niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Preto sa chce navrhovateľ s manželkou
rozviesť. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletých detí, pretože
by boli vystavované neustálym stresovým situáciám. Preto rozvod manželstva účastníkov nebude ani
v rozpore so záujmami maloletých detí.
2. Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu Žilina
dňa 10. 04. 2019 uviedla, že spočiatku šťastné a harmonické spolunažívanie bolo neskôr poznačené
tým, že manžel odišiel v roku 2012 pracovať do zahraničia a ako rodina i manželia začali tráviť spolu
čoraz menej času. V roku 2016, kedy manžel už pracoval opätovne na Slovensku, zistila, že manžel
udržiava vzťah s inou ženou a následne začiatkom roka 2017 sa aj odsťahoval zo spoločnej domácnosti
a v súčasnosti žije s touto ženou. Maloleté deti ostali bývať a bývajú na ich spoločnej adrese (X.
XXX) s matkou. Po odchode zo spoločného bydliska manžel prispieval na obe maloleté deti sumou
400,- EUR (na obe deti). Aj keď stretávaniu otca s maloletými deťmi nebránila, vídaval ich sporadicky.
Nakoľko ako manželia spolu už viac ako 2 roky nežijú, ich manželstvo prestalo plniť funkciu vzájomnej
pomoci a vytvárania zdravého rodinného prostredia a neplní ani svoju biologickú funkciu. Keďže sú
vzťahy medzi manželmi v súčasnej dobe vážne narušené, nie je tu ani predpoklad oživenia či obnovenia
manželského spolužitia. Toto manželstvo je tak už len formálnym zväzkom, ktoré nevytvára ani vhodné
prostredie pre vývoj a vývin maloletých detí a preto jeho rozvod nebude v rozpore s ich záujmami. S
ohľadom na skutočnosť, že maloleté deti trávili aj pred odlúčením s manželom väčšinu času s matkou,
zabezpečovala a zabezpečuje ich každodennú osobnú starostlivosť a súčasne ani manžel vo svojom
návrhu nepožadoval ich zverenie do svojej starostlivosti, resp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov,
je toho názoru, že by mali byt' zverené do jej osobnej starostlivosti. Manželka v závere svojho vyjadrenia
navrhla, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a vo vzťahu k maloletým deťom schválil rodičovskú
dohodu v znení, akom bola predložená súdu. Manželka súdu spolu so svojim vyjadrením predložila
rodičovskú dohodu.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 28. 06. 2019 boli prítomní
manžel - navrhovateľ a manželka navrhovateľa. Kolízny opatrovník sa ospravedlnil z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd pojednával v zmysle
ustanovenia § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s
§ 180 CSP, podľa ktorého, ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
kolízneho opatrovníka.
4. Súd vykonal dokazovanie
- výsluchom manželov
- sobášnym listom- rodným rodný listom J. V.,
- rodným listom B. V.,
- lustráciou v SP na meno U. V.,
- lustráciou v SP na meno B. V.,
- lustráciou v ŽR na meno U. V.
- výpisom zo ŽR na obchodné meno B. V.,
- vyjadrením manželky,
- dohodou rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode,
- potvrdením o príjme U. V. za obdobie od 3/2018 - 2/2019,
- daňovým priznaním za rok 2018 B. V.,
- ospravedlnením kolízneho opatrovníka
a zistil tento skutkový stav:
5. Manžel na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. S manželkou sa zoznámili, keď sme mali
15 - 16 rokov. Po približne 7 ročnej známosti dospeli k rozhodnutiu, že sa chcú zobrať, založiť si rodinu.
Spočiatku manželstvo fungovalo dobre, zmena nastala v tom, že manžel nemal dostatok pracovných
príležitostí, často cestoval, aj do zahraničia, v dôsledku čoho trávil málo času so svojou rodinou v
spoločnej domácnosti, čo prirodzene viedlo k určitému oslabeniu a ochladnutiu vzájomných vzťahov.
Prestali si s manželkou rozumieť, nekomunikovali, prestali spolu intímne žiť. Nakoniec to vyústilo do
toho, že si našiel novú známosť, a v súčasnosti nemá aj vzhľadom na túto skutočnosť záujem naďalej
zotrvať v manželstve. Ďalej manžel uviedol, že od roku 2000 vykonáva živnostenskú činnosť, pôsobí v
oblasti stavebníctva. Finančne dokáže zvládnuť potreby rodiny. V súčasnosti bývam v prenajatom byte,
ktorý má v prenájme jeho súčasná priateľka. Ide o dvojizbový byt, ktorý obýva výlučne spolu s priateľkou.
Manželke platí výživné vo výške 250,- EUR mesačne, zároveň jej poskytuje 150,- EUR ako príspevok
na úhradu bývania v byte, kde býva spolu s deťmi. Jeho ďalšie výdavky sú spojené s výkonom živnosti
a to odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Žiadne ďalšie výdavky nemá. Čo sa týka výdavkov na
deti, má za to, že výživné na ktorom sa spoločne s manželkou dohodli, ktoré teda navrhla manželka a
on s ním súhlasil vo výške 200,- EUR na každé dieťa, je dostačujúce, a pokrýva výdavky detí. Dcéra
navštevuje Gymnázium v B., je v 3. ročníku, a syn navštevuje Základnú školu v X., t.j. v obci kde bývajú
a je v 7. ročníku.
6. Manželka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom súhlasí. Súhlasí aj s tým čo uviedol manžel
o ich manželstve. Zmena nastala skutočne v dôsledku toho, že začal pracovať v zahraničí, zdržiaval sa
mimo domu, resp. domov prichádzal na krátky čas. Ich vzťahy ochladli, čo nakoniec vyústilo do toho, že
manžel si našiel novú známosť. Manželstvo zo začiatku fungovalo, potýkali sa s určitými problémami,
ako napr. financie, ale nikdy nemali problémy, ktoré by dlhodobo pretrvávali, alebo ktoré by dlhodobo
riešili. Manželka za hlavnú zmenu v ich manželstve označila nespokojnosť samotného manžela. Pokiaľ
sa ho aj pýtala, čo ho trápi, či sú nejaké problémy, všetko to zhadzoval na prácu. O svojich osobných
pocitoch nerozprával, nekomunikovali spolu. Manželka zároveň uviedla, že nemá záujem o obnovenie
manželského spolužitia. Ďalej manželka uviedla, že pracuje v spoločnosti C. a.s. v B.. Jej priemerný
mesačný príjem predstavuje okolo 650,- EUR. V súčasnosti aj s deťmi býva v nájomnom byte v X., ide
o trojizbový byt. Náklady v súvislosti s bývaním v tomto byte predstavujú 150,- EUR nájom a 100,- EUR
inkaso.
7. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v X., ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Z manželstva
pochádza plnoletá B. V., nar. XX. XX. XXXX a maloletý J. V., nar. XX. XX. XXXX.
8. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že manžel vykonáva živnostenské oprávnenie pod
obchodným menom B. V..
9. Podľa daňového priznania za rok 2018 jeho príjmy predstavujú 160.388,48 EUR, výdavky 154.665,73
EUR a výsledok hospodárenia (zisk) 5.722,75 EUR.
10. Manželka pracuje v spoločnosti C., a.s., so sídlom S. Q. XXXX, B.. Podľa potvrdenia o príjme za
obdobie od 03/2018 do 02/2019 jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 631,59 EUR.11. Manželia predložili súdu rodičovskú dohodu o úprave rodičovských a práv a povinností k ich
spoločným deťom na čas po rozvode.
12. O rozvode manželstva účastníkov súd rozhodol podľa cit. ust. § 23 ods. 1 a 2 s prihliadnutím na §1
ods. 2 a § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“).
13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine; účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 22 Zákona o rodine; k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine; súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine; súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“); skonaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine; ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
14. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž
len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným
rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie,
kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné
záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou
dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a
realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
15. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa.
Medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy, ktoré nie je možné prekonať. Vzťahy medzi manželmi
natoľko ochladli, že v súčasnosti už nemožno hovoriť o obnovení manželského spolužitia, čo bolo v
podstate spôsobené odcudzením medzi manželmi, dlhodobými zlými vzťahmi. Manželia nežijú spolu v
spoločnej domácnosti. Manžel od novembra 2017 žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. V
súčasnosti je manželstvo už len formálnym zväzkom. Manželstvo má byť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo(§1ods.2Zákonaorodine),čozadanýchokolnostívôbecmanželstvonespĺňa,pričomnie
jemožnéktoréhokoľvekzmanželovnútiťzotrvaťvzväzkumanželskom.Vzhľadomnavšetkyskutočnostisúd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad
obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky v zmysle
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod
manželstva nebude ani v neprospech maloletého J., keďže spolužitie manželov nevytváralo vhodné
prostredie pre zdravý vývin maloletého a v súčasnej dobe už manželia ani dlhodobo nežijú v spoločnej
domácnosti.
16. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté
dieťa J., nar. XX. XX. XXXX.
17. Manželia predložili súdu rodičovskú dohodu, predmetom ktorej bola úprava rodičovských práv a
povinností k maloletému J., nar. XX. XX. XXXX. Súd schválil rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko ju považuje za vhodný spôsob riešenia úpravy rodičovských
práv a povinností. Súd mal za to, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého a že s prihliadnutím na
aktuálne pomery rodičov plne rešpektuje právo maloletého na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi.
18. Dcéra B., nar. XX. XX. XXXX v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Do starostlivosti rodiča možno
zveriť len maloleté dieťa. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, táto rodičom trvá dokiaľ nie je dieťa
schopné samostatne sa živiť. Plnoleté dieťaťa pokiaľ navrhuje určiť výšku vyživovacej povinnosti rodiča,
musí sa jej domáhať proti tomuto rodičovi. Rodičia navzájom už po dovŕšení plnoletosti dieťaťa nie sú
príjemcoviavýživnéhoaniniesúoprávnenínavrhovaťurčenievýškyvýživnéhodruhéhorodičakdieťaťu.
Pretože dovŕšením plnoletosti dieťaťa - B. V. (v čase podania návrhu maloletá) vznikla neodstrániteľná
prekážka konania, súd konanie v tejto časti zastavil
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.
20. Po vyhlásení rozhodnutia a po danom poučení o opravnom prostriedku, sa manžel a manželka vzdali
práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.