Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202322
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718202322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu S. M., J..XX.X.XXXX, Z.

XXXX/X, K., práv.zast. K. M. H., N..V..Q.., J.. N.. D. XX, K., proti žalovaným 1) I. S., J.. XX.X.XXXX, G. S.
K., štátne občianstvo Slovenská republika 2) Z.. O.M. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XX, N., F.:XXXXXXXX,
štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. S.. X. X., M., S. XX/X, K., v konaní o zaplatenie
13.608,41 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1./rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.608,41 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1./rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

III. Žalobu voči žalovanému v 2./rade z a m i e t a .

IV. Žalovaný v 2./rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2018 domáhal, aby zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu 13.608,41 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom
podaní odôvodnil tým, že na základe notárskej zápisnice zo dňa 14.1.XXXX J. voči žalobcovi bola
žalovaným v 2./rade pod sp.zn. EX 11/2016 vedená exekúcia na vymoženie istiny 11.000,- eur s
príslušenstvom. V predmetnej notárskej zápisnici žalobca uznal voči žalovanému v 1./rade dlh z titulu
zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2012 vo výške 50.000,- eur. Zároveň súhlasil s vykonateľnosťou

uvedenej notárskej zápisnice. V čase uznania dlhu však voči žalovanému nemal žiadny dlh a notársku
zápisnicu podpísal ako súčasť dokladov požadovaných žalovaným v 1./rade pri prevode nehnuteľnosti
od žalovaného v 1./rade. Žalovaný v 1./rade aj keď o tom vedel, zlomyseľne podal návrh na exekúciu
neexistujúceho dlhu. Počas exekúcie vedenej proti jeho osobe súdneho exekútora upozorňoval, že
vymáhaný nárok nikdy neexistoval. Súdny exekútor sa vyjadril, že o tom môže rozhodnúť len súd. Na
preukázanie neexistencie nároku podal dňa 23.6.2016 na Okresnom súde Poprad žalobu o určenie
neexistencie záväzku. Súd rozsudkom sp. L.. XXC XXX/XXXX zo dňa 11.10.2016 jeho žalobe vyhovel.

Počas súdneho konania však exekútorom došlo k vymoženiu istiny aj príslušenstva. Vychádzajúc zo
súdneho rozhodnutia o neexistencii vymáhaného nároku žalovaný v 1./rade takto získal bezdôvodné
obohatenienazákladeprávnehodôvodu,ktorýneskôrodpadol.Žalovanémuv1./radeakooprávnenému
bola v exekučnom konaní vyplatená suma 11.016,50 eur. Vo zvyšku do žalovanej istiny žalovaný v 1./rade zlomyseľným podaním návrhu na exekúciu žalobcovi spôsobil škodu predstavujúcu vznik nákladov
na exekúciu, ktoré boli od neho vymožené. Dňa 23.6.2016 podal exekútorovi návrh na odklad exekúcie,
pretože vzhľadom k neexistencii záväzku voči žalovanému v 1./rade bolo možné očakávať zastavenie

exekúcie pre jej neprípustnosť. Po podaní návrhu exekútor mohol vykonávať iba úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku povinného. Napriek tomu súdny exekútor vydal a zaslal exekučné príkazy
na prikázanie pohľadávky z účtu banke (nejednalo sa o úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného) a zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti a motorové vozidlá žalobcu. Súdny
exekútor postupoval v rozpore s ust. § 61 b) Ex.poriadku, keď postihol exekúciou majetok v hodnote

cca 300.000,- eur, pričom vymáhaná pohľadávka dosahovala hodnotu 13.608,41 eur. Takto žalovaný
v 2/rade protiprávne prinútiť žalobcu zaplatiť vymáhaný nárok. Žalobca nemohol disponovať so svojim
majetkom ani so svojimi účtami. Preto osobne a telefonicky žalovanému v 2./rade navrhol, že zloží na
svoj ďalší účet v banke finančné prostriedky vo výške požadovanej exekútorom, ktorý môže exekútor
zablokovať, pričom zruší exekučné príkazy na ostatný majetok žalobcu a na jeho podnikateľský účet.
Zároveň exekútorovi navrhol, že tieto finančné prostriedky v závislosti od súdneho konania a návrhu

na odklad exekúcie tento buď vráti alebo ich vyplatí žalovanému. Z podnikateľského účtu žalobca bol
povinný uhradiť DPH a iné splatné záväzky z podnikania. Žalovaný v 2./rade trval na tom, aby mu
žalobca zaslal finančné prostriedky na jeho účet, čo pod nátlakom urobil. Žalobca nemal obavu,
že by to žalovaný v 2./rade zneužil s prihliadnutím na ust. § 56 ods.6 Ex. por. Exekútor nemôže v
žiadnomprípadevyplatiťpeniazeoprávnenémuasebe.Vtomčasemalžalovanývymáhanúpohľadávku

zabezpečenú platbou žalobcu a mal vyčkať na rozhodnutie súdu o jeho návrhu na odklad exekúcie.
Dňa 4.7.2016 žalovaný v 2./rade mu prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal vyúčtovanie o
vyplatení žalovanému v 1./rade sumy 11.016,50 eur, sebe trovy exekúcie vo výške 2.304,21 eur a
právnemu zástupcovi oprávneného sumu 287,70 eur. Žalovaný v 2./rade takto postupovať nesmel,
pretože nebolo rozhodnuté o návrhu na odklad exekúcie. Žalovaný v 2./rade v exekučnom konaní v

rozpore s ust. § 56 ods.6 Ex. por. vydal a zaslal exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného
práva a prikázanie pohľadávky z účtu žalobcu v banke, ľstivo vylákal od žalobcu na svoj účet finančné
prostriedky a tieto vyplatil žalovanému v 1./rade, sebe a právnemu zástupcovi žalovaného v 1./rade na
škodu žalobcu, pričom od žalobcu a z návrhu na odklad exekúcie vedel, že pohľadávka žalovaného v
1./rade neexistuje a že takéhoto určenia sa žalobca domáha v súdnom konaní. Uvedené je o to horšie,

že žalovaný v 1./rade je nemajetný a od neho už tieto prostriedky žalobca nikdy nevymôže. Tým mu
súdny exekútor spôsobil škodu vo výške žalovanej sumy. Ak by žalovaný v druhom rade nevyplatil
finančné prostriedky, po rozhodnutí súdu o neexistencii záväzku by došlo k zastaveniu exekúcie a
exekútor by mu musel vrátiť sumu, ktorú mu zaslal na účet vo výške 13.804,20 eur ako zábezpeku.
Protiprávnym konaní žalovaného v 2./rade, ktoré je nesprávnym úradným postupom, došlo namiesto

toho k ukončeniu exekučného konania vymožením nároku, ktorý neexistoval. Vyplatenie finančných
prostriedkov v exekúcii nemožno hodnotiť ako úkon smerujúci k zabezpečeniu majetku povinného, ale
úkon smerujúci k vymoženiu nároku, pretože nepredstavuje žiadnu formu zabezpečenia majetku. Jedná
sa o konanie smerujúce k splneniu záväzku. K tomuto poukázal na nález ÚS SR III. 11/2011. Žalovaní
zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla žalobcovi obaja, aj keď každý na základe iných právnych dôvodov.

Pretože sa jedná o jeden záväzok, ktorý sú povinní plniť dvaja s tým, že plnením čo i len jedného
zanikne záväzok obidvoch žalovaných, preto navrhol, aby boli na splnenie žalobcovi zaviazaní spoločne
a nerozdielne.
Na preukázanie svojich tvrdení žiadal vypočuť strany v konaní, pripojiť spis OS Poprad
č. k. XXC XXX/XXXX, D. spis OS Poprad sp. zn. XXEr/XX/XXXX M. z neho oboznámiť najmä návrh,

upovedomenie, námietky, návrh na odklad exekúcie, oboznámiť exekučný N. D. XX/XX L. J. najmä
návrh, upovedomenie, námietky, návrh na odklad exekúcie, doklady o doručovaní, oboznámiť notársku
zápisnicu zo 14.1.2013, upovedomenie o exekúcii, námietky povinného, uznesenia súdu, zmluvu
o budúcej zmluve, zmluvu o prevode vlastníctva, príjmový a výdavkový doklad, zoznam exekúcií
oprávneného a jeho spoločnosti G. A., N..V..Q.. M. I. N. A. N..

Na pojednávaní pri uplatnenej žalobe voči žalovanému v prvom rade na vydanie bezdôvodného
obohatenia poukázal na uznesenie NS SR z 25/11/2010 sp.zn. 3Cdo 64/2009 a vo zvyšku uplatneného
nároku voči žalovanému v 1./rade konštatoval, že ide o nárok na náhradu škody. Žalovaný v 1./rade
musel vedieť, že pokiaľ vymáha neexistujúci nárok, robí tak v rozpore s platným právom a čím žalobcovi

vznikne škoda, ktorá pozostáva z trov exekúcie, jednak vo vzťahu k exekútorovi, a jednak trovy vo
vzťahu k právnemu zástupcovi žalovaného v 1./rade v exekúcii. Jednalo sa o úmyselné konanie
vykazujúce znaky podvodného konania. Žalovaný v 2./rade vykonával exekúciu v rozsahu, ktorý bol nad
rámec vymáhaného nároku, keď zabezpečil majetok žalovaného približne v hodnote 200.000,- eur azároveň vydal exekučný príkaz banke na dva účty, pričom na obidvoch zablokoval sumu, resp. celú
vymáhanú sumu. Tento postup je v rozpore s § 61b) Ex.por.č.233/95. Tým dostal žalobcu do stavu
tiesne, keďže nemohol disponovať s takmer celým svojim majetkom a nedokázal disponovať ani s

jedným zo svojich účtov, pričom bol povinný plniť povinnosti voči daňovému úradu. Zároveň žalovaný
pri výkone exekučnej činnosti zaslal exekučné príkazy fin. prostriedkov na účte v banke asi hodinu
predtým ako mu bol doručený návrh na odklad exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vedel, že
exekučné príkazy nadobudnú účinky voči bankám až v čase, keď už má právo robiť len úkony smerujúcu
k zabezpečeniu nároku oprávneného. Mal preto zabrániť tomu, aby exekučné príkazy v tomto čase

nadobudli účinky voči bankám a mal ešte v ten deň zaslať rozhodnutie o zrušení uvedených exekučných
príkazov bankám. Žalovaný mal po poručení návrhu na odklad exekúcie postupovať podľa § 104a) OSP
a neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu a upovedomiť o tom účastníkov konania. Zároveň podľa
ods. 4 uvedeného ustanovenia právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované. Návrh na odklad exekúcie nadobudol účinky tým, že bol doručený žalovanému v 2./rade a
tento ho v rozpore so zákonom nepostúpil príslušnému súdu.K vecnej pasívnej legitimácii žalovaného

poukázal na znenie § 33 Ex.por., účinného v júni 2016, kde je v odseku 1 stanovené, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v
súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Osobitný predpis, zákon č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocineustanovujeinak,tedanevylučujezodpovednosťexekútora,
ale stanovuje solidárnu zodpovednosť ďalšieho subjektu za náhradu škody ako štátu. Teda poškodený

má nárok nielen voči štátu, ale aj voči exekútorovi popri sebe. V tomto smere poukázal na rozsudok
NS ČR z 30.7.2008 sp.zn. XXCdo XXX/XXXX M. M. rozsudok NS ČR z 24.9.XXXX N.. L.. XXCdo XX/
XXXX. K. N. S. K. H. D.Y. M. I. Š. G. I. Y., Ž. D. nekonal s odbornou starostlivosťou, keď v čase, kedy už
nadobudol účinky návrh na odklad exekúcie a ešte nenadobudli účinky exekučné príkazy ich doručením
bankám, tieto nezrušil. Keď prijal finančné prostriedky od žalobcu ako zábezpeku vymáhaného nároku,

tieto niekoľko dní po tom, čo obdržal návrh na odklad exekúcie, vyplatil oprávnenému, jeho práv.
zástupcovi a sebe. Konal v rozpore s § 56 ods.6 Ex.por., pretože vyplatenie finančných prostriedkov
oprávnenému nemožno považovať za úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Jedná sa
o konečnú fázu exekúcie a to zánik pohľadávky oprávneného. Nesporne vyplatenie pohľadávky je vždy
právnym úkonom. Týmto vznikla žalovanému škoda v žalovanej sume, úbytok jeho majetku, ktorý by

inak nevznikol, pokiaľ by exekútor postupoval v súlade so zákonom. V konaní Okresného súdu Poprad
XXC XXX/XXXX G. rozhodnuté, že vymáhaný dlh neexistuje a následne by bola exekúcia zastavená, a
teda nedošlo by k úbytku majetku na strane žalobcu.

2.Žalobca ako strana v konaní k veci uviedol, že žalovaného v 1./rade I. S. spoznal asi v roku 2011, kedy

odpredával nehnuteľnosť v K.-I.H., ktorá by mohla slúžiť na podnikanie a bývanie. Nehnuteľnosť odkúpil.
Pozemky boli zaťažené exekučnými záložnými právami. S jeho zástupkyňou Z.. K. sa dohodli, aby
exekútor pozemky na dražbe ponúkol na predaj a tieto mienil získať vydražením. Jednalo sa o pozemky
v cene cca 5.000- eur. Predpokladal ich vydraženie za maximálne 11.000,- eur. Z.. K. navrhla zápisnicu
spísanú pred notárom, že sa zaviaže sumu 11.000,- eur vrátiť p. S. z titulu fiktívnej pôžičky. Zápisnica

mala byť akože zábezpeka, že sa dražby pozemkov zúčastní a po vydražení záväzok vo vzťahu k p. S.
zanikne. Nakoniec dražba nebola uskutočnená, pretože cenu pozemkov vyplatil spoluvlastník firma Y.
v sume až 20.000,- eur. Takto zostal s budovou, bez pozemkov. Jeho vzťah k p. S. pokladal z ukončený
a zápisnicu za bezpredmetnú. O exekúcii vedenej voči jeho osobe sa dozvedel od p. N.. Následne sa
u p.K. L., v čom je problém, na čo mu oznámil, že dostal poverenie Q. K.. S. K.I. I.. J. Q. N. N. K.. N. I.

S. P. XXXX N. dohodli, že podá námietky a uvidia, ako to dopadne. Ponúkol mu vymáhanú sumu zložiť
na účet a ak súd rozhodne v jeho prospech , peniaze vráti. Dňa 23. 6. však prišlo rozhodnutie zo súdu a
exekútor mu zablokoval účet vo VÚB banke. Osobne sa dohodli za prítomnosti jeho priateľky A. N., že
exekútor na účty nesiahne. Do 25-teho v mesiaci sa platí DPH. Telefonicky sa s ním uvedeného dňa
spojil, na čo mu oznámil, že jeho to nezaujíma, čo sa týka odblokovania účtov a že si robí svoju prácu.

Exekútor zablokoval nehnuteľnosti, aj autá v hodnote cca 200.000,- eur. Práve v tomto období mal
záujem nehnuteľnosť odpredať a mal aj kupca. Tento sa však rozhodol kúpiť preto inú nehnuteľnosť.
Následne exekútor vyplatil peniaze p. S., sebe a advokátovi, čo urobiť nemal. Exekútor dokonca zabudol
odblokovať pozemok pod nehnuteľnosťou, a urobil to až na nátlak priateľky, čo pokladá z jeho strany
za zámerné konanie. Peniaze na účet exekútora 28.6.2016 posielal, aby došlo k odblokovaniu účtu. V

banke mali vedomosť o výške pohľadávky. Domnieva sa, že jeho priateľka telefonovala N. K.. N. Q. N..
U. I. K. L. K. I. Z. Q. M. K. K. - S. - N. pokladá za účelové.

3.Žalovaný v prvom rade sa k veci nevyjadril.4.Žalovaný v 2./rade v písomnom vyjadrení žiadal žalobu voči jeho osobe zamietnuť. Poprel tvrdenia
protistrany. Neporušil právnu povinnosť, ktorá by zakladala nárok žalobcu na náhradu škody. Žalovaný

nemá zákonnú kompetenciu pochybovať o pravosti exekučného titulu, o jeho materiálnej a formálnej
vykonateľnosti, či o existencii záväzku z neho vyplývajúceho a nie je oprávnený ani samostatne
rozhodovať a urobiť si sám právny úsudok a na základe toho ovplyvňovať priebeh exekučného konania.
Na základe exekučného titulu notárskej zápisnice obsahujúcej vyhlásenie vykonateľnosti oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. XXEr XX/XXXX K. K.

exekučného titulu dňa 15.2.2016 vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Žalobca sa o začatí exekúcie
voči jeho osobe dozvedel dňa 1.3.2016 a v posledný deň lehoty podal proti upovedomeniu námietky,
ktoré exekučný súd uznesením zo dňa 16.5.2016 zamietol. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie
súdu doručené dňa 23.6.2016. Žalovaný ako súdny exekútor nemajúc vedomosť o iných skutočnostiach
vydal v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami exekučné príkazy bankám, ktoré dňa 23.6.2016
odovzdalnapoštovúprepravu.Tosastaloešteskôr,akomuelektronickyžalobcadoručilnávrhnaodklad

exekúcie. Návrh na odklad mu bol doručený dňa 23.6.2016 o 14.02 hod. z adresy právneho zástupcu
žalobcu. Exekučné príkazy odovzdal na poštovú prepravu uvedeného dňa ešte o 12.09 hod. Vo vydaní
exekučných príkazov mu nebránili žiadne okolnosti. Žalobca mohol podať žalobu na súd, minimálne
od 1.3.2016, kedy sa dozvedel o vedenej exekúcii. Urobil to až po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii. Po doručení odkladu už žiadne, ani zabezpečujúce kroky

smerujúce k vymoženiu nároku nevykonával. Žalobca dobrovoľne prostredníctvom svojej manželky
dňa 28.6.2016 uhradil celú pohľadávku vrátane trov, na základe čoho majetok odblokoval, prostriedky
rozúčtoval a vrátil súdu poverenie. Súd o odklade už nerozhodoval. O správnosti jeho krokov svedčí
aj stanovisko tajomníka Slovenskej komory exekútorov zo dňa 19.9.2016, ktorý na základe sťažnosti
žalobcu preskúmal postup žalovaného, pričom nezistil žiadne pochybenie. Peňažný nárok, ktorý si

uplatňuje žalobca voči nemu titulom náhrady škody, nie je daný, ani dôvodný. Žalobcovi nič nebráni
domáhať sa voči žalovanému v 1./rade vydania bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX.
J. K. N. Y. K.Ž. podací hárok EPH, potvrdenie prijatia EPH, potvrdenie o prijatí zásielok, email, SEPA,
europrevod, stanovisko SKE.

Na pojednávaní sa vyjadril, že vo vzťahu k nemu žalobca nepreukázal ani vznik škody, a ani príčinnú
súvislosť medzi jeho konaním a jej eventuálným vznikom. Zo strany žalobcu došlo k dobrovoľnej
úhrade exekučne vymáhaného nároku, blokácia sa zákonným spôsobom vzťahovala len na vymáhanú
pohľadávku. Dohoda o zábezpeke nie je ani zákonne možná. Exekútor vykonával všetky úkony
exekučnej činnosti v čase, kedy notárska zápisnica bola riadnym exekučným titulom. Poukázal na ust.

§ 441 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o samotnom zavinení poškodeného a možnom vzniku
škody. Nič nebránilo žalobcovi už vo februári, resp. v marci po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
dať návrh na odklad, dať rovnakú žalobu o neexistenciu záväzku. Mal právneho zástupcu a musel si
byť ako žalobca vedomý, že pokiaľ je exekučný titul nedotknutý akoukoľvek žalobou a je právoplatný
a vykonateľný, námietky budú zamietnuté. Spôsob exekúcie, ktorý zvolil, bol najefektívnejší. Žalobca

mal povinnosť návrh na odklad exekúcie riadne doručiť do 3 dní buď do el. schránky, prípadne
Slovenskou poštu, inak na takýto návrh nie je možné prihliadať. Vzhľadom na skutočnosť, že banka
realizovala exekučný príkaz, takýto návrh na odklad exekúcie súdu nepostupoval a exekúciu považoval
za ukončenú.

5.Ako strana v konaní ďalej uviedol, že čo sa týka vedenej exekučnej veci, pred súdom nie je povinný
zachovávať mlčanlivosť. Svojou výpoveďou sa nedopustí porušenia práva mlčanlivosti. Tvrdenia
žalobcupokladázanepravdivé.Bolmudoručenýnávrhnavymoženiepohľadávky,vovzťahukuktorému
postupoval podľa Exekučného poriadku platného do 31.3.2017. Osobne p. S. M. K..M. J.. Ž. Q. O.
W. Q. L. D., M. Q. N. vykonania exekúcie. Keďže sa to týkalo aj hnuteľných vecí, nehnuteľnosti,

jeho povinnosťou bolo toto upovedomenie doručiť osobne a to pri výkone súpisu. Vtedy upovedomuje
povinných spravidla osobne. Žalobca nebol výnimka. Žalobca mu oznámil, že notársku zápisnicu
spochybňuje a pohľadávka je fiktívna. Poučil ho aj o trovách exekúcie tak, že ak pohľadávku uhradí do
14 dní, odmena bude polovičná, ak neskôr, bude odmena 20 %. Vyjadril sa, že pohľadávku uhradí do
14 dní. V posledný deň na podanie námietok proti povinnému o začatí exekúcie boli námietky doručené

a tieto po vyjadrení protistrany odstúpil súdu. Do rozhodnutia súdu nebol oprávnený exekúciu vykonať.
Rozhodnutie súdu mu bolo doručené dňa 23.6.2016. Oslovil povinného, vysvetlil mu ďalší postup
telefonicky a dal mu možnosť, aby nárok oprávnenému zaplatil a trovy exekúcie budú polovičné. Vyjadril
sa, že o rozhodnutí súdu nemá vedomosť ani on ani jeho právny zástupca. Domnieva sa, že mu zaslalsúdne rozhodnutie emailom, na čo oznámil, že sumu nezaplatí. Preto vydal upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke, pretože v upovedomení o začatí exekúcie
tento spôsob neuvádzal. Následne vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odpísaním z účtu v

banke, ktoré adresuje spravidla 10 bankám. Nemal vedomosť, na ktorom účte žalobca má finančné
prostriedky. Odosielané písomnosti zaznamenal do elektronického podacieho hárku po prihlásení sa
na stránku Slovenskej pošty. Následne písomné podania osobne odniesol na poštu vo Svite, kde boli
spracované na priehradke. Písomné podacie lístky k písomnostiam nevyhotovuje. Po prevzatí pošty
mu prišla elektronicky správa o prijatí zásielok, kde sú uvedené dátumy a čas, kedy pošta zásielky

spracovala. Banka je povinná konať až po prijatí exekučného príkazu. Povinnosťou banky pri doručení
bolo zraziť ňou vyčíslenú sumu v exekučnom príkaze poukázať ju na účet exekútora. Nevylúčil, že po
zablokovaní účtu žalobcu sa s ním spojila priateľka žalobcu alebo samotný žalobca, aby im upresnil
výšku peňažného nároku, čo urobil. Následne táto suma bola poukázaná na jeho účet. Po prijatí peňazí
dal príkaz na odblokovanie účtu z dôvodu splnenia povinností povinným. Do 14 dní peniaze rozúčtoval
oprávnenému, jeho zástupcovi. Poukázaná suma neslúžila ako zábezpeka, ktorá sa mala nachádzať

na jeho účte až do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie. Návrh na odklad exekúcie sa doručuje súdu,
exekútorovi iba na vedomie. Pokiaľ mu bol takýto návrh doručený, tento pokladal za návrh, ktorý mu bol
daný na vedomie. Pokiaľ zástupca mal záujem, aby s týmto podaním nakladal, bolo jeho povinnosťou
do 3 dní mu tento návrh doručiť poštou alebo do el. schránky. Ak žalobca poukazuje na neprimeranosť
zabezpečeného majetku voči výške pohľadávky, resp. vymáhaného nároku, poukázal na to, že exekútor

nemal vedomosť o výške hodnoty nehnuteľnosti, prípadne hnuteľných vecí. Exekútor nemal záujem
uspokojiťpohľadávkuzozabezpečovanéhomajetku,resp.pristúpiťkspeňaženiutohtomajetku,aleibak
jeho zabezpečeniu. Žalobca sa obrátil s dvomi sťažnosťami na Slovenskú komoru exekútorov ako aj na
orgány činné v trestnom konaní voči jeho osobe a postupu v exekúcii. Po vyšetrení mu komora vytkla iba
jednu vec, a to nezrušenie poznámky na jednom LV, nakoľko exekučné záložné právo nebolo zriadené

a na vymazanie poznámky zabudol, resp. jeho zamestnankyňa. V elektronickom systéme exekútora
sú vedené iba zriadené záložné práva. K zrušeniu poznámky došlo po upozornení priateľky žalobcu.
Nebol to dôvod na disciplinárne konanie. Trestné oznámenia boli odmietnuté. Žalovaného v prvom rade
stretol osobne jediný krát na Exekútorskom úrade, keď sa osobne dostavil po vymoženú pohľadávku
11.000,- eur + 16,50 eur s tým že nemá zriadený účet. Peniaze mu vyplatené v hotovosti dňa 1.7.2016.

Vyplatenie fin. prostriedkov nemalo priamy vzťah s podaným návrhom na odklad exekúcie. Exekučný
poriadok nebráni vyplatiť oprávnený nárok po podaní návrhu na odklad exekúcie. Do rozhodnutia súdu
o odklade exekútor môže vykonávať iba zabezpečovacie úkony, a nesmie vykonať exekúciu, dražbu.
Z.. K. osobne nepozná. Poprel pasívnu procesnú legitimáciu jeho osoby s odkazom na ust. § 33
Exekučnéhoporiadku,ods.1a§4ods.1písm.a)zák.č.514/2003Z.z.,kdevotázkenáhradyškodyresp.

zodpovednostizaškoduspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,prípadneúradnýmpostupomexekútora,
je pasívne procesne spôsobilým MS SR. Až novelou Exekučného poriadku z roku 2017 po 1.4. bola
stanovená už priama zodpovednosť exekútora za vznik škody. Súdny exekútor je podľa § 12 ods.2 Ex.
por. povinne zmluvne poistený za škodu. V danom prípade je poistený v Komunálnej poisťovni, a.s., až
do výšky škody 100.000,- eur a preto sa domnieva, že poisťovňa by mala byť vedľajším účastníkom na

strane žalovaného.

6.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím žalobcu, žalovaného v 2./rade, N. A. N.,
oboznámením X. O. M. Y. N. Q. N. K. N..L.. XXC 164/2016, 16Er 65/2016, exekučného spisu
súdneho exekútora Z.. O. N. D. XX/XXXX, , z neho najmä návrhu, upovedomenia, námietok, návrh na

odklad exekúcie, doklady o doručovaní, oboznámiť notárskej zápisnice zo 14.1.2013, upovedomenia o
exekúcii, námietok povinného, uznesenia súdu, zmluvy o budúcej zmluve, zmluvy o prevode vlastníctva,
príjmového a výdavkového dokladu, zoznamu exekúcií oprávneného a jeho N. G. A., N..V..Q. ,
podaciehohárkuEPH,potvrdeniaprijatiaEPH,potvrdeniaoprijatízásielok,emailov,SEPAeuroprevodu,
stanoviska SKE zistil nasledovný skutkový stav:

7.Vo veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Er 65/2016 súdny exekútor Z.. O. N. O.
8.2.2016 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
11.000,- eur s príslušenstvom, kde exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná pod č.
N20/2013, Nz 1000/2013 dňa 14.1.2013. Prílohou žiadosti bol návrh oprávneného I. S. zastúpeného

Z.. V. K. J. vykonanie exekúcie a odpis notárskej zápisnice. Súd dňa 15.2.2016 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.000,- eur a trovy exekúcie
a ďalším poverením z rovnakého dňa na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 11.000,- eur z
rovnakého právneho titulu. Dňa 15.3.2016 súdnemu exekútorovi boli doručené námietky povinnéhoproti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že tento žiadnu
pôžičku od oprávneného neprevzal a zápisnica iba simuluje iné finančné vzťahy, ktoré vznikli pri kúpe
nehnuteľnosti medzi oprávneným a povinným v rokoch 2012-2013. Uznesením zo dňa 16.5.2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2016 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Dňa 4.7.2016
súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu s odôvodnením, že exekučné konanie bolo
ukončené vymožením pohľadávky, príslušenstva, a trov exekúcie.

8.Dňa 5.2.2016 podal oprávnený I. S. zastúpený Z.. V. K. proti povinnému S. M. návrh súdnemu

exekútorovi Z.. O. N. na vykonanie exekúcie pre uspokojenie 11.000,- eur s príslušenstvom, trov
exekučného konania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. V konaní vedenom pod sp. zn.
Ex 11/2016 súdny exekútor dňa 26.2.2016 vyhotovil upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil
povinnému dňa 1.3.2016, zástupcovi oprávneného dňa 3.3.2016 a Okresnému úradu Poprad dňa
26.2.2016. Dňa 7.3.2016 súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o spôsobe exekúcie, ktoré doručil
povinnému dňa 15.3.2016. Dňa 23.6.2016 súd súdnemu exekútorovi doručil uznesenie o zamietnutí

námietok povinného proti exekúcii s vyznačením právoplatnosti rozhodnutia na deň 20.6.2016. Dňa
23.6.2016 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaní pohľadávky z účtu
v banke, podľa ktorého prikázal banke po doručení príkazu odpísať pohľadávku vo výške 11.000,- eur,
súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 287,70 eur a trovy exekúcie určené vo výške 2.500,- eur zo všetkých účtov povinného a

zrazenú sumu až do výšky vymáhané nároku, poukázať na osobitný účet súdneho exekútora. Exekučný
príkaz podľa poštových doručeniek bol doručený Tatra banke, a.s., ČSOB, W. G., M. S. G., N., I., K.
G., N. N. O. XX.X.XXXX, Q. G., K. G. dňa 28.6.2016. Dňa 23.6.2016 súdny exekútor zriadil exekučné
záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. O. 23.6.2016 povinný v exekučnom
konaní predložil súdnemu exekútorovi návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX.O. 29.6.2016 súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu, ktorý okrem iného doručil dňa
1.7.2016 Slovenskej sporiteľni a ostatným bankám. Dňa 29.6.2016 súdny exekútor podal návrh na
výmaz poznámky a ťarchy zapísanej na X. Č.. XXXX H.. Ú.. I.. O. 1.7.2016 I. S. písomne požiadal
súdneho exekútora o vyplatenie finančných prostriedkov vymáhaných v exekučnom konaní v hotovosti

s odôvodnením, že nedisponuje žiadnym bankovým účtom. Výdavkovým pokladničným dokladom zo
dňa 1.7.2016 súdny exekútor uhradil I. S. XX.016,50 eur v súvislosti s exekučným konaním EX 11/2016.
Vladislav Migel potvrdil prevzatie finančných prostriedkov. Dňa 19.9.2016 Slovenská komora exekútorov
sťažovateľovi S. M. doručila stanovisko k jeho sťažnosti evidovanej pod č. 464 -1001591/2016, z
obsahu ktorého je zrejmé, že súdny exekútor nie je kompetentný skúmať zákonnosť, vykonateľnosť,

pôvod exekučného titulu. Návrh povinného na odklad exekúcie bol doručený až po vydaní exekučných
príkazov na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdneho exekútora vykonávať iba zabezpečovacie právne
úkony je časovo obmedzená od podania návrhu na odklad exekúcie. Súdny exekútor v tomto časovom
obmedzení nevykonal úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Po dobrovoľnej úhrade vymáhanej
sumy exekútor odblokoval majetok, peňažné prostriedky rozúčtoval a vrátil poverenie súdu. Súdny

exekútor neporušil pri vykonávaní exekúcie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Listom zo dňa
1.6.2017 bol žalobca upovedomený o stanovisku Slovenskej komory exekútorov k jeho sťažnosti, ktorá
bola vyhodnotená ako čiastočne opodstatnená, pretože návrh na výmaz poznámky a ťarchy zapísanom
v exekučnom záložnom práve bol exekútorom adresovaný iba k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č.
2744, nie aj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2695 k. ú. Veľká. Ťarcha na tejto nehnuteľnosti zostala

zapísaná nedopatrením. SKE súdneho exekútora dôrazne upozornila na dôslednú kontrolu vydávaných
písomností a rozhodnutí v exekučnom konaní.

9.Žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 23.6.2016 navrhovateľ S. M. sa domáhal určenia
proti odporcovi I. S., Ž. navrhovateľ nemá žiadnu povinnosť plniť odporcovi na základe zmluvy o pôžičke

zo dňa 15.12.2012 a následného uznania dlhu z tejto pôžičky v notárskej zápisnici spísanej notárom Z..
Š. N. dňa 14.1.2013 N 20/2013, Nz 1000/2013. Rozsudkom zo dňa 11.10.2016 sp. zn. XXC XXX/XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2017 súd určil, že žalobca uznaním dlhu vo výške 50.000,- eur
z titulu pôžičky zo dňa 15.12.2012, ktorý bol uznaný vykonateľným a exekučne vymáhateľným titulom
notárskou zápisnicou zo dňa 14.1.2013, uznal neexistujúci záväzok. Podľa odôvodnenia rozhodnutia

možno konštatovať simuláciu pôžičky, kedy k tejto nikdy nedošlo a suma 11.000,- eur mala predstavovať
doplatok kúpnej ceny za pozemky, k odkúpeniu ktorých z dôvodov mimo strán sporu nedošlo. Preto
nárok žalovaného na doplatenie kúpnej ceny v sume 11.000,- eur nie je daný a takýto nárok neexistuje.10.Dňa 23.6.2016 o 12.09 hod Slovenská pošta elektronicky oznámila žalovanému v 2./rade potvrdenie
prijatia ePodacieho hárku č. EPH 007213434 o doporučených zásielkach adresovaných Slovenskej
sporiteľni, a.s., VÚB, a.s. UniBank, a.s. a i., podaných dňa 23.6.2016.

11.Dňa 23.6.2016 o 14.02 hod súdny exekútor evidoval elektronickú poštu z adresy V. I.o k exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. EX 11/2016 - návrh na odklad exekúcie.

12.Dňa 28.6.2016 VÚB banka evidovala prevod finančných prostriedkov vo výške 13.804,20 eur na

účet SK, koncové štvorčíslie 0506.

13.Dňa 4.7.2016 súdny exekútor JUDr. O. N. vyhotovil vyúčtovanie vymáhaného nároku v exekučnom
konaní EX 11/2016 s vyčíslením trov exekúcie vo výške 2.304,21 eur a celkového nároku oprávneného,
právneho zástupcu a trovy súdneho exekútora vo výške 13.608,41 eur.

14.Podľa správy Slovenskej pošty, a.s. adresovanej súdu podací hárok EPH 007213434 bol prijatý dňa
23.6.2016 o 12.09 hod. Zásielky z uvedeného podacieho hárku boli prijaté na prepravu dňa 23.6.2016
o 13.10 hod. na pošte Svit 1.

15.Dňa 28.6.XXXX A. N. Q. súdnemu exekútorovi elektronickú správu, že na základe včerajšej dohody

zasiela potvrdený príkaz na úhradu platby v sume 13.804,20 eur zo súkromného flexi účtu, majiteľ S. M.
J. Ú.D. vedený v SLSP. Žiada exekútora o dodržanie včerajšej ústnej dohody a zaslanie nasledujúceho
dňastornoblokácienaobochbankovýchúčtoch,zktorýchnajmäfiremnýúčetpotrebujenaúhradufaktúr
za mesiac jún. V prílohe predložila prevodný príkaz zo dňa 28.6.2016, potvrdenie o úhrade z rovnakého
dňa ako aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie.

16.Dňa 16.11.2016 A. N. Q. N. D. D. N. Y. N. L. D. L.E. K. na nehnuteľnosť a autá, v ktorej požiadala o
zrušenieexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnosťLVč.2695aLVč.2744vsúvislostisvymáhaním
pohľadávky 13.804,20 eur. Zároveň vyhotovila komentár k vedenej exekúcii počnúc mesiacom február
2016, kedy sa s exekútorom stretla prvýkrát s podrobným popisom udalosti súvisiacich s údajným

vznikom pohľadávky. V správe okrem iného konštatuje, že vymáhanú sumu navrhli zložiť u notára
do vyšetrenia opodstatnenosti pohľadávky, čo exekútor odmietol. Uvádza dohodu zo dňa 28.6.2016
o odblokovaní účtov po prevedení finančných prostriedkov. Trvala na tom, že uvedená suma sa
nevyplatí žalovanému v 1./rade do doby, dokedy sa nevykoná vyšetrenie podvodu s použitím notárskej
zápisnice. Prílohou správy bol čiastočný výpis z listov vlastníctva č. 2695, ktorý obsahuje poznámku o

upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva.

17. Svedkyňa A. N. K. súdom uviedla, že so žalobcom má blízky osobný vzťah a zároveň sú partnermi
v podnikaní. Asi v mesiaci február 2015 ich vo firme navštívil žalovaný v 2./rade s tým, že voči žalobcovi
vymáhapohľadávku.Exekútorovivysvetliliokolnostisúvisiacesúdajnoupohľadávkoustým,že spornou

zostala iba suma 11.000,- eur. Pretože však pozemok od žalovaného v 1./rade žalobca nekúpil, ani táto
pohľadávka nie je aktuálna. Exekútorovi bola ponúknutá možnosť zriadenia ťarchy na budovu, prípadne
autá. Vymáhanú exekučnú sumu 13.600,- eur mu navrhli zložiť do notárskej úschovy. Notársku úschovu
exekútor odmietol. Odsúhlasil však zriadenie tiarch. Po určitej dobe zistili, že firemný aj osobný účet
žalobcu je zablokovaný s vyznačením mínusovej položky. Bankami im bolo vysvetlené, že mínusovú

položku predstavuje suma vymáhaná v exekučnom konaní. Súdnemu exekútorovi telefonicky vysvetlila,
že firemný účet je nevyhnutný pre činnosť spoločnosti. S bankou následne riešila otázku odblokovania
účtu, čo sa vyriešilo tak, že zablokovaná čiastka bola poukázaná a tým došlo k uvoľneniu účtu. Peniaze
boli prevedené na účet v Slovenskej sporiteľni dňa 28.6.2016. Následne sa telefonicky skontaktovala
s exekútorom a dohodli sa na tom, že uvedená suma bude ako blokácia, žalovanému v 1./rade sa

nevyplatí a bude slúžiť ako zábezpeka. Exekútora zároveň požiadala o odblokovanie majetku. Žalovaný
však s ňou už nekomunikoval ani telefonicky, ani elektronicky. Pohľadávka bola vymáhaná voči firme
žalobcu, v ktorej v čase exekúcie bola spoločníkom. Žalobca podnikal ako fyzická osoba. O uzavretej
dohode s exekútorom svedčia aj jej emailové správy adresované exekútorovi. Na tieto správy však
exekútor nereagoval. Vyslovila podozrenie, že sám žalovaný v 1./rade nebol v exekúcii zainteresovaný

a túto vec vybavoval jeho právny zástupca. Od doby začatia exekučného konania žalobca vec riešil
prostredníctvom právneho zástupcu. Príkazy na úhradu dlhu vymáhaného v exekúcii zadávala sama.
Bankou, ktorá zablokovala účet jej bolo vysvetlené, že aj keď na účte sa nachádzala vyššia čiastka ako
pohľadávka v exekúcii tvoriaca sumu 13.804,20 eur, s účtom ako takým disponovať nemôže.Podľa § 29 Exekučného poriadku
(1) Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona čestne, zodpovedne a svedomito;

exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich
zamestnancov.
(2) Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím
všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

Podľa § 33 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.3. 2017
(1) Ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(2) Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych
alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

Podľa § 31 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom od 1.4. 2017
(1) Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto
zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka . Exekútor zodpovedá aj za škodu,

ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť
zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
(2) Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
(3) Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej
zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť

nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne
potrebné údaje.
(4) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku
poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a uvedeného zákona
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Podľa § 9 uvedeného zákona
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.

a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a
postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 420 O.z.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 o.z.
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu
podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 442 O.z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový
prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z
majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými
vecami nakladať.

Podľa § 451 O.z.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 O.z., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
žaloba je dôvodná voči žalovanému v prvom rade. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku Okresného
súdu sp.zn.20C 164/2016 vyplýva, že záväzok, ktorý žalobca uznal v notárskej zápisnici, neexistuje.
Suma 11 000,- eur mala predstavovať doplatok kúpnej ceny za pozemky, k odkúpeniu ktorých z dôvodumimo strán sporu nedošlo. Žalovaný v 1./rade si napriek zániku záväzku dňa 5.2.2016 v exekučnom
konaní uplatnil voči žalobcovi nárok vo výške 11.000,- eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - predmetnej notárskej zápisnice N 20/2013. Žalovaný v 1./rade prijatím plnenia žalobcom

exekútorovi v exekučnom konaní a jeho vyplatením exekútorom získal bezdôvodné obohatenie vo
výške 11.016,50 eur. Žalovaný prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Mimo prijatého
plnenia žalovaný v 1./rade spôsobil žalobcovi škodu vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou
11.016,50 eur a vymoženým plnením 13.608,41 eur. ( odmena právneho zástupcu 287,70,- eur a
odmena exekútora 2304,21,- eur ). V čase podania návrhu na výkon exekúcie, žalovaný mal vedomosť

o tom, že nedošlo k odpredaju pozemku žalobcovi a preto nemá nárok na plnenie, ktoré je obsiahnuté
v záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie porušil právnu
povinnosť vymáhaním neexistujúceho dlhu, v dôsledku čoho došlo ku škode na majetku žalobcu
vyplatením odmeny právnemu zástupcovi žalovaného v exekučnom konaní a vyplatením trov exekútora
v exekučnom konaní. Škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.
Zavinenie žalovaného občiansky zákonník predpokladá. Žalovaný nepreukázal, že škodu nespôsobil.

19.Žalobca má voči žalovanému v prvom rade s poukazom na ust. § 255 a § 262 CSP nárok na náhradu
trovkonania,pretoževočinemubolžalobcaplneúspešnoustranouvkonaní. Ovýškenáhradyrozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

20.Voči žalovanému v druhom rade súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. Je možné súhlasiť s
procesnou obranou žalovaného v 2./rade, že nie je vo veci pasívne legitimovaný. V § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci sú upravené orgány, ktoré konajú v mene štátu. K nim patrí

aj súdny exekútor, ak spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor ako fyzická osoba sa považuje za orgán verejnej moci
a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci. V rámci exekučnej činnosti prichádza do úvahy
zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Tejto zodpovednosti
sa súdny exekútor nemôže zbaviť, na rozdiel od predošlého znenia § 33 ods. 1, ktorý poznal zbavenie

sa zodpovednosti (liberáciu). Za nesprávny úradný postup sa považuje napr. porušenie povinnosti
súdneho exekútora urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Takýmto úkonom
môže byť aj úkon, ktorý súdny exekútor vykonal, hoci na to neboli splnené zákonné predpoklady
a.i. Z obsahu ust. § 33 Exekučného poriadku platného do 31.1. 2017 je možné vyvodiť, že ak

osobitný zákon 3j/ neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Osobitný zákon a to zákon č.
514/2003 Z.z. v ust. § 3 a 4 ustanovuje o.i. zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená
súdnym exekútorom ako orgánom verejnej moci pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu, a to aj jeho nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť

exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Vznik zodpovednosti podľa
tohto zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu. Ak však exekútor
spôsobí škodu inak než pri takej exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení, vtedy exekútor
zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu. Žalovaný v druhom rade konal na

základe poverenia súdu zo dňa 15.2.2016.

21.Ku vzniku škody súdnym exekútorom malo dôjsť jeho konaním v čase od 23.6.2016, kedy
súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
a následným vyplatením čiastky 11.016,50,- eur oprávnenému dňa 1. 7. 2016 napriek podanému

návrhu na odklad exekúcie. V tom čase exekútor vykonával exekučnú činnosť na základe poverenia
súdu. Ak exekútor pohľadávku vymáhal nesprávnym úradným postupom, v dôsledku čoho došlo u
žalobcu ku vzniku škody, bola daná zodpovednosť štátu za ktorý koná v takomto prípade Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Odkaz žalobcu na judikatúru súdov Českej republiky, podľa
ktorej obe zodpovednosti, teda zodpovednosť exekútora a zodpovednosť štátu stoja vedľa seba a

zodpovednosť exekútora nie je možné v danom prípade vylúčiť, nie je náležitá vzhľadom na odlišnosť
právnej úpravy danej problematiky. V čase vzniku škody osobou pasívne legitimovanou na podanie
žaloby na náhradu škody pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej exekútorom z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu bol výlučne štát s poukazom na prísl. ust. zákona 514/2003 Z.z.22.Až od 1.4. 2017 došlo ku zmene právnej úpravy ustanovením § 31 vtedy platného Exekučného
poriadku, podľa ktorého zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto

zákona exekútor. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka . Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak
preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa uvedeného ustanovenia si poškodený
môže uplatniť škodu tak voči exekútorovi, ako aj priamo proti poisťovateľovi. Na tento účel mu
komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom,

len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v
prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12. Až od 1.4. 2017 exekútori zodpovedajú
za škodu, ktorú spôsobia pri výkone exekučnej činnosti. Exekučný poriadok takto upravil osobitnú
zodpovednosť za škodu. Predpoklady zodpovednosti sú: a) vznik škody, b) výkon exekučnej činnosti,
c) príčinná súvislosť. Na zodpovednosť za škodu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
. Všeobecná zodpovednosť

podľa § 420 OZ je
subjektívnou zodpovednosťou, aj keď sa zavinenie povinného prezumuje. Zodpovednosti za škodu sa
povinný zbaví preukázaním, že škodu nezavinil. Zodpovednosť za škodu podľa Exekučného poriadku
je objektívnou zodpovednosťou, pretože exekútor za škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie.
Liberačnýmdôvodomvprospechexekútoraje,akpreukáže,žeprivýkoneexekučnejčinnostipostupoval

s odbornou starostlivosťou, pričom konanie s odbornou starostlivosťou patrí medzi základné povinnosti
exekútora uvedené v § 29 ods. 2 EP . Pokiaľ ide o pojem "odborná starostlivosť", ten nie je legislatívne vymedzený,
a preto je potrebné vychádzať z toho, že má ísť o starostlivosť, ktorá sa bežne v porovnaní s
obdobnými exekučnými konaniami poskytuje, a teda predstavuje praxou uznávaný štandard. Posledným

predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi škodou a výkonom exekučnej
činnosti. Exekútor za škodu zodpovedá len vtedy, ak poškodenému vznikla škoda v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti. Pokiaľ Exekučný poriadok odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka , aplikujú sa z neho najmä ustanovenia
o spôsobe a rozsahu náhrady škody.

23.Žalovaný v 2./rade má voči žalobcovi s poukazom na ust. § 255 a § 262 CSP nárok na náhradu trov
konania,pretožežalovanýv2./radebolvočižalobcovi plneúspešnoustranouvkonaní.Ovýškenáhrady
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.