Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316220091
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316220091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a

sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: O. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom
Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 14Csp/167/2016-62 zo dňa 17. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa 06. 08. 2008, uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, žalobkyni priznal podľa § 255 ods.
1 CSP plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 99,50 eura, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodil ust. § 551 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) , § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľavplatnomznenía§4ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnom
v čase uzatvárania zmluvného vzťahu.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu dňa 06. 08. 2008 uzatvorili dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Išlo o spotrebiteľskú zmluvu aj podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Konštatoval, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne
postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom
vzťahukdodávateľovia nerozhoduje,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenie,alebočisaspotrebiteľ
obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty tak, aby nebol obťažovaný
hrozbou aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nebola určená. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že
sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečujea umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad.

1.4. V kontexte uvedeného výkladu ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého
znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo
povinnosť plniť, čím mu dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom a bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nebol

podrobený súdnej kontrole zmluvných podmienok. Kontrola bude vykonaná až v súčasnosti, na základe
návrhu na zastavenie exekúcie. V tomto smere pôsobí dohoda o zrážkach zo mzdy irelevantne a taktiež
neprijateľne, pretože žalovaný dvomi titulmi sa domáha úhrady dlžnej sumy, ktorá v istine predstavuje
11,94 eura.

1.5. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody vychádza zo zákona, najmä § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z
jej mzdy. Navyše, určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny

záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a preto bolo potrebné ustáliť, že na danom
určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný
svoje právo vyplývajúce zo zmluvného vzťahu má priznané rozhodcovským rozsudkom, pretože ako
vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, nie každý rozhodcovský rozsudok je aj oprávneným exekučným

titulom a podlieha súdnej kontrole, ktorá bude následne vykonaná.

1.6. Posudzujúc zmluvu o úvere uzavrel, ide o zmluvu spotrebiteľskú aj keď je v nej uvedený účel
„zamestnania“ , ktorý ale v origináli zmluvy, predloženej žalobkyňou, nie je uvedený. V tomto smere je
dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka s poukazom aj na § 52 a nasl. Obč. zákonníka. V danom prípade v zmluve
o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a o priemernej
RPMN a o výške úrokov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

1.7. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru

dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a celá
zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne v prospech veriteľa, obsahujú prakticky len

povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.

1.8. V rovnaký deň žalobkyňa podpísala aj spornú dohodu, pričom žalobkyňa poprela vedomosť o
tom, že ju podpísala. Vzhľadom na dátum jej podpísania súd vyslovil, že dohoda bola podpisovaná
v čase zníženej bdelosti, kedy sa žalobkyňa zameriavala na získanie finančných prostriedkov, nie na
kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovaného. Okrem toho preskúmajúc dohodu o zrážkach zo
mzdy súd zistil, že obsahuje zrážku v eurách a istinu v Slovenských korunách, čo pôsobí rozporuplne

najmä s poukazom na dátum podpísania. Naviac, predmetná dohoda je neplatná, nakoľko žalobkyňa
jej podpísaním v čase, kedy ešte žiaden záväzok neexistoval, sa vzdala svojich práv na jej ďalšie
usmernenie. Zároveň bolo preukázané, že dohoda uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je
tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a bola nútená ju podpísať, inak by nezískala finančné
prostriedky.

1.9. Súd mal za to, že uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. Zdôraznil, že po preskúmaní platnosti zmluvy o úvere bolo potrebné ustáliť,
že je neplatná, ako aj bezúročná a bezpoplatková, teda žalobkyňa na základe zmluvného vzťahu bola

povinná vrátiť žalovanému finančné prostriedky jej poskytnuté, v dôsledku čoho ostatné sumy vymáhané
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľné. S poukazom na zostatok dlžnej sumy
vymáhanej v exekučnom konaní, súd ustálil, že nárok vymáhaný žalovaným je neprijateľným.

1.10. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa tak dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na

poctivýobchodnýstykačestnúobchodnúprax(§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.).Zákonodarcapriznal
takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom, a preto nič
nebránilo tomu, aby súd dohodu judikoval ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákona), hoci má
základ v znení zákona, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť nielen obchádzanie zákona, ale aj rozpor
s dobrými mravmi a dohodu považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bolo
potrebné pritom vychádzať z toho, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, čo bol aj daný prípad ako vyplynulo z prieskumu platnosti zmluvy o úvere. Z
uvedeného dôvodu išlo preto aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako dôležité boli aj okolnosti
jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok a v tomto ohľade z vykonaného
dokazovania okrem vyššie uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa nemala ani skutočnú vôľu uzavrieť

dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň absentovala aj zhoda jej vôle s prejavom pri tomto
právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá
dohoda, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym úkonom.

1.11. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 06. 08. 2008 je neplatná. Ostatnými námietkami pre ich
neopodstatnenosť a nehospodárnosť sa ďalej nezaoberal.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia

z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Poukázal na to, že dohoda je platná v zmysle § 551
Obč. zákonníka, bola uzatvorená písomne, zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere, obsahuje
súhlas dlžníka so zrážkami, ktoré boli dohodnuté v zákonnej výške. Je na samostatnom dokumente, v
súlade so zák. č. 250/2007 Z.z. a je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov pohľadávky. Žalobkyňa
mala možnosť sa s obsahom dohody oboznámiť. Nerealizovaním dohody by bol dlh žalobkyne väčší.

Nesúhlasil s názorom o nekontrolovateľnom konaní z jeho strany, čo obmedzuje § 551 ods. 1 Obč.
zákonníka.

2.2. Namietal, že ide o zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú; účel zmluvy bol pre výkon
zamestnania, preto nejde o spotrebiteľský vzťah. Účel použitia finančných prostriedkov vyznačil žalobca.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS B. Bystrica sp. zn. 14Co/975/2015. Dodal, že nakoľko
žalobca nemienil použiť prostriedky na súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom.

2.3. Ďalej uvádzal, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol účinný žiadny právny predpis, podľa ktorého by
bol stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno preto vychádzať

iba z ust. § 53 ods. 6 OZ o obdobnosti poskytovaných úverov. Primeranosť odplaty zaťažuje žalobcu,
pričom podľa právnej praxe u nebankových subjektov z dôvodu rizika spojeného s osobou dlžníka sú
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov vyššie ako obvyklé bankové úroky.

2.4. Poukázal na potrebu prihliadnuť aj na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou

vstupoval, keď vyhlásila, že prostriedky sú poskytované pre výkon povolania. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie SOI a rozhodovaciu prax krajských súdov SR.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa jej názoru prihliadol na všetky práva, ktoré jej ako

spotrebiteľke patria. Nemožno spochybňovať jej naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože
inak by jej zamestnávateľ mal možnosť vykonávať zrážky bez akejkoľvek kontroly. Ani rozhodcovská
zmluva nebola uzatvorená platne; pokiaľ ide o ostatné námietky, k nim sa vyjadrila v priebehu konania.Žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky čerpala na účely zamestnania, pritom dôkazné bremeno
je na jeho strane.

4. Žalovaný v replike zotrval na dôvodoch odvolania. Opätovne poukázal na účel uzatvorenia zmluvy
a jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy. Zdôraznil, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, súhlasí s
podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V čase uzatvorenia
zmluvy zákonodarca nemal úmysel zakázať rozhodcovské konanie, iba ho obmedziť. Časová verzia

predpisu účinná od 01.01.2008 do 31.10.2008, účinná v čase uzatvorenia zmluvy nezakazovala použitie
rozhodcovskej doložky. Dohodnutá rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, umožňuje domáhať sa
ochrany práv aj v súdnom konaní.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy uzatvorenej so žalovaným dna 06. 08. 2008. Tvrdila, že dohodu neuzatvorila slobodne, išlo
o vopred dohodnutú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú musela akceptovať a

podrobiť sa jej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nemala
možnosť sa s ňou vopred oboznámiť a ani ovplyvniť jej obsah. Žalovaný dohodu zneužíva v tom, že
uplatňuje nárok na uhradenie istiny a príslušenstva dlhu v rozsahu, na ktorý nemá nárok. Súd prvej
inštancie žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu podaného
odvolania a aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že správne sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne
posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Správne konštatoval, že
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský, pretože vzhľadom na postavenie zmluvných
strán je nutné danú zmluvu o úvere, ako aj v nadväznosti na tento právny úkon uzatvorenú dohodu
o vykonaní zrážok zo mzdy žalobkyne, ako zabezpečovacieho a akcesorického právneho vzťahu

k hlavnému zmluvnému vzťahu, považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi ako spravidla slabšej a menej chránenej zmluvnej strane
zabezpečuje právna úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania súladnosti dojednaných
zmluvných podmienok zo spotrebiteľským právom. Predmetom a rámcom odvolacieho konania bolo
zodpovedanie otázky, či ide o zmluvu spotrebiteľskú, keďže podľa žalovaného bol úver poskytnutý na

účely zamestnania. Tieto námietky uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, a ten sa s uvedenou
námietkou vysporiadal tak, že porovnaním údajov v origináli zmluvy zistil, že originál zmluvy neobsahuje
údaj o tom, že úver bol poskytnutý na účely zamestnania. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ originál
zmluvy tvrdený údaj účelu poskytnutia zmluvy neobsahuje, je potrebné vychádzať zo záveru, že v
zmluve tento žalovaným tvrdený účel dohodnutý nebol, a preto ani požiadavka žalovaného prihliadnuť

na jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy o úvere z dôvodu, že uvedený (nepreukázaný) údaj uviedla
žalobkyňa, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uviedol, že dôkazné bremeno preukázať účel
poskytnutia úveru je na žalovanom, ktorý dôkazné bremeno neuniesol.

9. Z hľadiska ďalších odvolacích dôvodov odvolací súd posudzoval, či dohodu o zrážkach zo

mzdy, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným je z hľadiska právneho posúdenia ako zmluvy
spotrebiteľskej, možné považovať za platne dojednanú medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontexte
naplnenia zákonných kritérií spotrebiteľského práva. Aj podľa odvolacieho súdu z predmetnej dohody
vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizovanéúdaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom z obsahu tejto dohody
nevyplýva osobitná možnosť dlžníka, ako spotrebiteľa, vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne
možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným

odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto
dohodu, alebo meniť jej obsah; zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Keďže žalovaný ako dodávateľ neuniesol
dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o mechanizme
uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, a na neho nadväzujúceho akcesorického zabezpečovacieho

zmluvného vzťahu, správne súd prvej inštancie považoval dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za
neplatné, nakoľko neboli zo spotrebiteľom individuálne dojednané. Neobstojí argument žalovaného o
platnosti dohody s poukazom len na to, že bola podľa § 551 Obč. zákonníka uzatvorená v písomnej
forme. Dôvodom konštatovanej neplatnosti je obsah a nie forma dohody.

10. Odvolaciu námietku žalovaného o primeranosti odplaty, t.j. o výške úrokov odvolací súd

neposudzoval, pretože súd prvej inštancie neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nevyvodil z
neprimeranej výšky úrokov.

11. Odvolací súd v závere poukazuje aj na to, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe

dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C -
106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom
dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy,

ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie
majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych
okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so
svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.

Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným
nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale

spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil.

13. V konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal plnú trov odvolacieho konania v zmysle §
396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).