Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201013
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119201013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci manželky: R. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, V. M., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom
Františkánska 5, Trnava, IČO_ 42 155 614, proti manželovi: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
X, V. M., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo R. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a L. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v P. v E., zapísané v knihe manželstiev Osobitnej matriky bývalého Obvodného úradu Bratislava I, vo

zväzku OM/3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovými číslom XXXX, r o z v á d z a.

II. Maloletá U. X., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú
oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď
žiadala, aby súd manželstvo rozviedol, zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že
bude oprávnená zastupovať maloletú Martinu a spravovať jej majetok v bežných veciach, uložil otcovi

povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne vždy do 15.dňa vopred k rukám
matky. Styk nežiadala upraviť.

2. Návrh manželka odôvodnila tým, že po narodení maloletej U. prichádzalo medzi manželmi k
problémom v komunikácii, zisťovali, že začali mať rozdielne názory na život, trávenie spoločného času
ako rodina a pod. Manžel začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, čo ešte zhoršovalo
spolužitie manželov. Navrhovateľke to veľmi prekážalo, avšak manžel to nepokladal za problém,

odmietal čo i len obmedziť požívanie alkoholických nápojov. Manželská kríza vyvrcholila pred 11 rokmi,
kedy sa manželia tak odcudzili, že úplne prestali spolu intímne žiť, hospodária takisto samostatne /
manžel platí energie, zabezpečuje drevo na kúrenie, navrhovateľka financuje chod domácnosti, stravu,
drogériu a potreby maloletej/. Komunikácia medzi manželmi bola odvtedy sťažená, manžel častovyvolával hádky, ktoré sa snažila navrhovateľka rýchlo ukončiť najmä kvôli dieťaťu, aby nemusel byť ich
svedkom. V posledných týždňoch navrhovateľka zistila, že sa manžel správa inak, častejšie telefonuje,
až si vypočula jeden z jeho telefonátov, na základe ktorého zistila, že si našiel mimomanželskú známosť.

Keď mu dala najavo, že o tom vie, tak s touto známosťou v podstate netajil, a to ani pred maloletou
dcérou. Takúto situáciu už navrhovateľka považuje za neúnosnú a je toho názoru, že rozvod manželstva
bude jediným možným riešením. Dlhé roky sa snažila zachovať manželstvo, aspoň formálne, aby dcéra
vyrastala v úplnej rodine, avšak po tomto zistení je zrejmé, že ďalšie fungovanie tohto formálneho
manželstva nie je možné. Maloletá U. má už 17 rokov, pochopila, aká situácia je medzi rodičmi a začala

byť konfrontovaná s tým, že otec má inú známosť (za trvania manželstva), je preto nemysliteľné, aby
takéto "fungovanie rodiny" pokračovalo ďalej. Aj vzhľadom na jej záujem sa navrhovateľka rozhodla
podať návrh na rozvod tohto manželstva. Rozvod manželstva nebude mať negatívny dopad ani na
maloletú U.. Otec v súčasnosti prispieva na dieťa sporadicky, dá maloletej U. podľa potreby financie na
výlety, na narodeniny, a pod.. Prednedávnom jej dal sumu 100,-Eur s tým, že jej to „musí stačiť“, nech
viac od neho nepýta. Maloletá U. je žiačkou Obchodnej akadémie v Trnave, výborne sa učí, existuje

teda reálna možnosť, že pôjde študovať na vysokú školu. Preto matka navrhla, aby súd určil výživné pre
maloletú aspoň v sume 150,-Eur mesačne (celkový príjem manžela jej nie je známy), vzhľadom na jej
vek a potreby. Navrhovateľka je čiastočne invalidná, poberá invalidný dôchodok vo výške 151,90 Eur
mesačne, ako aj rentu (titulom choroby z povolania) vo výške 282,-Eur mesačne. Dlhodobo trpí alergiou
na chlad, astmou, bolesťami kĺbov a kostí. Nakoľko je jej zdravotný stav takto zhoršený, nemôže si

nájsť žiadne zamestnanie, a to ani brigádne (nemôže dlhšie stáť ani sedieť, zdvíhať ťažšie veci a pod.).
Manžel navrhovateľky je živnostníkom, poberá tiež starobný dôchodok zo Slovenska vo výške 200,- Eur
mesačne. Na starobný dôchodok, ktorý mu budú vyplácať z E., ešte čaká.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 27.05.2019. Uviedol. Že s návrhom manželky

nesúhlasí, nie je dôvod na rozvod. S dcérou si vychádza veľmi dobre, aj s manželkou, ako sa vraví,
nemá problém s nikým. Stará sa o všetkých. Bežné nezhody sa vyskytnú , ale to nie je dôvod na rozvod.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti manžela po
prednese návrhu vykonal dokazovanie výsluchom manželky, kópiou dokladu o kúpe liekov, potvrdením o

výške dôchodkových dávok manželky, potvrdením o úrazovej rente manželky, Oznámením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ÚPSVaR“)o vzniku nároku navrhovateľky na peňažné príspevky
na osobnú asistenciu, lekárskym posudkom zo dňa 17.07.2018, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o
zvýšení invalidného dôchodku manželovi od 01.01.2019, výsledkom lustrácie manžela v databáze
Sociálnej poisťovne, informatívnym výpisom manžela zo živnostenského registra, lustráciou aktuálnych

pracovných ponúk pre vodiča nákladného vozidla v pracovných agentúrach, vyjadrením procesného
opatrovníka ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v spisovom materiáli, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Manželka na pojednávaní vypovedala, že manžel má vzťah s inou ženou, veľakrát počula rôzne

rozhovory. Aj mu vravela, prečo si to nevybaví predtým ako príde domov, deti to počujú z pivnice.
Pri jednej z hádok ju udrel. Myslí si, že manžel sa nechce rozviesť kvôli domu, že jej nedá nič, že
nič neurobila pre nadobudnutie domu, to jej vykrikuje. Je invalidná dôchodkyňa a zároveň má uznanú
chorobu z povolania, z ktorej poberá úrazovú rentu. V mesiaci jún 2019 po vzniku nároku na starobný
dôchodok dôjde k ukončeniu vyplácania úrazovej renty a bude jej poukazovaný dôchodok a invalidný

dôchodok. Výšku dôchodku jej zatiaľ Sociálna poisťovňa neoznámila. Okrem toho je poberateľom
peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP, ktoré ale vypláca osobnej asistentke. Manžel platí elektrinu,
plyn, vodu, spolu cca 100,-Eur mesačne. Zabezpečuje drevo na kúrenie a ohrev teplej vody. Podniká
s drevom, pracuje ako živnostník - vodič nákladného vozidla, vykladá a nakladá drevo v okolí Modry a
Bratislavy. Určite zarába viac ako minimálnu mzdu, z ktorej si platí odvody; nerozprávajú sa o tom. Jeho

najvyššie vzdelanie je stredoškolské. Nepracuje pravidelne, nie je to päť dní v týždni po 8 hodín. A keď
robí, tak robí viac ako 8 hodín cez deň. Peniaze dáva do ruky dcére, 100 Eur mesačne, ale niekedy
nedá, inokedy prispeje tak ako teraz na výlet do Anglicka v apríli 2019, kam išla dcéra v rámci školy.
Obchodná akadémia, ktorú dcéra navštevuje, je bilingválna. Je v 3. ročníku. V máji 2019 bola maloletá
na výlete v Škótsku na štyri dni, stálo to 400,-Eur. Vreckové jej dala navrhovateľka aj manžel. Manžel

zaplatil tých 400 Eur. K odôvodneným potrebám dcéry uviedla, že tieto sú štandardné, zodpovedajúce
dievčaťu jej veku. Chodí na tanečný krúžok, mesačne 25 Eur. Ak ide na súťaž, tak sa to dopláca. Má
astmu, stravu jej pripravujem doma ako zdravšiu formu, mesačne to je asi 120,-Eur na maloleté dieťa,drogéria 20,-Eur, oblečenie a obuv 50,-Eur mesačne. Manžel popri dôchodku aj robí, ona robiť nemôže,
on má vyšší príjem. Styk nežiada upraviť.

6. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva má za to, že matka
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a vzhľadom na jej vek blízky plnoletosti a odôvodnené
potreby navrhol určiť primerané výživné, maloletú zveriť do starostlivosti matky, opravení zastupovať a
spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

7. Zo sobášneho listu, rodného listu a lustrácie účastníkov v registri obyvateľov SR vyplýva, že dňa
21.09.1979 uzavreli L. X., nar. XX.XX.XXXX a R. F., nar. XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa narodili
tri deti, toho času plnoletí L. a L. X.oví a maloletá U. X.ová.

8. Z potvrdení o výške príjmu manželky mal súd preukázané, že manželka je poberateľom invalidného
dôchodku, ktorý je od 01.02.2019 vo výške 151,90 Eur mesačne, a poberateľom úrazovej renty z

chorobyzpovolania,ktorájeod01.01.2019 vovýške282,90Eur.Súhrnetakpríjemmanželkypozostáva
zdávoksociálnehopoisteniavsume434,80Eurmesačne. ZpotvrdeniaÚPSVaRvyplýva,žeanamnéza
manželky so stanovenými klinickými diagnózami s vyjadrením miery funkčnej poruchy chrbtice s ťažkým
stupňom 40-50% a bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca 40%.

9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, lustrácie manžela v databáze Sociálnej poisťovne mal súd
preukázaný invalidný dôchodok manžela v sume 216,30 Eur mesačne a z výkonu samostatne
zárobkovej činnosti dosahovanie príjmu manžela 456,-Eur v hrubom v roku 2018, a od 01/2019 v sume
477,-Eur v hrubom.
10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o

rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie.

11. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „C.m.p.“), súd vedie
manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

29. Podľa § 44 C.m.p., rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia,
keď manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť viac ako 11 rokov a preto spoločne nehospodária,

intímne sa nestýkajú. Konanie o rozvod manželstva je konaním, pre ktoré je obligatórnym nariadenie
pojednávaniazaúčelomjehoprejednania(§33C.m.p.).Dôvodomtejtoúpravyje,abysúdmoholpôsobiť
na manželov, týchto viedol k odstránenie príčin rozvratu manželstva a pokúsil sa tak o zachránenie
manželstva, ktoré je jedinečným zväzkom, keď spoločnosť deklaruje záujem na jeho ochrane anapomáhaní jeho dobru. Povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu však nemožno
vykladať ako absolútnu povinnosť. Ak súd zistí, že príčiny rozvratu manželstva sú tak závažné, že nie
je možné manželov uzmieriť, môže sa rozvod manželstva napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na

zachovanie manželstva javiť ako najlepšie riešenie danej situácie a súd môže upustiť od tejto snahy.
Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto zväzku proti
jeho vôli. Navrhovateľka odmietla zotrvať v manželskom zväzku, ktorý opísala už len ako formálny
a ktorý si neplní žiadnu funkciu. Manželka žiadala o rozvod manželstva, nakoľko došla k záveru, že
manžel nadviazal mimomanželskú známosť, ku ktorej sa po konfrontácii aj priznal. Manželstvo je zväzok

muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo
za účelom vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva ( § 1 zákona o rodine). Súd
tak dospel k záveru, že manželstvo neplní svoj účel a minimálne od manželky nemožno spravodlivo
očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Preto súd manželstvo rozviedol. Za príčinu
rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť žiť spolu a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

31. K úprave práv a povinností rodičov k maloletej U. na čas po rozvode: maloletá U. je v čase
rozhodovania súdu vo veku blízkom plnoletosti, rozumie rozpadu vzťahu jej rodičov, vie o otcovej
známosti. Matka na pojednávaní uviedla, že na čas troch mesiacov do plnoletosti dcéry je aj vôľou
dcéry, aby bola formálne zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec v písomnom vyjadrení uviedol,
že s dcérou vychádza dobre. Procesný opatrovník mal za to, že je to matka, kto fakticky zabezpečuje

osobnú starostlivosť o maloletú. Preto súd rozhodol o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti
matky. Zároveň určil oboch rodičov za oprávnených zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v
bežných veciach.

32. K určeniu výšky výživného: vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu je ich prvoradá

povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si musia rodičia splniť skôr, než si budú plniť svoje
ďalšie záväzky. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil
pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho
základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež
je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel
zamestnanie s nízkym platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení

výživnéhojerozhodujúcipríjem,ktorýrodičreálnemoholdosahovaťaniepríjem,ktorýfaktickydosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie
na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý,
je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu

príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že matkou navrhované výživné v sume 150,-Eur mesačne
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej U., ktorá je žiačkou 3.ročníka strednej školy, bilinguálneho
vzdelávania sa na Obchodnej akadémii v Trnave, s čím dieťaťu vznikajú zvýšené výdavky počas štúdia,

keď škola organizuje síce dobrovoľné akcie pobytovom formou v zahraničí, avšak účasť na týchto
pobytoch je v záujme rozvoja schopností a vlôh dieťaťa v neskoršom uplatnení sa na trhu práce (článok 5
písm. f) základných zásad zákona o rodine). Matka na pojednávaní uviedla, že otec podporuje maloleté
dieťa a uhrádza niektoré z týchto výdavkov, avšak výšku a jednotlivé výdavky si určuje svojvoľne. Preto s
poukazom na astmu maloletej, na pravidelné mesačné výdavky vynakladané matkou na uspokojovanie

základných životných potrieb maloletej ako je strava, ošatenie, drogéria ( 120+50+20), za súčasného
podporovania maloletej v tanečnom krúžku vo výške 25,-Eur mesačne, mal súd za to, že pravidelné
odôvodnené potreby maloletej dosahujú cca 220,-Eur mesačne a nepravidelné odôvodnené potreby ako
sú školské výlety a akcie, vreckové po vykonanom prepočte v pomernej sume cca 50,-Eur mesačne.

34. Súd následne zhodnotil možnosti, schopnosti a pomery oboch rodičov a dospel k záveru, že obaja
rodičia sú povinní podieľať sa na výžive ich maloletého dieťaťa do času, kým nadobudne schopnosť
samé sa živiť, pričom porovnaním životnej úrovne oboch rodičov mal súd za to, že je v možnostiach,
schopnostiach a majetkových pomeroch otca ako povinnej osoby prispievať na výživu maloletej U.sumou 150,-Eur mesačne. Otec dosahuje starobný dôchodok v sume 216,30 Eur mesačne a zároveň
je živnostníkom pracujúcim v lesnom hospodárstve, kde ťaží drevo, toto nakladá aj rozváža nákladným
vozidlom v bratislavskom kraji. Z lustrácie príjmu v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec si

platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 477,-Eur. Súd s prihliadnutím na princíp
potencionality príjmu vykonal dokazovanie lustráciou pracovných ponúk s obdobnou náplňou práce a
došiel k záveru, že obdobné pracovné ponuky pre vodičov nákladných vozidiel s náplňou práce pilčík,
skladník, vodič resp. ťažba dreva v lese v lesnom hospodárstve ako zamestnanca sa pohybuje na úrovni
min. 600,-Eur v hrubom. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že otec je schopný dosahovať mesačne

príjemzdôchodkuazoživnostivsumeprevyšujúcej700,-Eurmesačnevčistom.Nakoniecsúdprihliadol
na to, že otec aj v čase rozhodovania súdu podľa tvrdenia matky poukazuje k rukám dcéry v priemere
100,-Eur mesačne a podieľa sa aj na úhrade mimoriadnych výdavkov spojených so školskými výletmi.
Preto súd návrhu matky vyhovel a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry sumou
150,-Eur mesačne odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

35. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval, keď tak žiaden z účastníkov nežiadal a zo
zhodných vyjadrení rodičov mal súd preukázané, že tento na čas do dovŕšenia plnoletosti nie je ani
potrebné upraviť.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich

náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.