Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Šalamún

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210100
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414210100.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci
žalobcu: N. C., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, XXX XX Ž. T. R., zastúpenej: Špireková &
Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 ,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o návrhu na určenie neplatnosti časti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
08.09.2010 v znení: „Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 772,00 €“ v spojení so Zmluvnou podmienkou dojednanou v bode 11. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 08.09.2010 medzi žalobkyňou a
žalovaným v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie

Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná.

II. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná v bode 5. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 08.09.2010 medzi žalobkyňou a
žalovanýmvznení:„DlžníksveriteľomuzatvárajúsúčasneDohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmov

ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi
dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve
zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ
doplnil do č.l. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu,
keďbudeuvedenádohodapredloženázamestnávateľovidlžníka.Dlžníkdávaveriteľoviajsúhlasktomu,
aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi

v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby
zamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačnézrážkyaždovýškyaktuálnejpohľadávky
a poukazoval ich na účet veriteľa. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom
mzdy.“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

III. Súd u r č u j e, že Dohoda o vyplnení zmeniek dojednaná v bode 13. Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 08.09.2010 medzi žalobkyňou a
žalovaným v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent

najneskôr v deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite to je,keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky príp. uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.

Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli,
že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená
ako prvá, bola zničená alebo stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek.

Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto
vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi“ je
ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

IV. Súd u r č u j e, že Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 08.09.2010

je neplatná.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 525,90 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00
€ a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Konanie v časti o určenie, že konanie ktorým navrhovateľ presviedča, navádza alebo inak pôsobí na
spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo

podnikanie je nekalou obchodnom podmienkou z a s t a v u j e.

VIII. Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 71,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 15.08.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti častí zmluvy o úvere

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 08.09.2010 (dohody o vyplnení zmenky, dohody o
zrážkach zo mzdy, zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je poplatok vo výške 772,00 €) a neplatnosti
Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08.09.2010, určenia, že konanie ktorým navrhovateľ presviedča, navádza
alebo inak pôsobí na spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na
zamestnanie, povolanie alebo podnikanie je nekalou obchodnom podmienkou, vydania plnenia, ktoré

žalovaný prijal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1 000,00 €. Žalobkyňa si tiež uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným dňa
08.09.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver

vo výške 800,00 € s tým, že ho mala vrátiť spolu s poplatkami vo výške 1 572,00 €. Zmluva o úvere
bola uzavretá na dobu 12 mesiacov s tým, že mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 131,00 €.
Uvedený úver mal byť žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu zamestnania a teda na náklady spojené
s hľadaním nového zamestnania. Žalovaný zabezpečil úver tzv. blankozmenkou. Pri podpisovaný
takejto zmluvy o úvere žalobkyňa podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol medzi

zmluvnými stranami dohodnutý Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenská rozhodcovská, a.s„ so
sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Na základe tejto rozhodcovskej doložky mali byť všetky
spory z vyššie uvedenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 08. 09. 2010 vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené týmto súdom. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy. Dňa 23.06.2014 bol žalobkyni doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej rozhodcovskej, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1 970,27 € a nahradiť trovy konania vo výške 439,13 €,
to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,00 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlho, a to pod následkom straty splátok avýkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobkyňa má za to, že
viaceré dojednania zmluvy o úvere sú i rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim
spotrebiteľských zmlúv i s ustanoveniami Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Tieto dojednania predmetnej zmluvy sú neplatné a predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, vnútroštátny súd má aj bez
návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.09.2014 uviedol, že žalobca na určení zmlúv za bezúročné a

bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Vzniesol aj námietku, že je tu prekážka veci rozhodnutej,
nakoľko žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., č.k. SR 00108/14
2 dňa 02.06.2014. Rozhodcovský súd uznal teda nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere X
XXXXXXXXX, a teda de facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 10C/133/2014-43 zo dňa 13.03.2015 konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou
značkou 12C/119/2014.

5. Pojednávanie sa dňa 02.04.2019 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil

podaním zo dňa 27.03.2019. Prítomná právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe.
Poukázala na tú skutočnosť, že napriek tomu, že si žalobkyňa požičala len sumu 800,00 € celková
vysplácaná suma bola min. vo výške 1 728,99 € pričom žalovaný si od nej vymáhal až sumu 4 089,76
€, čiže ešte chcel aby doplatila 2 360,77 € bez akéhokoľvek právneho titulu. Práve z tohto dôvodu
odvodzuje naliehavý právny záujem na podaní takéhoto návrhu, pretože bez poskytnutia ochrany

zo strany súdu by žalovaný mal možnosť si vymôcť od žalobkyne, sumu 4089,76 € a je to pritom
bez akéhokoľvek právneho titulu. Sumu 1000,00 € ako primerané finančné zadosťučinenie určili s
prihliadnutímnaokolnostizaakýchdošlokuzavretiuzmluvyoúvere,nakoľkožalobkyňamalazlúživotnú
situáciu. Podľa mojich vedomostí jej hrozilo, že príde o bývanie. Vzhľadom na to požiadala o poskytnutie
úveru. Napriek vedomosti žalovaného o týchto skutočnostiach vyplnil zmluvu takým spôsobom, akým

vyplnil. Nezodpovedala skutočnosti, začiarkol si tam okrem iného kolonku aj na výkon povolania.
Následne tak isto na tú zmluvu platili neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa bola vystavená
úhradám prevyšujúcich nielen sumu, ktorú si požičala 800,00 € ale vysplácala oveľa vyššiu sumu a
dokoncaodnejvyžadovalivysplácaťsumuprevyšujúcu4000,00€čoprijejzamestnaníakoupratovačka
pri jej životnej situácii, v ktorej sa nachádzala, o svoje bývanie dokonca prišla, jej manžel je invalidný

dôchodca bolo mimoriadne stresujúce. Negatívne to vplývalo tak na jej psychický stav, ako psychický
stav jej rodiny. Splátky sa vykonávala až kým nebola vysplácaná suma vysoko prevyšujúca poskytnutý
úver. Mnohokrát bola kontaktovaná samotnou spoločnosťou žalovaného, aby vyplatila poskytnutý úver,
aby splácala dojednané splátky. Následne bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku zamestnávateľovi žalobkyne. Okrem toho, že jej to poškodilo dobré

meno v zamestnaní, kde opakujem pracuje už viac ako 23 rokov, znamenalo to pre ňu aj opäť psychickú
ujmu. Tie splátky, ktoré jej boli vykonávané znamenali, že do rodinného rozpočtu ide oveľa menej
finančných prostriedkov, čiže žalobkyňa sa doteraz z tej situácie nevie spamätať, nemá to uzavreté a
pokiaľ by nebola podaná takáto žaloba, tak mála za to, že by si žalovaný od nej ozaj vymohol až tú
sumu 4000,00 €. Žalobkyňa uviedla, že úver si brala na to, aby mohla vyplatiť nájomné. O tom, že

poskytnutý úver je na vyplatenie nájomného vedela aj p. R. s ktorou spisovala a s ktorou uzatvárala
zmluvu o úvere, pričom hoci je uzavretý aj dodatok k zmluve o úvere v zmysle, ktorého sa jedná o
úver na náklady spojené s hľadaním nového zamestnania, ako aj v zmluve o úvere zaškrtnuté políčko
poskytnutie účelu na zamestnanie, uvedené nie je pravda nakoľko žalobkyňa už 23 rokov pracuje u toho
istého zamestnávateľa a inú prácu si nehľadala. Pracuje ako upratovačka v škole. Keď sa dostali do

omeškania so splácaním úveru Pohotovosť vyvolávala žalobkyni do práce, do školy. Keď bola dlhšie
v omeškaní s úhradou splátky, tak predložila dohodu o splátkach do učtárne u jej zamestnávateľa a
takto sa stále domáhala vyplatenia peňažného dlhu. Ďalej uviedla, že Pohotovosť vymáhala peňažné
prostriedky aj tým, že posielala rôzne výzvy domov, avšak tieto sa už nezachovali nakoľko je to už
veľa rokov od poskytnutia úveru, ktorý bol poskytnutý v r. 2010. Rovnako sa už nezachovali šeky, ktoré

posielala Pohotovosti, ktorými splácala splátky ani iné doklady, ktoré by preukazovali akým spôsobom
splácala poskytnutý úver.6. Pojednávanie sa dňa 13.06.2019 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil
podaním zo dňa 10.06.2019. Prítomná právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v zmysle ňou
predloženého potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne F. Š. O.. S.. N. Ž. T. R. z ktorého vyplýva, že

v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy na Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vykonával zamestnávateľ
pre spoločnosť Pohotovosť zrážky zo mzdy a zrazil žalovanej celkovú sumu 525,92 €. Toto je suma,
ktorej sa aj domáhajú v zmysle nimi podanej žaloby. Konkrétne v časti 3, kde je návrh aby súd určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 08.09.2010 je neplatná
a žalovaný je povinný napraviť protiprávny stav tak, že vydá navrhovateľovi plnenie, ktoré prijal na

základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.09.2010 a to teda
konkrétne v tej sume 525,92 € tak, ako to vyplýva z toho potvrdenia. Svedok D. Š., T.. XX.XX.XXXX
bytom Ž. T. R., I.. X. XXX/XX, manžel žalobkyne, pri výsluchu k veci uviedol, že účel zobratia úveru
bol taký, že mali nedoplatok na byt, ktorý chceli vyrovnať, avšak aj hoci si zobrali úver nakoniec o byt
prišli, nakoľko neboli schopní platiť a splácať pôžičku. Poprel, že by si jeho manželka v čase uzatvárania
zmluvyhľadalanovúprácuauviedol,žejehomanželkajeužvyše20rokovzamestnanáakoupratovačka

v škole. On v tom čase síce bol nezamestnaný, ale nemohol si zohnať prácu, nakoľko mal problémy so
sluchom. V súčasnosti je onkologický pacient a invalidný dôchodca. Ďalej uviedol, že im od žalovaného
chodili výhražné listy, telefonáty, vyhrážali sa im, že im zoberú všetko zariadenie bytu. Bola to veľká
psychická záťaž, nakoľko sa báli, že prídu o bývanie a mali v tom čase ešte aj školopovinné deti. O
bývanie nakoniec prišli, nakoľko tým, že splácali pôžičku nemali dostatok finančných prostriedkov na

platenie nájomného. Úver bol splácaný prostredníctvom šekov s tým, že bol zaplatené vyše 1 700,00
€ nakoľko úver bol veľmi predražený.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba č.l. 1,
plnomocenstvo právnej zástupkyne žalobkyne č.l. 8, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX č.l. 9, dodatok k

zmluve o úvere č.l. 10, zmenka č.l. 11, Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14.03.2013 vo veci C-415/11 č.l.
12, vyjadrenie k žalobe zo dňa 04.09.2014 č.l. 24, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu k návrhu na určenie
neplatnosti zmluvy zo dňa 14.11.2014 č.l. 29, Rozsudkom tunajšieho súdu 12C/119/2014-169 zo dňa
23.11.2017 č.l. 62, Rozsudkom KS v Banskej Bystrici č.k. 41CoR/12/2018-240 zo dňa 28.11.2018 č.l.
68, splátky a pokuty žalobkyne č.l. 84, potvrdenie F. O.. S.. N. Č.. X Ž. T. R. o výške zrážok zo mzdy č.l.

94, podaním PZ žalobkyne zo dňa 05.04.2019 č.l. 97, podaním žalovaného zo dňa 10.05.2019, podaním
žalovaného dňa 10.06.2019. Nakoniec súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného
súdneho spisu tunajšieho súdu 12C/119/2014 a to najmä Rozhodcovská zmluva zo dňa 08.09.2010 č.l.
13, Zmluva o úvere zo dňa 08.09.2010 č.l. 14, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru č. 15, zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 08.09.2010 žalobkyňa, ako dlžník a žalovaný, ako veriteľ, uzatvorili Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, v zmysle bol veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,00 € a dlžník sa
zaväzoval zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,00 €, t.j. celkovo
čiastku 1 572,00 € v 12 mesačných splátkach po 131,00 € počnúc dňom 10.10.2010 na účet veriteľa

špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania.

9. Dňa 08.09.2010 žalobkyňa, ako dlžník a žalovaný, ako veriteľ, uzatvorili aj Dodatok k Zmluve o úvere
č. XXXXXXXXX, v ktorom žalobkyňa vyhlásila, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške

800,00 € použije na náklady spojené s hľadaním nového zamestnania.

10. V zmysle bodu 5. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník s veriteľom uzatvárajú súčasne
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť

celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do č.l. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy

údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté
mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. V zmysle bodu
11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celejvýške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené
v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je ako

neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. V zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia
úverudohodaovyplnenízmenieknazabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmeniek
(ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj
ako remitent) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.

Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najneskôr v deň kedy sa
v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite to je, keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky príp. uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený
vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená
alebo stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená
zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi. V zmysle
bodu 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto

zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

11. Dňa 08.09.2010 žalobkyňa, ako dlžník a žalovaný, ako veriteľ, uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu,
v zmysle čl. I. ktorej sa rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd
zriadenýspoločnosťouSlovenskarozhodcovskáa.s.,sosídlomKarloveskérameno8,84104Bratislava,

IČO: 35 922 761. Predmetom zmluvy v zmysle čl. II. tejto zmluvy boli všetky spory, ktoré vzniknú zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 08.09.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským sudom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
zvoleného Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podlá vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na sude podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok).

12. V zmenke vystavenej dňa 08.09.2010 sa žalobkyňa, ako vystaviteľ zaviazala zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad žalovaného sumu 1 648,33 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.03.2011, bez
protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

13. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 D4 Bratislava, IČO: 35 922 761, rozsudkom spis. zn. SR 00108/14 zo dňa 02.06.2014
uložil žalobkyni, ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, povinnosť zaplatiť žalovanému, ako
žalobcovi v rozhodcovskom konaní sumu vo výške 1 970,27 € a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vo výške 439,13 €, to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,00 € splatných vždy k poslednému

dňu i mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

14. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 12C/119/2014-169 zo dňa 23.11.2017

zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00108/14 zo dňa
02.06.2014. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41CoR/12/2018-240 zo dňa 28.11.2018
rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštanciesprávne preskúmal danú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch keď
zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2, ktorými sú údaje o
úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov, údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorých absenciu zákonodarca
v § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Je nepochybné,
že predmetné náležitosti vyžadujúce zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje. Čo sa týka
námietky žalovaného, že úver nemožno považovať za spotrebiteľský vzhľadom na to, že žalobkyňa
podpísala, že financie prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň podpísala dodatok k

zmluve o úvere, kde uviedla, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky použije na náklady spojené
s hľadaním nového zamestnania, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania úverového dlžníka ťaží toho, kto to tvrdí, teda žalovaného
ako veriteľa. V danom prípade však žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že mal aj výsluchom žalobkyne preukázané, že úver u žalovaného si brala
za účelom vyplatenia podlžnosti na nájomnom, ktorú skutočnosť uvádzala aj obchodnej zástupkyni

žalovaného. Žalobkyňa pri výsluchu poukázala na to, že v čase podpisu zmluvy o úvere pracovala už
20 rokov u jedného zamestnávateľa a nehodlala meniť zamestnávateľa ani si hľadať iné zamestnanie.
Vzhľadom na označenie žalobkyne v zmluve o úvere ako fyzickej osobe - nepodnikateľa potom v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Obč. zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom možno stotožniť aj s názorom súdu

prvej inštancie, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný pri uzatváraní
zmlúv o úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný úver im bol poskytovaný za
účelom výkonu zamestnania, povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil aplikáciu zákonov na ochranu
spotrebiteľa. Keďže žalovaný nepreukázal, že bol žalobkyni úver poskytnutý na výkon zamestnania,
stotožnil sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri rozhodovaní Stáleho

rozhodcovského súdu boli porušené právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktorá skutočnosť
je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluva bola
uzatvorená v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchod, zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu je pravdou,
že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu
účastníkov vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd sa však nestotožnil s tvrdením

žalovaného, že na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Totiž, na tie skutočnosti, na ktoré nie je daná odpoveď v Obchodnom zákonníku je subsidiárne potrebné
aplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkaataktiežajzákonaospotrebiteľskýchúveroch,vprípade,
že ide o spotrebiteľský úver. Uvedené vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (tento
v § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom, pričom uvádza, že týmto je aj dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere). Z vyššie uvedeného vyplýva, že
odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, posúdil právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako
vzťah spotrebiteľský, a teda je naň nutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona.

15. V zmysle potvrdenia zo dňa 05.04.2019, F. Š., O.. S.. N. X, Ž. T. R., žalovanej prevádzala zrážku

zo mzdy pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o Bratislava na základe Dohody o zrážkach zo mzdy na zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX nasledovne: od 6/2011 celkom 108,08 €, v 2012 celkom 174,69 €, v 2013
celkom 194,52 € a v 2014 celkom 48,63 €, t.j. celkom odvedené 525,92 €.

16. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

17. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobkyne a účelu poskytnutého
úveru. Súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 08.09.2010 uzatvorená
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný pri ich uzavretí konal

v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba spotrebiteľ.
V zmluve o úvere je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalobkyni finančné prostriedky
poskytnuté na výkon povolania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny
súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania žalobkyne, ktorá už 23 rokov pracuje u toho istého
zamestnávateľa ako upratovačka v škole a inú prácu si nehľadala. Napriek tomu, že zmluva o úvere

obsahuje takéto označenie účelu použitia finančných prostriedkov žalobkyňou, súd túto skutočnosť
nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,
teda žalovaného, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym
vzťahom, ani to, že žalobkyňa ako nepodnikateľ brala úver na výkon svojho povolania. Samotné
odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluvy, takýmto dôkazom nie je. Keďže žalovaný svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalobkyni, ako dlžníkovi, boli finančné prostriedky
poskytnuté na výkon povolania, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej

veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalovaného má rovnaký dopad,
ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi
žalobkyňou a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa
aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa dá posúdiť,
že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov

s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a
tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dojednanie o voľbe režimu Obchodného zákonníka,
zakotvené v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je pre rozpor s ustanovením § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

nakoľko režim Obchodného zákonníka, pri ktorom sa na rozdiel od Občianskeho zákonníka uplatňuje
princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie je pre spotrebiteľa nevýhodnejší a takéto zmluvné
dojednanie by predstavovalo odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranespotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť určovacej žaloby určenie neplatnosti zmluvných dojednaní
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ako neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve
o spotrebiteľskom úvere ako aj neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08.09.2010, táto v čase
podania žaloby nepochybne vyplývala z § 80 písm. c) O.s.p.. Možnosť podania takejto žaloby bola

nanovo upravená ustanovením § 137 písm. d) CSP, avšak v prípade ochrany práv spotrebiteľa sa
do istej miery modifikuje ustanovením § 298 ods. 1 CSP, ktoré umožňuje aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluvy alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Navyše v prípade zmlúv o
spotrebiteľskom úvere je možnosť domáhať sa určenia ich neplatnosti vyslovene vyplýva z osobitného

predpisu a to § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Nie je možné vopred vylúčiť
existenciu naliehavého právneho záujmu vo všetkých určovacích žalobách v spotrebiteľských veciach

bez poznania skutkových okolností prípadu a jeho existenciu je potrebné skúmať vždy vzhľadom
na výsledok, ktorý sa má navrhovaným rozhodnutím docieliť. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa
na určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok vyplýva aj z ust. § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa, ktoré je možné vykladať tak, že pred nedostatkami zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú sankcionované zákonom, spadá aj spôsob ochrany vo forme žaloby

o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy účinnej v čase
rozhodovania súdu teda naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné
preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

21. Pred začatím pojednávania súd ďalej skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky konania, a
zaoberal sa žalovaným vznesenou námietkou veci rozhodnutej (res iudicata) a dospel k záveru, že
jeho námietka nie je dôvodná. Prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní

prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých
účastníkov konania. V danom prípade ide síce o rovnaký okruh účastníkov konania (pričom účastníci
konania vystupujú v konaniach v rôznych procesných postaveniach - v tomto prípade žalobkyňa v
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom vystupovala v pozícii žalovaného), avšak nejde o totožný

predmet konania. V konaní pred stálym rozhodcovským súdom si žalobca uplatňoval navrhovateľ
nárok plynúci zo zabezpečujúcej zmenky. Zmenkový záväzkový vzťah je abstraktný, zmenka nemusí
obsahovať vymedzenie vecného dôvodu vzniku záväzku (kauzu). Je obsahovo nezávislý na iných
právnych vzťahoch a to aj od vzťahu príčinného (záväzkového vzťahu, ktorého existencia lebozamýšľaná existencia bola dôvodom vzniku zmenkového záväzku). Táto obsahová nezávislosť
zmenkového vzťahu sa prejavuje v obmedzenej uplatniteľnosti alebo absolútne neuplatniteľnosti obrany
zmenkového dlžníka proti výkonu zmenkového práva založenej na skutočnostiach existujúcich mimo

zmenkový vzťah. V tomto súdnom konaní sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáha učenia neplatnosti
častí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskej zmluvy a uplatňuje si svoj nárok z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť s tým, že žalovaný získal od žalobcu majetkový
prospechplnenímbezprávnehodôvodu.Vzhľadomktomu,žeOkresnýsúdŽiarnadHronomrozsudkom
č.k. 12C/119/2014-169 zo dňa 23.11.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, sp. zn. SR 00108/14 zo dňa 02.06.2014 a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k.
41CoR/12/2018-240 zo dňa 28.11.2018 rozsudok okresného súdu potvrdil, súd nepovažoval námietku
žalovaného v tom smere, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00108/14
zo dňa 02.06.2014 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci za dôvodnú a neprihliadal na ňu

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX súd podrobil kontrole z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti
právnych úkonov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške

800,00 € a žalovaný sa zaviazal žalobcovi túto sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 772,00
€, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 572,00 €. V zmysle bodu 11. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve
tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Vzhľadom k tomu, že úver bol žalobkyni poskytnutý na jeden rok, úrok vo výške

257,33 € (1/3 z 772,00 €) činil 32,17 % ročne. Dojednanie úrokov vo výške niekoľkonásobne vyššej
ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov bánk poskytnutých v roku 2010 (ktorá
činila pre spotrebiteľské úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka celkovo 6,39 %
a v mesiaci september 2010 činila 6,22 %), je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v vzhľadom na ich

neprimeranú výšku v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné. Dojednanie povinnosti žalobkyne, ako spotrebiteľa, zaplatiť žalovanému, ako
veriteľovi, v rámci poplatku náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 514,67 € (2/3 z 772,00 €), t.j. vo výške 64,33 % istiny
úveru, je taktiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na základe ktorej veriteľ požaduje od spotrebiteľa

plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a predstavuje
neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované
žalobkyni ako spotrebiteľovi žalovaným, ako dodávateľom, ktorý má poskytovanie úverov v predmete
svojej podnikateľskej činnosti. Účtovanie poplatkov, ktoré nepredstavujú žiadnu poskytovanú službuspotrebiteľovi je neprijateľné. Dojednanie poplatku vo výške 772,00 €, t.j. vo výške 96,5 % istiny úveru je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoráodporujeprávnympredpisom,jevrozporesdobrýmimravmi,
a preto je neplatná.

24. Podľa § 551 ods. 1 občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

25.Za neprijateľnúzmluvnúpodmienkumožnopovažovaťlentakúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve, ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej
obsah spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť a súčasne (kumulatívne), ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Splnenie prvého
predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy ako zmluvnej
podmienky a to, že vyplýva z vopred dodávateľom (žalovaným) pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a jej obsah spotrebiteľ nemohol individuálne
ovplyvniť. Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená prijať v celom rozsahu, ak
chcela ako dlžník vstúpiť do ním primárne sledovaného zmluvného vzťahu so žalovaným ako veriteľom
a získať tak spotrebiteľský úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi
akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Žalovaný ako veriteľ, formulárovou zmluvou zahrnul bez ďalšieho do prejavu vôle žalobcu automatické
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci spotrebiteľ nemal záujem o jej uzavretie, musel tak urobiť
ak chcel dostať úver. Rovnako súd vzhliadol aj naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie
neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky a to skutočnosť, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie

je nekalou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uzavretá v súlade so zákonom, čo však v danom prípade
ako aj mnohých ďalších je spochybnené. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej
súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je žalobkyňa, ako spotrebiteľ, nútená
kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie

v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v danom prípade nad rozsah
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nakoľko sa úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX považuje pre absenciu zákonných náležitostí za bezúročný a bez poplatkov.
Tým reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
práv žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi

určité správanie, konanie, pričom sa tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím
je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Účinnosť dohody nastáva
okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka, a na jej základe sa postupne uspokojuje pohľadávka
veriteľa vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka. Zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi do
úplného zaplatenia jeho pohľadávku formou zrážok zo mzdy, pričom nie je vylúčené, že môže zraziť

zo mzdy aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky
(vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom
(komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy
zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť na majetok dlžníka bez
toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu. Z vyššie uvedeného možno preto

dospieť k záveru že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka,
keď žalobkyňa v čase vzniku Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bola nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy, ako podmienku poskytnutia úveru.

26. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno posudzovať separátne od zmenky, ktorá takýto úver
zabezpečovala, pričom aj na takéto zabezpečenia sa vzťahujú príslušné ustanovenia spotrebiteľského
práva s tým, že súd je povinný preskúmať jednak zmluvu o úvere ako aj jej zabezpečenie záväzku
z takejto zmluvy o úvere či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli dojednané v

neprospech spotrebiteľa - žalovaného ako slabšej zmluvnej strany. Keďže zmenka ktorú vystavila
žalobkyňa slúži na zabezpečenie záväzku vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, tak pri posudzovaní
takejto zmenky je potrebné prihliadnuť na kauzu právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, pričom súd
jej povinný preskúmať aj či zmluva z ktorej vznikla zmenka neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Dohoda o vyplnení zmenky je

uvedená v žalobkyňou nepodpísaných Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda formulári,
ktorý vypracoval žalovaným, pričom žalobkyňa ho nemala možnosť ovplyvniť, z čoho možno vyvodiť
záver že nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že sa v nej nezohľadňujú práva spotrebiteľa
a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Dohodou o vyplnení

zmenky je naformulovaná tak, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a ktorá bude pozostávať zo všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto
formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre žalobkyňu dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti
a nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú

uplatnené)anestanovujelimitypremajiteľanavyplneniezmenky,ajkeďtietovyplývalizplatnéhozákona
o spotrebiteľských úveroch, čo je ďalší dôvod jej neplatnosti. V danom prípade bola vystavená zmenka
ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a bola
vystavená na sumu 1 648,33 €. Keďže výška úveru bola 800,00 €, aj za predpokladu, že by žalovaný
nesplatil ani len časť úveru, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a

príslušenstva mohla byť maximálne v sume 1 040,00 € (t.j. suma poskytnutého úveru + 30 %). Zmenková
suma vyplnená v zabezpečovacej zmenke teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Vyplnenie zmenky v rozpore so zákonom spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmenky. Zákon č. 258/2001 Z.z. zároveň výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a

príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu za následok neplatnosť
takéhoto dojednania.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

29. Súd dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 08.09.2010, uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným, sa javí ako nevyvážená a preto ju považuje za neprijateľnú. Rozhodcovská zmluva

neboli individuálne dojednaná. Jedná sa o formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah a
znenie žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Na žalovaným predloženom tlačive sa doplnili len údaje
žalobkyne, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola
uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej taktiež na
vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Formulárovú zmluvu s

vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, nemožno považovať za individuálne
dojednanú zmluvu. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy súd vidí v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže
žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
zmluve. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské

žaloby podávajú veritelia. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že žalobca, ako
spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ani že si takúto zmluvnú podmienku
o riešení sporov zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy
a skutočnosť, že bola žalobkyni predložená spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, nesvedčí oindividuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým žalovaný
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Navyše uvedená rozhodcovská
zmluvaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvného

vzťahu. Žalovaný nedoložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V samotnej rozhodcovskej zmluve tiež nie je dostatočne

objasnený rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom a
následkyprespotrebiteľa,ktorýrozhodcovskúdoložkupodpíše. Nakoľkotietopodmienkynebolisplnené
a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ani Rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho

bydliska. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza
bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou
funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy
vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované

ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. V dôsledku konštatovanej neplatnosti Dohody o splátkach zo mzdy vznikla žalovanému
povinnosť vrátiť žalobkyni majetkový prospech vo výške 525,90 €, ktorý predstavuje sumu zrážok zo

mzdy, realizovaných zamestnávateľom žalobkyne na základe uvedeného neplatného právneho úkony a
odvedených žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd považoval uplatnený nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 525,90 € od žalovaného za dôvodný a vyhovel mu tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

32. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila voči žalovanému aj nárok na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1 000,00 €, ktorý odôvodnila tým, že bola vystavená úhradám
prevyšujúcich nielen sumu, ktorú si požičala 800,00 € ale vysplácala oveľa vyššiu sumu a dokonca
od nej vyžadovali vysplácať sumu prevyšujúcu 4 000,00 € ,čo pri jej zamestnaní ako upratovačka a
pri jej životnej situácii, v ktorej sa nachádzala, o svoje bývanie dokonca prišla, jej manžel je invalidný

dôchodca, bolo mimoriadne stresujúce. Negatívne to vplývalo tak na jej psychický stav, ako psychický
stav jej rodiny. Splátky sa vykonávala až kým nebola vysplácaná suma vysoko prevyšujúca poskytnutý
úver. Mnohokrát bola kontaktovaná samotnou spoločnosťou žalovaného, aby vyplatila poskytnutý úver,
aby splácala dojednané splátky. Následne bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku zamestnávateľovi žalobkyne. Okrem toho, že jej to poškodilo dobré

meno v zamestnaní, kde opakujem pracuje už viac ako 23 rokov, znamenalo to pre ňu aj opäť psychickú
ujmu. Tie splátky, ktoré jej boli vykonávané znamenali, že do rodinného rozpočtu ide oveľa menej
finančných prostriedkov. Bola to veľká psychická záťaž, nakoľko sa báli, že prídu o bývanie a mali
v tom čase ešte aj školopovinné deti. Keďže si žalobca ako spotrebiteľ v tomto súdnom konaníúspešne uplatnil porušenie práv spotrebiteľa, vznikol mu nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Pokiaľ sa jedná o výšku priznanej náhrady súd pri posudzovaní jej dôvodnosti
vychádzal najmä z satisfakčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorou sa sleduje

optimálne vyváženie a zmiernenie následkov zásahu do práv žalobcu, no na druhej strane zohľadnil aj
zásadu, že priznaná náhrada primeraného finančného zadosťučinenia nemôže znamenať neprimerané
obohatenie žalobcu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalovaný, ako dodávateľ, predložil žalobkyni, ako spotrebiteľovi, zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá nemala zákonom stanovené podstatné náležitosti a obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,

plnenie v rozsahu niekoľkonásobne prevyšujúcom istinu spotrebiteľského úveru od žalobkyne dlhodobo
intenzívne vymáhal a to aj prostredníctvom zrážok zo mzdy ako aj v rozhodcovskom konaní na základe
neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a z neplatne vyplnenej zmenky, súd dospel k záveru, že
vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah zásahov žalovaného do práv žalobcu ako spotrebiteľa je
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 €.

33. Podľa § 26a ods. 1 zákon o ochrane spotrebiteľa, zriaďuje sa komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len "komisia") ako stály
orgán. Komisia má právo vyžadovať od predávajúceho všeobecné zmluvné podmienky, ktoré dojednáva

so spotrebiteľom, a predávajúci je povinný takejto žiadosti vyhovieť.

Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

34. Vzhľadom k tomu, že určenie, že konanie ktorým žalobca presviedča, navádza alebo inak pôsobí
na spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie
alebo podnikanie je nekalou obchodnom podmienkou, nespadá do právomoci súdu ale do právomoci
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich, ktorá ich posudzuje na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy, súd konanie v tejto

časti pre nedostatok právomoci zastavil.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 a 2 CSP. V konaní mal teda žalobca úspech v šiestich zo siedmych navrhovaných výrokoch t.j. jeho
úspech predstavoval 85,7 %. Úspech žalovaného predstavuje 14,3 %, nakoľko bol úspešný len v časti,
v ktorej súd konanie zastavil. Žalobkyňa vo veci dosiahla celkový úspech vo výške 71,4 % (85,7 % -
14,3 %) a v takomto rozsahu mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.