Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108224125
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4108224125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: G. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., X. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Jánom Mravcom, bytom Čadca, Hviezdoslavova 1952/3, proti
žalovaným: 1/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX, 2/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX,
3/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XX/X, 4/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. T. XXX/XX,
zastúpenými Mgr. Luciou Hrivnákovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Záborského 19, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 22. mája
2013, č. k. 17C/182/2008-318, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
žalovaných v l. a 2. rade p o t v r d z u j e .

V ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že u r č u j e, že žalobca
G. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom X., X. XXXX/X, je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra v kat. úz. T. S. ako
parc. č. 9/3 - záhrady o výmere 1.189 m2 v podiele 1/2.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu (po zmene petitu) o určenie, že je

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Katastrálneho odboru Okresného
úradu Nitra v kat. úz. T. S. ako parc. č. 9/3 - záhrady o výmere 1.189 m2 v podiele 1 a žalovaní v l.
a 2. rade v podiele 1 - v BSM, zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §
129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1, § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“) ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení konštatoval, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Žalobca uzavrel s Y. X. nie kúpnu zmluvu, ale Protokol o dohode, predmetom ktorého

bola kúpa rodinného domčeka, nachádzajúceho sa v kat. území T. S., evidovaného pod súp. č. 251
a záhrady, ktorá nebola v tomto Protokole o dohode bližšie špecifikovaná. Nebolo možné Protokol
o dohode považovať za neperfektnú kúpnu zmluvu už aj z toho dôvodu, že dohodu o odkúpenie
rodinného domčeka so žalobcom uzatváral Y. X., ktorý nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností
a ani dedičom po nebohom Y. B., ale majetok prevzal poručiteľov syn Y. B., ktorý sa stal vlastníkom
parcely zapísanej vo vložke č. 212 parcela 15 s rodinným domom súp. číslo 251, pod bodom B 11/
A v 4/12-inách, parcelu č. 16 vo vložke 207 a parcelu č. 16 pod B15 a to v 1/4-ine. Teda žalobca

mohol vstúpiť len do užívania týchto nehnuteľností. Keďže nehnuteľnosti neboli riadne vysporiadané,
od samého začiatku musel mať žalobca pochybnosti spočívajúce v tom, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol spôsobom zákonom stanoveným (§ 132 OZ) a chýbala aj jeho dobrá viera,
ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam a musí sa vzťahovať i k titulu, na základe ktoréhomohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo a takýmto titulom, resp. právnym titulom sa môže rozumieť len
právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva,
rozhodnutie štátneho orgánu a podobne, pričom Protokol o dohode takýmto právnym ani domnelým

úkonom nie je. Pochybnosti o tom, že žalobca je vlastníkom predmetnej parcely v 1/2-ici nastala, keď
svoje vlastnícke postavenie neupravil riadnou zmluvou a taktiež, keď sa dozvedel skutočnosť, že vedľa
susediacu parcelu, ako aj rodinný dom, ktorý je na spoločnom pozemku kúpil a následne začal užívať
v roku 1991 pôvodne označený žalovaný v 3. rade, t.č. neb. Y. Z., ktorý ju aj podľa svojho vyjadrenia,
ako aj vyjadrenia terajších vlastníkov spornej nehnuteľnosti riadne celú užíval. Žalobca v celom konaní

nepreukázal dobromyseľnosť držby, pretože nehnuteľnosti užíval od roku 1985 a to len za účelom
rekreačným, a ktoré nehnuteľnosti od roku 1992 prenajímal. Právny predchodca žalovaných neb. Y.
Z. záznamom napísaným na Obecnom úrade v S. dňa 28.02.1991 preukázal, že došlo z jeho strany
taktiež k neperfektnej kúpnej zmluve, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola aj parcela č. 9/2 o výmere
630 m2, ktorú aj začal užívať, hoci patrila do podielového spoluvlastníctva W. L., U. W. a V. T., a ku
ktorej si podľa § 134 Občianskeho zákonníka osvedčil notárskou zápisnicou NZ 9/2001, N 9/2001 zo

dňa 15.01.2001 vlastnícke právo titulom vydržania tým, že takto predmetnú nehnuteľnosť užíval od
roku 1991 nerušene. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho dobromyseľnosť
a oprávnenosť držby, nehnuteľnosť neužíval, chcel ju predať, došlo síce aj k spísaniu kúpnej zmluvy,
ale nedošlo k jej uzavretiu, mal za to, že žalobcovi neplynula vydržacia 10-ročná lehota, teda lehota od
vstúpenia do držby nehnuteľností, a do tejto 10-ročnej lehoty nemožno zarátať ani lehotu jeho právneho

predchodcu,ktorýpredmetnúnehnuteľnosťužíval,nakoľkoodroku1991začalpredmetnúnehnuteľnosť,
ako aj vedľa susediacu nehnuteľnosť užívať aj právny predchodca žalovaných neb. Y. Z.. U žalobcu
nebola splnená dobromyseľnosť v tom, že mu vec patrí, pretože došlo k prerušeniu jeho vydržacieho
práva okamihom, kedy začal predmetnú nehnuteľnosť užívať právny predchodca žalovaných neb. Y. Z.,
ktorý naopak začal predmetnú nehnuteľnosť užívať ako svoju vlastnú, čiže súd mal za to, že žalobca bol

držiteľom dobromyseľným len dovtedy, kým sa nedozvedel, že k veci, ktorú drží, má právo i iná osoba, čo
bolo v roku 1991, a preto predmetnú nehnuteľnosť nemohol riadne a dobromyseľne vydržať a nemôže sa
svojim návrhom domáhať nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
vydržaním, nakoľko z jeho strany nie sú zákonom splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,domáhajúcsajehozrušeniaavrátenia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, že súd prvého stupňa v predmetnej veci vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd sa nesprávne a nepreskúmateľne vysporiadal
so skutočnosťou, že notárska zápisnica N 98/97, NZ 103/97 spísaná dňa 07.04.1997 u notárky JUDr.

Jany Jánoškovej, bola rozhodnutím Okresného úradu, odbor katastrálny zo dňa 16.07.1997 zrušená,
pretože zrušenie notárskej zápisnice Okresným úradom nie je možné. Z tohto dôvodu nebol pôvodne
označený žalovaný v 3. rade - t. č. nebohý Y. Z. nikdy výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a
túto nemohol v celosti platne previesť na inú osobu. Súd mal teda v konaní posúdiť vydržanie spornej
nehnuteľnosti žalobcom a neb. Y. Z. a platnosť prevodu podielu 1 spornej nehnuteľnosti medzi neb.

Y. Z. ako predávajúcim a žalovanými v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi. Bol presvedčený, že preukázal
dobromyseľnosť svojej držby. Poukázal na Rozsudok NS ČR zo 07.05.2002 sp. zn. 22Cdo/1843/2000,
v zmysle ktorého pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné
zaoberať sa i oprávnenosťou držby, prípadne vydržaním jeho predchodcov. Tvrdil, že pri vzniku držby
spísaním neperfektnej kúpnej zmluvy od 27.04.1985 prinajmenšom do spísania notárskej zápisnice dňa

07.04.1997 bol v dobrej viere, že mu vec patrí. Zdôraznil, že neb. Y. Z. nemohol nikdy nadobudnúť
sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva.

Žalovaní v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázali na dohodu o predaji a kúpe nehnuteľností uzavretú dňa 28.02.1991 medzi neb. Y. Z. a P.

W., nar. XX.XX.XXXX na Obecnom úrade v S., na základe ktorej neb. Y. Z. užíval sporné nehnuteľnosti
dobromyseľne a nerušene ich užíval aj jeho právny predchodca P. W.. Teda neb. Y. Z. nadobudol sporné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Poukázali na rozhodnutie Okresného úradu v Nitre, odboru
katastrálneho, zo dňa 16.07.1997, ktorým sa zrušila parcela č. 9/2 a bol zrušený zápis o osvedčení N
98/97, NZ 103/97. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že jeho držba bola dobromyseľná. tvrdili, že žalobca

nemal žiaden nadobúdací titul k spornej parcele.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP,viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po doplnení dokazovania výsluchom
účastníkov konania, výsluchom svedkov P. T., P. T., C. T.-X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
LV č. XXX pre kat. úz. T. S., vyjadrením žalovaných k pojednávaniu konanému dňa 30.04.2014, návrhom

nazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva, uznesenímvkonanívedenompredOkresným
súdom Nitra pod sp. zn. 7C/199/00 a písomným vyjadrením žalobcu, po prejednaní veci na nariadenom
odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

Predmetom konania (po zmene žalobného petitu) je určenie, že parc. č. 9/3 o výmere 1192 m2 pre kat.

úz. T. S. zapísaná na LV č. XXX vedená Katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1 a žalovaných v l. a 2. rade v podiele 1 - v BSM.

So zreteľom na obsah žaloby, vyjadrenia žalovaných, obranu pôvodne označeného žalovaného v 3.
rade neb. Y. Z., (právneho predchodcu žalovaných), spôsob rozhodnutia prvostupňového súdu a obsah
odvolania, za ťažisko odvolacieho konania v prejednávanej veci treba považovať riešenie otázky, či boli

splnené predpoklady pri posudzovaní podmienok vydržania výlučne na strane pôvodne označeného
žalovaného, t. č. neb. Y. Z., právneho predchodcu žalovaných.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre

začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Konanie o určenie vlastníckeho práva na súde je sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou
zásadou. Predmetom dokazovania sú v zásade tvrdenia účastníkov. Účastníci konania majú procesnú
dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Procesný

dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena
a v konečnom dôsledku môže byť žaloba z tohto dôvodu zamietnutá. Posúdenie, ktorý z účastníkov
má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností závisí od znenia hmotnoprávneho predpisu,
o ktorý sa uplatnené právo opiera. Navrhovanie dôkazov v zmysle cit. zák. ustanovenia má priamu
spojitosťspovinnosťoutvrdenia.Dôkaznúpovinnosťmôžeúčastníksplniťodzačiatkukonania,vžalobe,

vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné

postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem
nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno
eliminovať stav ohrozenia alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné

právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
účastníkmi. Z tohto hľadiska súd prvého stupňa správne zhodnotil, že žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení z dôvodu, že bez takéhoto určenia by nemohlo dôjsť k zmene zápisu
vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Občiansky zákonník vydržanie až do novelizácie (zák. č. 131/1982 Zb.) t. j. do 01.04.1983 neupravoval.
Až uvedená novela OZ v ust. § 132a, § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou
započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983, s tým, že tento čas sa neskončil
skôr než 01.04.1984. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou
od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k

pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom
1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda
držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu

vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Pochybnosti ohľadne započítania oprávnenej držby aj pred 1.
januárom 1992 preklenula súdna prax (R 83/2002, Rč 50/2000) tak, že pre vydržanie treba do doby
oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. Vydržanie je osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení nasledovných požadovaných predpokladov:
musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom vydržať je možno aj spoluvlastnícky podiel, držba musí

byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá je u nehnuteľnosti 10-ročná.
Ak v priebehu vydržacej doby nadobúdatelia predmetnú nehnuteľnosť dali do nájmu, užívania, prípadne
ležala ladom, pokiaľ nezačne užívať nehnuteľnosť niekto iný, zostávajú držiteľmi nehnuteľnosti. Listinou
spôsobilou na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním môže byť aj notárske osvedčenie o
vydržaní, ktorá notárska zápisnica musí podľa § 63 Notárskeho poriadku mať tam uvedené náležitosti,

a to: vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, označenie dôkazov, ktoré
boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností a uvedenia dňa, ktorým účastník
nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,

keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru
o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda
okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych
predstáv držiteľa ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa

odvodzujevznikpráva.Dobrávierajepresvedčenienadobúdateľa,ženekonábezprávne,aksiurčitúvec
prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť
existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu
konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti -
viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na

všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy
ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Nie je vylúčené,
aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného,

či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

V priebehu odvolacieho konania v napadnutom rozsudku označený žalovaný v 3. rade Y. Z. zomrel dňa

XX.XX.XXXX a na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 29D/539/2013-18, D/not/152/2013 nadobudli
dedičstvo žalovaní v l., 3. a 4. rade (deti a pozostalá manželka poručiteľa), ktorí sa stali zo zákona
účastníkmi konania.Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného dokazovania,
založil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, že žalobca síce spornú nehnuteľnosť užíval,
ale nadobúdací titul - Protokol o dohode nemožno považovať ani za neperfektnú kúpnu zmluvu,

pričom si nehnuteľnosti právne nevysporiadal. Z týchto dôvodov musel mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol zákonným spôsobom, pretože v Protokole o dohode nie
sú nehnuteľností riadne špecifikované a taktiež chýbala jeho dobrá vôľa viažuca sa k titulu, na základe
ktorého mohol držiteľ nadobudnúť vlastnícke právo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce
jeho dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Naviac, uvedené nehnuteľnosti prenajímal a riadne ich

neužíval. Pôvodne označený žalovaný v 3. rade, t.č. neb. Y. Z. spornú nehnuteľnosť začal užívať
v roku 1991 na základe Záznamu spísaného na Okresnom úrade v S. dňa 28.02.1991. Vlastnícke
právo k nehnuteľnosti si vysporiadal notárskou zápisnicou NZ 9/2001, N 9/2001 zo dňa 15.01.2001,
ktorou si osvedčil vlastnícke právo v zmysle § 134 OZ k spornej nehnuteľnosti v celosti. Avšak v
minulosti na základe Protokolu o dohode zo dňa 27.04.1985 spísaného medzi Y. X. a žalobcom na
Miestnom národnom výbore S., na základe geometrického plánu zo dňa 05.02.1997 overeného na

odbore katastrálnom Okresného úradu v Nitre dňa 11.02.1997 pod č. 149/97 a na základe Záznamu
spísanom na Obecnom úrade v S. dňa 28.02.1991 medzi neb. Y. Z. a P. W., bola spísaná Notárska
zápisnica dňa 07.04.1997 č. N 98/97, NZ 103/97, kde došlo k vyhláseniu oboch - žalobcu a neb. Y. Z. o
vydržaní vlastníctva okrem iných nehnuteľností aj k spornej parc. č. 9/2 - záhrada o výmere 678 m2 v
podiele 1 pre žalobcu a v podiele 1 pre neb. Y. Z.. I keď následne došlo k zrušeniu parc. č. 9/2 Okresným

úradom v Nitre katastrálnym odborom, nemalo to dopad na zrušenie Notárskej zápisnice, ale bolo nutné
iba odstrániť nesúlad v operáte katastra nehnuteľnosti, pokiaľ ide o výmeru danej parcely.

Poukazujúc na výsledky dokazovania súdom prvého stupňa a doplnení dokazovania odvolacím súdom
na odvolacích pojednávaniach dospel odvolací súd k záveru, že právny predchodca žalovaných

dostatočne nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva pokiaľ ide o
podiel 1 spornej nehnuteľnosti parc. č. 9/2. Žalobca vstúpil do užívania spornej parcely v roku 1985 a
právne vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti spolu s neb. Y. Z. vysporiadali formou Notárskej zápisnice
spísanej pred notárkou JUDr. Janou Jánoškovou tak, že obaja vyhlásili, že nadobudli vlastnícke právo
titulom vydržania k spornej parc. č. 9/2 každý v 1-ine. Je nutné pochybovať o dobromyseľnosti neb. Y. Z.

pri prehlásení v Notárskej zápisnici spísanej dňa 15.01.2001 č. NZ 9/2001, N 9/2001, že v dobrej viere
spornú parcelu v celosti užíval od roku 1991. Tento úkon je zásadne v rozpore s jeho predchádzajúcimi
úkonmi a samotným správaním a navodzuje nedôveryhodnosť jeho konania.

Súd v danom prípade okrem iného riešil otázku, či došlo k nadobudnutiu vlastníctva k spornej

nehnuteľnosti neb. Y. Z. v celosti právnym titulom vydržania. V konaniach, v ktorých sa posudzuje
splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam skutkové zistenia súdu v otázke
dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ako
so svojou vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu

vec sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým predmetom
dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v tých prípadoch vyriešiť otázku, či
držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Keďže dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záver o nedostatku
dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca nebol
oprávneným držiteľom parc. č. 9/2 v podiele 1-ina a že nebol v dobrej viere o tom, že mu uvedená

parcela vlastnícky patrí, je nesprávny. Nie je správny názor súdu prvého stupňa o tom, že od roku
1991 je oprávneným držiteľom spornej parcely neb. Y. Z., a to vzhľadom na úkon vykonaný vo forme
Notárskej zápisnice č. N/98/97, NZ 103/97 zo dňa 07.04.1997. Bolo povinnosťou neb. Y. Z. v prípade
pochybností, dôkazná povinnosť zaťažovala jeho, preukázať dobromyseľnosť držby. Samotná okolnosť,
že žalobca spornú nehnuteľnosť užíval rekreačne, prípadne dal do nájmu inej osobe, alebo ju neobrábal,

nechal ladom, nie sú dôvody, pre ktoré by boli pochybnosti o dobromyseľnosti ním užívanej spornej
parcely, prípadne že by došlo k prerušeniu vydržacej doby. Neb. Y. Z., právny predchodca žalovaných,
nepreukázal nad všetky pochybnosti vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil otázku vydržania, jeho zákonných predpokladov a nesprávne vyvodil, že splnil jeden ztýchto zákonných predpokladov, a to dobromyseľnosť v tom, že mu predmetná nehnuteľnosť v celosti
patrí.

Zo všetkého vyššie uvedeného bolo možné urobiť záver o tom, že právny predchodca žalovaných neb.
Y. Z. nesplnil podmienky vydržania stanovené Občianskym zákonníkom, a preto pokiaľ ide o určenie
vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa
§ 220 OSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a pokiaľ ide o určenie vlastníckeho

práva žalovaných v 1. a 2. rade považoval prvostupňový rozsudok, ktorým bol návrh zamietnutý, za
správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa.

Odvolací súd v zmysle § 164 ods. 1 prvej vety OSP (súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku
chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti), opravil výrokovú časť rozsudku oproti
vyhlásenému rozsudku, vzhľadom na zmenu trvalého bydliska žalobcu. Ide o zrejmú nesprávnosť, ktorej

sa dopustil odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku dňa 11.06.2014, ktorú týmto spôsobom opravil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.