Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Ilčinová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204308
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613204308.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava,
IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v 1/ S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, 2/ S. O., nar.
X.XX.XXXX, bytom X. XXX, 3/ Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080

01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, o zaplatenie 1 971,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Svidník, č.k. 4C 264/2013-130 zo dňa18.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „ súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vstup vedľajšieho

účastníka Občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 do konania na strane žalovaných pripúšťa.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 93 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.).

Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 1 971,64
eur z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru. Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2013 oznámilo
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na
stranežalovaných.Žalobcavzniesolnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctvavkonaníovydanie
platobného rozkazu s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo/207/2011, 7Cdo 135/2013 a 6M
Cdo 4/2012.

Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom prípade dáva ustanovenie § 93 ods.
2 O.s.p. už iba s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Predmetné konanie už nie je vedené

v registri skráteného konania, hoci platobný rozkaz bol vydaný, avšak nebo doručený. Vzhľadom na
uvedené považoval námietku žalobcu za bezpredmetnú a rozhodol, že vedľajšie účastníctvo združenia
na strane žalovaných je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci s poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O. s. p., čl.19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a ust.

§ 4 ods. 1, 3 písm. a), § 11 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zdôraznil,
že združenie sa na základe nie celkom jednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciámdostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú združeniu
sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania (fyzickej osoby). Tieto osobné
údaje združenie získava len na základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby

(účastníka konania), ku ktorej sa osobné údaje vzťahujú. Mal za to, že súd mal vyzvať žalovaného ako
účastníka konania na vyjadrenie súhlasu s týmto vstupom. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 151/2007, podľa ktorých je
základným predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka do konania súhlas účastníka na strane ktorého
ma vstúpiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle ust. § 220 O. s. p. tak, že

vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania nepripúšťa.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (napr.

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na
začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť
účastníkom konania
a/ ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b/ je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenou Komisiou (ďalej len zoznam oprávnených osôb),

bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému

používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve
vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

Z dôvodovej správy k § 93 ods. 2 O.s.p. (k novele účinnej od 15.10.2008): ,,Navrhovaná právna úprava
súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v
znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť
širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia

a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje
rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti

záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajšíúčastníci.Dôvodomjefakt,ževdanejsituáciíbybolotakmernemožnépreukázaťprávnyzáujem
na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o.
proti F. H.) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana

spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,
ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku“ (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť
poskytnutie ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zapísané v tomto registri v oblasti spotrebiteľských činností.

V zmysle stanov, zverejnených na jeho webovej stránke, základným poslaním združenia je realizácia
združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v čo najširšom možnom spektre

možností a záujmov.

Z uvedeného je zrejmé, že uvedené združenie je združením, ktoré môže vstúpiť do konania ako vedľajší
účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa.

To znamená, že vstup tohto občianskeho združenia do konania je plne legitímny v zmysle citovaných
ustanovení § 93 ods. 1,2,3 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, podľa ktorých zákonných ustanovení
súd prvého stupňa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodoval.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, či hlavný účastník s takýmto vstupom predmetného občianskeho

združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane súhlasil alebo či nevyjadril voči takémuto
postupu nesúhlas odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví
právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa neznamená, že spotrebiteľ
musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa
priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4/2014). V predmetnej veci
vstup vedľajšieho účastníka nemožno vyhodnotiť ako nanútený, keďže výslovný nesúhlas žalovaného
so vstupom vedľajšieho účastníka nie je obsahom spisu. ,,Nevyslovenie súhlasu odporcu so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za nesúhlas so vstupom“ (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci 6Cdo 323/2013)

Pokiaľ ide o okolnosť, že vedľajší účastník sa pri vstupe do konania dostáva do kontaktu s osobnými
údajmi účastníka konania, ktoré sú chránené Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 122/2013 Z. z.,
je potrebné konštatovať, že takéto námietky žalobcu nie sú právne významné. Podstatnou okolnosťou

je ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., ktoré poskytuje občianskemu združeniu, ktorého predmetom činnosti
je ochrana spotrebiteľa (ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu), zákonnú licenciu na vstup do občianskeho súdneho konania práve za účelom
ochrany záujmov spotrebiteľa, ktorý je účastníkom takéhoto konania a tak je tomu aj v predmetnej veci.
Táto okolnosť (vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa) pochopiteľne prináša aj

to, že sa vedľajší účastník zoznamuje s tým, kto je účastníkom na strane odporcu, čo je predmetom
konania, prípadne aj s istými osobnými údajmi účastníka, teda pokiaľ ide o jeho meno, priezvisko,
dátum narodenia, bydlisko a podobne, avšak nemožno konštatovať, že by táto okolnosť sprístupnenia
týchto osobných údajov bola porušením zákona č. 122/2013 Z. z., prípadne článku 19 ods. 2, 3
Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 93 ods. 2 takýto vstup

a pôsobenie vedľajšieho účastníka umožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR z 29.1.2014 sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9, podľa ktorého skutočnosť, že sa právnické
osoby, ktorých predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu v súvislosti so svojím vstupom do
konania z doručených rovnopisov návrhov na začatie konania oboznámia s podstatnými okolnosťami
prípadov, vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p.,

nepredstavuje neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3
Ústavy, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.Odvolací súd napokon poznamenáva, že verejný záujem na ochrane osobných údajov je nepomerne
nižší, než je ochrana spotrebiteľa v rovine pravidiel verejného poriadku za účelom zvýšiť kvalitu života
spotrebiteľov (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/H., bod 50).

Z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho
účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú
prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď
účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Za stavu, ak žalobca vstup vedľajšieho účastníka

do konania namietol, prvostupňový súd správne do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných pripustil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.