Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Jusková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717210270.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému: Z. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. S. K., o zaplatenie 668,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 8Csp/219/2017 - 56 zo dňa 12.10.2018 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 412,78 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 29.3.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 23,5 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že Je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo
nazákladezmluvyk poskytnutiuúverudovýškyúverovéholimituvovýške780eur.Súddospelkzáveru,
že v zmluve absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Táto
náležitosť musí byť uvedená v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v
zmysle § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia
tejto náležitosti má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úverov.
Súd mal z výpisu z účtu, ktoré predložil žalobca, preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 367,22 eura. Pretože
úver je bez úročný a bez poplatkov, žalobca sa mohol voči žalovaného domáhať vydania rozdielu medzi
poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi, teda sumy 412,78 eura. Vzhľadom na
uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 412,78 eura. Keďže žalovaný je s
plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky
z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa §
255 ods. 2 CSP.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca dôvodiac, že ak uvádzanie
konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do
spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo
vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže
byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť
vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej
splatnosti úveru pritom bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi. Navrhol
rozsudok v napadnutej zamietavej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania, vrátane odvolacieho.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
6. V konaní nebolo sporné, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a zároveň aj Zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.
Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.
7. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej
úpravy vypustené, a napriek tomu táto požiadavka bola naplnená. Podobne ako súd prvej inštancie,
aj odvolací súd konštatuje, že zo zmluvy o revolvingovom úvere v spojení so Zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru. Oznámenie o
schválení úveru, v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky - 1.12.2014 a poslednej splátky
- 1.5.2018 bolo vyhotovené dňa 23.10.2014, t.j. v deň podpisu zmluvy žalobcom. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu dňa 21.10.2014, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase
kedy žalovaný zmluvu podpisoval nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej
splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má
byťsplatenýv42mesačnýchsplátkachbolomožnévyvodiťtermínkonečnejsplatnostiúveruakonkrétne
termíny následných splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z.) je uvedený len v Oznámení
o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy resp. Zmluvných dojednaní.
Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného, žalobca nepreukázal, že by žalovaný vyjadril s predmetným Oznámením súhlas a
toto na znak súhlasu podpísal. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možné
považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
Záverom odvolací súd dodáva, že Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy jasne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.
f) Zákona č. 129/2010 Z.z.).
8. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to vrátane správneho výroku o náhrade trov
konania.
9. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.