Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812204767.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Y.V.. W. A., C. O., U. XXX, proti žalovanému Občianske
združenie H. Č. V., A., T. XX, IČO: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/80/2012-304 z 11.12.2012 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu o uloženie povinnosti žalovanému písomne sa
ospravedlniť žalobcovi za urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia, týkajúce sa jeho osoby uvedené v
„Liste obyvateľom C.C. O.“ a to „Prečo starosta Vašej obce, ktorý má predovšetkým hájiť práva občanov,
priam agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer a to aj proti vôli nadpolovičnej väčšiny
občanov, Vás, ktorí ste podpísali petíciu proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás majú na to svoj názor,
len to nevieme dokázať. Váš starosta sa týmto správaním už sám vylúčil spomedzi slušných ľudí,

nezúčastňuje sa ani porád a stretnutí so svojimi kolegami - starostami obcí horného V.“, a o zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy 5.000 € zamietol, a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zast. 800,18 € na účet jeho právnej zást., do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, že žalobca sa podanou žalobou o ochranu osobnosti domáhal

uloženia povinnosti žalovanému písomne sa mu ospravedlniť za urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia
týkajúce sa jeho osoby použité v „Liste obyvateľom C. O., doručiť písomné ospravedlnenie na
vlastné náklady do domácností občanom Obcí N., V., I., A., C. O. a zabezpečiť na svoje náklady
uverejnenie ospravedlnenia v regionálnom denníku Korzár, zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy 5.000,- € a náhradu trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný v súvislosti
s investičným zámerom spoločnosti K.-V., O..U..L.. s názvom „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov

v úpravárenskom komplexe C. O.“ adresoval obyvateľom obce C. O. „List obyvateľom C. O.“, v ktorom
vyjadril svoje odmietavé stanovisko k predmetnému zámeru a útočil v ňom na žalobcu ako starostu obce
C. O. a to nepravdivými, zavádzajúcimi tvrdeniami: „Prečo starosta Vašej obce, ktorý má predovšetkým
hájiť práva občanov, priam agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer a to aj proti vôli
nadpolovičnej väčšiny občanov, Vás, ktorí ste podpísali petíciu proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás majú
na to svoj názor, len to nevieme dokázať. Váš starosta sa týmto správaním už sám vylúčil spomedzi

slušných ľudí, nezúčastňuje sa ani porád a stretnutí so svojimi kolegami - starostami obcí horného
Gemera. Veríme, že Vy, občania C.C. O., sa nechcete stať nepriateľmi všetkých nás - občanov Slanskej
doliny. Podporou zámeru plánovanej prevádzky nepoškodíte totiž len seba, ale nás všetkých.“
Tento list žalovaného „List obyvateľom C. O.“ bol distribuovaný do domácností v Slanskej doline. Na „List
obyvateľom Nižnej Slanej“ upozornila aj denná tlač prostredníctvom Korzáru z 9.3.2012, kde na str. 2 bol
publikovaný článok pod názvom „Varujú pred katastrofou, Aktivisti bojujú proti investorovi“. Poukázal na

konanie 2. zasadnutie Spoločného obecného úradu pre V., A. O.Ú., Q., C. O., O., I., A., N., U., S. X. Q. A.
Q., 10.2.2012, na ktorom jedným z bodov programu bolo prerokovanie „Listu obyvateľom Nižnej Slanej“Občianskeho združenia Za čistý Gemer, na ktorom sa žalobca ako starosta obce C. O. rázne ohradil
voči obsahu predmetného listu. Členovia výboru občianskeho združenia (OZ), starosta A. a starosta I.
priznali, že nevedeli ako členovia výboru OZ o tomto texte a s týmto textom nesúhlasia. V rozsudku

o.i. uviedol, že žalobca vyzval žalovaného, aby sa mu takou istou formou, čiže listom a distribúciou do
jednotlivých domácnosti ospravedlnil za tieto hanlivé a urážlivé slová, ktoré boli na jeho osobu napísané,
že starosta obce Kobeliarovo reagoval uistením, že hneď na prvom zasadnutí výboru OZ zabezpečí,
aby sa občianske združenie ospravedlnilo a distribuovalo ospravedlnenie do domácností, že žalovaný
tým, že v „Liste obyvateľom C. O.“ použil voči žalobcovi urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia:

„Prečo starosta Vašej obce, ktorý má predovšetkým hájiť práva občanov, priam agresívnou snahou
presadzuje cudzí podnikateľský zámer a to aj proti vôli nadpolovičnej väčšiny občanov, Vás, ktorí ste
podpísali petíciu proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás majú na to svoj názor, len to nevieme dokázať, Váš
starostasatýmtosprávanímužsámvylúčilspomedzislušnýchľudí,nezúčastňujesaaniporádastretnutí
so svojimi kolegami - starostami obcí horného V.“, závažným spôsobom zasiahol do osobnostných práv
žalobcu, považoval tieto urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia za účelové a neopodstatnený útok

na svoju osobu, čím žalovaný neoprávneným spôsobom zasiahol do jeho občianskej a profesionálnej
cti. Žalobca sa v zmysle § 11, § 13 Obč. zák. domáhal ochrany osobnosti, pretože žalovaný svojimi
nepravdivými tvrdeniami ohrozil vážnosť, česť a dôstojnosť jeho osoby, že nepravdivé tvrdenia zasahujú
do jeho osobnostných práv, pretože vo verejnosti vytvárajú dojem, ako keby nekonal zákonne, úmyselne
zavádzalobčanovakonalvprospechtretejosoby(investora).Vzhľadomktomu,žekonanímžalovaného

bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu, ako aj jeho vážnosť v spoločnosti, tak občianska
ako aj profesionálna, domáhal sa aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkom 5.000 €.
Ďalej reprodukoval výpoveď žalobcu na pojednávaní 11.12.2012 ( zápisnica na č. l. 195-201). Ďalej
podrobne reprodukoval obsah nesúhlasného stanoviska žalovaného k žalobcovmu nároku (na č.l. 4-5
rozsudku), ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vychádzajúc z § 11, § 13 ods. 1,2, OZ, § 4

ods. 1 a 2 písm. a), § 10 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. d) a h) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, §
23 ods. 1, 3, § 34 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ich znenie citoval), a po oboznámení sa s obsahom spisu
5C/41/2012 Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré v odôvodnení
rozsudku vymenoval mu bol preukázaný skutkový stav, že obec C. O. ako jeden zo subjektov, ktoré sa

vyjadrujú k predloženému investičnému zámeru v zmysle Zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, dala súhlasné stanovisko k zámeru , bez predchádzajúceho skúmania z odborného
hľadiska, aký dopad bude mať zámer na životné prostredie v danej obci, o čom svedčí znenie
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 4/3/2011 z 27.6.2011, z ktorého obsahu mu vyplynulo, že obecné
zastupiteľstvo obce Nižná Slaná „schvaľuje ako povoľujúci orgán a dotknutá obec podľa § 23 ods. 1 a

4 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predložený zámer navrhovateľa K.-
V., O.. O. U..L.., I. X, XXXXX B. C. S. a vydáva nasledovné stanovisko Obce C. O. k zámeru „Zariadenia
na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C. O.“: s realizáciou zámeru „Zariadenia na
zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C. O.“ obec C. O. súhlasí.“ Poukázal na to, že
na 25.7.2011 bolo zvolané verejné prerokovanie veci. Zo zápisu z tohto prerokovania mu vyplynulo, že

žalobca, ako starosta obce na otázku, prečo obec a starosta obce dali súhlas s prevádzkou spaľovania
odpadovnaprieknesúhlasuverejnosti,žežalobcauviedol,žeobecnedalasúhlas,žedalaibavyjadrenie,
že zámer je v súlade s územným plánom obce. Z listinných dôkazov, uznesenia obecného zastupiteľstva
č. 4/3/2011-3 z 27.6.2011 a listu obce z 8.3.2011 mal za zrejmé, že vyjadrenie o súlade zámeru s
územným plánom obce nevyplýva z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 4/3/2011-3 z 27.6.2011, ale

zo skoršieho písomného vyjadrenia obce z 8.3.2011, podaného na základe žiadosti investora, v zmysle
ktorého obec dala predbežné vyjadrenie, že zámer je v súlade s územným plánom obce. Následne
po verejnom prerokovaní zámeru vznikla petičná akcia, približne 5000 obyvateľov dotknutého regiónu
podpísalo petíciu proti prevádzke Zariadenia na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C.
O., že uznesením obecného zastupiteľstva č. 8/4/2011 z 13.12.2011 bolo zrušené uznesenie obecného

zastupiteľstva č. 4/3/2011 z 27.6.011 potom, ako Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
oznámilo obci, že proces posudzovania vplyvov zámeru na životné prostredie je ukončený. Konštatoval,
že v decembri 2011 bolo založené občianske združenie - žalovaný, ktorý v súvislosti so zámerom
adresovalobyvateľomobceC.O.Á.„ListobyvateľomC.O.“,vktoromvyjadrilsvojeodmietavéstanovisko
k zámeru a kriticky sa vyjadril vo vzťahu k žalobcovi, ako starostovi obce C. O.. Vyvodil záver, že

po takýchto nejednoznačných a nepresných informáciách daných žalobcom ako starostom dotknutej
obce pre verejnosť vo veci verejného záujmu o tom, k čomu dala obec súhlas v súvislosti so
zámerom obchodnej spoločnosti K.-V., O..U..L.. vznikol článok „List obyvateľom C. O.“, v ktorom sa
žalovaný kriticky vyjadruje o žalobcovi v súvislosti s jeho vystupovaním vo veci zámeru a vyjadrujepochybnosti, či žalobca ako starosta obce koná v záujme obyvateľov obce, že „List obyvateľom C. O.“
bol distribuovaný do domácností v obci, o jeho obsahu bol uverejnený článok v denníku Korzár s
regionálnou pôsobnosťou 9. 3. 2012, že obsah predmetného listu bol predmetom rokovania spoločného

zasadnutia starostov obcí predmetného regiónu.
Žalobca sám tvrdil, že ním označený text uvedený vo výroku rozsudku je nepravdivým tvrdením, o čom
svedčí aj vyjadrenie žalovaného uvedené v samotnom texte, že žalovaný svoje tvrdenia nevie dokázať.
V danom prípade žalobcom označený text v článku „List obyvateľom C. O.“, vychádzajúc z jeho obsahu ,
súd nepovažoval za text obsahujúci nepravdivé tvrdenia, ale za kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho

úsudku žalovaného na správanie sa a konanie žalobcu v danej veci, vyplývajúcich z okolností prípadu.
Poukázal na to, že v prípade hodnotiaceho úsudku, povinnosťou žalovaného bolo dokazovať pravdivosť
skutočností, informácií a podkladov, z ktorých jeho hodnotiaci úsudok vychádzal a logickú súvislosť
medzi nimi, slúžiacu na vyslovenie vlastného hodnotiaceho úsudku, čo preukázal uvedenými listinami
predloženými v danom konaní a v konaní 5C/41/2012 OS Rožňava, s ktorými sa súd oboznámil a
vychádzal z ich obsahu. Urobil záver, že vychádzajúc z okolností prípadu nemožno poskytnúť súdnu

ochranu nároku žalobcu na ochranu osobnosti, pretože verejne činné osoby musia akceptovať verejnú
diskusiu o svojej činnosti aj kritiku uverejnenú v tlači, že žalovaný na základe okolností prípadu, procesu
prezentovania stanoviska obce žalobcom k zámeru vyslovil vlastné hodnotenie činnosti žalobcu vo veci,
ako starostu obce a vzhľadom na nie jednoznačné a presné informácie podávané žalobcom vo veci
predmetného zámeru, žalovaný v článku „List obyvateľom C. O.“ vyslovil pochybnosti, či žalobca koná

v záujme obyvateľov obce, že za takejto situácie nemožno hodnotiť úsudok žalovaného vyslovený v
článku „List obyvateľom C. O.“, ako neoprávnený zásah do zákonom chránených osobnostných práv
žalobcu a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval), lebo žalovaný bol v
konaní úspešný a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, pozostávajúcich z trov

právneho zast. advokátom. Trovy právneho zast. v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) pozostávali z tarifnej odmeny
podľa § 10 ods. 8 vyhl., vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 2.000 €, nakoľko predmetom konania bola
ochrana osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy za 5 úkonov právnych služieb: prevzatie a príprava
veci 22.6.2012, písomné vyjadrenie vo veci zo 3.7.2012, zast. na pojednávaní 23.10.2012 po 91,29 €

za každý úkon, zast. na pojednávaní 11.12.2012 v trvaní od 9.00 hod. do 12.30 hod., podľa § 14 ods.
1 písm. c) vyhl. za zast. na pojednávaní 11.12.2012 patrí tarifná odmena za dva úkony právnej služby,
2 x 91,29 €, celkom tarifná odmena 5 x 91,29 € = 456,45 €, režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 za 5
úkonov právnych služieb po 7,63 €, celkom 38,15 €, náhrady cestovného podľa § 15 písm. a) vyhl., na
pojednávanie 23.10.2012 osobným motorovým vozidlom zn. Audi A4, EČV: I. XXX V. za cestu z Košíc

do Rožňavy a späť - za 130 km, pri priemernej spotrebe 7,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,571 €/1
l, pozostáva zo súčtu ceny spotrebovaných pohonných hmôt a náhrady základnej sadzby za použitie
osobného motorového vozidla pri služobných cestách podľa Vyhl. č. 632/2008 Z.z. cena spotrebovaných
pohonných hmôt 7,1 : 100 = 0,071 x 130 = 9,23 x 1,571 = 14,50 €, základná sadzba bez DPH za
použitie osobného motorového vozidla pri služobných cestách podľa Vyhl. č. 632/2008 Z.z. 0,18 € podľa

výpočtu 0,18 € x 130 km = 23,40 €, spolu cestovné náhrady bez DPH 14,50 € + 23,40 € = 37,90 €, na
pojednávanie 11. 12. 2012 osobným motorovým vozidlom zn. Audi A4, EČV: I. XXX V. za cestu z Košíc
do Rožňavy a späť - za 130 km, pri priemernej spotrebe 7,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,52 €/1
l, pozostáva zo súčtu ceny spotrebovaných pohonných hmôt a náhrady základnej sadzby za použitie
osobného motorového vozidla pri služobných cestách podľa Vyhl. č. 632/2008 Z.z. cena spotrebovaných

pohonných hmôt 7,1 : 100 = 0,071 x 130 = 9,23 x 1,52 = 13,98 €, základná sadzba bez DPH za použitie
osobného motorového vozidla pri služobných cestách podľa Vyhl. č. 632/2008 Z.z . 0,18 € podľa výpočtu
0,18 € x 130 km = 23,40 €, spolu cestovné náhrady bez DPH 13,98 € + 23,40 € = 37,38 €, spolu za dve
pojednávania 75,28 €, náhrady straty času podľa § 15 písm. b) cit. vyhl. za každú začatú polhodinu
1,60 z výpočtového základu, čomu zodpovedá 12,71 € za 4 polhodiny pri cestovaní na pojednávanie

23. 10. 2012 a 4 polhodiny pri cestovaní na pojednávanie 11.12.2012 bez DPH, celkom 101,68 €, 20 %
DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., nakoľko právna zást. žalovaného preukázala, že je platiteľom DPH a
odmena a náhrady podľa vyhl. sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu, danom prípade 134,31 € počítaná zo 671,56 €, zo súčtu uvedenej tarifnej odmeny,
režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Konštatoval, že zást. žalovaného si

uplatnila trovy konania pozostávajúce z trov právneho zast. celkom 800,18 €, a preto v takejto výške
náhradu trov konania žalovanému priznal.V podanom odvolaní žalobca namietal, že s rozsudkom OS nie je spokojný, pretože súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdením veci, rozsudok bol vydaný na základe jednostranného hodnotenia

dôkazov v jeho neprospech. Poukázal na to, že súd zamietol žalobu v podstate z toho dôvodu, že
v danom prípade ním označený text v článku „List obyvateľom C. O." vychádzajúc z jeho obsahu
nepovažoval za text obsahujúci nepravdivé tvrdenia, ale za kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku
žalovaného na správanie sa a konanie žalobcu v danej veci vyplývajúcich z okolností prípadu. Ďalej
uviedol, že pokiaľ súd hodnotil pravdivosť skutočností, informácií a podkladov, z ktorých podľa súdu

hodnotiaci úsudok vychádzal, pretože bolo povinnosťou žalovaného ich pravdivosť preukázať, že
dospel k záveru, že žalovaný ich pravdivosť preukázal listinami predloženými v tomto konaní, ako aj
dôkazmi v konaní 5C/41/2U12 OS Rožňava, že s takýmto záverom súdu nie je možné súhlasiť a je v
rozpore s objektívnymi dôkazmi, na ktoré súd poukazuje. Vytýkal súdu, že odôvodnenie rozsudku, v tejto
rozhodujúcej časti, je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, že z rozsudku nie je zrejme, ktoré
listiny, v akých súvislostiach preukazujú pravdivosť skutočnosti, o ktoré súd svoje rozhodnutie opiera a

taktiež, že z rozsudku nie je zrejmé, aké dôkazy zo spisu 5C/41/2012 preukazujú zistenia súdu. Poukázal
na to, že podľa jeho názoru poukázať len vo všeobecnosti na listinné dôkazy, tak ako to urobil súd,
nie je možné, pretože nevie zaujať procesné stanovisko, z čoho súd pri hodnotení dôkazov vychádzal,
že s takýmito skutkovými zisteniami a právnym názorom súdu nie je možné súhlasiť. Považoval v tejto
časti odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné a nesprávne, že mu tak bola odňatá možnosť konať

pred súdom a poukázal na ustálenú judikatúru , na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd , že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti v uvedených ust. a, že to vyjadruje
aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p. (jeho znenie citoval), že postupom súdu došlo k porušeniu základného
práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, resp. čl.46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 OSP a tým aj k naplneniu

odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. Rozsudok považoval za jednostranný v jeho
neprospech, že súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s objektívnymi dôkazmi, ktoré sa nachádzajú
v spise. Ku konštatovaniu uvedenému na na str. 10 ods.4 rozsudku, že vychádzajúc z okolností prípadu,
nemožno poskytnúť súdnu ochranu jeho nároku na ochranu osobnosti, pretože verejne činné osoby
musia akceptovať verejnú diskusiu o svojej činnosti aj kritiku uvedenú v tlači, uviedol, že tento záver súdu

je nesprávny a , že je len všeobecnom formuláciou bez prihliadnutia na konkrétne dôkazy nachádzajúce
sa v súdnom spise, že v tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na zák. ust. uvedené v §§ 11 a 13 OZ, ako
aj na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Tvrdil, že výrok žalovaného uvedený v „Liste obyvateľom
C. O.", a to „Prečo starosta Vašej obce, ktorý má predovšetkým hájiť práva občanov, priam agresívnou
snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer a to aj proti vôli nadpolovičnej väčšiny občanov, Vás ktorí

ste podpísali petíciu proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás majú na to svoj názor, len to nevieme dokázať.

Váš starosta sa týmto správaním už sám vylúčil spomedzi slušných ľudí, nezúčastňuje sa ani porád a
stretnutí so svojimi kolegami- starostami obcí horného V.X."., podľa jeho názoru je spôsobilý vyvolať
zásah do jeho osobnostných práv, pretože sa nezakladá na pravde, že ako starosta obce vždy

postupoval v súlade so zákonnom, pričom uvedený výrok má difamujúcu povahu, pôsobí difamačne v
očiach ostatných fyzických osôb a vyvoláva dojem, že koná v rozpore so zákonom, že v zmysle súčasnej
praxesúdovto,čijeurčitétvrdeniedifamujúce,saposudzujenielenpodľapoužitýchvýrazovaformulácií,
ale podľa celkového dojmu , s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k
tvrdeniu došlo. Vytýkal ďalej súdu, že náležitým spôsobom pri hodnotení dokazovania sa nevysporiadal

s podstatnou skutočnosťou, že neposudzoval pravdivosť skutočností uvádzaných v „Liste.." z pohľadu
toho, že je tam uvedené tvrdenie, že žalobca, ako starosta obce....mal priam agresívnou snahou
presadzovať cudzí podnikateľský zámer..., ale konanie starostu posudzoval cez rozhodovanie obecného
zastupiteľstva, ktoré vo veci rozhodovalo. Uviedol, že počas pojednávania na OS na túto skutočnosť
upozorňoval, že obecné zastupiteľstvo je najvyšším orgánom obce, ide o kolektívny orgán a poslanci

rozhodujú nezávisle na vôli starostu obce, že z dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, resp.
dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že starosta, t.j. on akýmkoľvek spôsobom by bol zasahoval do
rozhodovania obecného zastupiteľstva, že by akýmkoľvek spôsobom bol ovplyvňoval poslancov atd'.,
za účelom presadzovania cudzieho podnikateľského zámeru, že ani iné dôkazy v konaní nepreukazujú,
že by starosta obce akýmkoľvek spôsobom presadzoval cudzí podnikateľský zámer. Poukázal na to,

že v danom prípade nie je možné hovoriť o hodnotiacom úsudku (kritike), pretože spomenuté výroky
žalovaného sa nezakladajú na pravdivej informácii a ich cieľom je podľa jeho názoru hanobenie a
zneuctenie jeho osoby, že v danom prípade ide o tvrdenia, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu
na jeho cti, pretože sa neopierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu a ich pravdivosť nie je overiteľná,ako uvádza aj sám žalovaný vo svojom výroku v „ Liste obyvateľom C. O., „....Mnohí z nás majú na to
svoj názor, len to nevieme dokázať." Predmetné výroky považoval za taký zásah, do jeho osobnostných
práv, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu z dôvodu, že tento zásah bol na verejnosti,

pretože uvedené urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia uvedené v „Liste obyvateľom C. O." žalovaný
distribuoval do domácností v Slanskej doline a následne naň upozornila aj denná tlač prostredníctvom
Korzára z 9.3.2012, kde na str. 2 bol publikovaný článok pod názvom „Varujú pred katastrofou, Aktivisti
bojujú proti investorovi", že týmto konaním žalovaného bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť,
ako aj vážnosť jeho osoby v spoločnosti, tak občianska ako aj profesionálna, ako starostu Obce C.

O.. Tvrdil, že súd nesplnil ani ďalšiu svoju povinnosť, ktorú mu ukladá OSP a to v § 120 ods.4 OSP,
pretože nepoučil účastníkov v zmysle tohto ust. do vyhlásenia svojho rozhodnutia- uznesenia, ktorým
ukončil dokazovanie, že svojim postupom mu nepochybne odňal možnosť konať pred súdom. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že síce on nenavrhol ďalšie dokazovanie, ale pokiaľ súd použil a
poukázal vo svojom rozhodnutí na dôkazy v spise 5C/41/2012, že potom navrhuje, aby v tejto veci boli
vykonané dôkazy, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, a na ktoré poukazuje zo spisu 5C/41/2012,

pretože v tejto veci ide o iné skutočnosti, na základe ktorých sa domáha ochrany svojej osobnosti. Ďalej
uviedol, že súd podľa jeho názoru rozhodol nesprávne a tendenčne, že tendenčnosť sa prejavovala aj
počas pojednávania, keď i napriek nevhodnému správaniu sa zást. žalovaného, počas vyjadrenia jeho
právneho zást., sa tento potil na čele, utieral si pot, a pritom sudkyňa ho neupozornila a tobôž nie, keď si
udieral rukou na čelo s posunkami na adresu jeho právneho zást. a až na námietku jeho právneho zást.,

sudkyňa túto skutočnosť zaprotokolovala, avšak bez patričného opatrenia, že jeho zást. na pojednávaní
konanom15.11.2012navrholvovecivypočuťstarostuObceI.,p.W.C.,ktorýjetiežčlenomObčianskeho
združenia Za čistý V., teda žalovaného, že na námietku právnej zást. žalovaného, že starosta Obce
Kobeliarovo bol prítomný na pojednávaní, tak nemôže byť vypočutý ako svedok, súd ho nevypočul, že
pritom starosta Obce I. je účastníkom konania, pretože je členom Občianskeho združenia Za čistý V., a

súd ho mal vypočuť ako účastníka konania, ako aj ďalších členov tohto združenia, že je toho názoru, že
výsledkami doterajšieho dokazovania je preukázaná oprávnenosť jeho žaloby, preto navrhol rozsudok
zmeniť a priznať trovy.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcom uvádzaná námietka nepreskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti rozsudku nie je opodstatnená, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

čoho sa žalobca domáhal, čo uviedol žalovaný, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, aj ako vec právne
posúdil, že pokiaľ žalobca v odôvodnení svojho odvolania tvrdí, že § 157 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu v
odôvodnení uviesť, „podstatný obsah prednesov", že nie je celkom jasné, z akého znenia § 157 ods.
2 O.s.p. vychádza, keďže cit. ust. tak, ako sa naňho odvoláva platné znenie O.s.p. neobsahuje, že ak

žalobca vyčíta odôvodneniu rozhodnutia nepreskúmateľnosť, či nezrozumiteľnosť, potom tieto námietky
predstavujú zástupné dôvody, ktorými žalobca vyjadruje svoju nespokojnosť s výrokom rozsudku vo
veci samej. Tvrdil, že odôvodneniu nemožno vytknúť ani nezrozumiteľnosť, ani nedostatočnosť, že
má náležitosti uvedené § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že podstatou odvolania žalobcu je jeho
nespokojnosť s tým, že je rozsudok v jeho neprospech, že súd správne skonštatoval, a tento jeho

skutkový záver má oporu vo vykonanom dokazovaní, že text označený v článku „List obyvateľom
C.C. O." obsahuje kritiku vychádzajúci z jeho hodnotiaceho úsudku na správanie a konanie žalobcu
ako predstaviteľa samosprávy, ktorý sa podieľa z dôvodu svojej funkcie starostu na rozhodovaní a
spolurozhodovaní o veciach verejného záujmu. Ďalej uviedol, že súd správne poukázal na § 4 ods.
3 písm. d) a h) zák. o obecnom zriadení, z ktorých vyplýva, že otázka umiestnenia prevádzky -

Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C. O. je otázkou, ktorá patrí do
výkonu samosprávy obce. Za správny považoval aj záver súdu, pokiaľ skonštatoval, že podklady na
hodnotiaci úsudok vyjadrený v Liste obyvateľom C. O. boli obsiahnuté v listinách obsiahnutých s spise
OS Rožňava 5C/41/2012. K námietkam, že z rozsudku nie je zrejmé, ktoré listiny a v akých súvislostiach
preukazujú pravdivosť skutočností, o ktoré súd svoje rozhodnutie opiera, mal za potrebné poukázať na

to, že súd zrozumiteľne označil (str. 8 napadnutého rozsudku) tieto listiny, že ak by žalobcovým tvrdením
v odvolaní malo byť v skutočnosti to, že uvedené listiny nepreukázali pravdivosť „tvrdení" obsiahnutých v
Liste obyvateľom C. O., dovolil si opätovne poukázať na to, že súd jednoznačne poukázal na to, že tieto
tvrdenia sú hodnotiacimi úsudkami. Ďalej uviedol, že žalobcove odvolacie námietky kladú znamienko
rovnosti medzi hodnotiace úsudky a tvrdenia faktov, a snažia sa spochybniť správnosť záverov súdu

kladenímnárokovnahodnotiaceúsudkyrovnakýchakonatvrdeniafaktov,žerozdielmedzihodnotiacimi
úsudkami a tvrdeniami faktov je v právnej praxi dostatočne ustálený aj vzhľadom na stabilnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súde SR. V tejto súvislosti považoval za potrebné
poukázať na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 340/09 z 18.9.2012 (z jeho odôvodnenia citoval).Ďalej pripomenul, že žalobca je osobou vykonávajúcou verejnú funkciu, že stupeň dovolenej kritiky sa
vo vzťahu k osobám, ktoré zastávajú funkcie v politike, či už na regionálnej alebo celoštátnej úrovni
výrazným spôsobom zvyšuje oproti „bežným občanom" (rozsudok ESĽP z 8.júla 1986 vo veci sťažnosti

Lingens proti Rakúsku č. 9815/82 bod 42, rozsudok ESĽP z 9.januára 2007 vo veci sťažnosti Kwiecen
proti Poľsku 51744/99 bod 52). Navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 2 vyhl. 91,29 €, náhradu režijného
paušálu 7,63 €, spolu 118,7 €.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch., t.j.

neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie
rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.1 písm.
a) O. s. p., keďže účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto
rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo
k vade uvedenej v § 221 ods. 1, t.j. že podľa § 221 ods. 1 písm. f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a písm. h) , že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku

ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -

podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je

preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadnedôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do
úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nie je potrebné
skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie
konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako súd v danom prípade dospel k záveru, že
žalobcom označený text článku „List obyvateľom C. O.“ vychádzajúc z jeho obsahu, súd nepovažoval

za text obsahujúci nepravdivé tvrdenia, ale za kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku žalovaného
na správanie sa a konanie žalobcu v danej veci vyplývajúcich z okolností prípadu. V súvislosti s touto
skutočnosťou je potrebné uviesť, že súd iba vymenoval dôkazné prostriedky, ktoré vo veci vykonal,
ktoré uviedol na č.l. 8-9 rozsudku, v odôvodnení rozsudku iba reprodukoval obsah výpovede žalobcu,
žalovaného, oboznámil obsah predložených listinných dôkazov, citoval znenie uvedených zák.ust. Obč.

zák., zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zák.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , bez toho, aby ich riadne vyhodnotil, a to konkrétne
uvedením, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov
aleboinýmzák.predpísanýmspôsobompodľajehonázorupreukázanéaktorénieaktoréznichprejeho
rozhodnutie bezvýznamné, ako dospel k svojmu jednoznačnému skutkovému záveru, že označený text

článku „List obyvateľom C. O. vychádzajúc z jeho obsahu nepovažoval za text obsahujúci nepravdivé
tvrdenia, ale za kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku žalovaného na správanie sa a konanie
žalobcu v danej veci, vyplývajúcich z okolností prípadu. Predmetný list a to ako celok všeobecne označil
ako kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku žalovaného , pričom ponechal bez povšimnutia , že
je v ňom obsiahnutých niekoľko výrokov, ktoré bolo potrebné so zreteľom na ich obsah a význam a

použité výrazy posudzovať osobitne , v kontexte s nárokom žalobcu na ochranu jeho osobnosti, že sú
v ňom použité výrazy „ priam agresívnou snahou presadzuje “..., „ týmto správaním sa už sám vylúčil
spomedzi slušných ľudí“, ktoré mal vyhodnotiť s ohľadom na to, či išlo o právom prípustnú kritiku , či
išlo o vecnú , konkrétnu a primeranú kritiku, či neišlo o výrazy, ktorými bolo kritizovanú osobu uraziť, s
ohľadom na použité výrazy, ktorých miera expresivity nemá byť v značnom nepomere k cieľu kritiky. V

rozsudku sa súd nikde nezmieňuje a nevyhodnotil výrok obsiahnutý v liste, že žalobca sa nezúčastňuje
ani porád a stretnutí so svojimi kolegami - starostami obcí N.N. V., so zreteľom na to, či tento výrok (v
prípade, že je pravdivý) je spôsobilý spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobcu.
Všeobecné konštatovanie súdu jednou vetou o tom, že ide o kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho
úsudku žalovaného sa na správanie a konanie žalobcu v danej veci vyplývajúcich z okolností prípadu,

čo mal preukázať vyššie uvedenými listinami predloženými v danom konaní a v konaní 5C/41/2012 OS
Rožňava, s ktorými sa súd oboznámil a vychádzal z ich obsahu, je odôvodnením, ktoré nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe. Rozsudok je preto
nepreskúmateľný a arbitrárny a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie.
Odkaz na predložené listiny a konanie 5C/41/2012 OS Rožňava, ktoré sú v rozsudku vymenované ,

bez ich vyhodnotenia, nemožno zamieňať s vyhodnotením dôkazov, čím súd odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom a je odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Je treba uviesť, že text Listu obyvateľom C. O., ktorý bol zverejnený je potrebné s ohľadom na žalobcom
namietané urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia vyhodnotiť a preskúmať so zreteľom na to, že ide

o viac výrokov, resp. viet a skutkových tvrdení, resp. vznesenej kritiky voči žalobcovi, ktoré treba
preskúmať v kontexte s poskytnutím ochrany podľa § 11 a § 13 ods. 1, 2 OZ a to každý výrok a tvrdenie
osobitne.
Je potrebné o.i. doplniť, že aj v prípade , ak by nešlo o nepravdivé tvrdenia, čo však súd v odôvodnení
rozsudku opomenul riadne vyhodnotiť , aj súdna prax sa zjednotila v tom, že právo na kritiku vyplýva zo

slobody prejavu už uzákonenej v čl. 26 Ústavy SR, pričom súčasne čl. 19 ods. 1 Ústavy SR stanovuje
hranice prípustnosti tejto kritiky, že taký istý protiklad týchto dvoch základných slobôd vyplýva aj z čl. 8
a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zverejnených vo vyhl. č. 209/1992 Zb.
a v tejto súvislosti platí zásada, že kritika ako taká nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami inýchosôb, že pri strete práva na kritiku a práva na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti súdna prax v konečnom
dôsledku uprednostňuje ochranu ľudskej cti a dôstojnosti.
Z hľadiska teoretického práva právo na kritiku sa realizuje jednak určitým súborom skutkových tvrdení

a jednak i hodnotení vo forme úsudku. K zásahu do občianskej cti a dôstojnosti možno dôjsť len v
rámci súboru skutkových tvrdení, nemožno sa účinne brániť hodnotiacim úsudkom. Výnimku z tejto
zásady tvoria použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky. V
podstate ide o také použité výrazy, z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť. Znamená to,
že aj keď sa v inkriminujúcom texte uvádzajú pravdivé skutkové tvrdenia, ak sa však z nich vyvodzujú

urážlivé hodnotiace úsudky, možno sa domáhať ochrany aj voči takýmto úsudkom. Aby právo na
kritiku bolo skutočne okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť, musí byť kritika vecná, konkrétna a
primeraná. Vecnosť kritiky je založená na uvádzaní pravdivých východiskových podkladov, z ktorých sa
následne logicky vyvodzujú hodnotiace úsudky. Nepravdivé údaje sú vždy dôvodom na účinnú obranu.
Pravdivý údaj nemôže byť dôvodom účinnej ochrany súdom ani v prípade, keď je v kritike použité
v zodpovedajúcej miere ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie. Na vecnosť kritiky bezprostredne

nadväzuje konkrétnosť. Východiskový podklad kritiky majú vždy tvoriť konkrétne uvádzané skutočnosti
a nemožno hovoriť o realizácii práva na kritiku, pokiaľ táto obsahuje len hodnotenia na adresu
kritizovaného , bez uvedenia skutkových príčin takéhoto hodnotenia a v takom prípade spravidla ide o
snahu uraziť a znevážiť kritizovaného. Primeranosť kritiky sa týka aj obsahu a formy a v tejto súvislosti
vhodné výkladové pravidlo možno zistiť z odôvodnenia napr. rozsudku KS v Ostrave 23C/96/95, ale

najmä z hodnotenia Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Linden c/a Rakúska uverejnené v
Justičnej revue č. 12/96. Na rozdiel od skutkových okolností je u hodnotiacich úsudkov tvoriacich záver
realizácie práva na kritiku vylúčený dôkaz pravdy, kritika má totiž vždy subjektívnu povahu a je prejavom
postoja kritizujúceho subjektu, či objektu kritiky.

Skutočnosť, že žalobca - starosta obce je verejne činnou osobou neznamená, že môže znášať
neoprávnenúkritiku,leboajvjehoprípademusíbyťkritikavecná,konkrétnaaprimeraná,pretovprípade
pokiaľ by boli aj preukázaná pravdivosť tvrdení uvedených v Liste žalovaného adresovaného občanom,
je potrebné uvedený List a tvrdenia a to jednotlivé hodnotiace úsudky vyhodnotiť aj so zreteľom na
vyššie uvedené kritériá, ktoré má kritika spĺňať, t.j. vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Výrazy „priam

agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer“ a že sa žalobca „týmto správaním už sám
vylúčil spomedzi slušných ľudí“, obsahuje výrazy, z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť a
to aj v prípade, ak by sa v inkriminujúcom texte uvádzali pravdivé skutkové tvrdenia, lebo vyvodzujú
sa z nich urážlivé hodnotiace úsudky. Je potrebné dodať, že uvádzané hodnotiace úsudky s ohľadom
na vznesenú kritiku žalobcu, obsahujú iba hodnotenia na adresu kritizovaného a to bez uvedenia

skutkových príčin takéhoto hodnotenia, pričom išlo o starostu obce.

Povinnosťousúdubudevecopätovneprávneposúdiťasúdvyhodnotívšetkydoposiaľvykonanédôkazy,
resp. vykonať aj ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, vykonané dôkazy vyhodnotí skutkovo a právne
tak, aby rozhodnutie súdu netrpelo vadou a bolo preskúmateľné tak, aby dávalo jasné, stručné a výstižné

vysvetlenia, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil, a to aj s ohľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)
tak aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami uvedenými
v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu a všetky vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s § 132-135 O.s.p.

a vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.