Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221376
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117221376.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D., v konaní
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov: matky C., v konaní zastúpenej I.
a otca W., v konaní zastúpeného S., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.marca 2019, č.k. 34P/222/2017-152, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého D. do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so
striedaním v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa od nedele v párnom týždni v roku od 19.00 hod. do najbližšej nedele v nepárnom týždni v roku

do 19.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od nedele v nepárnom
týždni v roku od 19.00 hod. do najbližšej nedele v párnom týždni v roku do 19.00 hod. Rozhodol, že
rodič, ktorý vykonával osobnú starostlivosť o dieťa, je povinný maloleté dieťa pripraviť na odovzdanie
druhému rodičovi. Rodič, ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, si dieťa vyzdvihne
v stanovenom čase v mieste bydliska druhého rodiča, ktorý vykonával osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,

2 CSP, § 360 ods. 1, 2, § 367 ods. 1 CMP, § 24 ods. 2, § 36, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 ods.
1, 2 CMP, § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení
sa oboznámil súd prvej inštancie s obsahom spisu a zistil, že maloletý D. má v súčasnosti X rokov a
pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú od 01/2018,
kedy matka opustila spoločnú domácnosť. Ešte pred prerušením spolužitia sa matka svojim návrhom
zo dňa 19.12.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do

jej osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s maloletým. Uznesením súdu zo dňa 23.01.2018
č. k. 34P/222/2017-20 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z dôvodu,
že nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreba okamžitého súdneho rozhodnutia vo forme
neodkladného opatrenia, pretože v tom čase ešte rodičia žili spolu v ich spoločnom X-izbovom byte.
Po prerušení spolužitia sa v 02/2018 rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého
D., ktorého si striedali v intervale 2 dni u matky, 3 dni u otca, 2 dni u matky a nasledujúci týždeň

naopak a táto forma starostlivosti sa realizovala 2 až 3 mesiace. Matka od tejto dohody dňa 13.04.2018
jednostranne odstúpila. Tvrdila, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodný typ starostlivosti o
maloletého D.. Otec tvrdil, že striedavá starostlivosť fungovala bez problémov, že maloletý si na túto
formu starostlivosti zvykol a vyhovovala mu, pretože maloletý bol rovnako rád s matkou ako i s otcom a
práve bezdôvodné zrušenie striedavej starostlivosti matkou nebolo v záujme maloletého. Následne po
odstúpení od dohody o striedavej osobnej starostlivosti zo strany matky, začali medzi rodičmi vznikať

nezhody o forme starostlivosti o maloletého, pretože otec žiadal striedavú osobnú starostlivosť a matka
požadovala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti s možnosťou styku otca s maloletým. Tentoproblém sa nepodarilo odstrániť ani za súčinnosti psychológa referátu poradensko-psychologických
služieb. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.06.2018 č.k. 34P/222/2017-71 súd návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti zamietol a

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého predbežne zveril do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov so striedaním v intervaloch 2 - 3 - 2 dni. Matka dieťaťa sa voči uvedenému rozhodnutiu
odvolala a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 08.08.2018 č.k.17CoP/39/2018-104 uznesenie
súd prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že maloletého ponechal v starostlivosti matky a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 19.00

hod. do nedele do 19.00 hod. a každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Pojednávanie v
konaní vo veci samej sa konalo dňa 23.01.2019 a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie uviedol, že zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia
pomerov zo dňa 04.01.2019 vyplynulo, že bol vykonaný aj pohovor s maloletým. Ten bol vykonaný v
domácnosti matky dieťaťa bez jej prítomnosti. Maloletý sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že by
chcelbyťtýždeňstatinomatýždeňsmaminkouakotobolopredtým.Nebolobymusmutnozamaminkou

keby bol u tatina. U tatina nerobia úlohy, ale uviedol, že sa bude učiť aj u tatina. Zo správy okrem
iného vyplynulo, že na základe zistených skutočností a pohovoru s maloletým, boli rodičia predvolaní
na ÚPSVaR P. za účelom návštevy Referátu poradensko-psychologických služieb na zlepšenie ich
vzájomnej komunikácie, matka maloletého však odmietla prísť na stretnutie s KO a taktiež odmietla
návštevu Referátu poradensko-psychologických služieb. Kolízny opatrovník sa snažil riešiť situáciu

medzi rodičmi a doviesť k ich dohode, avšak bezúspešne, nakoľko matka dieťaťa nemala záujem.
Kolízny opatrovník uviedol, že bude preto na základe všetkých zistených skutočností a najmä pohovoru
s mal. D. odporúčať striedavú starostlivosť. Pokiaľ matka v konaní namietala, že o tomto návrhu otca
nemožno konať pre nedostatok procesnej podmienky res iudicate, súd prvej inštancie zdôraznil, že vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých nie sú rozhodnutia súdov nemenné a aj sám Zákon

o rodine (§ 26) aj CMP (§121) predpokladajú zmenu rozhodnutí v týchto veciach, pokiaľ dôjde k zmene
pomerov, pričom zmenou pomerov je i vývoj vzťahových väzieb, potrieb dieťaťa a rôznych subjektívnych
i objektívnych okolností a vždy je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. V danej veci bolo
neodkladné opatrenie nariadené uznesením odvolacieho súdu ešte zo dňa 08.08.2018. Odvtedy sa
však vzťahy medzi účastníkmi a maloletým dieťaťom vyvíjali. Styk otca s maloletým sa realizoval len

striktne podľa nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletým, pretože
matka dieťaťa nie je ochotná umožniť styk otca so synom nad rámec uvedenej úpravy, čo odôvodňuje
školskou dochádzkou dieťaťa. Avšak ako sa javí z doposiaľ vykonaného dokazovania, táto úprava
styku maloletého s jeho otcom maloletému nepostačuje. Maloletý sa nedávno sám vyjadril v prospech
striedavej starostlivosti oboch rodičov, keď pred kolíznym opatrovníkom, a to dokonca v domácnosti

matky (z čoho možno vylúčiť jeho ovplyvnenie otcom krátko pred výsluchom) uviedol, že by chcel byť
týždeň s tatinom a týždeň s maminkou ako to bolo predtým; nebolo by mu smutno za maminkou, keby
bol u tatina. Je si vedomý, že zatiaľ si úlohy u tatina nerobia, ale vyjadril vôľu a ochotu sa pripravovať do
školy aj u tatina. Maloletý mal z minulosti zažitú istú formu striedavej starostlivosti, možno nie presne
po týždňoch, ale s rovnomerným rozložením trávenia času s oboma rodičmi, má rovnako rád oboch

rodičov, bol zvyknutý tráviť s otcom viac času ako je tomu teraz a z vyjadrenia dieťaťa sa javí, že ten
predchádzajúci model rovnakého trávenia času s oboma rodičmi, ktorý si už v minulosti vyskúšal, mu
viac vyhovuje. Javí sa, že teraz maloletý citovo stráda z nedostatku času tráveného s otcom, na ktorého
bol v minulosti viac zvyknutý a ako sa javí z výsluchu účastníkov na pojednávaní, v minulosti
pred rozchodom rodičov bol maloletý zvyknutý tráviť čas viac s otcom ako s matkou, otec

sa mu viac venoval, keď matka bola pracovne (dve práce, školenia a pod.) a osobne (nový priateľ) viac
zaneprázdnená ako otec a je teda prirodzené, že si maloletý vytvoril s otcom silný citový vzťah, teda
vzťah rovnocenný ako s matkou. Súd prvej inštancie uviedol, že z opakovaných vyjadrení dieťaťa s
časovým odstupom, ktoré sú uvedené v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 23.05.2018 (č.l.62 a č.l.64)
ako aj v správe zo dňa 04.01.2019 (č.l.118) vyplýva, že maloletý má rovnako rád oboch svojich rodičov,

teda nikoho z nich nepreferuje. Preto za daných okolností má súd za to, že je v záujme maloletého D.
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu najlepšieho záujmu dieťaťa je splnená aj podmienka
naliehavosti a neodkladnosti veci, a to z dôvodu, že terajšou úpravou nedostatočného kontaktu s otcom
maloleté dieťaťa citovo stráda a nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa citové

strádanie dieťaťa ešte predlžovalo a možno prehlbovalo, čo by nebolo v záujme dieťaťa a podľa názoru
súdu by nevyhovenie návrhu bolo dokonca v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pričom najlepší
záujem dieťaťa je prioritné hľadisko pre rozhodovanie súdu v akomkoľvek štádiu konania. Z doterajšieho
konania a postoja matky dieťaťa sa súdu javí, že matka presadzujúc si svoju predstavu ozáujme dieťaťa, nedostatočne prihliada k citovým potrebám dieťaťa a jeho želaniam. Na otázku súdu
matka sama uviedla, že ona sa so synom o tejto veci nerozprávala, ale uviedla, že syn je spokojný
tak ako to je. Neprihliadala ani na vyjadrenie maloletého pred kolíznym opatrovníkom, s ktorým bola

ona oboznámená, keď maloletý vyjadril svoje želanie v prospech striedavej
starostlivosti. A ani z tohto dôvodu, v záujme hlbšieho zistenia potrieb dieťaťa, nebola ochotná zúčastniť
sa poradenstva alebo konzultácii so psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb, čo jej
boloponúknuté.Pretosasúduprvejinštnaciejejpostojstriktneodmietajúcistriedavúformustarostlivosti,
ktorú si okrem iného želá aj maloleté dieťa, javí ako málo citlivý voči potrebám samotného maloletého

dieťaťa. S poukazom na doposiaľ osvedčené skutočnosti mal súd prvej inštancie
za to, že v záujme maloletého dieťaťa je nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia o zverení
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože sa javí, že matka bude využívať
všetky procesné prostriedky oddiaľujúce rozhodnutie vo veci, kedy už kolízny opatrovník v
správe zo dňa 04.01.2019 uviedol, že oni budú odporúčať striedavú osobnú starostlivosť. Vo veci bolo
pojednávanie odročené za účelom znaleckého dokazovania. Je teda zrejmé, že do rozhodnutia súdu

vo veci samej uplynie ešte pomerne dlhá doba a zotrvávanie maloletého D. v terajšej úprave, ktorá
dieťaťu nevyhovuje, pretože dieťa sa vyjadrilo v prospech striedavej starostlivosti, by bolo pre dieťa
nevyhovujúce, pretože dieťa citovo stráda z nedostatočného kontaktu s otcom. Preto súd
prvej inštancie vyhovel návrhu otca a nariadil navrhované neodkladné opatrenie, a to aj s prihliadnutím
na názor maloletého dieťaťa. Súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia môže byť prospešné

aj pre samotné znalecké dokazovanie, kedy si maloletý aj reálne vyskúša model striedavej starostlivosti,
v prospech ktorého sa maloletý sám nedávno vyjadril a znalec bude môcť posúdiť, či uvedená forma
starostlivosti dieťaťu aj reálne vyhovuje a je pre neho prospešná. Súd prvej inštancie konštatoval, že v
prípade, že by maloletému (nie matke) uvedený model počas jeho realizácie nevyhovoval, vždy bude
možnosť nariadené neodkladné opatrenie zrušiť postupom podľa § 363 CMP.

2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, založené na nesprávnom
právnom posúdení veci, čím uplatnila odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Ďalej uplatnila

aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP s poukazom na to, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP s tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Predovšetkýmpoukazovalanato,žesúdprvejinštancieužraznesprávnenariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov uznesením zo dňa 01.06.2018

č.k. 34P/222/2017-71, ktoré uznesenie Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 08.08.2018 č.k.
17CoP/39/2018-104 zmenil s poukazom na tú skutočnosť, že nepovažoval zvolený spôsob úpravy
práv k maloletému neodkladným opatrením formou striedavej starostlivosti za vhodný a ani v záujme
maloletého. Matka dôvodila tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
a súd prvej inštancie namiesto toho, aby vykonal rozsiahlejšie dokazovanie v zmysle intencií Krajského

súdu v Trenčíne vo veci doposiaľ neustanovil súdneho znalca. Mala za to, že súd prvej inštancie svojimi
neefektívnymi a nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré podľa jej subjektívneho názoru obchádzajú zákon a
sú v rozpore s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, spôsobuje vo veci zbytočné prieťahy.
Poukazovala na to, že súd prvej inštancie vychádza len z návrhu otca maloletého, z jeho subjektívnych,
ničím nepodložených tvrdení a zo sympatií súdu prvej inštancie voči otcovi maloletého, pričom nemal

žiadne skutočnosti ani len osvedčené, vychádzal z protichodných tvrdení rodičov, kedy nepochopiteľne
uvádza v odvolaním napadnutom uznesení len tvrdenia otca, resp. len skutočnosti vyznievajúce v jeho
prospech, ale reakciu matky na otcove lži už účelovo neuvádza. Svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že
sa mu „javí“. Súdu prvej inštancie vytýkala, že sa zahráva s osudom maloletého dieťaťa, kedy v dôsledku
opätovného nesprávneho rozhodnutia zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým

intervalom striedania, pričom v takomto intervale striedania, resp. v týždňovom odlúčení od matky ešte
nebol a takéto odlúčenie od matky ani nezvládne. Poukazovala na to, že maloletý od 01.09.2018 zahájil
povinnú školskú dochádzku, pričom otec maloletého si s maloletým od septembra 2018 ani jedenkrát
neurobil domácu úlohu. Namietala tvrdenia súdu prvej inštancie, resp. prevzaté subjektívne tvrdenia
otca maloletého o tom, že nie je ochotná umožniť styk otca nad rámec neodkladného opatrenia. V

tejto súvislosti poukazovala na to, že umožnila styk otcovi so synom aj nad rámec úpravy a naviac cez
prázdniny, keď syn nemal školské povinnosti, čo sa jej vrátilo tak, že otec na pracovisku rozprával, že
syna nemala kde dať a že jej to tak vyhovovalo. Otcovi umožnila počas choroby maloletého návštevu, i
jeho návštevu v domácom prostredí, poskytla mu náhradné termíny za jeho neuskutočnený styk počasjeho choroby, na ktoré tvrdenia súd prvej inštancie pozabudol. Pokiaľ sa jedná o údajné vyjadrenie
maloletého v prospech striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pred kolíznym opatrovníkom,
a to dokonca v domácnosti matky, súd účelovo použil len prvú časť vyjadrenia maloletého. Matka v

tejto súvislosti poukazovala na svoje vyjadrenie pred súdom prvej inštancie, že nikdy predtým nebola
situácia, že by bol maloletý týždeň v starostlivosti matky a týždeň v starostlivosti otca, takže sa nemôže
vyjadrovať, ako to bolo predtým. Uviedla, že otec s maloletým manipuluje, na výsluch ho pripravoval. V
minulosti si vyskúšali striedavú osobnú starostlivosť v intervale 2-3-2, nikdy nie s týždenným intervalom
striedania, táto forma starostlivosti sa neosvedčila. Pokiaľ sa súdu prvej inštancie javí, že maloletý citovo

stráda z nedostatku času stráveného s otcom, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko súd maloletého
nevypočul a kolíznemu opatrovníkovi nedal priestor na vyjadrenie na pojednávaní dňa 23.01.2019, svoj
pocit odvodil od úplne protichodných tvrdení účastníkov konania, kedy otec tvrdil, že bol s maloletým viac
času pred rozpadom vzťahu rodičov, čo matka poprela, ale súd prvej inštancie uveril otcovi maloletého.
Ďalej dôvodila, že správa kolízneho opatrovníka zo dňa 23.05.2018 bola súdu prvej inštancie známa, už
keď prvýkrát nesprávne neodkladným opatrením nariadil striedavú osobnú starostlivosť. V tejto správe

je výslovne uvedené, že maloletý si želá, aby bolo všetko zasa „normálne“, pričom „normálne“ definuje
tak, že chce, aby zasa bývali všetci spolu v 1 dome a mohol by tak byť s oboma rodičmi
každý deň. Pokiaľ sa súdu prvej inštancie javí, že matka si presadzuje svoju predstavu o záujme
dieťaťa a nedostatočne neprihliada k citovým potrebám dieťaťa a jeho želaniam, s takýmto tvrdením
matka nesúhlasí s poukazom na to, že maloletého nepodrobuje detailnému výsluchu o živote druhého

rodiča ako to robí otec maloletého, nemanipuluje ho a nenahovára ho na to, čo má hovoriť kolíznemu
opatrovníkovi, maloletého si nekupuje, má u nej jasné pravidlá. Matka vidí, že je maloletý spokojný, že
sa situácia od rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne upokojila, a to jej stačí. Uviedla, že maloletý sa
teší k otcovi každý druhý víkend ako aj v stredu, tento čas tam trávi rád, je to pre neho čas zábavy a
neobmedzeného hrania sa na X boxe a iných elektronických zariadeniach. Maloletý sa k otcovi viac ísť

nedožaduje, dokonca, keď mu otec telefonuje, odmieta s ním hovoriť. Od rozhodnutia krajského súdu
sa upokojil, v škole sa mu darí, a preto sa matka k takémuto necitlivému zásahu súdu prvej inštancie
do života maloletého formou striedavej osobnej starostlivosti bez náležitého vykonania riadneho,
dôkladnejšieho dokazovania stavia kriticky. K tvrdeniu súdu, že matka nebola ochotná sa zúčastniť
poradenstva alebo konzultácie psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR P.

uviedla, že práve na základe jej iniciatívy sa konali na tomto referáte konzultácie medzi matkou a
otcom maloletého, ktoré však k ničomu neviedli, preto odmietla iba opakované konzultácie na tomto
referáte. Striedavú osobnú starostlivosť s otcom skúšali po dobu dvoch mesiacov, táto nefungovala.
Matka vyslovila názor, že k riadnemu fungovaniu striedavej osobnej starostlivosti je potrebná funkčná
a slušná komunikácia rodičov, čo v danom prípade absentuje. Opakovane poukazovala na rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne v danej právnej veci, kedy už raz menil nesprávne rozhodnutie súdu
prvej inštancie o nariadení striedavej osobnej starostlivosti, keď sa jednalo o striedavú starostlivosť s
intervalom striedania 2-3-2 a maloletý ešte nenavštevoval základnú školu, nie tak radikálny zásah do
života prváčika základnej školy, ako je týždňové odlúčenie od matky, ktorá sa s ním ako jediná pripravuje
na školské vyučovanie. Matka mala za to, že nariadeným neodkladným opatrením Krajským súdom v

Trenčíne bol stanovený rozsah styku otca so synom tak, že sú zachované základné rodičovské práva
otca a touto úpravou nedochádza medzi maloletým a otcom k odcudzeniu a k pretrhnutiu vzájomných
citových väzieb. Vyjadrila presvedčenie o tom, že otec neosvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery,
t.j. že by bez tejto úpravy vzťahov hrozila ťažko napraviteľná ujma.

3. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia.
Vyslovil názor, že súd prvej inštancie postupoval v maximálnom záujme maloletého dieťaťa. Odmietal
akékoľvek obvinenia matky z údajného ovplyvňovania súdu a rovnako aj nesúhlasil s tvrdeniami matky
o zaujatosti súdu. Mal za to, že postoj matky k stretávaniu sa otca s maloletým nie je správny a nie je
v záujme dieťaťa. Matka bez relevantného dôvodu zamedzovala otcovi styk s maloletým mimo dovtedy

nariadených dní, pričom nie je zrejmé, na základe čoho sa takto veľmi usiluje o elimináciu stretávania sa
otca s maloletým D.. Poukazoval na to, že maloletý má s otcom výborný vzťah, otec sa vie o syna riadne
postarať, preto nie je zrejmé, prečo by mali byť jeho rodičovské práva takto obmedzené. Otec je rovnako
rodičom ako matka, pričom v domácnosti otca ani v jeho správaní neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali takto úzky styk otca so synom. Pokiaľ matka argumentuje skorším rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne, ktorý neodkladné opatrenie v rozsahu striedavej starostlivosti zmenil,
poukázal na to, že od toho času uplynulo 9 mesiacov, v rámci rodinno-právnych sporov je potrebné
skúmať jednotlivé atribúty konania neustále a je úlohou súdu reflektovať na súčasný stav konania
a najmä na potreby a záujmy maloletého s ohľadom na vývoj konania. Súd prvej inštancie správnevyhodnotil, že súdne konanie bude zdĺhavé a jeho ukončenie nie je možné predpokladať s ohľadom na
plánované znalecké dokazovanie. Pokiaľ by matka bola ochotná sa dohodnúť, nemuselo by sa viesť
toto zdĺhavé konanie a nemusel by do úpravy práv a povinností zasahovať súd neodkladným opatrením.

Matka sa vyjadruje o dieťati, ako keby bol jej majetkom, pričom úplne zabúda na to, že otec má
rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako ona. Matka sa sama rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti,
spôsobila odlúčenie rodičov, preto by mala dbať na to, aby týmto jej rozhodnutím bol maloletý syn čo
najmenej zaťažovaný a ovplyvňovaný v raste a rozvoji. Naopak, matka bezdôvodne zamedzuje otcovi
styk s dieťaťom (mimo stanovených dní). Taktiež nerešpektovala vykonateľné neodkladné opatrenie,

keď syna odviedla zo školy a odmietla ho dať otcovi, ktorý ho mal mať v dané dni v starostlivosti. S otcom
nekomunikovala, súdne rozhodnutie porušila. Poprel, že by syn nechcel s otcom telefonovať. Naopak,
matka synovi bráni v tom, aby sa s otcom telefonicky rozprával. V čase, keď je syn v jeho starostlivosti,
matka sa mu vôbec neozýva, netelefonuje mu. Otec vyslovil výhrady k tomu, že matka sa zdržiava v
byte svojho terajšieho partnera a maloletého vystavuje situácii, na ktorú nie je pripravený. V súčasnosti
styk otca so synom na základe neodkladného opatrenia prebieha bez problémov, syn je s otcom rád a je

spokojný. Dôvodil, že tak ako už niekoľkokrát prezentoval, má záujem, aby dieťa vyrastalo v zdravom,
pokojnom prostredí a napriek tomu, že sa životy rodičov rozdelili, nemusia sa zmeniť aj vzťahy rodičov
k dieťaťu. V súčasnosti sú vytvorené podmienky na realizáciu striedavej starostlivosti, obaja rodičia sú
schopní dieťa vychovávať, preto otec nerozumie postoju matky a jej snahe obmedziť stretávanie so
synom. Mal za to, že súd správne uskutočnil úkony smerujúce k ochrane práv a záujmov maloletého

dieťaťa a jeho vzťahu k rodičom.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vo veci sa uskutočnilo
dňa 23.01.2019 pojednávanie, pričom ako kolízny opatrovník maloletého doručil súdu prvej inštancie
správu z prešetrenia pomerov zo dňa 04.01.2019, v ktorej odporučil v tomto konaní zveriť maloletého

do striedavej osobnej starostlivosti. I keď samotné pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania, pridržiava sa v celom rozsahu uvedenej správy a jej záverov, domnieva sa, že
SOS nariadená neodkladným opatrením je v najlepšom záujme maloletého, preto odporučil uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a odvolanie matky zamietnuť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 64 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Ako vyplýva z ust. § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach,
ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategórie pokrývajúcej

záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným

spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených
listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie
(§ 329 CSP). Spočívajú v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.

16. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletého vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie, ktorým návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, dôsledne
odôvodnil. Zaoberal sa okolnosťami, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol ako dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a správne zistil, že predpoklady na jeho nariadenie sú dané. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP v celom

rozsahu poukazuje. Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd
dodáva:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý D. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí spolu

nežijú od januára 2018. Vo veci sa vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na návrh matky, ktorým sa domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti. Pojednávanie
vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 23.01.2019, bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodoval súd prvej
inštancie napadnutým uznesením, je už v poradí tretím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

v priebehu konania vo veci samej. Súd prvej inštancie založil v zásadnej časti svoje rozhodnutie,
ktorým vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na tom právnom závere, že
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, a to z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o
neodkladnom opatrení, ktoré bolo nariadené uznesením odvolacieho súdu dňa 08.08.2018, sa vzťahy
medzi účastníkmi a maloletým vyvíjali a úprava styku maloletého s jeho otcom maloletému nepostačuje.

Súdu prvej inštancie sa javilo, že maloletý citovo stráda z nedostatku času tráveného s otcom, na
ktorého bol v minulosti viac zvyknutý. Z opakovaných vyjadrení dieťaťa s časovým odstupom uvedených
v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 23.05.2018 a 04.01.2019 vyvodil, že maloletý má rovnako
rád oboch svojich rodičov, teda nikoho z nich nepreferuje, preto za daných okolností mal súd prvej
inštancie za to, že je v záujme maloletého D. nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý

zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu najlepšieho záujmu dieťaťa. Mal
za to, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa citové strádanie dieťaťa ešte
predlžovalo a možno prehlbovalo, čo by nebolo v záujme dieťaťa. V odôvodnení svojho rozhodnutia
súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci bolo pojednávanie odročené za účelom znaleckého
dokazovania, je teda zrejmé, že do rozhodnutia súdu vo veci samej uplynie ešte pomerne dlhá doba

a zotrvávanie maloletého D. v terajšej úprave, ktorá dieťaťu nevyhovuje, pretože dieťa sa vyjadrilo
v prospech striedavej starostlivosti, by bolo pre dieťa nevyhovujúce, pretože dieťa citovo stráda z
nedostatočnéhokontaktusotcom.Malzato,ženariadenieneodkladnéhoopatreniamôžebyťprospešné
aj pre samotné znalecké dokazovanie, kedy si maloletý aj reálne vyskúša model striedavej starostlivosti
a znalec bude môcť posúdiť, či uvedená forma starostlivosti dieťaťu aj reálne vyhovuje a je pre neho

prospešná.

18. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené, sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie. Napriek argumentácii matky dieťaťa uvedenejv odvolaní proti napadnutému uzneseniu aj odvolací súd považuje toto rozhodnutie, s ohľadom na
okolnosti danej veci, za vecne správne.

19. Pokiaľ matka namieta nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do striedavej
starostlivosti oboch rodičov, je povinnosťou súdu sa zaoberať predpokladmi na rozhodnutie súdu o
striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené a ktorými sú jednoznačne záujem
dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z

rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o
dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je nesporné, že
súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom. Musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Maloletý je vo veku X rokov, ocitol sa v situácii,
keď jeho rodičia, ku ktorým obom má veľmi dobrý vzťah, ukončili spolužitie a je zrejmé, že na túto
situáciu nebol dostatočne pripravený, preto je najmä na oboch rodičoch, aby maloletému pomáhali na
nové pomery sa adaptovať. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rodičia maloletého majú v

jeho živote prioritnú a nezastupiteľnú úlohu, avšak tomu musí zodpovedať aj ich prístup vo vzťahu k
maloletému dieťaťu.

20. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, článku 12 ods. 2, v zmysle § 38 ods. 1, 2 CMP, ako aj
§ 43 ods. 3 Zákona o rodine, povinnosťou súdu je pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým

deťom prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ktoré je schopné vyjadriť
samostatne svoj názor. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje buď prostredníctvom jeho zástupcu alebo
príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, sám výsluchom dieťaťa bez
prítomnosti rodičov, alebo nariadením znaleckého dokazovania.

21. V preskúmavanej veci z vykonaného pohovoru kolíznym opatrovníkom s maloletým dieťaťom
v neprítomnosti rodičov (Správa z prešetrenia pomerov o dňa 04.01.2019) nepochybne vyplýva
záujem dieťaťa byť v starostlivosti oboch rodičov, a to s rovnomerným rozložením takejto striedavej
starostlivosti.Jenesporné,žemaloletýmárádobidvochrodičovatúžibyťsobomarodičmirovnomerným
rozložením času. Aj keď samotné pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania, kolízny opatrovník maloletého považuje striedavú osobnú starostlivosť
nariadenú neodkladným opatrením v najlepšom záujme maloletého, z ktorého dôvodu aj navrhol
potvrdenie napadnutého uznesenia.

22. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa vzhľadom na záujem maloletého svojim správaním približovali

k stavu, aby určité riešenie bolo vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa. Aby opustili svoje egoistické
záujmy, každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že
dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti)
prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“
silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické

traumy po celý život (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.augustta 2010).
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd nemôže rezignovať na takýto spôsob výchovy už
vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí, prípadne, ak majú rodičia medzi sebou
nezvládnutú vzájomnú komunikáciu, najmä, ak je takýto nesúhlas ničím nedôvodný, resp. nemá vo
vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu. Ak rodičia deklarujú, že chcú svojmu dieťaťu len to najlepšie, mali

by podľa toho aj spolu komunikovať, a to práve v záujme maloletého, ktorý túži rovnaký čas tráviť s
každým z rodičov.

23. Vzhľadom na vývin situácie, ktorá nastala od predchádzajúceho rozhodnutia o neodkladnom
opatrení, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že obaja
rodičia sú pre deti dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie. Je však nutné mať na zreteli, že úprava
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to aj neodkladným opatrením, ak rodičia žijú oddelene,
sa určuje kvôli maloletému v záujme jeho dobra a osobnej vôle a nie kvôli rodičom.24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nie je účelom neodkladného opatrenia vyriešiť všetky sporné
okolnosti danej veci, ani vykonávať dokazovanie, ako sa mylne domnieva matka, hodnotiť dôkazy a

už vôbec nie bez vykonaného dokazovania hodnotiť pravdivosť alebo dôvodnosť tvrdení účastníkov
konania. Takýto postup súdu je možný len v konaní vo veci samej, kde súd bude vykonávať dokazovanie
navrhnuté účastníkmi konania, prípadne i sám vykoná dôkazy podľa svojej úvahy. Tieto vyhodnotí, každý
dôkaz samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci samej podľa zistenia skutkového
stavuvovecirozhodne.Zobsahuspisunepochybnevyplýva,žesúdprvejinštancieodročilpojednávanie

vo veci samej práve z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Avšak v prípade, ak budú rodičia
neustále podávať návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, bude sa rozhodovanie vo veci samej
odďaľovať, ktorá skutočnosť nebude v prospech účastníkov konania, a to predovšetkým maloletého
dieťaťa.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že predmetné neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a

nakoľko bolo nariadené v priebehu konania vo veci samej, bude platiť najneskôr do času, kedy súd vo
veci samej rozhodne.

26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne potvrdil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.