Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010769.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému npráp. Bc. S. U., nar. X.X.XXXX v Y.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm.h) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. mája 2019 odvolanie obžalovaného
podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2018, sp. zn. 3T/68/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného npráp. Bc. S. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2018, sp. zn. 3T/68/2017 bol obžalovaný
npráp. Bc. S. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
15.12.2016 v čase o 21.32 hodine počas služby v Trenčíne na ulici H. číslo X v objekte Obvodného

oddelenia Policajného zboru Trenčín pred miestnosťou číslo 137 (miestnosti pre zadržané osoby), po
tom čo poškodený S. K. nereagoval na jeho opakované výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané
osoby, tohto slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou do oblasti hrudníka udrel, chcel prinútiť,
aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby, na čo poškodený padol do tejto miestnosti, na ktorej
boli otvorené dvere na chrbát a temeno hlavy v dôsledku narušenia stability zapríčinenej prítomnosťou
známok opitosti, čím poškodenému spôsobil zranenia, a to zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu

výbežku záhlavovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, krvácanie pod pavúčnicu v oblasti čelových lalokov
mozgu a spánkového laloka vľavo, krvácanie pod mozgové obaly v oblasti ľavého spánkového laloku
vľavo plášťového charakteru a pomliaždenie v ľavom čelovom laloku mozgu vľavo, ktoré si vyžiadali
hospitalizáciu vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, pričom došlo k poškodeniu pre život dôležitého orgánu
(mozgu) a v dôsledku poranení bol poškodený S. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. Y., prechodne W. O., Y., L. XX závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu

42 dní a viac.

Za to bol odsúdený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j) Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona za použitia § 56 odsek 2 Trestného
zákona na peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) Eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona okresný
súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej
lehote včas podaným odvolaním napadol obžalovaný npráp. Bc. S. U., ktorý v rozsiahlom písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých
jeho výrokoch s poukazom na to, že považuje napadnutý rozsudok súdu I. st. za nesprávny, založený

na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a v
nadväznosti na to aj na nesprávnom posúdení splnenia zákonných podmienok na uznanie vinyobžalovaného z konania ustáleného vo výroku o vine tohto rozsudku. Zároveň obžalovaný poukazuje
na to, že súd I. st. upravil popis skutku oproti jeho popisu v uznesení o vznesení obvinenia zo
dňa 25.1.2017 ako aj v obžalobe zo dňa 22.5.2017, hoci podľa obžalovaného po podaní obžaloby

na hlavnom pojednávaní nevyplynuli z vykonaného dokazovania žiadne také nové skutočnosti, ktoré
by takúto úpravu popisu skutku opodstatňovali. Z popisu skutku v uznesení o vznesení obvinenia
vyplýva, že obžalovanému bolo kladené za vinu, že po tom, čo poškodený nereagoval na opakované
výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané osoby, tomuto obžalovaný narazil rukou do hrudníka,
na čo poškodený padol do miestnosti č. 137 na chrbát a temeno hlavy, v dôsledku narušenia stability

zapríčinenej prítomnosťou známok opitosti, čím mu spôsobil zranenia podľa znaleckého posudku č.
4/2017. Popis skutku v obžalobe je totožný s jeho popisom v uznesení o vznesení obvinenia. Naproti
tomu z popisu skutku vo výroku o vine napadnutého rozsudku súdu I. st. vyplýva, že obžalovaný po tom,
čo poškodený nereagoval na jeho opakované výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané osoby, tohto
slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou do oblasti hrudníka udrel, chcel prinútiť, aby vošiel do
miestnosti pre zadržané osoby, na čo poškodený padol do tejto miestnosti, na ktorej boli otvorené dvere

na chrbát a temeno hlavy v dôsledku narušenia stability zapríčinenej prítomnosťou známok opitosti,
čím mu obžalovaný spôsobil ďalej popísané zranenia. Teda súd I. st. z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní vyvodil skutkový záver o tom, že obžalovaný mal udrieť poškodeného do oblasti
hrudníka (a teda nielen naraziť rukou do hrudníka) slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou v
snahe prinútiť poškodeného, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby. Podľa obžalovaného však na

hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden taký dôkaz, ktorý by takúto zmenu v popise konania
obžalovaného opodstatňoval a umožňoval. Obžalovaný sa od počiatku trestného konania v tejto veci
bráni tým, že on poškodeného žiadnym spôsobom neudrel ani nesotil v snahe prinútiť poškodeného,
aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby, ale poškodeného len doprevádzal z WC cez chodbu
do miestnosti pre zadržané osoby, na ktorej boli otvorené dvere a keď sa poškodený postavil pred

takto otvorené dvere do tejto miestnosti chrbtom otočený do tejto miestnosti a z takejto polohy sa v
rámci jeho nerovnováhy zapríčinenej vysokým stupňom opitosti začal pohybovať svojim telom dopredu
smerom na obžalovaného, tak tento v snahe zabrániť pádu poškodeného dopredu predostrel pred
seba svoju pravú ruku s otvorenou dlaňou, ktorou len vytvoril prekážku na zamedzenie takémuto
očakávanému ďalšiemu pohybu tela poškodeného, od ktorej sa potom poškodený v dôsledku jeho

celkovej nestability zapríčinenej vysokým stupňom opitosti odrazil do protipohybu smerom dozadu a
len v dôsledku toho spadol do miestnosti pre zadržané osoby takým spôsobom, ako to vyplynulo aj
z prehratého DVD záznamu zachytávajúceho pohyb tela poškodeného až do jeho konečnej polohy
po páde. Podľa obžalovaného takáto jeho obrana nebola žiadnym dôkazom vyvrátená a naopak
viacerými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania pri ich správnom a

komplexnom vyhodnotení bola preukázaná. Predovšetkým je nesporné, že poškodený S. K. bol v čase
posudzovaného skutku v silnom stupni opitosti a nejavil len známky opitosti ako to ustálil nedôvodne súd
I. st. Táto jednoznačná skutočnosť vyplýva jednak zo záznamov o dychových skúškach, ktoré boli u tohto
poškodeného vykonané dňa 15.12.2016 a jednak z prepúšťacej správy FN Trenčín, klinika úrazovej
chirurgie zo dňa 20.12.2016, podľa ktorej bola hladina alkoholu v krvi poškodeného až 3,49 promile.

Súd I. st. sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou vierohodnosti
výpovede poškodeného ako svedka na hlavnom pojednávaní, kde tento uviedol, že si pamätá ako sa
nachádzal na OO PZ, pýtal sa na toaletu a následne bol napadnutý zo strany obžalovaného, ktorý do
neho strčil do hrudníka bez príčiny a že vypil asi dve deci repáku, pričom bol schopný auto riadiť sám
a sám sa aj pohyboval a určite sa nemohol potknúť o prah dverí a obžalovaný ho sotil a on padol do

miestnosti. Ten istý poškodený ako svedok totiž v prípravnom konaní pri jeho výsluchu po vznesení
obvinenia najskôr uviedol, že si pamätá, že dňa 15.12.2016 bol v cele policajného zaistenia, pýtal sa
na záchod a vrátil sa zo záchoda a pamätá si to, že obžalovaný ho udrel a on spadol na zem a ďalej
si nepamätá a po upozornení, že v jeho predošlej výpovedi po začatí trestného stíhania vo veci dňa
19.12.2016 uviedol, že si pamätá iba to, že dňa 15.12.2016 vo večerných hodinách ho zastavili nejaké

civilné osoby, ale nepamätá si ako, nakoľko bol opitý a že to boli asi stopári, ktorí privolali hliadku polície
a tá ho niekde zobrala a odvtedy si nepamätá kde ho odviezli, kde bol, čo tam robil a že na otázku,
kto mu spôsobil zranenie uviedol, že to nevie, tento svedok uviedol, že v polovičke januára 2017 bol
za ním nejaký policajt z kriminálky z Dubnice nad Váhom a povedal mu, že je to na kazete nahraté
a že majú kazetu a všetko. Zároveň poškodený ako svedok pri jeho výpovedi po vznesení obvinenia

dňa 15.3.2017 výslovne uviedol na otázku, či si pamätá ako došlo k jeho zraneniu, že toto si nepamätá
a na ďalšiu otázku, či si pamätá na okolnosti od jeho zadržania hliadkou polície na mieste, kde bolo
odstavené jeho vozidlo do okamihu, kedy sa prebral v nemocnici uviedol, že toto si nepamätá. Ak potom
tento poškodený ako svedok na hlavnom pojednávaní uvádzal konkrétne skutočnosti o tom, ako malodôjsť k jeho pádu do miestnosti pre zadržané osoby a čo tomuto predchádzalo, tak takáto jeho výpoveď
sa javí ako celkom nehodnoverná a rovnako tak sa javí jeho vysvetlenie v rámci odstránenia rozporov
medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, v rámci ktorého uviedol, že sa

mu časom vrátila pamäť, pričom v čase výsluchu v prípravnom konaní po dvoch troch dňoch si ešte
nič nepamätal. Súd I. st. sa napriek týmto skutočnostiam zjavnou nehodnovernosťou takejto svedeckej
výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní nezaoberal. K svedeckej výpovedi poškodeného na
hlavnom pojednávaní nie je však možné z týchto dôvodov podľa obžalovaného vôbec prihliadať pre jej
úplnú nehodnovernosť. Pokiaľ ide o dôkazy, na ktorých súd I. st. v rozhodujúcej miere založil svoj záver o

vine obžalovaného, a to svedeckú výpoveď npráp. V. E., DVD záznam z miestnosti pre zadržané osoby
a znalecký posudok č. 4/2017 znalca MUDr. Z. Y., tak ani z týchto podľa obžalovaného nevyplývajú
také skutočnosti, ktoré by pri komplexnom hodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, umožňovali urobiť nepochybný a jednoznačný záver o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o
svedeckú výpoveď V. E., súd I. st. poukázal na to, že túto vyhodnotil v celom rozsahu za vierohodnú a
objektívnu, pričom tento svedok videl ako obžalovaný bez použitia akéhokoľvek náprahu udrel malou

intenzitou, a to niečo medzi sotením a úderom, poškodeného do oblasti hrudníka otvorenou dlaňou
z dôvodu, aby tento uposlúchol jeho výzvu a že podľa názoru svedka mohlo byť dôvodom konania
obžalovaného aj to, že si myslel, že ho ide poškodený napadnúť, kde súd I. st. zároveň poukázal na to,
že takýto možný motív konania obžalovaného bol vylúčený samotným obžalovaným. K tejto svedeckej
výpovedi obžalovaný uvádza, že súd I. st. hodnotil výpoveď tohto svedka izolovane

od ostatných dôkazov a teda neobjektívne a že záver o vierohodnosti a objektívnosti tejto výpovede v
celom rozsahu nie je správny. Súd I. st. vôbec neprihliadol k listinnému dôkazu, ktorým je úradný záznam
vyhotovený dňa 15.12.2016 o 21.32 hod. a podpísaný aj npráp. V. E., ako aj obžalovaným a npráp. Bc.
Y. I.. Podľa tohto úradného záznamu malo byť obžalovaným a npráp. V. E. vysvetlené poškodenému, že
o tom, či pôjde domov rozhodne poverený policajt alebo prokurátor a že následne mu bolo oznámené,

že do tej doby musí počkať v miestnosti pre zadržané osoby, čo poškodený pochopil s nadávaním
a namiesto toho, aby sa otočil a vstúpil do miestnosti čelom, tak začal do predvádzacej miestnosti
cúvať na čo sa potkol o prah dverí alebo o vlastnú nohu, čo spôsobilo jeho nekontrolovateľný pád vzad
horeznak a že tomuto jeho pádu sa obžalovaný ešte snažil zabrániť a zachytiť ho pravou rukou, čo už
nestihol a poškodený spadol chrbtom k zadnej stene predvádzanej miestnosti. Súd I. st. sa pri hodnotení

vierohodnosti svedeckej výpovede V. E. na hlavnom pojednávaní nezaoberal vôbec tým, prečo tento
svedok neskôr vo svojej výpovedi uvádzal iné skutočnosti ako vyplývajú z tohto úradného záznamu,
ktorý svedok bezprostredne po posudzovanom incidente podpísal v rámci plnenia svojich služobných
povinností, pričom táto skutočnosť výrazne záver o vierohodnosti tohto svedka narúša. Bez ohľadu na
to aj tento svedok výslovne potvrdil, že poškodený bezprostredne pred jeho pádom do miestnosti pre

zadržané osoby balancoval, teda svojim telom sa pohyboval opakovane dopredu a dozadu a že teda
sa nakláňal aj ku obžalovanému aj
od neho. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 15.3.2017 tento svedok na výslovnú otázku
obhajcu obžalovaného, či môže jednoznačne uviesť, či videl pohyb ruky obžalovaného
len smerom pred telo poškodeného, alebo aj smerom proti jeho telu, odpovedal, že nevie to presne

uviesť. Teda podľa názoru obžalovaného z výpovede tohto svedka nevyplynuli presvedčivo také
skutočnosti, ktoré by jednoznačne preukazovali konanie obžalovaného, z ktorého bol tento napadnutým
rozsudkom súdu I. st. uznaný vinným. Pokiaľ ide o DVD záznam z miestnosti pre zadržané osoby,
ktorý bol jeho prehratím na hlavnom pojednávaní oboznámený, obžalovaný sa vôbec nestotožňuje so
záverom súdu I. st., že z rýchlosti pohybu

tela poškodeného pri jeho páde do tejto miestnosti by bolo možné usúdiť na to, že tento musel
byť do tejto miestnosti sotený či iným spôsobom vtlačený. K tomuto dôkazu obžalovaný uvádza, že
kamera, ktorá pohyb tela poškodeného pri páde zachytila, sa zapína automaticky po zaznamenaní
pohybu v miestnosti pre zadržané osoby, pričom ide o technický záznam, z ktorého bez vykonania
prípadnej znaleckej analýzy nemožno vôbec len jeho prehratím objektívne usudzovať na rýchlosť pádu

poškodeného a už tobôž nie na príčinu jeho pádu a preto takýto záver súdu I. st. bez znaleckej analýzy
tohto záznamu je len celkom subjektívny
a nemožno na ňom preukázanie akéhokoľvek konania zo strany obžalovaného voči telu poškodeného
zakladať. Tento záznam vôbec nevylučuje možnú príčinu pádu poškodeného v dôsledku jeho
prepadnutia cez prah dverí, či zakopnutia o vlastnú nohu tak, ako to vyplýva z už uvádzaného úradného

záznamu zo dňa 15.12.2016. Napokon pokiaľ ide o znalecký posudok č. 4/2017 znalca MUDr. Z. Y.,
tak tento tak isto vôbec nevylučuje priebeh skutkového deja tak, ako ho popisuje obžalovaný, pričom
vyjadrenie znalca v znaleckom posudku o tom, že je toho názoru, že pád poškodeného nebol spôsobenýzakopnutím o prah vo dverách miestnosti, treba hodnotiť v kontexte s výpoveďou tohto znalca zo dňa
23.3.2017,
z ktorej vyplynulo, že k takémuto záveru znalec dospel len na základe toho, že ani v jednej z výpovedí,

ktoré mal znalec k dispozícii nevyplývalo, že poškodený mal cúvať smerom dozadu a zakopnúť o prah
dverí a po tomto spadnúť. Obžalovaný totiž tvrdí, že svoju pravú ruku s otvorenou dlaňou predostrel pred
telo poškodeného práve v okamihu, kedy sa poškodený v rámci jeho balansovania dopredu a dozadu
v dôsledku vysokého stupňa opitosti začal nakláňať smerom na telo obžalovaného a že tak urobil len
v snahe zabrániť pádu poškodeného

smerom na obžalovaného a bez akéhokoľvek zámeru prinútiť takýmto spôsobom obžalovaného, aby
vošiel do miestnosti pre zadržané osoby a teda ho tam takýmto spôsobom
fakticky sotiť. Práve takéto konanie znalec MUDr. Z. Y. pripustil a popísal ako možnú
reakciu obžalovaného na obavu z toho, že dôjde k napadnutiu či pádu inej osoby (poškodeného) na jeho
telo. To, či už to obžalovaný vnímal ako hrozbu pádu poškodeného na
jeho telo alebo ako hrozbu jeho napadnutia zo strany poškodeného, je už len subjektívnym hodnotením

veci, kde znalec MUDr. Z. Y. pripustil obe tieto alternatívy a kde svedok
V. E. uvažoval o možnom vnímaní takéhoto stavu obžalovaným ako jeho napadnutie zo strany
poškodeného. Súd I. st. pri hodnotení možného motívu konania obžalovaného vôbec neprihliadol ani
na skutočnosti, ktoré vyplynuli z listinných dôkazov a ktoré sa týkajú hodnotenia obžalovaného ako
príslušníka polície, kde z týchto nevyplynul jediný poznatok o tom, že by obžalovaný kedykoľvek počas

plnenia služobných povinností použil násilie či akýkoľvek iný nezákonný postup voči osobám, proti
ktorým vykonával služobné zákroky a naopak kde z týchto vyplynulo, že obžalovaný je nekonfliktný a
pri služobných zákrokoch postupuje uvážlivo a racionálne a v medziach zákona a nevyvoláva konfliktné
situácie. Z týchto dôvodov podľa obžalovaného nedošlo jeho konaním k naplneniu znakov skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom súdu I. st. uznaný vinným a

odsúdený a preto obžalovaný považuje takýto rozsudok súdu I. st. za nesprávny a podľa obžalovaného
za daného dôkazného stavu a pri dôslednom rešpektovaní trestnoprávnej zásady vyplývajúcej z
ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej je pochybnosti ohľadom viny potrebné hodnotiť v prospech
obžalovaného, bolo potrebné, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený v zmysle § 285 písm. a)
Tr. por., pretože nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zo všetkých vyššie

uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. st. v celom rozsahu podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr. por. zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 888/16/3309-20 zo dňa 22.5.2017
na základe § 285 písm. a) Tr. por. oslobodí.

Poškodený S. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prostredníctvom svojej
splnomocnenkyne poukázal na to, že rozsudok okresného súdu považuje za správny, zákonný,
dostatočne odôvodnený, presvedčivý a zodpovedajúci dôkazom vykonaným v prejednávanej trestnej
veci a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, vyjadreným v napadnutom
rozsudku, navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného Bc. S. U. podľa § 319 Tr.por. zamietol ako

nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 30. januára 2019,

vykonal dňa 28. mája 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného npráp. Bc. S.
U. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
27. novembra 2018 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu
veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2
ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje

skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného npráp. Bc. S. U., ale predovšetkým
o usvedčujúce svedecké výpovede predovšetkým samotného poškodeného S. K., npráp. V. E., ale
čiastočne tiež i Bc. Y. I., pretože s týmito usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami korešpondujú aj
ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to konkrétne predovšetkým závery znaleckých posudkov znalca zodboru zdravotníctva a farmácie, chirurgie - traumatológie MUDr. Z. Y., znalca z odboru zdravotníctva a
farmácie, súdneho lekárstva S.. Z. H. a záznam DVD nosiča s obrazovým záznamom z OO PZ Trenčín
zo dňa 15.12.2016, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne

pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Tieto dôkazy jednoznačne vyvrátili
ťažisko obrany obžalovaného, ktorá spočívala v tom, že po tom, ako sa poškodený S. K. zapotácal
smerom na jeho osobu, obžalovaný si myslel, že na neho padne a inštinktívne vystrúc pred seba pravú
ruku dlaňou k poškodenému, pritom bez vyvinutia akejkoľvek sily, poškodený sa odrazil od jeho ruky a
spadol. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom

rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného prednesené na
hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, s ktorými však
naopak v celom rozsahu korešpondovali usvedčujúce už spomenuté svedecké výpovede predovšetkým
svedka npráp. V. E., spomenutý DVD nosič s obrazovým záznamom z 15.12.2016 a závery obidvoch
znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal
a že ho spáchal obžalovaný npráp. Bc. S. U.. Odvolacie námietky obžalovaného (pritom veľmi podrobné

a rozsiahle) vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného npráp. Bc. S. U. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h)

Trestného zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Krajský súd pritom taktiež zistil, že obžalovaný porušil
predovšetkým aj ustanovenie § 8 ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ktoré ukladá policajtovi
pri vykonávaní služobnej činnosti povinnosť dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú
a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný

zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou
činnosťou. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho
obhajobných námietok prednesených už v konaní pred okresným súdom a s ktorými sa súd prvého

stupňa dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval
za opodstatnené. V podrobnostiach preto poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými
sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o peňažnom treste a
eventuálnom náhradnom treste odňatia slobody. Peňažný trest uložený obžalovanému podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 157 ods.2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm.j) Trestného zákona
s poukazom na § 38 ods.2, ods.3 a ods.8 Trestného zákona a za použitia § 56 ods.2 Trestného zákona
vo výške 600 (šesťsto) eur s ustanoveným eventuálnym náhradným trestom odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov v zmysle § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy
z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený peňažný trest v takto

stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine a peňažnom treste a eventuálnom náhradnom treste odňatia slobody, preto odvolacie
námietky obžalovaného neakceptoval.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplneniedôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obžalovaného sa súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na

základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
npráp. Bc. S. U. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.