Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108207922
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108207922.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne E. Š., F.. XX.X.XXXX,
T. Z. XX, H., zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26,
proti žalovanej: E.. I. T. - R., T. P., D. XX, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. novembra 2016 č.k. 40C/67/2008 - 653 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 4.079,82 EUR od 26.3.2008 do

zaplatenia a 9,5 % úrok z omeškania zo sumy 4.173,88 EUR od 28.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, že štát nemá právo na náhradu trov konania v rozsahu 59 % a že
žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v rozsahu 41 % trov štátu.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne o zaplatenie istiny 8.253,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške

7 % zo sumy 1.529 EUR od 31.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % zo sumy 2.059,42 EUR od
31.12.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 1.977,44 EUR od 31.12.2008 do zaplatenia, vo
výške 9 % zo sumy 1.371,24 EUR od 31.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 1.316,60
EUR od 31.12.2010 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenie za obdobie od 1.4.2006
do 31.12.2010, ktorú žalobkyňa odôvodňovala tvrdením, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
22/176 nehnuteľnosti v kat. území H., Z. P. Z., Z. H. zapísaných na LV č. XXXX o celkovej výmere 15

308 m2, parc. reg. E KN č. XXX/X o výmere 12 377 m2 a parc. registra E KN č. XXX/XX o výmere 2
931 m2, podiel žalobkyne predstavuje výmeru 1 913,5 m2, pričom na častiach parcely registra E KN
č. XXX/X (časť parciel registra C KN č. XXX/XX I. Č.. XXX/XX) sú umiestnené stavby vo vlastníctve
žalovanej, sklad na LV č. XXXX, H.. Č.. XXX/XX J.. Č.. XX P.. Ú. H. a ošipáreň LV č. XXXX H.. Č..
XXX/XX J.. Č.. XX kat. územie H.. Parcely, na ktorých sa nachádza areál ranča žalovanej, ktorá je
fyzickou osobou podnikateľkou a vyvíja podnikateľské aktivity, nie je vo vlastníctve žalovanej. Poukázal

i na tvrdenie žalobkyne, že žalovaná od založenia predmetného ranča využíva parcely v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a za užívanie neposkytuje žiadnu finančnú odplatu. Ranč vznikol v roku 1997
aposkytujeodplatnepohostinskéslužby,ubytovacieslužby,jazdeckúškolu,organizovanieprímestských
jazdeckých táborov pre deti, organizovanie a poskytovanie priestorov pre športy ako airsoft a paintball.
Skladvyužívažalovanáakokrytújazdiareňapriestoryošipárneslúžiapreubytovacieslužby.Okremtoho
žalovaná realizovala vlastnú výstavbu - prístavbu k ošipárni, ktorú využíva na svoje súkromné potreby

a býva v nich. Celý areál ranča je oplotený, žalobkyňa má obmedzený, takmer znemožnený prístup k
svojmu vlastníctvu. Žalovaná ornú pôdu a trvalý trávnatý porast nepoužíva iba na poľnohospodárskeúčely, vykonáva podnikateľskú činnosť realizovaním činností, ktoré nie sú považované za činnosti na
poľnohospodárske účely.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol potom, ako svojim rozsudkom zo dňa
17.12.2014 č.k. 40C/67/2008-554 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 8.253,70 EUR a úrok z
omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.524,81 EUR od 31.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 4,19 EUR
od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % zo sumy 2.053,78 EUR od 31.12.2007 do zaplatenia a zo
sumy 5,64 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 1.972,04 EUR od 31.12.2008 do

zaplatenia a zo sumy 5,40 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 1.367,48 EUR od
31.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 3,76 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy
1.312,49 EUR od 31.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 3,61 EUR od 1.1.2011 do zaplatenia, v časti
prevyšujúcej istinu 8.253,70 EUR konanie zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol a Krajský súd v
Košiciach rozsudkom zo dňa 4.5.2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.12.2014
vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdenej istiny a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti

prisúdeného úroku z omeškania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie, ktorý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2016.

4. Predmetom konania po čiastočnom potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie čo do istiny tak zostalo
príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania.

5. Po vrátení veci a vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie posúdil okamih omeškania žalovanej s
vydaním bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2, § 563, §
517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 10a a § 10c nariadenia vlády SR č 87/1995 Zb.
v platnom znení, § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 31. decembra 2008, § 3 nar. vl. SR č 87/1995

Zb. v znení do 1.2.2013, a dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
doručenie výzvy zo dňa XX.X.XXXX na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.4.2006 do
17.3.2008, keďže síce predložila výzvu na zaplatenie nájomného za obdobie do XX.X.XXXX a podací
lístok, nevedela však preukázať faktické doručenie výzvy žalovanej. Dôvodil, že vzhľadom na fakt, že za
obdobie od 1.4.2006 do 31.3.2008 si žalobkyňa uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobe

zo dňa 1.4.2008, považoval za okamih doručenia výzvy vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.4.2006
do 31.3.2008 deň doručenia žaloby žalovanej, t.j. deň 7.8.2008. Z uvedeného vyvodil, že nasledujúci
deň 8.8.2008 sa stala pohľadávka žalobkyne voči žalovanej za predmetné obdobie splatná, nesplnením
dlhu dňa 8.8.2008 sa žalovaná dostala nasledujúci deň do omeškania, preto vznikol žalobkyni nárok
na úrok z omeškania za obdobie od 1.4.2006 do 31.3.2008 odo dňa 9.8.2008 a to zo sumy priznaného

bezdôvodného obohatenia za rok 2006 od 1.4.2006 do 31.12.2006 vo výške 1.529 EUR, za celý rok
2007 v priznanej výške 2.059,42 EUR a za rok 2008 za 91 dní t.j. od 1.1.2008 do 31.3.2008, (január 31
dní, február 29 dní, marec 31 dní), bezdôvodné obohatenie za 1 deň roka 2008 činí 5,40 EUR t.j. za rok
2008 491,40 EUR, spolu za obdobie od 1.4.2006 do 31.3.2008 zo sumy 4.079,82 EUR. Ďalej uviedol,
že žalobkyňa za obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2010 doručenie výzvy preukázať nevedela, preto súd

považoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia doručenie návrhu na pripustenie rozšírenia
žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.4.2008 do 31.12.2010, ktoré bolo žalovanej doručené
dňa 26.7.2011, nasledujúci deň 27.7.2011 sa stala pohľadávka žalobkyne splatná, nesplnením v lehote
splatnosti dňa 27.7.2011 sa žalovaná dostala do omeškania dňa 28.7.2011 a žalobkyni vznikol nárok na
úrok z omeškania odo dňa 28.7.2011 zo sumy 4.173,88 EUR, (alikvotná časť bezdôvodného obohatenia

za rok 2008 priznaná vo výške 1.977,44 EUR mínus alikvotná časť od 1.1.2008 do 31.3.2008 za 91
dní 491,40 EUR) a bezdôvodné obohatenie za rok 2009 1.371,24 EUR a za rok 2010 1.316,60 EUR.
Žalovanú tak zaviazal zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 4.079,82 EUR od
26.3.2008 do zaplatenia a 9,5 % úrok z omeškania zo sumy 4.173,88 EUR od 28.7.2011 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Dôvodil, že obe strany sporu mali vo
veci len čiastočný úspech, pričom žalobkyňa mala úspech v pomere 41 % a žalovaná v pomere 59 %,
(priznaná suma 8.253,70 EUR, uplatnená 20.325 EUR) a keďže pomer úspechu a neúspechu oboch
sporných strán bol porovnateľný, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

7. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd aplikáciou č. 4 ods. 1 a 2 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 148 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.6.2016, § 253 ods. 2 a 3 CSP, § 255
ods. 2 CSP a priznal štátu trovy konania, ktoré platil proti žalovanej, ktorá bola neúspešná v pomere 41% s tým, že o výške náhrady trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. CSP. Dodal, že nepriznal právo
na náhradu trov konania štátu proti žalobkyni, lebo žalobkyni bolo za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku liberalizovalo takéhoto účastníka od náhrady trov štátu.

8. Žalovaná dňa 3.1.2017 doručila súdu prvej inštancie podanie zo dňa 28.12.2016, označené ako
odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/67/2008 - 653 zo dňa 10. novembra 2016.

9.OkresnýsúdKošiceIuznesenímzodňa12.1.2017č.k.40C/67/2008-665uložilžalovanej,abyvlehote
10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnila podanie zo dňa 28.12.2016, doručené súdu dňa 3.1.2017,
označené ako „odvolanie“, a aby uviedla, čoho sa ako odvolateľka domáha (odvolací návrh), predložila
súdu doplnené podanie v potrebnom počte rovnopisov (aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá
strana sporu dostala jeden rovnopis s tým, že ak nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jej trovy). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že podanie žalovanej označené ako
odvolanie nespĺňa všetky náležitosti stanovené v ustanoveniach § 363, § 125 ods. 3, § 127 ods. 1 a 2
CSP, preto žalovanú v súlade s § 373 ods. 1 CSP vyzval, aby chýbajúce náležitosti svojho odvolania
doplnila s poučením o následkoch neodstránenia vád a súčasne žalovanú poučil podľa § 160 ods. 2
CSP o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

10. Uznesenie súdu zo dňa 12.1.2017 s výzvou na odstránenie vád odvolania bolo doručené žalovanej
do vlastných rúk dňa 27.2.2007, o čom svedčí doručenka na č.l. 669 súdneho spisu.

11. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podaniu žalovanej označenému ako odvolanie navrhla odvolanie
žalovanej odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu

podaného odvolania žalovanej, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie
konanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d)
CSP, lebo odvolanie žalovanej neobsahuje obsahové náležitosti riadneho odvolania podľa § 363 CSP,
keďže žalovaná napriek písomnej výzve súdu prvej inštancie svoje odvolanie nedoplnila a vady svojho
odvolania neodstránila.

14. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná dňa 3.1.2017 doručila súdu prvej inštancie podanie zo dňa
28.12.2016, označené ako odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/67/2008 - 653
zo dňa 10. novembra 2016. Žiadne skutkové a právne dôvody, ani odvolacie dôvody a ani odvolací

návrh toto podanie žalovanej neobsahuje. Správne preto súd prvej inštancie vyvodil, že takto podané
odvolanie žalovanej neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je z neho zrejmé, v akom rozsahu
žalovaná napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napadá, ako ani to, čoho sa žalovaná domáha a ako
navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť. Správne nato súd prvej inštancie postupoval, ak uznesením zo
dňa 12.1.2017 č.k. 40C/67/2008-665 uložil žalovanej, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia

žalovaná odstránila vady odvolania zo dňa 28.12.2016, pričom správne súčasne žalovanú poučil o
následkoch neodstránenia vád odvolania ako i podľa § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta a o
možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.18. Za stavu, ak v posudzovanom spore žalovaná doručila súdu podanie označené ako odvolanie, ktoré
neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti a napriek riadnej písomnej výzve súdu žalovaná na riadne
jej doručenú výzvu súdu nereagovala a vady svojho odvolania neodstránila, pričom pre tieto nedostatky

niejemožnévodvolacomkonanípokračovať,odvolaciemusúduneostávaloiné,lenodvolaniežalovanej
podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku
1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec al

ebočlen,ktorýzaňukonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,c)dovolateľvsporoch
sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpenýosobouzaloženoualebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).