Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714214043.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu Y. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. X. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko so
sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so
spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka
zaplatiť Veriteľovi odplatu

a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 147,80
eura/4.455,- Sk,
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 80,66
eura/2.430,- Sk v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je
povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.442,55 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, ktoré špecifikoval s tým, že uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 8.2.2010 na základe

žiadosti žalobcu zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver s úverovým limitom vo výške 1.493,73 eura. Žalobca začal splácať úver v pravidelných
30-tich mesačných splátkach v sume 91,28 eura. Bola dohodnutá ročná fixná úroková sadzba 68,83 %,
predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 68,83 %, priemerná RPMN 48,96%, zmluvná odmena 1.244,77 eura, splatnosť úveru 30. deň v mesiaci, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 903,70 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,70 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 67,53 %. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedený dátum splatnosti

poslednej splátky úveru dňa 30.8.2012 a odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/
dohody o poskytnutí služby 147,88 eura. Žalobca do podania žaloby uhradil žalovanému 2.788,40 eura.
V spore sa domáhal vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1 a) zmluvy o
úvere a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.422,55 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52, § 53 ods. 1-5, § 54, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k 8.2.2010, ďalej § 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. d) a j), § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 8.2.2010 (ďalej len zákona č. 258/2001
Z.z.), ďalej § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, § 42 Civilného
sporového poriadku, ako aj citoval čl. 8 bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 8.2.2010, z
ktorého vyplýva, že predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi

na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
147,80 eura (4.455,- Sk) a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

revolvingu vo výške 80,66 eura (2.430,- Sk) v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu
je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, čomu dlžník udeľuje veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

Súd uviedol, že považoval za preukázané, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah, na
základe ktorého bol žalovaným poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1.345,85 eura, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať formou 30-tich pravidelných mesačných splátok vo výške 91,28 eura. Zmluvu súd
považoval za spotrebiteľskú v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. s vymedzením
postavenia strán sporu s tým, že k uplatnenej námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu

uviedol, že naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach vyplýva z ust. § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti súd
prvej inštancie uviedol, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, čo konštatoval aj odvolací súd v uznesení
č.k. 4Co/33/2018-72 zo dňa 25.9.2018. V zmysle zásady perputacio fori sa príslušnosť určuje podľa
okolností v čase začatia konania. V čase podania žaloby dňa 15.12.2014 za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku bol na konanie podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016 príslušný okrem všeobecného súdu žalovaného aj súd, v obvode ktorého má bydlisko
spotrebiteľ. V danom prípade Okresný súd Poprad. Podaním žaloby žalobca založil príslušnosť tohto
súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu. Súd prvej inštancie preto na námietku miestnej nepríslušnosti
vznesenú žalovaným podľa § 42 Civilného sporového poriadku neprihliadal a spor prejednal a rozhodol.

Následne skúmal dojednané zmluvné podmienky s tým, že uviedol, že nedošlo k individuálnemu
dojednaniu dohody o poskytnutí služby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o poskytnutí služby, resp. vylúčiť
dohodu. Zmluvné dojednanie odkladu splátok nie je formulované tak, že spotrebiteľ môže túto službu

aktivovať za poplatok, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ nepotrebuje
a zjavne ani nechce, musí za ňu zaplatiť poplatok vo výške 147,88 eura a to vopred už pri podpise
zmluvy. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11, podľa ktorého
na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dobrej viery treba preveriť, či predajca
alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať,

že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou pri individuálnom dojednaní. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 8 bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 8.2.2010 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ktorý obsahuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej súd prvej inštancie
skúmal, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom a dospel k záveru,

že zmluva neobsahuje údaj o adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Ide o podstatnú náležitosť vyplývajúcu
z ust. § 4 ods. 2 písm. d) a j) zákona č. 258/2001 Z.z. Z tohto dôvodu považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobca teda mal žalovanémuzaplatiť iba poskytnutú výšku úveru bez úrokov a bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe týchto skutočností súd prvej inštancie považoval
žalobu za dôvodnú. V rozsahu, v ktorom výška plnenia žalobcu presahovala výšku plnenia žalovaného

zo zmluvy, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať
žalobcovi. Súd považoval za preukázané, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobcom
uplatnený dôvodne, preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume
1.422,55 eura. Z prehľadu splátok je nesporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.345,85
eura a žalobca zaplatil žalovanému celkom 2.788,40 eura. Suma bezdôvodného obohatenia predstavuje

rozdiel medzi plneniami žalobcu poskytnutými žalovanému na základe zmluvy v sume 2.788,40 eura a
plnením žalovaného poskytnutý na základe zmluvy žalobcovi v sume 1.345,85 eura.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, lebo mal v konaní
úspech s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1.442,55 eura a proti výroku o náhrade trov konania odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako

aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že závery
konajúceho súdu sú v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. a obsahom zmluvy. Pokiaľ ide o náležitosť
vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z., k tomu uviedla, že v prípade uzavretej
zmluvy sa nejednalo o žiadny viazaný úver, a teda neexistoval ani žiadny predávajúci a logicky ani
žiadna adresa predávajúceho pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti. Je rozdiel medzi veriteľom a

predávajúcim. Poukázala na charakteristiku veriteľa, ako aj predávajúceho s tým, že ďalej namietala, že
v danom zmluvnom vzťahu nebol žiadny predávajúci, pretože úver neposkytol za účelom úhrady ceny
tovarualeboslužby.Vovzťahuknáležitostiuvedenejv§4ods.2písm.j)zákonač.258/2001Z.z.uviedla,
že uvedená RPMN v hodnote 68 % predstavuje aj sumu celkových nákladov. Záver súdu je v rozpore s
obsahom zmluvy a z vykonaného dokazovania vyplývajú skutočnosti popierajúce rozhodnutie súdu. Vo

vzťahu k výroku o náhrade trov konania namietala, že výrok rozhodnutia je v rozpore s rozhodnutím vo
veci samej, pretože žaloba bola aj v časti zamietnutá, a preto súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd vo veci samej rozhodol, zmenil
napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 v spojení
s § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou

oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke dňa 21.5.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

5. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bol napadnutý výrok označený II. a III., týkajúci sa povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.442,55 eura, ako aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania.

Oboznámenímsasobsahomspisu,zistenýmskutkovýmstavom,akoajprávnymposúdenímdôvodnosti
uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,
ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k stanoveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky vymedzenej
vo výroku napadnutého rozhodnutia I., ktorý nie je predmetom posúdenia odvolacieho súdu s tým, že zdôvodu nedostatku obligatórnej náležitosti vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej
dňa 8.2.2010 (č.l. 5 spisu) uviedol, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej náležitosti
uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., v ktorej časti sa odvolací súd s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho právnym posúdením stotožnil.

6. K odvolaniu žalovaného, a to k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam vrátane nesprávneho
posúdenia nedostatku náležitosti vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z.
odvolací súd uvádza, že ju považoval za dôvodnú. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami

sporu bol založený zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 8.2.2010, z ktorej vyplýva, že predmetom vzťahu bolo schválenie revolvingového
úveru za účelom zariadenia domácnosti (bod 5 zmluvy o revolvingovom úvere), a preto podľa názoru
odvolacieho súdu, žalobca v danom právnom vzťahu nevystupoval v pozícii predávajúceho, ale v
pozícii veriteľa. Nesprávne uvedenie nedostatku tejto obligatórnej náležitosti však nemalo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. platí, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l).

7. Za nedôvodnú však považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa posúdenia nedostatku obligatórnej
náležitosti vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. týkajúcej sa RPMN a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaných na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že táto náležitosť zmluvy nie je uvedená, lebo nevyplýva z obsahu zmluvy. Jedná
sa o obligatórnu náležitosť zmluvy, pre ktorú je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
ust. § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Navyše odvolací súd dodáva, že v prípade pochybnostiach o

obsahuspotrebiteľskejzmluvyplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší(§54ods.2Občianskeho
zákonníka).

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k výroku o trovách konania. Súd
prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu strany v spore

vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP z dôvodu úspechu žalobcu v spore. Tvrdenie právnej zástupkyne
žalovaného, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení žiadne dôvody týkajúce sa rozhodnutia o
nárokunanáhradutrovkonania,odvolacísúdnepovažovalzaopodstatnenézdôvodu,žezodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia bodu 32, 33, 34 a najmä 35 vyplýva nielen právna úprava, na základe ktorej
súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ale aj jeho zdôvodnenie.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP vo výrokoch označených I. a II., t.j. výroku o bezdôvodnom obohatení a súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255
ods. 1 CSP. V súlade so zásadou rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v spojení so
zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) odvolací súd
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil, ani mu z obsahu

spisu nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.