Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Pogranová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118202801.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36857033,
proti žalovanej: O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, E., o zaplatenie 1.910,88 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10Csp/26/2018-47 zo dňa 10. septembra
2018 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi 1350 eur s úrokom z omeškania 0,55% ročne z 1350 eur od 6.9.2015
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. III.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,30%. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1,3, 4,§ 53 ods.1 až 3,
5, 9, § 121 ods.3, § 565, § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 2 písm. a) až e), l), zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchvzneníúčinnomod01.04.2015do22.12.2015tým,žežalobažalobcubolačiastočnedôvodne
podaná.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhal,abysúdrozhodol,že
žalovaná je povinná zaplatiť mu 1910,88 eur so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania
0,55 % ročne z 1910,88 eur od 6.9.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu
neprevýšia 1500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania
a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 eur len 5,05 % ročný úrok z 1910,88 eur do zaplatenia
a náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 108,21 eur. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel 24.04.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500111464,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver 1500 eur, ktorý sa mu žalovaná zaviazala
vrátiť s úrokom v 36-tich splátkach vo výške 53,08 eur, s ktorých platením sa dostala do omeškania,
pretože mu nezaplatila žiadnu splátku. Žalobca ju po 3 mesiacoch omeškania upozornil na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré jej doručil 20.08.2015. podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka prišlo k strate výhody splátok dňa 06.09.2015. Pretože žalovaná si povinnosti
neplnila, dostala sa do omeškania vzniklo mu právo požadovať podľa čl. 8.1 zmluvy aj zaplatenie úrokov
0,04 % denne a vzniklo mu aj právo na úroky z omeškania 0,55 % ročne. Pretože vyzýval žalovanú
na plnenie a zaslal jej aj pokus o zmier, vzniklo mu právo aj na náhradu nákladov spočívajúcich vodmene za právnu službu vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon 97,60 eur a režijný paušál 10,61
eur. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o revolvingovom úvere z 24.04.2015, oznámenie z 24.04.2015,
doručenku, zmluvné dojednania, platby, oznámenie o zosplatnení z 16.08.2015, výpis z účtu. Žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila a nespochybnila ani žalobcom predložené listinné dôkazy. Súd prvej inštancie
mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná ako dlžníčka požiadala žalobcu
ako veriteľa písomnou žiadosťou z 16.04.2015 o poskytnutie úveru (úverového limitu) 1500 eur s tým,
že bude splatný v 36 splátkach, v mesačnej splátke 53,08 eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie
2060,88 eur, predpokladanou RPMN 27,03 %, ročnou úrokovou sadzbou 17,77 %, priemernou RPMN
34,42 % a poplatkom za poskytnutie úveru 150 eur. Žalobca úver 24.4.2015 schváli tak, že poskytnutá
čiastka úveru (úverového limitu) je 1500 eur s tým, že bude splatný v 36 splátkach, v mesačnej splátke
53,08 eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie 2060,88 eur, predpokladanou RPMN 26,51 %, ročnou
úrokovou sadzbou 17,77 %, priemernou RPMN 34,42 %, poplatkom za poskytnutie úveru 150 eur a
úrokovou sadzbou 5,05 % ročne. V čl. 8.1 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade omeškania žalovanej s
úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude
uzavretá, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú podpísané žalovanou. V
písomnomoznámenížalobcuz24.04.2015jeuvedené,žeprvásplátkajesplatná01.06.2015aposledná
01.05.2018. Žalobca nepreukázal, že toto oznámenie doručil žalovanej. Žalovanej bol 24.04.2015
poskytnutý úver vo výške 1350 eur. Žalobca oznámil žalovanej listom z 16.08.2015, že je v omeškaní
so zaplatením splátky č. 1, č. 2 a č. 3, v ktorom ju upozornil, že si môže uplatniť právo na vrátenie
celého dlhu. Žalovanej bolo upozornenie doručené 20.08.2015. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, hoci je
označená ako zmluva o revolvingovom úvere, ale z jej obsahu, žaloby žalobcu a platobnej histórie
žalovanej je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej úver jednorazovo v reálnej výške 1350 eur. Pretože
žalobca pri uzavretí a plnení z uvedenej zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Tým
sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení ďalších zákonov. V uvedenej zmluve však absentujú viaceré obligatórne náležitosti
podľa zákona § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to termíny splatnosti
splátok,dobutrvaniazmluvy,termínkonečnejsplatnostiúveru,ktoréúdajesúuvedenéibavoznámením,
ktoré nie je podpísané žalovanou a nebolo preukázané ani, že jej bolo doručené. S absenciou týchto
údajov v zmluve o úvere zákon nespája právny následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ak bol už úver
poskytnutý, ale poskytuje spotrebiteľovi ochranu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Pretože v konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver, ale pretože z
výpisom z účtu bolo preukázané, že úver jej poskytol len vo výške 1350 eur a pretože tento je bezúročný
a bez poplatkov, pričom žalovaná nevrátila žalobcovi žiadnu sumu, súr rozhodol, že je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu nesplateného úveru 1350 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Vrátenie peňažného plnenia bolo dohodnuté v splátkach, pričom žalovaná si svoje
zákonné a aj zmluvné povinnosti riadne nesplnila a dostala sa do omeškania hneď so zaplatením prvej
splátky úveru, ktorá bola podľa oznámenia splatná 01.06.2015 a preto má žalobca nárok aj na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že žalovanú
upozornil na jej omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru listom z 16.08.2015,
ktorý jej doručil 20.08.2015 t.j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca si toto právo si uplatnil k 06.09.2015 t.j. po uplynutí 15 dní od
doručenia upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd preto rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi dlžné plnenie s úrokom z omeškania 0,55 % ročne z 1350 eur od 06.09.2015
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobcovi priznal úroky vo výške, aké
požadoval v žalobe, pretože ich výška je nižšia než zákonná podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. Žalobca v konaní od žalovanej požaduje aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne,
ktorá bola dojednaná v č. l. 8.1 zmluvy. Tento nárok však súd považoval za neopodstatnený, pretože v
tejto časti bola zmluva evidentne vyhotovený vopred žalobcom a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah, mala možnosť iba zmluvu podpísať vrátane dojednania o zmluvnej pokute alebo ju ako celok
odmietnuť. Z uvedeného dôvodu nebolo toto dojednanie o zmluvnej pokute individuálne dojednané. Táto
zmluvná pokuta bola okrem toho dojednaná iba jednostranne, pre prípad porušenia povinností žalovanej
a tak má súd za to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jejneprospech. Z uvedeného dôvodu tento nárok nepovažoval za platne dojednaný podľa § 53 ods. 1 až
3 a 5 Občianskeho zákonníka a žalobu v tejto časti zamietol.
Žalobca v konaní od žalovanej požaduje aj zaplatenie a náhradou nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky 108,21 eur, spočívajúcich v odmene za právnu službu vo výške tarifnej odmeny
za jeden úkon 97,60 eur a režijný paušál 10,61 eur s odôvodnením, že žalovanú vyzýval na plnenie a
zaslal jej aj pokus o zmier. Žalobca však v konaní v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal, že mu tieto náklady skutočne, pretože súdu nepredložil žiadny pokus o zmier adresovaný
a doručený žalovanej a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
41,30 %, pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 70,65 % (1350 eur z 1910,88 eur) a žalovaná bola
úspešná v rozsahu 29,35 % (560,88 eur z 1910,88 eur). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku, podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v napadnutej zamietajúcej časti a
v časti náhrady trov konania. Uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a záverov a pre neprávne právne posúdenie s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá bola zamietnutá a prizná žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní. Uviedol,
že súd pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru. Žalobca napáda tento záver založený na nesprávnych skutkových
zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru
je podstatné, že táto náležitosť nemôže, ani nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru.
Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/2015 vyslovil, že uvedené ustanovenie (článok 10
ods. 2 Smernica 2008/48/ES) by sa však nemala vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než
sú tie, ktoré vymenúva a článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
3Cdo/146/2017 konštatoval (bod 24. odôvodnenia), Smernica ako špecifický prameň práva Európskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom,
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny, eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na to, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou
a zaručuje jej plnú účinnosť. Náležitosť konečnej splatnosti úveru nepozná únijné právo, čo napokon
viedlo k tomu, že došlo k zmene zák. č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania
únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy
vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku
na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, to
znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský
štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani
preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa.
Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola
v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods.
4, 5 zmluvných dojednaní v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Žalovaný namieta záver súdu o neuvedení
termínu splatnosti splátok, kedy podľa záverov súdu prvej inštancie nepostačuje uvedenie v oznámení
veriteľa o schválení úveru. V článku 2. bod 2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť a obsah zmluvy
o úvere bolo dohodnuté, že Dlžník podpisom a odovzdaním žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti
stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca
takto: V nadväznosti na deň poskytnutia úveru (ods. 2.3) bude dátum splatnosti prvej splátky určenýna deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
dni poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude
doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane), a súčasne nie dlhšia ako 48
za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci
bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím
rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom
mesiaci. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 nie je potrebné, aby zmluva uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Logickým dôsledkom a
prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie
údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňujú identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov,
čo bolo zo strany žalobcu splnené, žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín
splatnosti prvej i poslednej splátky úveru vychádzajúc z počtu splátok a obsahu oznámenia veriteľa
o schválení úveru a splátkového kalendára, vychádzajúc z počtu splátok a z oznámenia veriteľa o
schválení úveru a splátkového kalendára.. Zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku na zmluvnú
pokutu odôvodnil súd tým, že ustanovenie o zmluvnej pokute je predformulované, že ho nemal možnosť
ovplyvniť a že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného. So
závermi súdu nesúhlasí, pretože výška zmluvnej pokuty a jej dojednanie je v súlade so ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Žiadne ustanovenie zákona (Občianskeho
zákonníka alebo iného predpisu) nezakazuje, aby povinnosť spotrebiteľa bola zabezpečená aj formou
zmluvnej pokuty. S poukazom na ustanovenia § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3a ods. 1,2
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uviedol, že vyššie označené ustanovenia sú súčasťou ustanovení
prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zreteľne z nich vyplýva, že zmluvná pokuta ako zabezpečenie
nejakého záväzku spotrebiteľa je prípustné a to do konkrétnej výšky. Preto žalobca tvrdí, že paušálny
prístup súdu spočívajúci v tom, že automaticky považuje ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné,
nie je správny. Akceptovaním postupu súdu by citovaná právna úprava nemala žiadny význam a nebola
by ani použiteľná.
3. Žalovaná sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.03.2018 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu1910,88 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,04 %
denne a s úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1910,88 eur od 06.09.2015 do zaplatenia
tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 eur a odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500
eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1910,88 eur do zaplatenia a náhradou nákladov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 108,21 eur a náhradu trov konania. Dôvodil tým,
že dňa 24.04.2015 uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č.8500111464, na základe
ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1500 eur, ktorý úver spolu s úrokom sa zaviazala žalovaná
splatiť spolu v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 53,08 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na
omeškanie s úhradou splátky č.1 o viac ako tri mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu
na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty
výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka bolo
žalovanej doručené dňa 20.08.2015. V súlade s ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka došlo
k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 09.06.2015, kedy bola žalovaná povinná uhradiť
doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak nespravila, je od nasledujúceho dňa v omeškaní súhradou dlžnej sumy. Nakoľko sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých plátok a následne
aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 8 ods.8.1. zmluvy vo
výške 0.04 % denne zo sumy 1910,88 eur od 06.09.2015 do zaplatenia. S poukazom na § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka si uplatňuje popri nároku na zmluvnú pokutu zo sumy omeškaných splátok aj
úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č.87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z
omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010
Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Aj preto si uplatňuje len časť zákonného úroku
vo výške 0,55 % p. a. zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z
omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná
pokuta za omeškanie žalovanej so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 500
eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % úrok z omeškania
zo sumy 1910,88 eur. Žalobca zaslal žalovanej viacero písomných upomienok spolu s pokusom o
zmier pred začatím konania, žalovaná nereagovala, ako vyplýva z karty klienta - evidencie žalobcu
o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bola žalovaná opakovane vyzvaná na splnenie jej
povinnosti a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom, príp.
osobnom kontakte, napriek tomu nedošlo zo strany žalovanej k splneniu jej záväzkov. V nadväznosti na
zaslaniepokusuozmierpredzačatímkonaniasvojimprávnymzástupcomsiuplatňujenáhradunákladov
spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov
voči žalovanej. Výška náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby vo
výške 97,60 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,61
eur. Žalobca pripojil k žalobe oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500111464 zo dňa 24.04.2015 (podpísané žalobcom), doručenku podpísanú žalovanou
dňa 20.08.2015, zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu
(nepodpísané účastníkmi zmluvy), žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /
zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 24.04 2015 (podpísaná oboma účastníkmi
zmluvy), zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu platné
februára 2012 (podpísané žalovanou), poukázaním sumy 1350 eur dňa 24.04.2015 žalobcom na účet
žalovanej, oznámením žalobcu zo dňa 16.08.2015 o zosplatnení.
Žalovaná sa nevyjadrila k podanej žalobe.
7.Žalobcapodalodvolanievoči rozsudkusúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastizdôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods.1 písm. f), h) CSP.
8. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
9. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu
vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1,3, 4,§
53 ods.1 až 3, 5, 9, § 121 ods.3, § 565, § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 2 písm. a) až e), l), zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení účinnom od 01.04.2015 do 22.12.2015 zaujal názor, že strany sporu
uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, v
uvedenej zmluve absentujú viaceré obligatórne náležitosti podľa zákona § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to termíny splatnosti splátok, doba trvania zmluvy, termín konečnej
splatnosti úveru, ktoré údaje sú uvedené iba v oznámení, ktoré nie je podpísané žalovanou, keď nebolo
preukázané jej bolo doručené. S absenciou týchto údajov v zmluve o úvere zákon nespája právny
následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ak bol už úver poskytnutý, ale poskytuje spotrebiteľovi ochranu
v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo sporné, že
žalobca poskytol žalovanej úver len vo výške 1350 eur a pretože tento je bezúročný a bez poplatkov,
pričom žalovaná nevrátila žalobcovi žiadnu sumu, súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi istinu
nesplateného úveru 1350 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Vrátenie peňažného plnenia bolo dohodnuté v splátkach, pričom žalovaná si svoje zákonné
a aj zmluvné povinnosti riadne nesplnila a dostala sa do omeškania hneď so zaplatením prvej splátkyúveru, ktorá bola podľa oznámenia splatná 01.06.2015, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že žalovanú upozornil
na jej omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru listom z 16.08.2015, ktorý
jej doručil 20.08.2015 t.j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca si toto právo si uplatnil k 06.09.2015 t.j. po uplynutí 15 dní od
doručenia upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd preto rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi dlžné plnenie s úrokom z omeškania 0,55 % ročne z 1350 eur od 06.09.2015
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobcovi priznal úroky vo výške, aké
požadoval v žalobe, pretože ich výška je nižšia než zákonná podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. Žalobca v konaní od žalovanej požaduje aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne,
ktorá bola dojednaná v č. l. 8.1 zmluvy. Tento nárok súd považoval za neopodstatnený, pretože v tejto
časti bola zmluva evidentne vyhotovená vopred žalobcom a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť jej
obsah, mala možnosť iba zmluvu podpísať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute alebo ju ako celok
odmietnuť. Z uvedeného dôvodu nebolo toto dojednanie o zmluvnej pokute individuálne dojednané. Táto
zmluvná pokuta bola okrem toho dojednaná iba jednostranne, pre prípad porušenia povinností žalovanej
a tak má súd za to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej
neprospech. Z uvedeného dôvodu tento nárok nepovažoval za platne dojednaný podľa § 53 ods. 1 až 3
a 5 Občianskeho zákonníka a žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca v konaní od žalovanej požaduje aj
zaplatenie a náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 108,21 eur, žalobca
vkonanívtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno,pretoženepreukázal,žemutietonákladyskutočne,
pretože súdu nepredložil žiadny pokus o zmier adresovaný a doručený žalovanej, preto súd žalobu aj
v tejto časti zamietol.
10. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015), zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
b) druh spotrebiteľského úveru,
c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
d) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
f) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
g) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
h) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,j) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
p) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
s) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
t) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
u) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
v) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
w) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
y) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
z) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
aa)priemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnúkdňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
bb) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
12. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.20. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
23. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
jeposúdiť,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpisačihoajsprávne
interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď dospel k záveru o jeho vecnej
správnosti.
24. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o úvere
uzatvorenú medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa vyššie citovaného zákona č. zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase jej uzatvorenia) a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaná ako fyzická osoba vystupovala v danom právnom vzťahu ako spotrebiteľ a
žalobcavystupovalakododávateľ.Žalovanápriuzatváraníaplnenízospotrebiteľskejzmluvynekonalav
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná úverová zmluva nebola
individuálne dojednaná, keďže bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami
vopred pripravenými bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľa ovplyvniť, meniť ich obsah a žalobca v
spore nepreukázal opak. Predmetnú zmluvu o úvere je preto potrebné posúdiť aj z hľadiska ďalších
právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, nie len v kontexte zákona o spotrebiteľských
úveroch, ale aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné
predmetnú zmluvu v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
Keďže zmluvou o úvere sa žalobca ako dodávateľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi
dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté
peňažnéprostriedkyzvýšenéopríslušnýpoplatokvrátiť,ideospotrebiteľskývzťah.NovelaObčianskeho
zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva a uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené aj pred účinnosťou
uvedenej novely Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov je preto možné
sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere uzavreté medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou.
25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je
celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ
môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Od dodávateľov nemožno
v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to,
aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky
a aj iné poplatky. Paragraf 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku odlišnúod toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo 146/2017 predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí dodal, že zákonom z 12. októbra 2017 č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo
k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že
sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Týmto sa do budúcnosti odstránia doterajšie možnosti
rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jej eurokonformným výkladom.
26. Zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 vypúšťajú slová „ a termín
konečnej splatnosti úveru“. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovaktorýmsameniaadopĺňajúniektorézákony,vypustenienáležitostízmluvyospotrebiteľskom
úvere bolo nevyhnutné z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016
vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s./ Klára Bírová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne ustanovené v čl. 10 ods.2 smernice
2008/48/ES a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti
spotrebiteľských úverov (v čl. 22 ods.1 smernice 2008/48/ES je uvedené, „že členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice.“
27. Odvolací súd v danej právnej veci s poukazom na odvolací dôvod odvolateľa (pokiaľ odvolateľ
namietal, že predmetná zmluva nemusí obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru) eurokonformným
výkladom dospel k tomu právnemu záveru, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015)
nie je - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od
1. mája 2018 vypúšťajú slová „ a termín konečnej splatnosti úveru“, ktoré vypustenie náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s./ Klára Bírová a v zmysle uvedeného
rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne ustanovené v čl.
10 ods.2 smernice 2008/48/ES a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná
harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov, keď v čl. 22 ods.1 smernice 2008/48/ES je uvedené,
„že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“
28. Odvolací súd v danej právnej veci s poukazom na odvolací dôvod odvolateľa (keď odvolateľ namietal
záver súdu o neuvedení termínu splatnosti splátok) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je v spornej otázke absencie obligatórnej náležitosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015) a tým aj v
spornej otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11
ods.1 vyššie citovaného zákona vecne správny. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval ustanovenie § 9 ods.2 písm. i), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom
do 22.12.2015) podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Nespornepodľa § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 22.12.2015)
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. Odvolací
súd sa stotožňuje s prijatými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal doručenie oznámenia z 24.04.2015 žalovanej, teda
nepreukázal, že účastníci predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere si skutočne dohodli v zmluve
údaj o dobe trvania zmluvy, rovnako tak nepreukázal, že účastníci predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere si dohodli v zmluve údaj o termíne splatnosti splátok istiny, keď odkaz na bod 2.2.1. Zmluvných
dojednaní žalobcu (účinných v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vzhľadom na ich zložitý obsah
neumožňoval žalovanej ako spotrebiteľke bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Na uvedenom závere nič nemení ani eurokonformný výklad tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods.2
písm. f)), vzhľadom na skutočnosť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i)
zákonač.129/2010Z.z.vtomzmysle,žesavňomsúčinnosťouod1.mája2018slová„atermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Z dôvodov vyššie uvedených
je potom potrebné prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 11 ods.1 vyššie citovaného zákona.
29. Na prieskum prijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené kumulatívne tieto predbežné
podmienky: a) ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1, 3 a 4 OZ), b)
podmienka nebola individuálne dojednaná (dodávateľom vyvrátiteľná domnienka, že ide o formulárovú
podmienku). Vždy sa skúma, či zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak nie je splnené toto základné pravidlo,
nejedná sa nikdy o NZP (generálne pravidlo). Neprijateľnosť nepostačuje odôvodniť tým, že podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu (to je povinný atribút), ale je vždy potrebné relevantne odôvodniť,
v čom značná nerovnováha spočíva. Pri otázke, či podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu,
treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy, ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie zmluvnej
podmienky. Na základe takejto porovnávacej analýzy je možné posúdiť, či a prípadne do akej miery je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené
v platnom právnom poriadku. (Mohamed Aziz, C 415/2011) Ako ďalšiu pomôcku/ kritérium skúmame,
či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že
by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní. (Mohamed Aziz, C
415/2011) Skúma sa, či zmluvná podmienka je formulovaná zrozumiteľne (v širšom kontexte v súvislosti
so smernicou 93/13/EHS "in plain intelligible language", t.j. jasne a zrozumiteľne). (Van Hove, C 96/2014)
Ak je zmluvná podmienka nezrozumiteľná alebo nejasná a ak nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť
zmluvnej podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, možno ju vyhodnotiť ako NZP a nie je potrebné pokračovať v skúmaní
ďalšíchdôvodovneprijateľnostiuvedenýchnižšie.Akjeposudzovanázmluvnápodmienkazrozumiteľná,
skúma sa, či nie je vylúčená z možnosti preskúmavania jej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1
OZ (t. j. či sa netýka hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny). Ak zmluvná podmienka
spadá pod vylúčenie, nemožno ju preskúmavať. Možno ju preskúmavať len v prípade, ak nie je
formulovaná určito, jasne a zrozumiteľne. (Matei C 143/2013, Kásler C 26/2013, Van Hove C 96/2014)
Ak zmluvná podmienka nie je vylúčená z posudzovania, skúma sa, či sa zmluvná podmienka nachádza
v demonštratívnom zozname NZP uvedených v § 53 ods. 4 OZ. Ak sa zmluvná podmienka nachádza v
tomto zozname, nepristupujte k nej automaticky ako k neprijateľnej (gray list vs. black list), ale je veľké
podozrenie na jej neprijateľnosť a treba sa na ňu zamerať a zároveň vždy tiež treba posúdiť, či sa na
ňu nevzťahuje výnimka uvedená nižšie. Ak sa zmluvná podmienka nenachádza v demonštratívnom
zozname, treba posúdiť jej neprijateľnosť podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Aj v prípade, že
sa zmluvná podmienka nachádza v zozname uvedenom vyššie, vždy je potrebné preveriť, či zmluvná
podmienka nespĺňa výnimky z neprijateľnosti uvedené v § 53 ods. 12 až 15 OZ. Ak zmluvná podmienka
splňuje všetky podmienky ustanovené niektorou z výnimiek, nepovažuje sa za NZP (nie bezvýnimočne,
ale v zásade).
30. Odvolací súd v danej právnej veci (s poukazom na podané odvolacie dôvody odvolateľa v spornej
otázke zmluvnej pokuty) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pokiaľ
súd prvej inštancie zamietol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 %
denne (čl.8. bod 8.1. zmluvy) dôvodiac tým, že dohoda o jednostrannej zmluvnej pokute v právnomúkone, ktorý má podobu štandardnej formulárovej zmluvy bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky
zmeniť jej obsah, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia žalovanej ako spotrebiteľky a ako
dlžníka. Uvedenú dohodu hodnotil ako zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Odvolací súd zdôrazňuje,
že podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy sa považujú najmä
dohody, ktoré Občiansky zákonník demonštratívne vymenúva v § 53 ods. 4. Základnou charakteristikou
neprijateľnej podmienky je, že v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Pri skúmaní, či niektoré zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou v neprospech spotrebiteľa "značnú nerovnováhu" v právach a
povinnostiach zmluvných strán, treba vychádzať z kvality a kvantity práv a povinností oboch zmluvných
strán. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvej
inštancie a na tento v podrobnostiach poukazuje ako na svoj vlastný, ktorý právny záver odvolateľ v
podanom odvolaní nenamietal.
31. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov konania s poukazom na čiastočný
úspech strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý
argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
33. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanej, ktorý mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej trovy odvolacieho konania nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.