Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/307/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204767
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812204767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Y.. W.Á. A., C.. XX. X. XXXX, C. O.,
U. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Cyrila a Metoda
4, proti žalovanému Občianske združenie Za čistý Gemer, Vlachovo, Letná 71, IČO: 42 246 865, zast.
JUDr.IvetouRajtákovou,advokátkou,Advokátskakancelária,Košice,Štúrova20,oochranuosobnostia
náhradu majetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku 9C/80/2012-403 z 1.12.2015
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom uložil žalovanému písomne sa ospravedlniť žalobcovi
za urážlivé výrazy týkajúce sa jeho osoby uvedené v „Liste obyvateľom C.C. O.“ a to: „Prečo starosta
Vašej obce, ktorý má predovšetkým hájiť práva občanov, priam agresívnou snahou presadzuje cudzí
podnikateľský zámer a to aj proti vôli nadpolovičnej väčšiny občanov, Vás, ktorí ste podpísali petíciu
proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás majú na to svoj názor, len to nevieme dokázať. Váš starosta sa
týmto správaním už sám vylúčil spomedzi slušných ľudí, nezúčastňuje sa ani porád a stretnutí so

svojimi kolegami - starostami obcí horného V.“, uložil žalovanému doručiť na svoje náklady písomné
ospravedlnenie do domácnosti občanov obce N., obce V., obce I., obce A. a obce C. O. a zabezpečiť
na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v regionálnom denníku Gemerský korzár, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa podanou žalobou o ochranu osobnosti domáhal, aby

súd uložil povinnosť žalovanému písomne sa ospravedlniť žalobcovi za urážlivé výrazy a nepravdivé
obvinenia týkajúce sa jeho osoby použité v „Liste obyvateľom C. O., doručiť písomné ospravedlnenie
na vlastné náklady do domácností občanom Obcí N., V., I., A., C. O. a zabezpečiť na svoje náklady
uverejnenie ospravedlnenia v regionálnom denníku Korzár, zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy 5.000,- eur a náhradu trov konania, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu
odôvodnil , na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný v súvislosti s investičným zámerom
spoločnosti ECO-GLOBAL s.r.o. s názvom „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom

komplexe C. O.“ adresoval obyvateľom obce C. O. „List obyvateľom C. O.“, v ktorom vyjadril svoje
odmietavé stanovisko k predmetnému zámeru a útočil v ňom na žalobcu ako starostu obce C. O. a
to nepravdivými, zavádzajúcimi tvrdeniami: „Prečo starosta Vašej obce, ktorý má predovšetkým hájiť
práva občanov, priam agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer a to aj proti vôlinadpolovičnej väčšiny občanov, Vás, ktorí ste podpísali petíciu proti tomuto zámeru?! Mnohí z nás
majú na to svoj názor, len to nevieme dokázať. Váš starosta sa týmto správaním už sám vylúčil
spomedzi slušných ľudí, nezúčastňuje sa ani porád a stretnutí so svojimi kolegami - starostami obcí

horného V.. Veríme, že Vy, občania C. O., sa nechcete stať nepriateľmi všetkých nás - občanov Slanskej
doliny. Podporou zámeru plánovanej prevádzky nepoškodíte totiž len seba, ale nás všetkých.“ Tento
list žalovaného „List obyvateľom C. O.“ bol distribuovaný do domácností v Slanskej doline. Na „List
obyvateľom C.Ž. O.“ upozornila aj denná tlač prostredníctvom Korzáru z 9. 3. 2012, kde na str. 2
bol publikovaný článok pod názvom „Varujú pred katastrofou, Aktivisti bojujú proti investorovi“. Dňa

10. 2. 2012 sa konalo 2. zasadnutie Spoločného obecného úradu pre V., A. O., Q., C.Ú. O., O., I.,
A., N., U., S. X. Q. A. Q., kde jedným z bodov programu bolo prerokovanie „Listu obyvateľom C.
O.“ Občianskeho združenia Za čistý V., na ktorom sa žalobca ako starosta obce C. O. rázne ohradil
voči obsahu predmetného listu. Členovia výboru občianskeho združenia (OZ), starosta A. a starosta
I. priznali, že nevedeli, ako členovia výboru OZ o tomto texte a s týmto textom nesúhlasia. Žalobca
vyzval žalovaného, aby sa mu takou istou formou, čiže listom a distribúciou do jednotlivých domácnosti

ospravedlnil za tieto hanlivé a urážlivé slová, ktoré boli na jeho osobu napísané. Starosta obce I.
reagoval uistením, že hneď na prvom zasadnutí výboru OZ zabezpečí, aby sa občianske združenie
ospravedlnilo a distribuovalo ospravedlnenie do domácností. Žalovaný tým, že v „Liste obyvateľom C.
O.“ použil voči žalobcovi urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia „Prečo starosta Vašej obce, ktorý má
predovšetkým hájiť práva občanov, priam agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer

a to aj proti vôli nadpolovičnej väčšiny občanov, Vás, ktorí ste podpísali petíciu proti tomuto zámeru?!
Mnohí z nás majú na to svoj názor, len to nevieme dokázať. Váš starosta sa týmto správaním už sám
vylúčil spomedzi slušných ľudí, nezúčastňuje sa ani porád a stretnutí so svojimi kolegami - starostami
obcí horného V., závažným spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Žalobca považuje tieto
urážlivé výrazy a nepravdivé obvinenia za účelové a neopodstatnený útok na svoju osobu, čím žalovaný

neoprávneným spôsobom zasiahol do občianskej a profesionálnej cti žalobcu, ohrozil vážnosť, česť a
dôstojnosť jeho osoby, pretože nepravdivé tvrdenia vo verejnosti vytvárajú dojem, ako keby žalobca
nekonal zákonne, úmyselne zavádzal občanov a konal v prospech tretej osoby (investora). Konaním
žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, tak občianska
ako aj profesionálna, preto sa domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej sume

5.000,- eur. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 11 a § 13 ods. 1, 2 Obč. zák. a zo
súdnej praxe, urobil záver, že na území Obce C. O. sa mal realizovať investičný zámer „Zariadenia
na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C.Ž. O.“, predmetom ktorého malo byť aj
spaľovanie veľkého množstva odpadu dovezeného z rôznych častí krajiny a aj odpadu, ktorý mohol
mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Konštatoval, že otázka umiestnenia

prevádzky - Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C. O. bola otázkou,
ktorá patrila do výkonu samosprávy obce, ktorej predstaviteľom je starosta obce, ktorý sa podieľa z
dôvodu svojej funkcie starostu na rozhodovaní a spolurozhodovaní o veciach verejného záujmu, že
obec si nedala vyhotoviť odborný posudok na posúdenie vplyvov činnosti vykonávanej na základe
predmetnéhozámerunaživotnéprostredie,napriektomu,žezozámeruvyplývali údajeonebezpečných

látkach uvoľňujúcich sa pri spaľovaní odpadu nepriaznivo pôsobiace na životné prostredie. Písomné
vyhotovenie investičného zámeru bolo uložené na obecnom úrade na nahliadnutie, avšak nebolo
zaslané poslancom obecného zastupiteľstva na oboznámenie sa , ako materiál na rokovanie zasadnutia
obecného zastupiteľstva. Takto poslanci bez náležitého oboznámenia sa s obsahom zámeru, bez
akýchkoľvek pripomienok k zámeru, prijali uznesenie obecného zastupiteľstva č. 4/3/2011 zo dňa 27.

06. 2011, z obsahu ktorého vyplýva, že obec C. O. s realizáciou zámeru súhlasila. Uznesenie č.
4/3/2011 z 27. 6. 2011 následne uznesením obecného zastupiteľstva č. 8/4/2011 z 13. 12. 2011
bolo zrušené na podnet poslancov, voči ktorým žalobca v konaní sp. zn. 5C/41/2012 Okresného
súdu Rožňava podal žalobu o ochranu osobnosti. Zo zápisu z verejného prerokovania veci z
25. 7. 2011 mu vyplynulo, že žalobca, ako starosta obce na verejnom prerokovaní veci za účasti

občanov obce na otázku, prečo obec a starosta obce dali súhlas s prevádzkou spaľovania odpadov
napriek nesúhlasu verejnosti, uviedol, že obec nedala súhlas, dala iba vyjadrenie, že zámer je v
súlade s územným plánom obce. Po takýchto nejednoznačných a nepresných informáciách daných
žalobcom ako starostom dotknutej obce pre verejnosť vo veci verejného záujmu o tom, k čomu dala
obec súhlas v súvislosti s investičným zámerom obchodnej spoločnosti ECO-GLOBAL, s.r.o. , vznikol

článok „List obyvateľom C. O.“, v ktorom sa žalovaný kriticky vyjadruje o žalobcovi v súvislosti s jeho
vystupovaním vo veci zámeru a vyjadruje pochybnosti, či žalobca ako starosta obce koná v záujme
obyvateľov obce. „List obyvateľom C. O.“ bol distribuovaný do domácností v obci, o jeho obsahu bol
uverejnený článok v denníku Korzár s regionálnou pôsobnosťou 9. 3. 2012, obsah predmetnéholistu bol predmetom rokovania spoločného zasadnutia starostov obcí predmetného regiónu. Súd sa
oboznámil s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v konaní 5C/41/2012 Okresného súd
Rožňava, v zmysle ktorého pokiaľ žalovaní (poslanci obecného zastupiteľstva) v doplnení programu

rokovania obecného zastupiteľstva ohľadom výčitiek postupu žalobcu ako starostu použili pojmy, na
základe ktorých sa žalobca domáhal ochrany osobnosti, tieto expresívne vyjadrenia a názory na jeho
postup nemožno chápať ako vybočenie z medzí prípustnej kritiky, dotknuté výrazy je potrebné vnímať
v kontexte s obsahom jednania na uvedenej schôdzi i v kontexte s predchádzajúcou kritikou postupu
žalobcu ako starostu, preto zo strany žalovaných, písomným doplnením návrhu rokovania obecného

zastupiteľstva, neboli prekročené medze vecnej kritiky. V danom prípade , žalobcom označený text v
článku „List obyvateľom Nižnej Slanej“, vychádzajúc z jeho obsahu, súd považoval za text obsahujúci
kritiku vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku žalovaného na správanie sa a konanie žalobcu, ako
starostu obce, v danej veci vyplývajúcich z okolností prípadu a ohľadom posúdenia oprávnenosti kritiky
súd vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v prejednávanej veci. Odvolací súd v
zrušujúcom uznesení 5Co/99/2013 - 345 z 30.1.2014 uviedol, že skutočnosť, že žalobca ako starosta

obce je verejne činnou osobou, neznamená, že môže znášať neoprávnenú kritiku, lebo aj v jeho prípade,
musí byť kritika vecná, konkrétna a primeraná, preto v prípade, pokiaľ by aj bola preukázaná pravdivosť
tvrdení uvedených v Liste žalovaného adresovaného občanom, je potrebné uvedený List a tvrdenia
a to jednotlivé hodnotiace úsudky vyhodnotiť aj so zreteľom na vyššie uvedené kritériá, ktoré má
kritika spĺňať, t.j. vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Výrazy „priam agresívnou snahou presadzuje

cudzí podnikateľský zámer“ a že sa žalobca „týmto správaním už sám vylúčil spomedzi slušných ľudí“,
obsahuje výrazy, z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť a to aj v prípade, ak by sa v
inkriminujúcom texte uvádzali pravdivé skutkové tvrdenia, lebo vyvodzujú sa z nich urážlivé hodnotiace
úsudky. Súd, vychádzajúc z ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 Obč. zák. a právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom, žalobe čiastočne vyhovel. Poukázal na to, že kritika vyslovená na adresu žalobcu

zo strany žalovaného v článku „List obyvateľom C. O.“ použitím výrazov „priam agresívnou snahou
presadzuje cudzí podnikateľský zámer“ a že sa žalobca „týmto správaním už sám vylúčil spomedzi
slušných ľudí“, nespĺňa kritéria vecnosti, konkrétnosti a primeranosti oprávnenej kritiky, vyplýva z nich
úmysel kritizovanú osobu uraziť, vyvodzujú sa z nich urážlivé hodnotiace úsudky, čím došlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcu, preto uložil žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi za urážlivé výrazy

týkajúce sa jeho osoby uvedené v „Liste obyvateľom C. O.“ a písomné ospravedlnenie doručiť na svoje
náklady do domácností občanov obce N., L. V., L. I., L. A. X. L. C. O. a zabezpečiť na svoje náklady
uverejnenie ospravedlnenia v regionálnom denníku Gemerský korzár v súdom určenej lehote. Žalobu o
náhradu nemajetkovej ujmy 5.000 eur zamietol, pretože písomné ospravedlnenie zo strany žalovaného
žalobcovi považoval za primerané zadosťučinenie za zásah do osobnostných práv žalobcu. Poukázal na

to, že žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie, že uverejnením obsahu uvedené
článku bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo jeho vážnosť v spoločnosti, že je verejne známou
skutočnosťou,žežalobcavnovýchvoľbáchstarostuobcebolopakovanezvolenýzastarostuobce, ktorá
svedčí o tom, že občania mu naďalej dôverujú vo veciach a záležitostiach súvisiacich s výkonom tejto
funkcie. Na základe uvedeného urobil záver, že vážnosť žalobcu medzi občanmi uverejnením obsahu

predmetného listu neutrpela takým spôsobom, aby nepostačovalo verejné písomné ospravedlnenie
vykonané takou istou formou, ako k zásahu došlo, preto náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi nepriznal.
Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že v danom prípade žalobca bol v
konaní čiastočne úspešný, preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca (voči výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania) a žalovaný (okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti).

4. Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu

všetkých trov celého konania.

5. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a že sú tým dané dôvody odvolania v zmysle §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Vytýkal súdu, že náležíte nevyhodnotil závažnosť jeho ujmy a okolnosti, za ktorých

došlo k neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. V tejto súvislosti poukázal na to, že
samotné písomné ospravedlnenie zo strany žalovaného nie je postačujúce, pretože bola v značnej
miere znížená jeho dôstojnosť, ako fyzickej osoby a aj jeho dôstojnosť ako starostu obce. Zdôraznil,
že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo písomne vo viacerých obciach, a to aj vobciach, kde nevykonáva funkciu starostu obce a k neoprávnenému zásahu došlo aj v médiách a to
v regionálnom denníku Gemerský korzár, a preto poukázal na to, že je potrebné vychádzať z toho,
že neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv mal širokú publicitu. Uviedol, že podľa judikatúry,

ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv dôjde spôsobom, ako to bolo v jeho prípade, je
opodstatnený aj jeho nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Ďalej poukázal na to, že Obč. zák.
nestanovuje kritériá pre priznanie peňažného odškodnenia, resp. stanovuje kritériá veľmi všeobecne
s tým, že súd vždy podľa voľného sudcovského uváženia prihliadne na všetky detaily a okolnosti, za
ktorých ku neoprávnenému zásahu došlo. Tvrdil, že súd sa náležíte s týmto nevysporiadal a zjavne

vychádza nie z okolností, keď k neoprávnenému zásahu došlo, ale poukazuje na okolnosti, ktoré nastali
až neskôr, t.j., že bol v nových voľbách opakovane zvolený za starostu obce. Mal za nepochybné, že
toto nemôže byť kritériom pre priznanie nemajetkovej ujmy, v zmysle ustálenej judikatúry. Súd, pokiaľ
žalobe vyhovel, vychádza z toho, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, pretože úmyslom
žalovaného bolo uraziť ho, hanobiť a zneuctiť jeho osobu. Uviedol, že v posudzovanom prípade, zo
strany žalovaného išlo o tvrdenia, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na jeho cti, pretože sa

neopierali o fakty, objektívne existujúcu realitu a ich pravdivosť nebola overiteľná, že žalovaný svojím
konaním zasiahol do jeho osobnostných práv a tým bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť,
vážnosť jeho osoby v spoločnosti, tak občianska, ako aj profesionálna ako starostu Obce C. O.. Napokon
uviedol, že s prihliadnutím na všetky okolnosti celého prípadu, mal úspešnému žalobcovi súd priznať
náhradu všetkých trov konania, včítane trov právneho zast., a preto nie je spokojný ani s výrokom o

náhrade trov konania, ktorý navrhuje zmeniť a priznať mu náhradu všetkých trov konania.

6. Žalovaný v odvolaní navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať
mu náhradu trov celého konania.

7. Rozsudok považoval za nesprávny z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), t.j., že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f), t.j., že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný vytýkal súdu, že postup zahrňujúci zrušenie prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom
prvoinštančného súdu, následné konanie na súde prvej inštancie a vynesenie rozsudku v jeho
vyhovujúcej časti, je postupom, ktorým mu bola odňatá možnosť pred súdom, že aj keď odvolací súd
zrušil prvší prvostupňový rozsudok pre údajný nedostatok odôvodnenia a jeho nepreskúmateľnosť,

napriek uvedenému, v odvolacom konaní vyhodnotil dokazovanie postupom, ktorým mu odníma
ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Vytýkal súdu, že odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení sám dokazovanie vyhodnotil a to tak, že konštatoval urážlivosť konkrétnych
výrokov obsiahnutých v dotknutom článku vo vzťahu k žalobcovi a identifikoval v nich úmysel uraziť ho
a, že je nezrozumiteľné z akého dôvodu, ak nebolo jasné, ako súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil,

ich hodnotil odvolací súd a to postupom odnímajúcim mu možnosť konať, vyjadriť sa k nim. Zdôraznil,
že uvedené konštatovanie odvolacieho súdu v úmysle uraziť žalobcu, je skutkovým hodnotením a nie
právnym názorom a že z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nebol takýmto skutkovým hodnotením
odvolacieho súdu viazaný, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 226 O.s.p., avšak že zo žiadneho ust. O.s.p. nevyplýva viazanosť súdu prvej inštancie pri hodnotení

dôkazov, hodnotením týchto dôkazov odvolacím súdom. Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku nie
je možné zistiť žiadnu úvahu prvoinštančného súdu, z ktorej by bolo možné zistiť, ako hodnotil dôkazy,
v ich vzájomnej súvislosti a to obsah napadnutého článku a dotknutých výrazov v kontexte dôkazov, na
ktoré poukázal vo svojom prvšom rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalobca na verejnom prerokovaní
zámerne klamal, keď uviedol, že obec nedala súhlas s realizáciou zámeru, ale len s tým, že zámer je v

súladesúzemnýmplánomobce,keďzuzneseniaobecnéhozastupiteľstvaobceNižnáSlanáč.4/3/2011
z 27.6.2011 vyplýva, že obec schvaľuje ako povoľujúci orgán a dotknutá obec predložený zámer ...
a s realizáciou zámeru súhlasí. Ďalej vytýkal súdu, že nevyhodnotil, napriek tomu, že tento dôkaz
vykonal, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 1Co/87/2014 z 11.3.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Rožňava 5C/41/2012 z 21.11.2013, ktoré konania obe spolu veľmi úzko súvisia, keďže

sa týkajú toho istého zámeru - „zariadenie na zhodnocovanie odpadov úpravárenskom komplexe Nižná
Slaná. Poukázal na to, že v odvolacom konaní 1Co/87/2014 pred Krajským súdom v Košiciach sa
odvolací súd stotožnil s názorom, že žalobca (totožný so žalobcom v súdenej veci) si musí byť vedomý
vyššej miery kritizovateľnosti svojej osoby a musel rátať aj s negatívnymi reakciami na svoju osobu.Poukázal na to, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, čo spôsobilo túto diametrálnu
odlišnosť hodnotenia dôkazov. Opakoval, že zotrváva na názore prezentovanom v konaní, že obsah
uvedeného článku nezasiahol do osobnostných práv žalobcu. Ďalej opakoval skutočnosti a tvrdenia

uvádzané pred súdom prvej inštancie. Citujúc čl. 26 ods. 2 - 4, čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, čl. I Aarhurského
dohovoru (43/2006 Z.z.), poukázal na to, že z cit. ust. vyplýva nespochybniteľné právo verejnosti
zaujímať sa a vyjadrovať k otázkam životného prostredia a ku skutočnostiam, ktoré kvalitu životného
prostredia ovplyvňujú, že súčasťou týchto práv je aj oprávnené očakávanie, že orgány verejnej moci,
medzi základné povinnosti, ktorých patrí dbať o zdravé životné prostredie obyvateľov, budú postupovať

pri výkone svojich právomoci tak, aby tieto práva občanov v najvyššej možnej miere rešpektovali a
zabezpečovali. Tvrdil, že preto ich aktivity ako občianskeho združenia, ktorého cieľom je ochrana
životného prostredia v regiónu Gemera, sú legitímnym spôsobom prejavu označených práv, vrátane
práva vyjadrovať sa k postupu orgánov verejnej moci v otázkach životného prostredia a svojimi aktivitami
iniciovať taký postup týchto orgánov, ktorý je v záujme zabezpečenia čo najvyššej kvality životného
prostrediaobyvateľov. Rovnakotvrdil,ževuvedenomkontextenebolivýrazypoužitév„Listeobyvateľom

C. O.“ neprimerané a nijakým spôsobom nevybočovali z obsahu práva na slobodu informácií a slobodu
prejavu. Z obsahu spisu mu vyplýva, že petíciu proti zámeru realizovať v predmetnom území „Zariadenie
na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe C. O.“ podporilo približne 5000 obyvateľov
dotknutého regiónu a ako už bolo uvedené, žalobca postupoval pri informovaní verejnosti o úkonoch
obce C. O. tak, že poskytoval vyslovene nepravdivé informácie. Za týchto okolností bolo oprávnením

verejnosti vyjadriť svoj názor na postup žalobcu. V tejto súvislosti , nad rámec uvedeného, poukázal na
obsah jeho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu z 11.12.2012, ktoré
predložil odvolaciemu súdu 17.12.2013. Napriek tomu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
uložil súdu vysporiadať sa aj s obsahom jeho vyjadrenia k odvolaniu , súd sa s ním nijako nevyrovnal.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklady v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia
ani podané odvolania žalobcom a žalovaným.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom a ani žalovaným nie je daný.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči rozsudku, a to výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a náhradu nemajetkovej ujmy 5.000,- eur žalobcovi nepriznal, súd vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že ospravedlnenie zo strany žalovaného je
potrebné považovať za primerané zadosťučinenie za zásah do osobnostných práv žalobcu. V prvom
rade je potrebné prisvedčiť dôvodom uvádzaným v rozsudku, že žalobca, pokiaľ ide o nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy 5.000 eur, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie, že
uverejnenímobsahuuvedenéhočlánkubolavznačnejmierezníženájehodôstojnosťalebojehovážnosť
v spoločnosti.

12. Je potrebné pritom vziať do úvahy, že žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže byť

úspešná len za predpokladu dôkazu, že sú splnené podmienky pre vyhovenie žaloby na poskytnutie
primeraného morálneho zadosťučinenia, pričom takéto morálne zadosťučinenie sa javí nepostačujúcim.
Žalobca musí preukázať, že došlo k reálnemu zníženiu jeho vážnosti, spoločnosti a dôstojnosti a to
do konca v značnej miere. Podmienka značnej miery zníženej dôstojnosti, či vážnosti fyzickej osoby
spoločnosti je závislá od konkrétnych okolností prípadu. V konečnom dôsledku, nie je možné vyhovieť

takejto žalobe, pokiaľ žalobca len tvrdí možnosť vzniku ujmy na svojej dôstojnosti a povesti v spoločnosti,
avšak nepreukáže, že k takejto ujme skutočne aj došlo.

13. Žalobca pred súdom iba tvrdil, že k takejto ujme na jeho strane došlo, avšak túto skutočnosť pred
súdom nepreukázal žiadnym dôkazom a nenavrhol na svoje tvrdenia vykonať žiadne dokazovanie.

14. Preukázanie dôkazného bremena je procesným inštitútom, od ktorého závisí výsledok sporu a
ak ten, koho zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané skutkové tvrdenia nad všetky pochybnosti
nepreukáže, má to za následok, že nemôže byť v konaní úspešný.15. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania (pri aplikácii zásady čiastočného úspechu v spore) potvrdiť ako vecne

správny.

16. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p., t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

18. Žalovaný vytýka súdu odňatie možnosti konať pred súdom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil sám

vykonané dôkazy, že vyslovene iba aplikoval názor odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil dokazovanie
a že nebol takýmto skutkovým hodnotením odvolacieho súdu viazaný, keďže je viazaný iba právnym
názorom odvolacieho súdu.

19. V konaní nebolo zistené, že by došlo k vade konania uvedenej v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu a z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie a vykonané
dôkazy aj vyhodnotil, uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal, vymenoval ich, pričom na str. 11, 12 a
13 rozsudku 9C/80/2012 uviedol, aké skutkové a právne závery ho viedli k tomu, že žalobe žalobcu v
časti vyhovel a žalobu v časti nároku zamietol. Na str. 12 ods. 2 rozsudku súd prvej inštancie vyslovil

svoj záver a vyhodnotil text v predmetnom článku “ List obyvateľom C. O.„ ako text obsahujúci kritiku
vychádzajúcu z hodnotiaceho úsudku žalovaného na správanie a konanie žalobcu , ako starostu obce v
danej veci vyplývajúcich z okolností prípadu. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posúdení oprávnenosti kritiky
vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, nedopustil sa vady konania podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O. s. p. a neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, lebo záver súdu o tom, že kritika nespĺňa

kritéria vecnosti, konkrétnosti a primeranosti kritiky, že z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť,
vyvodzujú sa z nej urážlivé hodnotiace úsudky, bolo vyvodením právneho záveru, aké majú účastníci
(strany sporu) na základe zistených skutkových zistení, podradených pod príslušný právny predpis (§
11 a § 13 Obč. zák.) práva a povinnosti., t. zn. že žalovaný mal právo žalobcu kritizovať avšak , že jeho
kritika podradením pod cit. ust. zákona nespĺňala atribúty vecnosti, konkrétnosti a primeranosti.

20. Výhrada žalovaného, že súd nevyhodnotil a nebral do úvahy rozhodnutie v obdobnej právnej
veci 5C/41/2002, potvrdenej rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 1Co/87/2014 z 11.3.2015, je
neopodstatnená. V uvedenom konaní bol prejednávaný nárok totožného žalobcu na ochranu jeho
osobnosti, avšak proti žalovaným - poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí sa voči nemu mali

dopustiť výčitiek, vzhľadom na jeho postup ako starostu, pričom predmetom konania nebol obsah „Listu
obyvateľom C. O.“ ktorý list napísal žalovaný a jeho obsah bol v inom znení, ako výčitky poslancov, ktorí
malipoužiťexpresívnevyjadrenia,ktorévšakniesúpredmetomtohtokonania.V spore5C/41/2002ideo
inévýrokyainúkritiku,ktorúnemožnozamieňaťskritikou,ktorájeobsiahnutáv„ListeobyvateľomC.O.“,
kdeježalovanoustranouObčianskezdruženiezačistýV.A.anieposlanci.Zuvedenýchdôvodov,závery

súdu v inej prejednávanej veci - 5C/41/2002, aj keď vo vzťahu k ochrane osobnosti žalobcu z iných
skutkových dôvodov a voči iným žalovaným, nemajú vo vzťahu k tejto prejednávanej veci žiaden právny
význam a preto nebolo povinnosťou súdu túto skutočnosť potrebné vyhodnocovať a ani vysvetľovať.

21. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p..

23. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený

skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

24. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

25. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd dodáva, že výsledkom
konania, resp. prejednávanej právnej veci je ochrana osobnosti žalobcu a nie spochybňovanie, resp.

znižovanie dôležitosti posudzovania vplyvov na životné prostredie a zabezpečovania vysokej úrovne
ochrany životného prostredia a to priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie a určovanie
opatrení, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia. V prejednávanej veci nejde o ochranu
záujmu obyvateľov dotknutého regiónu, žiadnym spôsobom sa nespochybňuje ani právo verejnosti
zaujímať sa a vyjadrovať k otázkam životného prostredia a ku skutočnostiam, ktoré kvalitu životného

prostredia ovplyvňujú. V prejednávanej veci ide o ochranu osobnostných práv vyplývajúcich z § 11
Obč. zák., podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Je
potrebné opätovne zdôrazniť, že právo na kritiku vyplýva zo slobody prejavu už uzákonenej v čl. 26
Ústavy Slovenskej republiky, pričom súčasne v čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stanovuje

hranice prípustnosti tejto kritiky, že taký istý protiklad týchto dvoch základných slobôd vyplýva aj z čl.
8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zverejnených vo vyhl. č. 209/1992
Zb. a v tejto súvislosti platí zásada, že kritika ako taká nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami
iných osôb, že pri strete práva na kritiku a práva na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti, súdna prax
v konečnom dôsledku uprednostňuje ochranu ľudskej cti a dôstojnosti. K zásahu do občianskej cti a

dôstojnosti môže dôjsť len v rámci súboru tvrdení, nemožno sa účinne brániť hodnotiacim úsudkom.
Výnimku z tejto zásady tvoria použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k
cieľu kritiky. V podstate ide o také použité výrazy, z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť.
Znamená to, že aj keď sa v inkriminujúcom texte uvádzajú pravdivé skutkové tvrdenia, ak sa však
v nich vyvodzujú urážlivé hodnotiace úsudky, možno sa domáhať ochrany aj voči takýmto úsudkom.

Aby právo na kritiku bolo skutočne okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť, musí byť kritika vecná,
konkrétna a primeraná. Vecnosť kritiky je založená na uvádzaní pravdivých východiskových podkladov,
z ktorých sa následne logicky vyvodzujú hodnotiace úsudky. Nepravdivé údaje sú vždy dôvodom na
účinnú obranu. Pravdivý údaj nemôže byť dôvodom účinnej ochrany súdom ani v prípade, keď je vkritike použité v odpovedajúcej miere ironizovanie, odcudzovanie a zavrhovanie. Je opätovne potrebné
uviesť, že skutočnosť, že žalobca - starosta obce je verejne činnou osobou, neznamená, že môže
znášať neoprávnenú kritiku, lebo aj v jeho prípade musí byť kritika vecná, konkrétna a primeraná, preto

v prípade, pokiaľ by bola aj preukázaná pravdivosť tvrdení uvedených v Liste žalovaného adresovaného
občanom, je potrebné uvedený list a tvrdenia, a to jednotlivé hodnotiace úsudky, a to so zreteľom na
uvedené kritériá, ktoré má kritika spĺňať, t.j. vecnosť, konkrétnosť a primeranosť, so zreteľom na výrazy:
„priam agresívnou snahou presadzuje cudzí podnikateľský zámer“ a že žalobca „týmto správaním už
sám sa vylúčil spomedzi slušných ľudí“ obsahuje výrazy, z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu

uraziť a to aj v prípade, aby sa v inkriminujúcom texte uvádzali pravdivé skutočnosti, tvrdenia, lebo
vyvodzujú sa z nich urážlivé, hodnotiace úsudky.

26. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie a používajú

na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Žalobca a žalovaný mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto im náhrada trov

odvolacieho konania nebola priznaná.

30. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).