Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200144
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: innogy Slovensko s.r.o., so

sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda,
advokát so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanej: H. L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, o zaplatenie
181,28 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 90,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 90,04 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 181,28 Eur s príslušenstvom a trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca a O. L. (ďalej ako „pôvodný zmluvný partner“) uzavreli
Zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 03.10.2014, na základe ktorej tento ako odberateľ odoberal

plyn z distribučnej sústavy na odbernom mieste P. XXX. Pôvodný zmluvný partner ako odberateľ sa
zaviazal za odobratý plyn uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe
ročného periodického vyúčtovania spotreby plynu. Odberateľ ako pôvodný zmluvný partner žalobcu
zomrel dňa 23.02.2006. Za obdobie od 19.08.2015 do 14.12.2015 bola vyúčtovaná spotreba plynu
na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 4224016309 zo dňa 18.12.2015 na sumu 200,66 Eur s
lehotou splatnosti do 31.01.2016. Žalobca si z uvedenej faktúry uplatnil nárok na zaplatenie sumy 97,66
Eur. Faktúrou č. 6800026451 bola žalovanému vyúčtovaná náhrada nákladov za prerušenie distribúcie

plynu z dôvodu neplatenia, vyhotovenou dňa 20.12.2015 na sumu 88,24 Eur s lehotou splatnosti do
31.01.2016. Žalobca z tejto faktúry žaluje iba prevyšujúcu časť sumy nedoplatku vo výške 83,62 Eur.
Je zrejmé, že k odberu plynu dochádzalo aj po smrti pôvodného zmluvného partnera. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej dochádzalo k odberu plynu je práve
žalovaná. Z oznámenia obce P. zase vyplýva, že na odbernom mieste sa trvale zdržiava práve žalovaná.
Preto má žalobca za to, že žalovaná odoberala zemný plyn neoprávnene v zmysle § 82 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“).

3. Žalobca v podaní zo dňa 18.02.2019 ďalej uviedol, že o úmrtí pôvodného zmluvného partnera
sa dozvedel až keď dňa 27.09.2018 voči nemu podal žalobu o zaplatenie sumy 1.259,34 Eur
s príslušenstvom a konanie bolo zastavené. Nakoľko zmluvu nemohol uzavrieť pôvodný zmluvnýpartner, má žalobca za to, že zmluvu s ním uzavrela žalovaná, ktorá sa trvale zdržiava na adrese
odberného miesta. Žalobca eviduje v prospech predloženej faktúry úhradu v sume 100,- Eur na základe
poštového poukazu zo dňa 05.02.2016. Následne žalobca vyúčtoval opravnú faktúru č. 4295003260

zo dňa 25.10.2016 k vráteniu sumy 7,62 Eur, ktorú započítal na splatné záväzky. Tvrdil, že faktúrou
č. 6800026451 bola žalovanému vyúčtovaná náhrada nákladov za prerušenie distribúcie plynu z
dôvodu neplatenia na sumu 88,24 Eur, z ktorej si vzhľadom na započítanie pohľadávok uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 83,62 Eur. Tvrdil, že náhradu žalobca účtoval na podklade čl. IV, bod
17 Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby, účinných od 01.09.2015. Po vykonaní

fyzického prerušenia boli náklady v sume 73,53 Eur bez DPH žalobcovi refakturované zo strany SPP -
distribúcia, a.s., pričom žalobca dňa 23.12.2015 uhradil predmetnú faktúru prevodom z účtu.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 20.04.2019, ktorá sa napriek výzve súdu k podanej žalobe
nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko ide o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- Eur. Vo veci súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a
to: zmluvou o združenej dodávke plynu, predžalobnými upomienkami, faktúrami č. 4224016309 a
6800026451, Obchodnými podmienky, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. P., screenshot zo systému
žalobcu - poštový peňažný poukaz, opravnou faktúrou č. 4295003260, katalógom služieb spoločnosti

SPP - distribúcia, a.s. a výpisom z účtu preukazujúci úhradu faktúry SPP - distribúcia, a.s.

5. Podľa zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti zo dňa 03.10.2014 je
zrejmé, že sa spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. zaviazala dodávať plyn a ďalšie súvisiace služby
pre právneho predchodcu žalovaného, dohodnuté bolo odberné miesto P. XXX.

6. Faktúrou č. 4224016309 vyúčtoval žalobca nedoplatok za spotrebovaný zemný plyn vo výške 197,66
Eur a za neuhradenú položku z cenníka služieb poplatok za upomienku v sume 3,- Eur. V konaní bolo
nesporné, že žalobca faktúrou č. 6800026451, ktorá v konaní nebola predložená, vyúčtoval žalobca
poplatok za prerušenie distribúcie plynu z dôvodu neplatenia vo výške 83,62 Eur.

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.03.2016 a 18.09.2018, žalobca upovedomil pôvodného
zmluvného partnera o výške jeho pohľadávok za združenú dodávku plynu po lehote splatnosti, a to vo
výške 1.266,96 Eur, resp. 1.259,34 Eur. Táto predžalobná upomienka predstavovala zo strany žalobcu
poslednú výzvu na vyrovnanie záväzkov pred ich súdnym vymáhaním. Úhradu mal pôvodný zmluvný

partner zrealizovať najneskôr do 25.09.2018.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia a alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone.

9. V zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o energetike“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v
dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za
dodaný plyn dohodnutú cenu.

10. Podľa § 69 ods. 1 písm. a), a ods. 2, písm. a), bod 1., písm. b) zákona o energetike dodávateľ
plynu má právo predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení
na dodávku plynu. Dodávateľ plynu je povinný ak je dodávateľom plynu poskytujúcim univerzálnu službu
a) uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke plynu na vymedzenom území podľa § 17, ods. 1 s každým
odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada, ak sú splnené obchodné podmienky dodávateľa

plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo
plynu; povinnosť dodávateľa plynu uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa plynu
v domácnosti, ktorý za posledných 12 mesiacov závažne porušil zmluvu o dodávke plynu alebo zmluvu
o združenej dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn, b) zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé
dodávky plynu svojim odberateľom plynu za podmienok dohodnutých v zmluve.

11. V zmysle § 70 ods. 1 písm. a), d) a f) zákona o energetike odberateľ plynu má právo a) a d) uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom plynu; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu musí
dodávateľplynuodôvodniť,d)naprepravuadistribúciuplynu,akspĺňatechnicképodmienkyaobchodnépodmienky prístupu do siete podľa tohto zákona a osobitného predpisu, f) na pripojenie odberného
plynovéhozariadeniadoprepravnejsietealebododistribučnejsiete,aksúsplnenétechnicképodmienky
a obchodné podmienky pripojenia do prepravnej siete alebo do distribučnej siete a pripojenie odberného

plynového zariadenia do prepravnej siete nie je v rozpore s § 49 ods. 8.

12. Podľa § 71 ods. 1 písm. b), a ods. 2, písm. a) zákona energetike odberateľ plynu odberateľ plynu
v domácnosti má právo na pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete, ak sú
splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do distribučnej siete. Odberateľ plynu v

domácnosti je povinný podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete,
ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu
týchto nákladov určí úrad.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Žalobca podľa v konaní nesporných tvrdení uzavrel s pôvodným zmluvným partnerom dňa
03.10.2014 zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej dodával zemný plyn do odberného
miesta a ten bol povinný v dohodnutej lehote zaplatiť žalobcovi za dodávky zemného plynu na základe

vystavených faktúr a podieľať sa aj na úhrade oprávnených nákladov spojených s pripojením odberného
plynového zariadenia do distribučnej siete. Nakoľko pôvodný zmluvný partner zomrel dňa 23.02.2006
je zrejmé, že nemohol so žalobcom uzavrieť zmluvu dňa 03.10.2014. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú.
P. má súd za preukázané, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola odberným miestom plynu
je žalovaná, čo žalovaná nepoprela a rovnako nepoprela tvrdenie žalobcu o tom, že neoprávnene
odoberala na odbernom mieste plyn dodávaný žalobcom. Na základe uvedeného je žalovaná v zmysle

§ 82 zákona o energetike povinná uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Tú nepochybne predstavuje žalovanou neoprávnene odobratý zemný plyn. Náhradu za neho je
tak ako náhradu škody povinná žalovaná uhradiť spolu s prípadným ušlým ziskom dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Na základe uvedeného tak

súd považoval žalobu ohľadom odplaty za spotrebovaný zemný plyn za plne dôvodnú.

23. V ďalšej časti uplatneného nároku však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o právo na
zaplatenie poplatku za upomienku v sume 3 Eur sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou
Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017

vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v
opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi
nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si
(dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie
majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by

prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok
za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného

plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto
za neprijateľnú považoval Krajský súd v Bratislave aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou
(poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa

a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu
k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za
takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. S uvedenými dôvodmi

nepriznania sumy 3,- Eur titulom poplatku za upomienku sa súd stotožňuje, na základe čoho žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie takéhoto poplatku za upomienku nepriznal.

24. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke plynu podľa zákona o energetike, v danom prípade sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral

žalobca ako dodávateľ a predchodca žalovanej ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, obchodných
podmienok a cenníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. V
obdobných právnych veciach, v ktorých si dodávatelia uplatňovali voči spotrebiteľom zaplatenie
poplatkov, ktoré žalobca v tejto veci označuje ako náklady za prerušenie distribúcie plynu, súdna praxzastala názor, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať
služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda spotrebiteľ je povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ
mu nebude dodávať služby. Za zaplatenie poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky plynu,

spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, prerušením dodávky služieb mu je znemožnený
prístup k službám a ďalším dodávkam zo strany žalobcu a preto takéto dojednanie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera

spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. Poplatok za prerušenie,
resp. obmedzenie dodávky plynu, resp. poplatok za upomienku žalobcovi nie je možné priznať ani
ako vzniknuté náklady (bližšie pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa
24.05.2017 a sp. zn. 18Co/168/2018 z 13.2.2019).

25. V danom prípade súd zastáva názor, že žalobca síce má nárok na náklady v súvislosti s

tým, ak bola prerušená, resp. obmedzená dodávka plynu a náklady na poštovné pri upomienkach,
bolo však povinnosťou žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov. Nie je možné priznať
žalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka. Predloženie faktúry spoločnosti SPP distribúcia
a.s. nepostačuje na to, aby žalobcovi bola priznaná uplatnená náhrada za prerušenie distribúcie z
dôvodu neplatenia podľa čl. IV bod 17 OP. Samotná dohoda o výške paušálnych nákladov medzi

žalovanou a žalobcom nemôže zaväzovať žalovanú na úhradu týchto nákladov, keďže sa nejedná o
reálnu výšku nákladov, ale o paušálne náklady, ktoré bez akejkoľvek zainteresovanosti spotrebiteľa
má tento uhradiť. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, resp. náklady, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si

uplatňuje a taktiež nepredložil faktúru, na podklade ktorej mala byť žalovaná povinná uplatnenú náhradu
zaplatiť. Predmetné poplatky tak predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s
úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

26. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a zo strany

spotrebiteľa nebolo možné meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Súdny

dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok
vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I-10875, bod 32).

27. Skutočnosť, že znenie vzorových obchodných podmienok vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví a tiež schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok dodávateľa, nebráni prieskumu týchto

podmienok v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo
nie je neprijateľnou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Súd nespochybňuje samotnú možnosť
zakotvenia povinnosti spotrebiteľa nahradiť dodávateľovi plynu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s prerušením dodávky plynu. V danom prípade je však nutné poukázať na skutočnosť, že poplatok
za prerušenie distribúcie plynu je obsiahnutý v čl. IV. bod 17 Obchodných podmienok poskytovania

univerzálnej služby.

28. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty
za služby by bol a za akých podmienok pôvodný zmluvný partner povinný platiť, táto len odkazuje na
Cenník a Obchodné podmienky. Cenník ani Obchodné podmienky neboli individuálne dojednané medzi

predchodcom žalobcu a žalovaným.

29. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.30. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

31. V tomto smere súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11
cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například

rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Od spotrebiteľa nemožno
požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

32. Pokiaľ ide o náklady spojené s odpojením odberného miesta, súd nepopiera, že v zákone o

energetike existuje možnosť uplatniť nárok vo forme náhrady nákladov, ale táto výška musí byť
preukázaná. Tým, že žalobca náhradu nákladov uplatnil bez bližšieho zdôvodnenia ako paušál, nie
je možné takýmto postupom priznať nárok bez preukázania dôvodnosti výšky tohto nároku, pričom
nemožno vychádzať pri posúdení preukázania týchto nárokov len z toho, že vo vzťahu k pôvodnému
zmluvnému partnerovi išlo zo strany žalobcu len o tzv. refakturáciu nákladov, ktoré pôvodne žalobcovi

vznikli úhradou súm, ktoré mu fakturoval iná dodávateľská spoločnosť.

33. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie nákladov
spojených s prerušením distribúcie plynu z dôvodu neplatenia ani na úhradu účtovaného poplatku za
upomienku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

34. Súd pri určovaní rozsahu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi odplatu za spotrebovaný plyn,
vychádzal zo sumy 197,66 Eur uvedenej na faktúre č. 4224016309 od ktorej odpočítal sumu 7,62 Eur
na základe opravnej faktúry č. 4295003260 a úhradu v sume 100,- Eur, teda žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 90,04 Eur.

35. Nakoľko sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, priznal súd žalobcovi
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, konkrétne

priznal súd úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,04 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia.

36.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princípu „zdravého rozumu“)
chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 C. s. p., nezodpovedá taká
interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu
obsahujúce výrok, že strana sporumá nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy
nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu
je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania

vo výške 0,00 Eur. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej
z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému
sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,
17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení

povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia
a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.

41. Nakoľko procesný úspech žalovanej prevažuje nad úspechom žalobcu, prináleží jej nárok na
náhradu trov konania, avšak vzhľadom na pasivitu žalovanej v konaní má súd za to, že jej žiadne trovy
nevznikli a v súlade s prechádzajúcim odsekom rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.