Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230177
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116230177.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,

Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: C. A.,
nar. XX.XX.XXXX, M. XX, N., o zaplatenie sumy 1889,96 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.329,28 eura s 5,25% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. Žalobcovi voči žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho
konania v rozsahu 24,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.889,96 eura, úrokov v
sume 1.841,13 eura, s úrokom výške 24,5 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia z titulu neuhradenia

záväzku na základe zmluvy o úvere.

2. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Okresný súd rozsudkom zamietol návrh pre premlčanie s
poukazomna§5bzákonač.250/2007Z.z.NazákladeodvolaniažalobcukrajskýsúdvNitrerozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil s poukazom na nález ÚS SR ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018. Vo veci
bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovaného.

3. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil.

4. Do prvého rozhodnutia Okresný súd zistil tento skutkový stav: Žalobca so žalovaným dňa 28.05.2012
uzavrel zmluvu o úvere na základe čoho poskytol finančné prostriedky. Žalovaný nedodržal zmluvné
dojednania a žalobca ku dňu 30.10.2013 určil splatnosť celého dlhu - predčasnú splatnosť celého dlhu,
čo žalovaný nesplnil. Žalobca si podaným návrhom uplatňoval sumu 1.889,96 eura, úrokov v sume

1.841,13 eura, s úrokom výške 24,5 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia. Návrh na súd bol
podaný dňa 14.11.2016.5. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: odvolaním žalobcu z čl. 87-89,
výzvou na úhradu z čl. 90-91, uznesením KS z čl. 98, vyjadrením žalobcu z čl. 117, čl. 140, upozornením
z čl. 118, uznesením súdu z čl. 139 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

6. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.02.2017 po vyhlásení predčasnej splatnosti suma zmluvných
úrokov predstavovala sumu 1.401,81 eura. Žalobca súhlasil s úhradou dlhu v splátkach, žalovaný sa
nevyjadril, jeho finančné možnosti sú neznáme. Dlh po podaní žaloby nebol uhradený. Pohľadávka bola
postúpená na žalobcu.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa § 34 O.z. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa §39a O.z. neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

11. Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

24. Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

25. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

26. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

27. Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

28. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

29. Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I

v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíšiod spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na

spotrebiteľskú zmluvu.

32. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého

záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu

k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ( platné aj
v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie:
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu
účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zmluva bola označená aj ako dostupná pôžička čo je občianskoprávny záväzkový vzťah.

33. Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Žalobca nevysvetlil v čom
by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných

vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona

neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve,
ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe
podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi
osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov.
Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Žalobca nemôže tvrdiť,

že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd napríklad
poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty.
Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná
podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia,

podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa
Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom.
Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k
ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania
uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená

menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia
ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia
si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky
voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu navymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných
konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom
prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že

rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR. Ak by aj čisto teoreticky išlo
o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom
na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

34. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil

svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka
nesplatenej istiny- debet v sume 1.889,96, vyčíslené úroky do splatnosti dlhu a vyčíslené úroky z
omeškania v sume 439,32 eura ( v žalobe vyčíslené úroky a úroky z omeškania v sume 1.841,13
eura - úroky po splatnosti v sume 1.401,81 eura) eura za dôvodne podaný. Žalovaného ako dlžníka
zaviazal súd na úhradu sumy 2.329,28 eur. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré
nevrátil. Z dokladov bola jasná výška dlhu. Žalovaný nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi.

Súd o možnosti splácať dlh v splátkach nerozhodol, dlžník o to nežiadal a neboli preukázané ani jeho
majetkové pomery z ktorých by to mohol súd vyhodnotiť. Súd žalovaného z uplatnenej a priznanej sumy
1.889,96 eura zaviazal aj na zaplatenia úroku z omeškania od 08.11.2016 ( po zosplatnení), vo výške
5,25 % ročne v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z

35. V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok,
teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od
zmluvy. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa žalobcu do konečnej úhrady
dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Podľa súdu úrok je možné si

uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to
dohodnú. Podľa článku 6.4 OP ba i po predčasnom zosplatnení dlhu má žalobca banka nárok na úrok.
Zmluva bola vopred pripravená ( formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene
dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti sumy 1.401,81 eura, 24,50 % úroku zo
sumy 1.889,96 eur od 08.11.2016 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na

úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa súdnej praxe na ktorú tento súd poukazuje (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj
vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a súdnej praxi nič
nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len
za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona
o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto

ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť
úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu,
že považuje celý dlh za splatný (nevyrovnanie nepovoleného debetu sa pohľadávka stáva okamžite
splatnou), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá
splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru. Žalobca zospaltnil úver žalovaného,

oznámil mu dátum zosplatnenia k 30.10.2013. Po ukončení zmluvného vzťahu sa už nemôžu so svojimi
nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy a to tak v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa (§
52 a nasledujúce O.Z) ako aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov
( § 34 a nasledujúce O.z.). Požadované úroky sú v hrubom nepomere s plnením žalobcu. Takýto postup
by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Nemôžu zákonné ustanovenia

na niektoré subjekty platiť a na iné nie. Treba mať objektívny celoplošný postoj pri každom veriteľovi.
Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani
uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka
je toto konštatovanie irelevantné. Súdu sú známe rôzne rozhodnutia KS v Nitre v otázke nároku na
úrok po zániku zmluvy, prvostupňový súd sa stotožňuje s tými ktoré po zosplatnení úrok nepriznávajú.

Okrem rozhodnutia NS SR poukazuje napr. na rozhodnutia KS v Nitre Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo
dňa 02.12.2015, č.k. 9Co 550/2016 zo dňa 11.01.2018, č.k. 9Co 160/2017-69 zo dňa 25.01.2018.36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. tak, že žalobcovi voči žalovanému právo
na náhradu trov prvostupňového a podľa § 396 CSP aj odovlacieho konania priznal v rozsahu 24,86%.
Nárok súd posudzuje výlučne s pohľadu úspešnosti strán k predmetu žaloby. Súd mal za to, že strany

boli pomerne úspešné. Z celkovej žalovanej vyčíslenej sumy 3.731,09 eur priznaná suma 2.329,28 eura
prestavuje 62,43%. Zamietnutá bola žaloba v sume 1.401,81 eur a žalovaný tak bol úspešný v rozsahu
37,57%. Žalobca tak bol prevažne úspešnejší v rozsahu 24,86% (62,43 - 37,57).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania