Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414202750.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu I. C., narodený

XX.XX.XXXX, bytom D. J. - D., C. XXXX/XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým,
so sídlom Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanej v 1. rade C. C., O. T., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D. J. - D., C. XXXX/XX a žalovanej v 2. rade C. T., O.. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom T., M. C. XXXX/X, obe občianky SR, právne zastúpené JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o neplatnosť kúpnych zmlúv a nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol rodinný dom súpisné číslo 1130
v katastrálnom území D., postavený na pozemku parcela číslo XXX/X, s pozemkami parcela číslo T.-Q.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, parcela číslo T.-Q. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmer 92 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec D. J. a katastrálne
územie D. a vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu v T. povolený dňa 10.04.2014 pod V
XXX/XX a kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol pozemok parcela č. T.-Q. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec D. J. a
katastrálne územie D. a vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu v T. povolený dňa 15.04.2014
pod E. XXX/XX, s ú n e p l a t n é.

II. Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania
za zaplatený súdny poplatok vo výške 33,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 499,16 eur a to
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu
Kežmarok súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol rodinný
dom špecifikovaný v petite žaloby a kúpna zmluva z toho istého dňa, ktorej predmetom boli ďalšie
nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby sú neplatné a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol,
že v čase, keď bolo prerušené konanie o rozvod manželstva, z dôvodu obnovenia manželského
spolužitia, dňa 28.3.2013 splnomocnil žalovanú v 1. rade aby v jeho mene uzatvorila kúpnu zmluvu na
odpredaj uvedených nehnuteľností. Dôvodom splnomocnenia bola skutočnosť, že žalobca odchádzal
dlhodobo do zahraničia a obaja, čiže on aj žalovaná v 1. rade, mali záujem v tom čase odpredať

predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, z dôvodu, že sa chceli odsťahovať mimo Spišskú Belú. Dňa
3.10.2013 žalovaná v 1. rade požiadala o pokračovanie v konaní o rozvod manželstva, v ktorom sa
pokračovalo aj v priebehu tohto konania. Od pokračovania v rozvodovom konaní sú vzťahy medzi
žalobcom a žalovanou v 1. rade zlé. Žalovaná v 1. rade, aj napriek týmto skutočnostiam, kedy sarapídne zmenili pomery medzi ňou a žalobcom, uzavrela dňa 11.3.2014 kúpne zmluvy. Tieto uzavrela
so svojou vlastnou matkou, bez toho aby o tejto skutočnosti informovala žalobcu, ktorý naviac v čase
podpisovania týchto zmlúv sa nachádzal na území Slovenska. Mal zato, že tak učinila úmyselne, s

cieľom poškodiť žalobcu. O tomto svedčí aj predajná cena, ktorá sa ani zďaleka ani nepribližuje trhovej
cene, a spôsob vyplatenia kúpnej ceny, teda až do 28.2.2016. Uviedol, že v čase keď obaja mali záujem
tieto nehnuteľnosti odpredať, bola podľa odhadu ich cena 150.000,- eur. Vklad predmetných zmlúv bol
povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok dňa 10.4. a 15.04.2014. Od dňa 22.4.2014
bola v realitnej kancelárii ViaSalus ponuka na odpredaj predmetných nehnuteľností. Z tohto jednoznačne

vyplýva snaha poškodiť žalobcu a tým pádom ukrátiť jeho majetkové práva. Žalovaná v 2. rade ponúkla
realitnej kancelárii na predaj spomínané nehnuteľnosti, preto mal zato, že tu existuje dôvodná obava,
žeby výkon súdneho rozhodnutia, v prípade určenia neplatnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv bol
vážne ohrozený, a preto navrhol vydať vo veci aj predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanej
v 2. rade akokoľvek nakladať s týmito nehnuteľnosťami, pričom spôsob nakladania špecifikoval v petite
návrhu uznesenia o nariadení predbežného opatrenia.

Žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k žalobe vyjadrili tak, že ju považujú v celom
rozsahu za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že vyššie uvedené
zmluvy sú neplatné, iba konštatoval, že má naliehavý právny záujem na takomto určení. Poukázali tiež
na nedostatočnú právnu argumentáciu žalobcu v žalobe, keď len stroho konštatuje, že sa domáhal

určenia žaloby špecifikovaných kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia ust. § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej OZ). Žalobca nešpecifikuje z akého dôvodu by malo dôjsť k vysloveniu neplatnosti právneho
úkonu, a teda či tento úkon svojich obsahom alebo účelom odporuje zákonu, či zákon obchádza alebo
či sa prieči dobrým mravom. V dôsledku tejto skutočnosti teda nemôžu žalované zaujať adekvátne
stanovisko vo vzťahu k právnej argumentácii žalobcu. Vo vzťahu k samotným skutkovým okolnostiam

uvedeným žalobcom, poukázali na skutočnosť, že žalobca svojim právnym úkonom označeným ako
splnomocnenie splnomocnil žalovanú v 1. rade, aby v mene žalobcu uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou
dôjde k predaju nehnuteľnosti v predmetnom právnom úkone špecifikovaných. Osobitne je v rámci
uvedeného splnomocnenia je charakterizované, aké úkony má v mene žalobcu realizovať žalovaná v
1. rade, keď v rámci predmetného splnomocnenia je uvedené, že táto má hlavne vybrať kupujúceho,

dohodnúť výšku kúpnej ceny, podpísať kúpnu zmluvu, prevziať kúpnu cenu, dohodnúť akékoľvek
podmienky obsiahnuté v kúpnej zmluve, podpísať návrh na vklad do katastra nehnuteľností a zastupovať
žalobcu v celom katastrálnom konaní. Z tohto je bezpochyby zrejmé, že žalobca ponechal na vôli
žalovanej v 1. rade, aby táto sama, bez potreby ďalšej kooperácie prevodu vlastníckych práv so
žalobcom rozhodla na koho budú prevedené vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam vo

forme kúpnej zmluvy, aby sama stanovila účel a výšku kúpnej ceny, za ktorú dôjde k prevodu týchto
vlastníckych práv na tretiu osobu a aby zabezpečila následné procesné úkony. Tvrdenia žalobcu, že
nehnuteľnosť mala byť odpredaná za sumu 150.000,- eur považovali za absolútnej nepravdivé a ničím
nepodložené, a uviedli, že žalobca nemal v tom čase v úmysle prevádzať predmetné nehnuteľnosti
na tretiu osobu, s úmyslom zabezpečenie čo najväčšej odplaty z prevodu vlastníckych práv, nakoľko

žalobca mal v danom období úmysel previesť jeho vlastnícke práva na žalovanú v 1. rade, čo však
s ohľadom na existenciu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo procesne možné.
Rovnako tak reálny stavebno-technický stav predmetných nehnuteľností je natoľko zlý, že čo i len
uvažovať o ich predaji za žalobcom uvádzanú sumu je absolútne nepredstaviteľné a nezrealizovateľné.
Žalovaná v 1. rade si nechala bezodkladne po doručení žaloby vypracovať znalecký posudok na

stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota
na sumu 77.300,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna cena, za ktorú došlo k odpredaju predmetných
nehnuteľností na žalovanú v 2. rade, nie je neprimeraná trhovej cene, tak ako vo svojej žalobe poukazuje
žalobca. Žalovaná v 2. rade musí na vlastné náklady zabezpečovať nevyhnutnú rekonštrukciu strechy
predmetného rodinného domu, vzhľadom na jej havarijný stav, a v prípade ak by k tomu nedošlo, reálna

trhová hodnota nehnuteľnosti by sa prakticky rovnala trhovej hodnote pozemku, na ktorom predmetný
rodinný dom stojí. Na pojednávaniach zotrvávali obe účastnícke strany a právni zástupcovia na svojich
tvrdeniach, právny zástupca žalobcu uviedol, že v čase keď jeho klient dával splnomocnenie žalovanej v
1. rade bolo prerušené konanie o rozvod manželstva. Chceli zmeniť bydlisko a on odchádzal za prácou
do zahraničia. V čase uzavretia kúpnych zmlúv však situácia bola úplne iná, jeho klient v tom čase

bol na území SR. So žalovanou v 1. rade bolo obnovené rozvodové konanie a až po jeho obnovení
boli tieto nehnuteľnosti predané žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade previedla nehnuteľnosti na
žalovanú v 2. rade s dobou splatnosti kúpnej ceny 2 roky a následne ich chcela previesť na tretiu osobu
prostredníctvom realitnej kancelárie. Mal zato, že cena za ktorú boli prevedené nie je podstatná. Tietotvrdenia potvrdil aj žalobca, uviedol, že plnomocenstvo udelil z dôvodu, že chcel zachrániť manželstvo,
manželka nechcela bývať v tej dedine kde bývali, on vtedy odchádzal do zahraničia, a keďže ju mal a aj
ju má stále rád, dal jej plnú moc, aby našla iné vhodné bývanie, ktoré by jej vyhovovalo. Ani vo sne by

ho nenapadlo, že urobí tento krok, že odpredá nehnuteľnosti za 50.000,- eur svojej matke a podotkol,
že on z pozemkov nevyplatil svojich súrodencov, k čomu bol v rámci dedičského konania zaviazaný.
Z jej strany išlo výslovne o úmyselné konanie a zámer, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že následne
predmetné nehnuteľnosti chcela predať prostredníctvom realitnej kancelárie. On nemal vedomosť ani
že obnovila rozvodové konanie a o tom, že už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností sa dozvedel

až z toho, keď mu došiel list z katastra nehnuteľností. Na otázku právneho zástupcu žalovaných či
urobil od marca 2013, kedy bolo dané plnomocenstvo, do marca 2014 akýkoľvek úkon za účelom
odvolania plnomocenstva odpovedal záporne. Na ďalšiu otázku či urobil nejaký úkon smerujúci k tomu,
že predmetný dom chce nechať svojej manželke alebo deťom uviedol, že plnomocenstvo podpísal v
dobrej viere. V novembri 2013 jej poslal esemesku, v ktorej jej napísal, že jej necháva dom a auto, len
nech ho nechá rok postaviť sa na nohy. Následne ho udala, že podniká na čierno, že má stroje, nič z toho

nebola pravda. Do Rakúska išiel pracovať z dôvodu, aby mal na súdy, čo mu lekár neodporúčal. Mal
depresie, z ktorých sa liečil. Žalovaná v 1. rade uviedla, že pred dvomi rokmi manžel odišiel do Ameriky
bez toho aby povedal niečo jej alebo deťom. Dozvedeli sa to len z emailu, ktorý písal bratrancovi, že
o týždeň bude uňho. V tom čase odišla aj s deťmi odišla bývať do Kežmarku k mame a podala návrh
na rozvod. Po jeho návrate ju na kolenách s plačom prosil aby ho prijala späť. Pýtala sa aj detí či to

chcú a dali mu ešte šancu. On však naďalej požíval alkoholické nápoje a miešal to s liekmi. Je pravdou,
že jej poslal esemesku, že je necháva dom a auto. V esemeske nebola žiadna taká veta, že nech ho
nechá rok postaviť sa na nohy. Dôkazom jeho slobodnej vôle prepísať dom na ňu je aj to, že na jeho
žiadosť išli k notárovi JUDr. Liškovi, ktorý mu vysvetlil, že dom majú v BSM a nemôže na ňu prepísať
svoju polovicu a načrtol im možné spôsoby riešenia. Obdobne pochodili aj u notára JUDr. Dugasa. V

niekoľkých realitných kanceláriách tieto nehnuteľnosti boli dané na predaj, neustále znižovala kúpnu
cenu, ale keďže boli nepredajné, nie je pravdou, žeby mala nejakú pani, ktorá by chcela kúpiť dom za
sumu ktorú uvádzal žalobca. Ona teda na základe plnomocenstva, ktoré je manžel dal predala dom
svojej mame, za takú cenu ako je uvedené v kúpnej zmluvu, pretože inak sa nedala predať. Poukázala
na vypracovaný znalecký posudok. Uviedla, že je nepochybné, že manžel sám z dobrej vôle chcel dom

nechať jej a nielen dom. Dôvod, ktorý uvádza pri udelení plnomocenstva vôbec neriešili. On sa do toho
nijako nechcel starať, tak sa vlastne vyjadril, a to že ma vyplatiť súrodencov z pozemkov nevedela a
vie o ústnej dohode s jeho matkou, ale to bolo ešte za slobodna. Na otázku právneho zástupcu žalobcu
či plnomocenstvo bolo udelené žalobcom v čase keď bolo prerušené rozvodové konanie, uviedla, že v
tom čase bol odklad. Na ďalšiu otázku či k uzavretiu kúpnych zmlúv so žalovanou v 2. rade došlo až

po obnovení rozvodového konania uviedla, že k tomu sa presne vyjadriť nevie. Na otázku či žalovaná
v 1. rade vzhľadom ku skutočnosti, že manželia boli v rozvodovom konaní v čase prepisovania domu
na svoju matku informovala svojho manžela, a ak nie či to považuje za morálne uviedla, že manžel jej
dal plnú moc, nevidela dôvod prečo ho má informovať. Tým sa vlastne zriekol vybavovania týchto vecí
a áno považovala to za morálne, keďže do januára tvrdil jej a deťom, že im dom necháva a vo februári

zmenil názor, že chce byť vyplatený, čo môže potvrdiť aj 18-ročný syn.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že niekedy v marci 2013 k nej prišiel zať s dcérou s tým, že zať povedal,
že boli u notára Lišku, chcel previesť svoj podiel na nehnuteľnostiach na dcéru ale že JUDr. Liška im
povedal, že to nie je možné. Rozčúlil sa a aj ich vyhodil odtiaľ a tak išli za pánom Dugasom, ktorý im

povedal ako postupovať vo veci. Poradil im aby zať dal dcére splnomocnenie, že môže manipulovať s
domom. Oni sa potom snažili dom predať, avšak kupcu nenašli, tak im chcela pomôcť, že dom kúpi on
aj s pozemkami za 55.000,- eur a vyplatí ich do doby ako je uvedená v kúpnych zmluvách. Uviedla, že
dom síce zvonku vyzerá pekne, ale už do strechy musela investovať 10.500,- eur, pretože tam tiekla
voda. Dcéra aj zať robia v zahraničí, tak uviedla, že vie o čom hovorí, lebo chodí za deťmi. Chcela

im pomôcť, aby mohli ostať bývať v dome. Na otázku samosudkyne prečo dom predávala cez realitnú
kanceláriu keď tvrdí, že tam chcela bývať dcéra s deťmi uviedla, že nevie kedy to bolo dané na realitnú
kanceláriu, dala to dcéra a zabudla to stiahnuť a potom dom kúpila ona. Záujemcovia boli, boli sa pozrieť,
ale keď videli, čo viem z rozprávania dcéry, že koľko tam treba investovať, tak stratili záujem. Pokiaľ
ide o investície spomínané žalovanou v 2. rade do domu, tieto zdokladoval právny zástupca žalovaných

faktúrou a príjmovým dokladom. Ku vzťahom žalobcu a žalovanej v 1. rade v čase keď sa podpisovali
kúpne zmluvy sa vyjadriť nevedela, uviedla, že si na to nevie spomenúť, ale vzťahy v čase keď jej dával
splnomocnenie boli úplne normálne. Či v čase podpisovania kúpnych zmlúv bol zať na Slovensku sa
vyjadriť nevedela. Odpovedala aj na ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu a uviedla, že ona dorealitnej kancelárie dom na predaj nedávala, dala ho dcéra a inzerát stiahla asi vtedy, keď ho predala
jej. Na otázku ako chcela vyplatiť navrhovateľa z nehnuteľnosti ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv
uviedla, že jednak mala niečo ušetrené a má pozemky, ktoré sa dajú predať. V najhoršom prípade, keby

chcel zať peniaze hneď predala by trojizbový byť v Kežmarku a preto to chcela na dva roky, aby si mohla
niečo ušetriť. Ako by narábala s investíciami do domu v súvislosti o opravou strechy, či by si to odrátala
z kúpnej ceny, alebo ako by postupovala k tomu sa vyjadriť nevedela, uviedla, že nad tým nerozmýšľala.
Na otázku akým spôsobom dali zaťovi vedieť, že sa dom predáva žalovaná v 2. rade reagovala, že ozaj
nevedeli kde sa zať nachádza, najprv bol u mamy, potom nie a či mu dcéra dala vedieť alebo nie, to

nevedela, ale nevedeli kde sa nachádza. Nevedeli to ani deti, ani dcéra a ani ona.

Svedok I.L. C., syn žalobcu a žalovanej v 1. rade vypovedal, že otec pôvodne rozprával, že si dom majú
nechať, že z neho nechce ani cent, že mu je všetko jedno a potom z jedného dňa na druhý zmenil názor
a povedal, že chce byť vyplatený z polovice domu. Nepamätal si na nejakú skutočnosť, ktorá by bola
dôvodom toho, že otec zmenil názor.

Svedok JUDr. Jaroslav Liška si nespomínal na žalobcu a žalovanú v 1. rade, uviedol, že možno keby
boli na pojednávaní, pri vizuálnom kontakte by si možno spomenul.

SvedkyňaC.Á.C.,matkažalobcuuviedla,kotázkeprávnehozástupcužalobcu,čisavievyjadriťzaakým

účelomdávalsynsplnomocnenieneveste,ževiearozprávalatoajnevesta,ženechcelibývaťvD.,chceli
sa presťahovať inde a mala zato, že už mali aj vyhliadnutý nejaký dom v Kežmarku. Splnomocnenie bolo
dané v čase, keď ešte spolu žili a bývali u synovej svokry. Zmyslom splnomocnenia a jeho dôvodom
bolo, že syn išiel pracovať do Rakúska, nemal sa čas tomu venovať, tak dal manželke splnomocnenie.
PracovalvRakúskuodjanuáradonovembraminuléhoroku.Včasekeďjehomanželkaobnovilakonanie

o rozvod už bývali v Strážkach, bolo to na jeseň, v októbri ešte spolu žili, v novembri už zase nie.
Nevesta robila v Rakúsku aj syn a potom syn býval u nich. Domy majú na jednom pozemku a majú jeden
vjazd na pozemok. Svedkyňa má dom vpredu a jej syn s nevestou vzadu. O tom, že bola odpredaná
jeho časť domu sa dozvedel keď mu došiel papier z geodézie, teda že dom bol predaný bez jeho
súhlasu. Na pojednávanie ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, teda na pojednávanie

dňa 20.2.2015, sa žalovaná v 1. rade nedostavila, ospravedlnila svoju neúčasť a poslala k veci písomné
vyjadrenie formou mailu, v ktorom uviedla, že rodinný dom s manželom predávali aj v čase ich spolužitia,
ale nedokázali ho predať. Záujemcov odradilo spoločné bývanie na spoločnom dvore s exmanželovou
mamou. V súčasnosti na spoločnom dvore v exsvokrinom dome pribudla bývať aj exšvagriná s rodinou a
dvíhajúsvokrindom,čižejeveľmimalápravdepodobnosťpredajaichdomu,ktorýjeumiestnenývzadnej

časti spoločného dvora so spoločnou prístupovou cestou. Museli by ísť veľmi hlboko pod cenu. Uviedla,
že na dokončenie domu dostali pôžičku o ktorej splácanie sa manžel nikdy nezaujímal, ušiel do USA, o
čom nemali vedomosť. Neprispieva na spoločnú domácnosť a je si vedomý, že ručia domov. Uviedla, že
od decembra 2013 nevie ani ona ani deti kde sa exmanžel nachádza a kde sa zdržiava. Nekontaktuje sa
s nimi a nejaví o ne záujem. Žijú spoločne v obci D.Š. J., kde pravidelne vychádza Beliansky spravodaj a

kde sa dočítala, že exmanžel dostal od mesta D.D. J. novopostavený byt. Bola sa aj pýtam na Mestskom
úrade, kde je potvrdili túto skutočnosť. Do spoločného domu je potrebné veľa investovať, menila sa
strecha, keďže roky zatekalo do horných izieb, je potrebné vymeniť staré okná, cez ktoré fúka, zaizolovať
pivnicu, ktorá je sústavne vytopená, opraviť rozbité chodníky, urobiť ploty, keďže nebývajú na dvore
sami. O všetkých týchto nedostatkoch exmanžel vedel, pretože boli už v čase keď s nimi býval, no mal

iné záujmy. V dome, ktorý predala mame naďalej býva aj s deťmi, a mama prichádza do domu, keď je
ona tri týždne v Rakúsku, k deťom, a tak to ostane aj naďalej. Exmanžel bude jej mamou vyplatený, mala
zato, že sumou, ktorá je hodna ich domu. Neurobila nič nezákonné, keďže exmanžel vedome, v marci
2013 chcel celý ich spoločný majetok prepísať výlučne na ňu, no keďže to nebolo možné, tak je dal plnú
moc k predaju domu tretej osobe, sám, dobrovoľne a bez akéhokoľvek obmedzenia výšku kúpnej ceny

alebo niečoho iného a viac sa o ten dom nezaujímal. Uviedla, že je to smutné, že vlastný otec chce vrátiť
zmluvu do pôvodného stavu, len z dôvodu, aby mohol v konečnom dôsledku predať dom cudzej osobe
a vlastne deti tak v podstate nepriamo vyhadzuje z domu, ktorý postavili pre ich deti. Právny zástupca
žalobcu v priebehu konania predložil potvrdenie z ktorého je zrejmé, že u rakúskeho zamestnávateľa bol
žalobca zamestnaný 2.12.2013. Predložil aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu, vydané

na Slovensku, v ktorom je uvedené, že bol práceneschopný od 3.11.2013 do 1.4.2014 a je teda zrejmé,
že aj v marci 2014 bol na území SR. Predložil tiež oznámenie ÚPSVaR Kežmarok datované dňom
1.4.2014 o jeho zaradení do jeho evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2014 potvrdenie realitnej
kancelárie ViaSalus o tom, že inzercia predmetnej nehnuteľnosti prebiehala v tejto realitnej kancelárii odkonca apríla 2014 do 28.5.2014, teda nie je pravdou, ako tvrdila protistrana, že inzerát bol zverejnený už
oveľa skôr a že vlastne tam bol zabudnutý, a tento bol pritom inzerovaný presne do 28.5.2014 teda do
dňa vydania predbežného opatrenia. Žalobca po oboznámení sa s mailom žalovanej v 1. rade uviedol,

že to poväčšinou nie je pravda čo tam uvádza, netvrdil že netreba dom opravovať a rekonštruovať,
uviedol, že strechu robil švagor, dali za ňu 100.000,- Sk, opravovalo sa to, chcel aby to bolo poriadne
urobené. Treba tam robiť veci, ako aj v iných domoch, strecha bola urobená zle. Nie je pravdou, že v
rozhodnom období, keď sa podpisovala zmluvu nevedeli kde je. Býval 1000 metrov od nich, minimálne
2 krát týždenne chodila žalovaná v 1. rade okolo jeho bydliska. Splnomocnenie jej dával v dobre viere

s tým, že sa presťahujú zo D., keďže tam nechcela bývať. Raz mu aj volala, že má kupcu za 100 tisíc
eur ale sa jej to zdalo málo a potom nakoniec ho predala za smiešnych 50 tisíc eur svojej matke. Právny
zástupca žalovaných zopakoval svoje otázky ohľadom splnomocnenia, ktoré jeho klientka, žalovaná v
1. rade dala žalobcovi, ten na ne odpovedal rovnako ako na predchádzajúcom pojednávaní a dodal,
že manželke dôveroval, nakoľko žili spolu 20 rokov, bola to jeho manželka a plnomocenstvo jej dával z
dôvodu, ktorý už uviedol. V závere pojednávania, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku,

po vyhlásení dokazovania za skončené, právny zástupcovia zhrnuli svoje prednesy. Právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Poukázal na
judikatúru a na skutočnosť, že o naliehavý právny záujem ide v prípade, ak výsledok nie je možné
dosiahnuť inak, čiže vrátenie veci do pôvodného stavu a v tomto prípade je to jediným spôsobom ako
vrátiť veci do pôvodného stavu je určiť neplatnosť kúpnych zmlúv. Zopakoval, že v čase keď bolo dané

plnomocenstvo žalovanej v 1. rade bolo prerušené konanie o rozvod manželstva, žalobca odchádzal
dlhodobo do zahraničia a spoločne sa chceli odsťahovať mimo D. J.. 3.10.2013 žalovaná v 1. rade
požiadala o pokračovanie v konaní o rozvod manželstva, v mesiaci február 2014 sa konalo hlavné
pojednávanie, vzťahy od pokračovania v konaní o rozvod sú doposiaľ zlé. Napriek tomu žalovaná v 1.
rade, teda napriek tomu, že sa rapídne zmenili pomery medzi nimi, uzavrela 11.03.2014 kúpne zmluvy a

to so svojou vlastnou matkou, teda žalovanou v 2. rade, bez toho aby o tom informovala žalobcu, ktorý sa
preukázateľne nachádzal na území SR, dokonca priamo v D. J. E. D.. Toto konanie žalovaných nemožno
posudzovať inak, ako úmyselné, s jednoznačným cieľom poškodiť žalobcu. Tieto tvrdenia oprel aj o fakt,
že predaj nehnuteľností sa uskutočnil matke žalovanej v 1. rade, a tiež poukázal tiež na výšku kúpnej
ceny a spôsoby jej vyplatenia, teda do 28.2.2016. Poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá na

pojednávaní dňa 22.9.2014 uviedla, že plnomocenstvo udelené žalobcom jej bolo udelené v čase, keď
bolo prerušené rozvodové konanie. A jej odpoveď, že sa nevie presne vyjadriť či k uzavretiu zmlúv
so žalovanou v 2. rade došlo až po obnovení rozvodového konania tiež o niečom hovorí, rovnako ako
vyjadrenie, že nevidela dôvod prečo o týchto skutočnostiach má informovať svojho manžela. Poukázal
tiež na výpoveď žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že nehnuteľnosti prepísala na seba, aby tam mohla

dcéra aj s deťmi ostať bývať a v tejto súvislosti poukázala na to, že bol podaný inzerát na predaj domu,
potom ako ho žalovaná v 2. rade kúpila, a poukázal tiež na vyjadrenie ohľadom inzercie v realitnej
kancelárii, že to bolo predtým a dcéra to zabudla stiahnuť. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalovanej
k tomu uviedol, že tam uvádzané skutočnosti, k tomu uviedol, že veci ktoré sú jeho obsahom, sa budú
riešiť pri vysporiadaní BSM manželov, nakoľko medzičasom sú už právoplatne rozvedení a tieto veci

nemajú žiadnym spôsobom význam k neplatnosti kúpnych zmlúv. Nehnuteľnosti o ktoré ide v tomto
konaní sú jediným majetkom ktorý za celé spolužitie žalobcu a žalovanej v 1. rade títo nadobudli.

Právny zástupca žalovaných mal zato, že žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení v tom smere, žeby konanie žalovaných ktorým došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv na prevod

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, bol v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalobca mal
v čase udelenia plnomocenstva vôľu previesť vlastníckej práva na žalovanú v 1. rade, avšak keďže to
nebolo možné, nakoľko boli manželmi, udelil jej splnomocnenie na prevod vlastníckych práv k týmto
nehnuteľnostiam a ako sa sám vyjadril, chcel mať pokoj a dopriať si čas aby sa mohol postaviť na nohy.
Je teda zrejmé, že jeho vôľa v tom čase smerovala k tomu, aby žalovaná v 1. rade mohla akýmkoľvek

spôsobom nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Až do času prevodu vlastníckych práv na žalovanú
v 2. rade nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu úkonu, ktorým by prejavil zmenu svojho postoja k
tomu úkonu, ktorý pri podpisovaní splnomocnenia vyjadril. Mal dostatok priestoru na to, aby mohol
svoj postoj zmeniť ohľadom udeleného splnomocnenia. Žalobcom predložené listiny, ako potvrdenie
neznámej osoby o nejakej inzercii predmetnej nehnuteľnosti ktoré vôbec nie sú špecifikované a nie sú

podpísané žiadnou osobou, považoval za irelevantné, jednak z dôvodu, že nemá toto potvrdenie žiadnu
právnu a výpovednú hodnotu, ako aj z dôvodu, že tam vôbec nie je uvedený zadávateľ inzercie, teda
kto mal záujem na odpredaji predmetnej nehnuteľnosti. Ostatné žalobcom predkladané dôkazy, že v
čase prevodu vlastníckych práv sa nachádzal na území SR, jasne preukazujú aj tú skutočnosť, že maldostatok času na to, aby pre prípad zmeny svojho vnútorného postoja k možnosti prevodu vlastníckych
práv, žalovanej túto vôľu preukázal a plnomocenstvo odvolal. Žalobca nekokretizoval aké konanie
žalovaných by malo byť konanie považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to buď v rozpore

so vžitými tradíciami, ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky,
alebo žeby takéto konanie mohlo privodiť žalobcovi nejakú ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti prípadne obvyklých zvyklostí, alebo pri ktorom došlo k využitiu omylu, ľsti prípadne vyhrážky,
alebo došlo k porušeniu zmluvnej voľnosti. Poukázal aj na potrebu zachovania právnej istoty úkonov
osôb realizovaných v rámci občiansko-právnych vzťahov, nakoľko ak niektorá osoba zrealizuje právny

úkon a jeho vôľa je zhodná s tým, čo tento právny úkon obsahuje, v predmetnom konaní sa jedná
o udelenie splnomocnenia na prevod vlastníckych práv na tretiu osobu bez akýchkoľvek obmedzení,
a tento právny úkon predmetná osoba neodvolá bez toho, aby mu v tom bránili akékoľvek vážnejšie
prekážky, prípadne by nemal na odvolanie takéhoto úkonu čas, domnieval sa, že je nemysliteľné, aby
následne poukazoval na to, že uskutočnenie takéhoto úkonu je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu
žiadal zamietnuť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 4P 1/2012, ktorý
mal súd k nahliadnutiu, zo splnomocnenia datovaného dňom 28.3.2013 z kúpnych zmlúv uzavretých
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou
dňa 11.3.2014, z výsluchu účastníkov, svedkov, vyjadrení právnych zástupcov, účastníkov, z tvrdenia

realitnej kancelárie Reality ViaSalus z 12.2.2015, z potvrdenia ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 1.4.2014, z
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, z potvrdenia Sociálnej poisťovne v Rakúsku,
z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu v Rakúsku, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise
mal preukázané, že dňa 28.3.2013 žalobca splnomocnil žalovanú v 1. rade, aby zaňho a v jeho mene
uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou odpredajú nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné číslo XXXX v k.ú.

D. postavený na parcele č. XXX/X s pozemkami CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 413 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy na nádvoria vo výmere 92 m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX pre obec D. J. a k.ú. D. s podielom pod B1 v celosti a CKN parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 170 m2 zapísaná na LV č. XXX pre obec D. J. a k.ú. D. s podielom pod B2
v jednej polovici v pomere k celku, ktorých je bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne s manželkou C.

C., rodenou T. v uvedených spoluvlastníckych podieloch. Splnomocnil týmto menovanú aby vykonala
všetky úkony súvisiace s predajom predmetných nehnuteľností, hlavne vybrala kupujúceho, dohodla
výšku kúpnej ceny, podpísala kúpnu zmluvu, prevzala kúpnu cenu, dohodla akékoľvek podmienky
obsiahnutévkúpnejzmluve,podpísalanávrhnavkladdokatastranehnuteľností,zastupovalahovcelom
katastrálnom konaní a podobne. C. C., čiže žalovaná v 1. rade, vyhlásila, že uvedené splnomocnenie

v plnom rozsahu prijíma.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 4P 1/2012 v ktorom sa viedlo
konanie o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej v 1. rade súd zistil, že dňa 6.12.2012 bola
vydané uznesenie ktorých bolo prerušené konanie o rozvod manželstva a toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.12.2012. Návrh na pokračovanie v konaní žalobkyňa podala dňa 3.10.2013,
uznesenie o pokračovanie v konaní bolo vydané dňa 28.10.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa
10.12.2013. V tejto súvislosti súd opakuje a zdôrazňuje, že splnomocnenie bolo dané žalobcom
žalovanej v 1. rade dňa 28.3.2013, teda v čase keď konanie o rozvod manželstva bolo prerušené. Toto
korešponduje s tým, čo tvrdil žalobca, teda že splnomocnil manželku na úkony súvisiace s predajom

vyššie uvedených nehnuteľností v čase keď bolo konanie o rozvod manželstva prerušené, vzťahy medzi
manželmi sa zlepšili, chceli predať dom a ostatné nehnuteľnosti v D. J. - D., nakoľko manželka tam
nechcela bývať a chceli si nájsť nové bývanie inde, mimo mesta D. J. - D.. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, uznesenie o pokračovaní v konaní o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa
10.12.2013. Kúpne zmluvy, ktorých vyslovenie neplatnosti je predmetom tohto konania, boli podpísané

dňa 11.3.2014. Vklad predmetných zmlúv bol povolený pod E. a E. katastrálnym odborom Okresného
úradu T.. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých žalobca a žalovaná
v 1. rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi v jednej polovici k celku a síce pozemok C-KN č. XXX/
X o výmere 170 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX k.ú. D., tak k
tejto kúpnej zmluvy bol uzatvorený aj dodatok a to 11.4.2014. Tu treba poukázať na skutočnosť, ktorá

podľa názoru súdu tiež korešponduje s úmyslom žalovaných, ktorý súd považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,takakotoodôvodnínižšie,asícekonkrétnenačlánokII.tejtokúpnejzmluvy,kdevbode
2 pôvodnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že kúpna cena bude predávajúcim,
každému v sume 2.500,- eur, vyplatená v lehote najneskôr do 28.2.2016. V dodatku v tejto zmluve užbod 2 článku II. vypadol a uvádza sa tam len, že predmetné nehnuteľnosti sa odpredávajú za dohodnutú
kúpnu cenu 5.000,- eur a strana kupujúca spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
nadobúda do svojho podielového spoluvlastníctva. Jednak teda v upravenom článku II., ktorý hovorí o

cene a platobných podmienkach, nie je uvedené, že polovica kúpnej ceny bude vyplatená žalobcovi,
ani akým spôsobom bude vyplatená, komu a nie je tam uvedená už ani lehota, do ktorej táto kúpna
cena má byť vyplatená. V kúpnej zmluve ktorej predmetom je rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku
registra C-KN na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2 a pozemky reg. C-
KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, je v článku II. označenom ako

cena a platobné podmienky, v bode 1. uvedené, že predávajúci odpredáva nehnuteľnosti špecifikované
v bode 1. kupujúcej za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- eur a strana kupujúca predmetné nehnuteľnosti
kupuje do svojho výlučného vlastníctva a v bode 2. je uvedené, že kúpna cena bude vyplatená v lehote
najneskôr do 28.2.2016. Tu treba brať zreteľ na to, že žalobca a žalovaná v 1. rade, v tom čase boli v
rozvodovom konaní, a toto už bolo v štádiu, kedy sa v rozvodovom konaní pokračovalo po jeho prerušení
a to na žiadosť žalovanej v 1. rade. V zmluvách nie je teda uvedený spôsob ako sa a komu kúpna

cena vyplatí, v akom pomere ktorému z predávajúcich, čo okrem iného žalobcu dostáva do veľmi neistej
situácie, vzhľadom na už uvádzané skutočnosti, vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania
súdu v prebiehajúcom konaní sú žalobca a žalovaná v 1. rade už právoplatne rozvedení a už v tomto
prebiehajúcom konaní vyvstala otázka ako sa budú riešiť investície vložené žalovanou v 2. rade do
opravy strechy predmetného rodinného domu. Postavenie žalobcu, teda aj keby súd považoval uvedené

kúpne zmluvy za platné, je skutočne veľmi právne neisté. Uvedeným kúpnym zmluvám by sa dali vytknúť
aj iné vady, toto však nie je predmetom konania. Teda už len články II. oboch zmlúv v naznačenom smere
jemožnéhodnotiťakoprejavyvrozporesdobrýmimravmiazakonanieprotizáujmomžalobcu.Aďalším
faktorom, ktorý ukracuje žalobcu a teda je proti jeho záujmom, je aj kúpna cena dohodnutá v zmluvách.
Sama žalobkyňa predložila znalecký posudok, v ktorom je hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom

kúpnych zmlúv, stanovená sumou 77.300,- eur, teda 2.328.739,80 Sk. Ako uviedol žalobca, čo síce v
konanípreukázanénebolo,malikupcuzavyššiucenu,ktorásavšakžalovanejv1.rademalazdaťnízka,
ale to ani nie je tak rozhodujúce, aj keď rozdiel medzi kúpnymi cenami, tak ako sú uvedené v kúpnych
zmluvách,atouktorájeuvedenávznaleckomposudkuje22.300,-eur,aletrebazdôrazniťhlavnelehotu,
do ktorej kúpna cena za dom a nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve ktorej vklad bol povolený pod

č. XXX/XXXX je uvedená. Ide teda o lehotu do 28.2.2016. Ako už je uvedené, zmluvy boli uzavreté dňa
11.3.2014 a teda kúpna cena mala byť vyplatená až takmer po dvoch rokoch. Toto rozhodne nemôže byť
v záujme žalobcu, ktorý takto prišiel o všetky nehnuteľnosti ktorých bol bezpodielovým spoluvlastníkom,
ale v časom horizonte skoro dvoch rokov z nich nemal mať ani žiaden finančný zisk. Naopak žalovaná
v 2. rade nadobudla do svojho výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti, má právo ich dva roky užívať a

nezaťažovať sa s platením kúpnej ceny. Keby len mala platiť nájom za takého nehnuteľnosti, napríklad
300,- eur mesačne, čo je určite podhodnotené, za 23 mesiacov by zaplatila 6.900,- eur. Žalovanej v 1.
rade sú takéto zmluvné podmienky na prospech, nehnuteľnosti previedla na svoju blízku osobu, svoju
matku, naďalej ich užíva, v dome býva, takže na jej strane, okrem toho že nie je zapísaná na liste
vlastníctva ako vlastníčka, sa nič nezmenilo. Súdu pripadá nelogické žalovanej v 2. rade že žalobca

a žalovaná v 1. rade nemohli dom predať, ona im chcela pomôcť, tak ho kúpila za 55.000,- eur aj s
pozemkami. Už len to čo je vyššie uvedené, že takmer dva roky má na vyplatenie kúpnej ceny možno
ťažko hovoriť o pomoci pre žalobcu, z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaná v 2. rade tiež uviedla, že im
chcela pomôcť aby mohli ostať bývať v dome, mala zrejme tým na mysli žalovanú v 1. rade a deti žalobcu
a žalovanej v 1. rade. Nelogickosť je v tom, že vzápätí bol daný inzerát na predaj tohto domu dôkazom

čoho je z internetu stiahnutý inzerát na predaj tohto domu z realitnej kancelárie ViaSalus a potvrdenie
tejto realitnej kancelárie, že inzercia predmetnej nehnuteľnosti prebiehala u nich v čase od konca apríla
2014 do 20.5.2014. Súd nemá dôvod pochybovať o pravosti týchto dokladov, áno je pravdou že nie je
na nich podpis, je tam však uvedené meno, názov realitnej kancelárie s adresou, telefónnym číslom,
webovou stránkou a právny zástupca žalobcu toto potvrdenie získal na základe mailovej komunikácie

s dotyčnou realitnou kanceláriou. Vyznieva teda nelogicky, že žalovaná v 2. rade chcela pomôcť, aby
tam mohli ostať bývať, ale tieto nehnuteľnosti zároveň boli inzerované na predaj. Žalovaná v 1. rade
zas argumentuje tým, že žalobca ich chce vyhodiť, že chce z domu vyhodiť vlastné deti, keď napáda
platnosť týchto zmlúv a podobne. Súd nevidí dôvod prečo, keď chcela aj s deťmi ostať v predmetnom
dome bývať, ho vôbec predávala. Zo spomínaného potvrdenia realitnej kancelárie je zrejmé, že inzercia

predmetných nehnuteľností prebiehala v realitnej kancelárii až po uzavretí kúpnych zmlúv, teda nie skôr,
a nebolo to tak ako to bolo tvrdené žalovanou stranou, že inzerát bol zabudnutý a podobne. Stiahnutý z
realitnej kancelárie bol v deň vydania predbežného opatrenia súdom, teda 28.5.2014.Je pravdou že žalobca udelené splnomocnenie žalovanej v 1. rade neodvolal, ako sám však aj uviedol,
a ako to konštatuje už aj vyššie súd bolo udelené v čase zlepšenia vzťahov medzi manželmi, teda
medzi ním a žalovanou v 1. rade, bolo to v čase keď bolo prerušené rozvodové konanie a súd nemá

dôvod neuveriť jeho argumentácii, že to bolo za účelom predaja domu a odsťahovania sa spoločne, ako
celá rodina, do iného mesta, keďže žalovaná v 1. rade nechcela ostať bývať v D. J. - D.. Súd uveril
tomu, že mal záujem na tom, aby sa vzťahy medzi manželmi zlepšili, aby sa manželstvo obnovilo. A
to, že konanie o rozvod manželstva bol prerušené mu dávala aj nádej, že sa tak skutočne aj stane.
Žalobca tiež uviedol, že splnomocnenie podpísal v dobrej viere, manželke veril, žil s ňou 20 rokov a je

pravdou, že jej napísal, že jej nechá dom aj auto a boli aj u notárov, chcel aby mu dala rok nato, aby
sa postavil na nohy. Vzápätí ho však udala, že podniká na čierno, čo však nebola pravda. Zrejme to,
ale tiež vyššie uvedené okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv a obsah týchto zmlúv sú dôvodom podanej
žaloby. Naviac, ako žalobca uviedol, má depresie, z ktorých sa liečil a stále lieči. Stav bezradnosti sa
tiež môže podpísať na konaní človeka. Svedecké výpovede vypočutých svedkov veľa svetla do veci
nevniesli, súd im nejakú významnú relevantnosť pri rozhodovaní v konaní neprikladal. Naviac išlo o

blízkych príbuzných účastníkov a svedok JUDr. Jaroslav Liška - notár sa k meritu veci vyjadriť nevedel,
nespomínal si na účastníkov konania, teda na žalobcu a žalovanú v 1. rade. Snáď len možno dodať, že
skutočne bolo preukázané aj to, že v čase podpisu kúpnych zmlúv už žalobca nepracoval v Rakúsku,
bol práceneschopný, konkrétne od 3.11.2013 do 1.4.2014. Pracovný pomer ukončil dňa 2.12.2013 a ako
sám uviedol, v rozhodnom čase sa nachádzal na území SR v D. J. - D.Ž.. Súd má zato, že minimálne

sa mala pokúsiť žalovaná v 1. rade skontaktovať s ním a bolo by sa predišlo zrejme aj tomuto súdnemu
sporu, a možno by bolo došlo aj k dohode žalobcu a žalovanej v 1. rade ohľadom predaja nehnuteľností.
Toto sú ale už len úvahy súdu, ktoré zhodne s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, smerujú k tomu,
že konanie žalovanej v 1. rade v súvislosti s predajom domu a ostatných nehnuteľností vo vzťahu k
žalobcovi sa nedajú považovať za morálne.

Súd má zato, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Jedine takáto žaloba, akú žalobca podal, je procesne vhodným nástrojom, ktorý
odstráni neistotu vo vzťahoch účastníkov alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. V tomto

konkrétnom prípade jedine týmto spôsobom môže dosiahnuť žalobcu žiadaný výsledok a síce opätovne
sa stať spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv medzi žalovanou v 1. rade
a žalovanou v 2. rade.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom,
pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo
inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v

hrubom nepomere.

Súd má zato, že vyššie popísané konanie žalovaných je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujúcu podstatné historické tendencie sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011, č.

k. IV.ÚS 55/2011-19).

Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý
síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, v ktorom možno definovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných.

Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez
ohľadu nato, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy (nález Ústavného súdu
ČR zo 7.5.2009 zo sp. zn. I.ÚS 523/07).

Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne
práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Ich obsah spočíva vo
všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak

odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady keď výkon práva je v súlade so zákonom, ale jeho
cieľom je dosiahnutie iného výsledku než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Ak
výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi spočíva v konaní právneho úkonu, je tento
právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu
nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že použitie korektívu dobré mravy pri výkone práva za

účelom dosiahnutia idei spravodlivosti nesmie viesť v konkrétnom prípade na druhej strane k oslabeniu
princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z
právnych noriem. V danom prípade mám však jednoznačne súd zato, že konanie žalovanej v 1. rade v
spojení s konaním žalovanej v 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi a bola oslabená právna istota
práve na strane žalobcu, spôsobená vyššie popísaným konaním žalovanej strany. Žalobca nemal inú

možnosť ako sa domôcť svojich vlastníckych práv ako podať túto určovaciu žalobu na neplatnosť vyššie
špecifikovaných kúpnych zmlúv.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca bol v konaní úspešný a
predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške
33,- eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 61,85 eur (prevzatie veci a príprava
vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaniach 22.9. a 16.10.2014),

z jedného úkonu vo výške 30,93 eur - návrh na vydanie predbežného opatrenia, z účasti na pojednávaní
dňa 20.2.2015 v hodnote 64,53 eur a účasť na pojednávaní dňa 12.3.2015 pri vyhlásení rozsudku v
hodnote 16,13 eur. Ďalej trovy pozostávajú z 5 krát režijného paušálu za rok 2014 po 8,04 eur, 2 krát
režijného paušálu v roku 2015 po 8,39 eur, teda bez DPH trovy právneho zastúpenia činia 415,97 eur, a
pri20%DPHvovýške83,19eurjeto499,16eur,ktorúsumutrebapoukázaťnaúčetč.1048320008/1111

v Unicredit bank pobočka Kežmarok. Keďže žalobca pri podaní návrhu nezaplatil súdny poplatok za
podaný návrh, len za návrh na vydanie predbežného opatrenia, súd s poukazom na výsledok sporu
zaviazal žalované na úhradu súdneho poplatku za návrh v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov,
položky 1 písm. b), ktorý je prílohou Zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).