Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217202137.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: B. R., nar. X.X.XXXX,

K. č. XX, zastúpený: URBAN, s.r.o., advokátska kancelária, Slanská Huta 77, Košice - okolie, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie,
že úver je bez poplatkov a bezúročný a iné

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2017 domáhal proti žalovanému určenia, že (1.)
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" uzatvorená dňa 6.3.2015 medzi žalobcom a

žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej žiadal, aby súd určil, že (2.) žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 68 obsiahnutej v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička" na sumu 20 000 EUR uzatvorenej dňa 6.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným, iba čiastku
sumy 260,47 EUR; že (3.) žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky
č. 68 obsiahnutej v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" na sumu 20 000 EUR
uzatvorenej dňa 6.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným čiastku sumy 34,15 EUR a že (4.) žalobca nie je
povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné anuitné splátky od splátky č. 69 (vrátane) až po splátku

č. 107 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" na sumu 20
000 EUR uzatvorenej dňa 6.3.2015 medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 25.7.2017 doručil žalobca súdu
podanie, ktorým rozšíril petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že (5.) zmluvná podmienka uvedená v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" na sumu 20 000 EUR, uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným dňa 6.3.2015, pod. čl. I bod 3: „výška poplatku za poskytnutie úveru 400,00 EUR“ je ako
neprijateľnápodmienkapodľa§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatnáaže(6.)zmluvnápodmienka
uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" na sumu 20 000 EUR, uzatvorená

medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.3.2015, pod čl. III bod 6: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v
tejto úverovej zmluve, v spojení s čl. XII. bod 4. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom „Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom
a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných
podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom“ je ako neprijateľná podmienka podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 8C/11/2017 - 131 zo dňa

5.9.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2017.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, so žalovaným uzatvoril dňa 6.3.2015 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička", na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške20.000,- eur, ktorý je žalobca povinný vrátiť v mesačných splátkach vo výške 294,62 eur v počte
107 splátok. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť, bola v zmluve určená vo výške 31.923,92
eur a RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 12,22 %. Právny vzťah založený zmluvou je vzťahom

spotrebiteľským, preto sa riadi Občianskym zákonníkom, konkrétne ustanoveniami § 52 a nasl., a
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko RPMN je určená v Zmluve nesprávne, a
to v neprospech spotrebiteľa, ďalej zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje identifikáciu výšky istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnej tej-

ktorej splátke a v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. uvedená nesprávna celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Súčin 107 mesačných anuitných splátok po 294,62
EUR, plus suma 400 EUR ako výška poplatku žalovaného účtovaná za poskytnutie spotrebného úveru
dáva spolu čiastku 31 924,34 EUR (t.j. 107 x 294,62 EUR = 31 524,34 EUR + 400 EUR = 31 924,34
EUR), avšak v čl. I. bod 3 zmluvy je uvedená celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť vo výške 31

923,92 EUR, ergo v zmluve je uvedená nižšia čiastka o 0,42 EUR, než v skutočnosti (reálne) spotrebiteľ
zaplatí prostredníctvom 107-ich anuitných mesačných splátok, keďže matematicky správne spotrebiteľ
reálne zaplatí sumu 31 924,34 EUR. Berúc do úvahy uvedené, má žalobca za preukázané, že RPMN
je v zmluve určená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ reálne zaplatí v 107
splátkach podľa zmluvy nie sumu 31 923,92 EUR, ale naopak vyššiu sumu 31 924.34 EUR, čím (t.j. 107

x 294,62 EUR = 31 524,34 EUR + 400 EUR = 31 924,34 EUR), čím súčasne žalovaný „klamal/zavádzal"
spotrebiteľa o celkovej výške nákladov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť. Nakoľko je zmluva bezúročná a
bez poplatkov, tak má žalobca povinnosť uhradiť v prospech žalovaného iba dlžnú istinu podľa zmluvy,
a to bez poplatkov a bez úrokov, teda iba suma poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 20.000,-
eur. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, žalobca poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009. Dňa 10.5.2017 doručil žalobca podanie označené ako
sumárne vyjadrenie k meritu veci, kde tiež uviedol, poplatok za úver neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z
3.5.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje právny záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Zo zmluvy nie je zrejmé, aké skutočné plnenie

žalobca ako spotrebiteľ dostáva od žalovaného, za ktoré má platiť poplatok vo výške 400,- eur, preto
žalobca navrhuje, aby súd túto podmienku vyhlásil za neprijateľnú.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetná zmluva o úvere je dojednaná v
súlade s platným právom a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobcom podaný výklad

ustanovenia § § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je správny. Žalovaný poukázal na
smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu,
úroky a poplatky, čo napokon potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15.
Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o úvere obsahuje správne vypočítané údaje, je v nej aj správna
výška RPMN i celkových nákladov spotrebiteľa. „Nesúlad“ medzi súčtom mesačných splátok a celkovou

čiastkou úveru (s odchýlkou 0,42 eur) je spôsobený jedine a výlučne matematickým zaokrúhľovaním
čísel, keďže bez zaokrúhľovania by sa vypočítané čiastky nedali reálne zaplatiť. Žalovaný tiež poukázal
na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, keďže vyriešiť otázku skutočnej
výšky dlhu žalobcu možno len v konaní o žalobe na plnenie (rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/251/2015
z 16.3.2016). Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, žalovaný poukázal na to, že žalobca svojím

podpisom na zmluve vyjadril súhlas so všetkými zmluvnými podmienkami. Poplatok je cenou úveru, a
teda je vylúčený zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. V právnej otázke povahy poplatkov
existujú dva koncepty - nemecký a angloamerický, ktoré sú čo do svojich výsledkov odlišné. Vzhľadom
na svoje vyjadrenie žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca v replike zotrval na tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, lebo je v rozpore s
§ 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Ustanovenie je kogentným
ustanovením,odktoréhoniejemožnésaodchýliť,aužvôbecnievneprospechžalobcuakospotrebiteľa,
lebo tým by bolo porušené aj ustanovenie § 54 ods. 2 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
ďalej podrobne zdôvodnil, prečo neobstojí odkaz žalovaného na smernicu č. 2008/48/ES a rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ pri výklade smerníc neumožňuje
urobiť súdu výklad „contra legem“, ktorý by bol v rozpore s princípom právneho štátu a navyše Súdny
dvor EÚ vykladá výlučne právo EÚ a nie výklad národného práva. Slovenská republika prijala vlastnú
právnuúpravupresahujúcučlánok10ods.2písm.h)apísm.i)smernice2008/48/ES.Podľaustanovenia§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je spotrebiteľa priaznivejší.
ŽalobcazotrvalnatvrdeníonesprávnostiúdajovovýškeRPMNacelkovejčiastkeúveru,pričomuviedol,

že je právne irelevantné, či sa nesprávnosť údajov uvedených v zmluve odlišuje hoci len o 0,01 eur.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepreukázal naliehavý právny záujem. Vo veci je daný
naliehavý právny záujem, lebo žalobou na určení, že zmluva o poskytnutí úveru je bezúročná a bez
poplatkov, sa naopak predíde budúcej žalobe na plnenie nezákonných úrokov a poplatkov. Výklad
žalovaného je absurdný a ústavne neudržateľný, žalobca ako spotrebiteľ by musel najprv zaplatiť

žalovanému nezákonné poplatky a úroky a až po zaplatení by si mohol nárokovať ich vrátenie. Žalobcovi
ako spotrebiteľovi by bolo odňaté právo domáhať sa ochrany svojich práv podľa zákona č. 129/2010
Z.z. žalobou na určenie, čo je v právnom štáte neprípustné.

5. Žalobca a žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach doručených súdu dňa 21.7.2017, dňa 25.7.2017,
dňa 14.9.2017, dňa 17.10.2017 a dňa 26.10.2017 zotrvali na svojej doposiaľ prezentovanej právnej

argumentácii.

6. Súdnariadilnaprejednanievecipojednávanie.Žalobcasanapojednávanienedostavil,svojuneúčasť
ospravedlnil dňom 5.1.2018. Dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný sa
pridržiava svojich písomných vyjadrení.

7. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 6.3.2015
uzatvorená zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" č. 002359311040315, na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 20.000,- eur, ktorý je žalobca povinný vrátiť v 107
splátkach vo výške 294,62 eur. Podľa zmluvy predstavujú celkové náklady žalobcu 11.923,92 eur a

celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, je v zmluve určená
vo výške 31.923,90 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v zmluve určená na 12,22%,
priemerná RPMN na 10,28 %, úroková sadzba na 10,90 % a poplatok za poskytnutie úveru predstavoval
400,- eur.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne dojednaním musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladovspotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

9. Žalobca žalobou žiadal o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom poukazoval
predovšetkým na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu predmetnej zmluvy o úvere. Súd sa nestotožňuje

s názorom žalobcu, že obsahová náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. je splnená iba v prípade, ak je splátka v zmluve rozpísaná na jednotlivé zložky - istinu, úroky a
poplatky. Pri výklade ktoréhokoľvek ustanovenia o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy je potrebné
vychádzať zo zásady, že formulácia zmluvy musí spotrebiteľovi umožniť jednoznačne a bez ťažkostí
identifikovať podmienky zmluvy. Zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa treba považovať za jednu zo

základných zásad spotrebiteľského práva. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
síce pripúšťa gramatický výklad, podľa ktorého by každá jednotlivá splátka mala byť rozpísaná na
časti pripadajúce na istinu, úrok a poplatky, avšak takýto výklad neobstojí pri zohľadnení účelu právnej
úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, a tým ani pri posúdení
kritériom prospechu spotrebiteľa. Pokiaľ by bolo totiž povinnosťou uvádzať jednotlivé zložky splátky

úveru iba tak, ako tvrdí žalobca, nemožno z dotknutej právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch
zároveň dôvodiť povinnosť uvádzať celkovú výšku splátky, teda napr. celkovú mesačnú splátku úveru.
Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou oproti vyjadreniu splátky
dvoma alebo troma sumami svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho spôsobu jedným údajom.
Výpočet celkovej výšky splátky by bol omnoho komplikovanejší, predovšetkým pri nerovnomernej

amortizácii úveru, pretože by sa jednalo o matematickú operáciu s inými vstupmi, keďže by dochádzalo
k zmene výšky zložky istiny a zložky úroku. Ak by však úverová zmluva celkovú výšku splátky obsahovať
nemusela, spotrebiteľ by k zisteniu výšky celkovej splátky, resp. k zisteniu, či sa jedná o konštantnú
výšku splátok, dospel iba súčtom jednotlivých zložiek splátky pre každú jednotlivú splatnosť. Úmyslom
zákonodarcu však sotva bolo stanoviť náležitosti spotrebiteľskej zmluvy tak, že by

obsahovala množstvo číselných údajov a povinnosť vypočítať si celkovú výšku každej jednotlivej splátky
prenášala na spotrebiteľa. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je preto potrebné
vykladať tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne určená aj keď je vyjadrená iba celkovou
výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie
len uvedením niektorých zložiek navodzovať dojem nízkej splátky. Prípustnosť vyjadrenia splátky iba

celkovou výškou splátky nie je výklad contra legem, pretože dané ustanovenie neobsahuje gramatické
vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky iba v súhrne jednou sumou. Žalobca
ďalej namietal rozpor zmluvy s § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z., keďže RPMN je určená v zmluve nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd preskúmalvýpočet RPMN, kde pri výške úveru 20.000,- eur, jednorazového vstupného poplatku 400,- eur, dobe
splácania 107 mesiacov a výške mesačnej splátky 294,62 eur, je RPMN vo výške 12,22 %. Ak by
aj výška mesačnej splátky bola 294,61 eur, pri zachovaní ostatných premenných je RPMN vo výške

12,22 %. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve určená na 12,22%, žalobca neuviedol, akým
výpočtom dospel k záveru, že RPMN je v zmluve uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa
ani aká výška RPMN by podľa žalobcu mala byť v zmluve uvedená. Žalobca sa tiež žalobou domáhal
určenia, že čl. I bod 3 zmluvy a čl. III bod 6 zmluvy sú ako neprijateľné podmienky podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná, ak

ju pripúšťa osobitný predpis. V danej veci sa nejedná o spor v zmysle ustanovenia § 301 Civilného
sporového poriadku o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a žaloba výlučne na určenie
neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore neprichádza do úvahy. Súdu
bola zachovaná možnosť aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, avšak len v súvislosti so spotrebiteľským sporom (§ 298 ods. 1
CSP). Keďže žalobca sa žalobou na plnenie nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným

titulom nedôvodne uhradeného poplatku, určením neplatnosti zmluvných podmienok sa medzi stranami
sporu nič nevyrieši a žalovaný nebude zaviazaný plnenie prijaté titulom poplatku žalobcovi vrátiť.
Navyše rozsudok vydaný v individuálnom spotrebiteľskom spore je záväzný len pre strany sporu a len
v prejednávanej veci. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je v
rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.

129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, úver nie je bezúročný a bez poplatkov, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala
vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.