Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207151
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815207151.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.
r. o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, proti povinnému: Ľ. E., F..: XX.XX.XXXX, T. Č. XX, XXX XX Č., vymoženie 728,87 Eur s prísl., o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/756/2015 - 15 zo
dňa 25.04.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe oprávneným podaného návrhu na vykonanie exekúcie
sa začalo exekučné konanie proti povinnému na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
vydaného J. S. J. zriadeným pri S., I. I. E., I..J.., J.. W.. E. zo dňa 25.06.2009.

3. Súd prvej inštancie pri postupe v zmysle citovaných zákonných ustanovení preskúmal exekučný

titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Uviedol, že z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul
v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje§ 34 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej stránky, či exekučný titul
v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.
Mal za to, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je
existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej

aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.6. 2011, sp. zn. 4 Cdo11/2011). Súd
prvej inštancie pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu
zistil, že v predmetnom konaní neboli súdu doložené potrebné písomnosti, a to zmluva o postúpení
pohľadávky, výzva na splatenie celého úveru, výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj zmluva o úvere k
Všeobecným obchodným podmienkam, nakoľko z priložených písomnosti súd nemal preukázané za to,
že v predmetnej veci mohol konať Rozhodcovský súd. Aj napriek výzve zo dňa 01.03.2018 oprávnený

nereagoval na žiadosť súdu a predmetné písomnosti nedoplnil v ustanovenej lehote. Vzhľadom na
nedoplnenie požadovaných písomností a absenciu zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou rozhodcovskejdoložky, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, súd prvej inštancie nemal
preukázané za to, že v predmetnej veci mohol rozhodovať Rozhodcovský súd a preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní konštatoval, že
exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na
to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom
prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na
nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská S.. H. a P.. B.. Oprávnený ďalej v odvolaní

poukázal na to, že právny predchodca oprávneného - H. T. I..J.. postupovala v zmysle § 93b zákona o
bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi
bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a
zmluvnej slobody. Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných
obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so

zákonom. Oprávnený uviedol, že vo veci rozhodcovského konania sú rozhodcami výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí
Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.
Oprávnený ďalej namietal to, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a
odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným

právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť
vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím podľa názoru
oprávneného (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012), zasiahol do
jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikovanie smernice 93/13/
EHS súdom prvej inštancie s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému

je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len
v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských
súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na
základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je držiteľom
povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario), so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané

týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania
a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, §
380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležitéa presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

8. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučným titulom v danom prípade
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. MI308449 zo dňa
25.06.2009. Oprávnený dňa 31.03.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 728,87 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 14.07.2015

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že tento bol vydaný na podklade zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným
dňa 08.09.2005. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 01.03.2018 vyzval oprávneného na predloženie
predmetnej zmluvy o úvere, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2006 a 09.09.2008, výzvy
na splatenie celého úveru, ako aj výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Oprávnený na výzvu súdu prvej
inštancie nereagoval a predmetnú zmluvu o úvere ku dňu vydania napadnutého uznesenia nepredložil.

Následne súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd
zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti

exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká
právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o
rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský
rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

9. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorou sa správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne
chcel zaoberať, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy a oprávnenie
rozhodcovského súdu rozhodovať v predmetnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011

a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, ani právneho názoru, ktorý by mal
byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE

158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012,
20CoE 237/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012).

11. Ak by bol rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci založený na rozhodcovskej zmluve v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá napĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky, táto zmluvná

podmienka by bola neplatná, a teda nevyvolávala by právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej
zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie
Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

12. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

13. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby

ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po preštudovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere,
na základe ktorej bol tento exekučný titul vydaný. Pre posúdenie súladu vyššie uvedených listín so

zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je nevyhnutné, aby mal súd k dispozícii zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, spolu so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami.
Oprávnený však na výzvu súdu požadovanú zmluvu nedoložil.

16. Oprávnený mal zároveň právo odstrániť vadu svojho postupu predložením požadovanej zmluvy o

úvere aj v priebehu odvolacej lehoty. Odvolací súd však uvádza, že oprávnený v lehote na podanie
odvolania proti napadnutému uzneseniu nepredložil súdom požadovanú zmluvu o úvere uzavretú s
povinným a ani v odvolacom konaní tak neodstránil procesný nedostatok, pre ktorý súd prvej inštancie
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. V prejednávanej veci je tak nepochybné, že oprávnený nesplnil povinnosť uloženú mu súdom prvej
inštancie, a to predložiť na základe pokynu súdu všetky ním požadované listiny nevyhnutné pre postup
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka

konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu

odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

19. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.mája1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok U. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 C.s.p.).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).