Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312220935
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4312220935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. X. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom
Kubániho 16, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky,
o určenie neplatnosti revolvingovej zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 570,82 eura
a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/494/2012-289 zo dňa 19.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej
doložky, neplatnosti revolvingovej zmluvy ako aj v časti o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 500 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 570,82 eura titulom
bezdôvodného obohatenia a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2,
3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2,

3, 4 písm. r), § 54 ods. 1, 2, 5, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 5, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) a § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016(ďalejlen„CSP“).Rozhodnutieotrováchkonaniasúdodôvodnilpodľa§255ods.2CSP.Súd
v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27.08.2009 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8400024164, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.345,85 eura, pričom ona
žalovanému podľa karty klienta uhradila sumu 1.911,47 eura, z toho 1.095,36 eura do 14.11.2010

a zvyšok uhradila po tomto dátume. Podľa prehľadu platieb predloženým žalobkyňou a potvrdeným
žalovaným žalobkyňa uhradila celkovo sumu 1.916,67 eura. Súd pri výpočte bezdôvodného obohatenia
vychádzal práve z tohto dokladu, keďže jeho hodnovernosť žalovaný nespochybnil.

2. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka,
keďže bola uzavretá medzi žalovaným ako dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a medzi žalobkyňou a ďalšou spoludlžníčkou v pozícii spotrebiteľov, ktorí nekonali v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zistil, že zmluva nemá podstatné
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i), g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
v nej neboli uvedené údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj
o konečnej splatnosti úveru. Za splnenú nemožno považovať ani podmienku stanovenú v § 4 ods.2 písm. j) uvedeného zákona o výške RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Pre absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i), g), j) tohto zákona
potom vyhodnotil, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa (§ 4 ods. 3). Žalovanému

tak vznikol nárok len na vrátenie žalobkyni poskytnutých finančných prostriedkov titulom úveru v sume
1.345,85 eura. Keďže žalobkyňa celkovo uhradila 1.916,67 eura, súd žalobkyni priznal rozdiel týchto
dvoch súm, t.j. 570,82 eura, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, pretože plnila bez právneho
dôvodu. Súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške nepovažoval za premlčaný,
pretože žalobkyňa žalobu podala dňa 15.11.2012, pričom k bezdôvodnému obohateniu na strane

žalovaného došlo po dni 15.11.2010, kedy zaplatila splátky úveru vo vyššej sume, než prináležalo. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia si teda žalobkyňa uplatnila v premlčacej dvojročnej dobe.

3. V časti určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako súčasti revolvingovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2009 a určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400024164
prijal súd záver, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na danom určení a ani vecnú

legitimáciu. Zmluva o úvere nemôže byť určená za neplatnú len voči niektorým z jej účastníkov.
Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu a stranami sporu v súdnom
spore musia byť všetci účastníci právneho úkonu. Žalobkyňa neurčila v žalobe úplný okruh strán sporu,
keďže neoznačila spoludlžníčku Máriu Tóthovú, ktorá bola tiež účastníčkou Zmluvy o revolvingovom
úvere. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere nie je daný aj z

dôvodu, že určením neplatnosti zmluvy o úvere nemožno dosiahnuť odstránenie spornosti právneho
vzťahu strán sporu. Súd preto žalobu v časti určenia neplatnosti Revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zamietol.Zrovnakýchdôvodovsúdzamietolajžalobuvčastiurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky
- rozhodcovskej doložky, pretože neprijateľnosť nemôže byť určená len vo vzťahu k niektorému z
účastníkov právneho úkonu. Žalobkyňou označený okruh strán sporu nebol úplný.

4. V časti uplatnenia finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa súd
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam
o ujme, ktorú utrpela.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok v časti zaplatenia sumy 570,82 eura zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných
dôkazov, nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj inú vadu

konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Citoval rozsiahlu judikatúru
súdov súvisiacu s nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku. Namietal tiež, že súd nezdôvodnil
podstatné tvrdenia, na ktorých založil svoj rozsudok, a súčasne sa nevysporiadal s jeho argumentmi,
ktoré boli relevantné, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia sa nedostatočne vysporiadal ním vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj v objektívnej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre počiatok behu
premlčacej lehoty je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade preukázateľne dozvedel
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o
vzniku bezdôvodného obohatenia vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného. Podľa žalovaného pre arbitrárnosť napadnutého rozsudku v
dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia nie je možné z jeho odôvodnenia identifikovať, na podklade
akých skutkových zistení súd dospel k stanoveniu výšky sumy bezdôvodného obohatenia.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
379,§380CSP)akoajskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),prejednalvec
s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní

veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v II. výroku napadnutom odvolaním žalovaného
vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku a tiež vo výroku o trovách
konania potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziťlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie

a na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.345,85 eura. Súd prvej inštancie prijal záver,
že pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i),
g), j) zák. č. 258/2001 Z. z., sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu potom

vznikol žalovanému nárok len na vrátenie sumy skutočne poskytnutých finančných prostriedkov vo
výške 1.345,85 eura. Keďže žalobkyňa žalovanému vyplatila celkovo 1.916,67 eura, rozdiel týchto
dvoch súm predstavuje 570,82 eura. Túto sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie zaviazal súd
žalovaného zaplatiť žalobkyni. Pri výške sumy, ktorú mala žalobkyňa uhradiť žalovanému vychádzal zo
sumy poskytnutého úveru a z karty klienta, ktorú žalovaný nespochybnil a podľa ktorej bola uhradená

suma 1.916,67 eura. K námietke žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia súd prvej inštancie uviedol, že tento nemôže byť premlčaný, pretože žalobkyňa podala
žalobu dňa 15.11.2012 a premlčané mohli byť len platby, ktoré žalobkyňa uhradila predo dňom
15.11.2010. Sumu, ktorú súd žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia priznal, tvoria platby, ktoré
uhradila až po dni 15.11.2010. Svoj nárok si tak uplatnila pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby.

Z bodu 6. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal z doloženej karty klienta za preukázané, že
žalobkyňa do 14.11.2010 uhradila platby v sume 1.095,36 eura (12 splátok po 91,28 eura) a zvyšok z
celkovej sumy 1.916,67 eura uhradila po tomto termíne.

9. Z takéhoto odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je úplne zrejmé, z akého dôvodu podľa záveru

súdu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, v akej sume sa bezdôvodne obohatil,
prečo súd nepovažoval nárok žalobkyne za premlčaný, ktoré splátky považoval za premlčané a ktoré
nie. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu a správne posúdil aj plynutie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) sa zaoberal len tými námietkami
žalovaného, ktoré sa týkali nepreskúmateľnosti rozhodnutia v otázke premlčania. Nezaoberal sa teda
záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý žiadna zo strán nespochybnila. Bližšie
sa odvolací súd nevenoval ani všeobecne formulovanej výhrade žalovaného k nesprávne zistenému
skutkovému stavu, na základe ktorého súd dospel k výslednej sume bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný totiž v odvolaní vôbec nešpecifikoval, v čom konkrétne vidí nesprávnosť zisteného skutkového
stavu. Nie je možné prisvedčiť mu, že súd neuviedol, z ktorých podkladov dospel k žalobkyni priznanej
sume, lebo jasne zdôvodnil, z ktorých podkladov a platieb pri výpočte bezdôvodného obohatenia
vychádzal. Tieto podklady pritom zo strany žalovaného v prvoinštančnom konaní neboli spochybnené.
Preto odvolací súd prijal záver, že súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia správne vychádzal

zo zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z listín, ktoré sú obsahom spisu a ktorých hodnovernosť
nebola stranami spochybnená. Odvolací súd sa stotožnil aj s posúdením plynutia premlčacej doby, ktoré
prijal súd prvej inštancie, keď správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie
nie je arbitrárne, je logicky zdôvodnené a vychádza z podkladov - dôkazov doloženými do spisu - a
tiež zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý z nich vyplýva. Odôvodnenie rozsudku spĺňa teda

podmienku všetkých náležitostí, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, kedy sa žalobkyňa
preukázateľne dozvedela o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd dodáva
nasledovné: Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

premlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosana
jeho úkor obohatil. Pri vznesení námietky premlčania v spore je potrebné vychádzať z dátumu podania
žaloby na súd. V tomto prípade bola žaloba podaná dňa 15.11.2012 a pri posudzovaní subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby prichádza záver, že platby predstavujúce bezdôvodné obohatenie, ktoréžalobkyňa žalovanému uhradila spätne dva roky pred podaním žaloby (teda za obdobie od 15.11.2010
do15.11.2012),premlčanéniesú,atobezohľadunato,kedysažalobkyňadozvedelaotom,žežalovaný
sa na jej úkor obohatil. O tejto skutočnosti sa totiž mohla dozvedieť najneskôr dva roky pred podaním

žaloby, prípadne aj neskôr. Za dané obdobie predstavovali platby žalobkyne sumu 821,31 eura, ale
nie celá suma bola bezdôvodným obohatením. Keby si žalobkyňa uplatňovala titulom bezdôvodného
obohatenia vyššiu sumu, ktorá by pozostávala aj z platieb uskutočnených viac ako dva roky pred
podaním žaloby, t. j. pred 15.11.2010, bolo by na mieste zisťovať, kedy sa dozvedela o skutočnostiach
stanovených v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka s cieľom zistenia, či nedošlo k uplynutiu subjektívnej

dvojročnejpremlčacejdoby.Avšakzasituácie,žesúdžalobkynipriznallenplatby,ktoréuhradilavobdobí
nepresahujúcom dobu dvoch rokov pred podaním žaloby, bolo bezpredmetné skúmanie jej vedomosti
o tom, kedy nadobudla presvedčenie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.

11. Odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie nedáva podklad pre tvrdenie
žalovaného, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v dôvodoch svojho rozhodnutia zhrnul podstatné skutkové okolnosti a právne argumenty a jasne a
zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozhodol daným spôsobom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má
všetkyzákonnénáležitosti,atedanámietkažalovanéhovtomtosmereneobstojí.Zostranysúdunedošlo
k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto

považoval námietky žalovaného vznesené v odvolaní za neopodstatnené. Na základe toho rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspešná žalobkyňa nárok na náhradu trov konania

(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§
396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).