Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714210328.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX N., zast. advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska kancelária
so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X,
XXX XX N., 2/ X. P., rod. X., bytom F. XXXX/X, XXX XX N., obaja zastúpení advokátom JUD. Ľubomírom

Ivanom, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 110 zo dňa 19. 01. 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 110 zo dňa 19. 01. 2017 v napadnutom výroku
I. a závislom výroku III. z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a vec Okresnému súdu Zvolen
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť označené
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na ulici F. vo N., vypratať, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Po vykonanom dokazovaní súd prvej
inštancie považoval za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1 ďalej

identifikovaných nehnuteľností, druhým podielovým spoluvlastníkom tiež o veľkosti 1 je F. P., otec
žalovaného 1/. V priebehu konania bolo preukázané, že nehnuteľnosti v súčasnej dobe užíva tak druhý
podielový spoluvlastník F. P., ako aj žalovaný W. P. a jeho manželka X. P.. Tieto skutočnosti medzi
stranami sporu neboli sporné. Súd konštatoval, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
takejto žaloby, pretože je podielový spoluvlastník uvedených nehnuteľností a podľa názoru súdu je
teda oprávnený domáhať sa voči žalovaným vypratania celej spoločnej veci. Ide tu o vzťah medzi

spoluvlastníkom a treťou osobou, ktorá nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Súd poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 80/02. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že žalovaní 1/, 2/ sú
povinní vypratať tieto nehnuteľnosti, súd žalobe z týchto dôvodov vyhovel. Pokiaľ sa žalobca domáhal
voči žalovaným 1/, 2/ aj vydania nehnuteľností, súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu
žalovaných, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť, túto nemožno vydať, keďže vydať je možné iba hnuteľnú vec,
a preto v tomto výroku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie §

255 ods. 2 CSP s poukazom na to, že obe strany sporu boli vo veci úspešné čiastočne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadali ako žalobca - vo výroku o trovách konania, tak aj
žalovaní 1/, 2/ - vo veci samej a v závislom výroku o trovách konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedli, že odvolanie podávajú

v celom rozsahu s tým, že sa domáhajú zmeny napadnutého rozsudku tak, že žaloba bude zamietnutá.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním je teda napadnutý len prvý výrok napadnutého rozsudku a závislývýrok o trovách konania. V odvolaní namietajú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a tiež z dôvodu,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. h/ CSP. Ako prvý odvolací dôvod uvádzajú nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
a tým porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie neuviedol
dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod, na základe ktorého
súd dospel k právnemu názoru o tom, že dohoda o užívaní domu nebola medzi žalovanými a žalobcom
uzatvorená. Vytýkali rozsudku, že vo väčšej časti sa venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii

argumentov sporových strán, len v samotnom závere ponúka dôvod svojho rozhodnutia, a to len sčasti
stotožnenie sa s názorom žalovaných a sčasti vyslovenie právneho názoru, ktorý vzhľadom na vykonané
dokazovanie nemôže obstáť. Nesúhlasia s tým, že by sa žalovaným nepodarilo preukázať existenciu
dohody medzi nimi a žalobcom o užívaní domu. Poukázali pritom na vykonané dokazovanie, konkrétne
jednotlivé svedecké výpovede, ktoré súd nepovažoval za dôveryhodné vzhľadom na rodinný vzťah k
žalovaným, čo odvolatelia považujú za alibistické, keďže je zrejmé, že či už plánovaný prevod časti

rodinného domu alebo spomínaná dohoda o užívaní časti domu sa riešila v úzkom rodinnom kruhu, a
preto nie je možnosť preukázať tieto tvrdenia inými svedeckými výpoveďami. Súd teda na jednej strane
nepovažoval za dôveryhodné svedecké výpovede, na druhej strane sa uspokojil len s tvrdením žalobcu,
ktorý žiadne svedecké výpovede nezabezpečil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili neexistencii
dohody o užívaní časti domu. Pokiaľ súd mal za nelogické, aby žalobca súhlasil s užívaním časti domu,

ktorú predtým užíval on bez nároku na náhradu, zdôrazňujú, že žalobca zanechal po sebe hornú časť
domu v katastrofálnom stave, nemal k tejto časti domu vzťah a nemal záujem ho užívať. Nelogickou sa
javí skutočnosť, prečo by žalobca odovzdával žalovaným kľúče od domu, ak by nesúhlasil s tým, aby
v dome bývali. Jediným dôvodom mohla byť predchádzajúca dohoda o užívaní tak, ako to preukazujú
svedecké výpovede.

4. Žalobca podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie do výroku III., ktorým
súd rozhodol o trovách konania. Má za to, že zmyslom celej žaloby bolo predovšetkým vypratanie
nehnuteľnosti. Za nespravodlivé považuje rozhodnutie súdu, ktorý mu nepriznal právo na náhradu trov
konania, z celého obsahu konania vyplynulo, že práve žalovaní svojím správaním a konaním spôsobili,

že žalobca musel podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Za týchto okolností mu teda malo byť
priznanévočinimprávonanáhradutrovkonania.Rozhodnutievčastivýrokuotrováchkonaniapovažuje
zároveň za nedostatočne odôvodnené. Domáha sa zmeny tejto časti rozhodnutia tak, že žalobcovi bude
priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu, prípadne mu bude priznaná percentuálna časť náhrady
vzhľadom na jeho úspešnosť v konaní. Alternatívne navrhuje zrušenie tejto časti rozsudku a vrátenie

veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, týkajúce sa práva na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré podali žalovaní 1/, 2/ sa s tvrdením o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia nestotožňuje, podľa jeho názoru okresný súd jasne popísal jednotlivé
skutočnosti a dôkazy vykonané vo veci, na základe ktorých tieto vyhodnotil a vo veci rozhodol, zároveň

uviedol aj z akého dôvodu sa priklonil na stranu žalobcu. Odôvodnenie súdu je v rozsahu, v akom
to bolo potrebné a nevyhnutné v danej veci. Súd správne právne posúdil vec, keď považoval za
preukázané, že neexistuje žiadna zmluva, ani dohoda o užívaní nehnuteľnosti, a preto rozhodol o
povinnosti žalovaných tieto vypratať. Dohoda o užívaní domovej nehnuteľnosti nebola uzavretá nikdy
v ústnej, ani písomnej forme, čo priznala aj žalovaná 2/ na prvom pojednávaní. Rovnako svedok

G. B. nepotvrdil takúto skutočnosť, potvrdil len prevzatie sumy 350.000,- Sk ako zálohy na kúpnu
cenu, ktorá však nikdy uzavretá nebola z dôvodov na strane žalovaných. Podľa žalobcu na súde krivo
vypovedali aj rodičia žalovaného, pretože za ich prítomnosti žalobca nijakú dohodu o nájme neuzatváral
a správne okresný súd ich výpovede považoval za nevierohodné. Poukázal na listinné dôkazy pripojené
v spise, z ktorých vyplýva, že žalovaných upozorňoval, aby si usporiadali vzťahy, inak sa bude domáhať

vypratania nehnuteľnosti, v súčasnosti sa vedie proti žalovaným exekučné konanie z titulu vyplatenia
finančných prostriedkov priznaných súdom za užívanie nehnuteľnosti, pričom bola podaná ďalšia žaloba
na zaplatenie obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo
pričinením žalovaných, zmluvu nikdy nespísali, nesplatili kúpnu cenu a prestali sa o nehnuteľnosť
zaujímať. V priestoroch domovej nehnuteľnosti sa preto zdržiavajú protiprávne a bez súhlasu žalobcu.

Navrhujú rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Právny zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov označil
vyjadrenie za neopodstatnené a nedôvodné. Pokiaľ žalobca uvádza, že konajúci súd popísal jednotlivéskutočnosti a dôkazy vykonané vo veci, na základe ktorých tieto dôkazy vyhodnotil a rozhodol, uvádza,
že takéto vyjadrenie je nedôvodné, konajúci súd len skonštatoval v podstate tvrdenie žalobcu, s ktorým
sa bez ohľadu na ostatné dôkazy vykonané v konaní stotožnil aj napriek ďalším vykonaným dôkazom,

a to výpovediam svedkov, ktorí zhodne tvrdili skutočnosti, ktoré súd nebral do úvahy. Do úvahy vzal len
strohé tvrdenie žalobcu, ničím nepodložené. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žiadna dohoda o užívaní
nebola nikdy uzatvorená. Dohoda uzatvorená bola, písomný doklad k dispozícii nie je, k uzatvoreniu
dohody došlo len ústnou formou. Pokiaľ žalobca poukazuje na výpoveď žalovanej 2/, že bola účelová,
totonamieta,poukazujenato,žebolaprvýkrátnasúdnompojednávaní,malaobavyastres.Vypovedala,

že žiadnu zmluvu nemá, resp. nemajú, čo je v podstate pravda, pretože v písomnej podobe takúto
zmluvu nemajú a nevedela by takýto dôkaz predložiť. Vedela, že je v ústnej forme, keďže užívali a
užívajú predmetné nehnuteľnosti na základe odsúhlasenia nielen žalobcom, ale aj svokrom. Žalobca
sa ďalej vyjadril, že sa mala vyjadriť spôsobom, že užívajú nehnuteľnosť protiprávne a nemá vedomosť
o žiadnej nájomnej zmluve. Tu poukazuje na účelové slová žalobcu, ktoré ona na pojednávaní nikdy
neuviedla, teda, že by predmetné nehnuteľnosti užívali protiprávne. Vyjadrila sa tak, že zmluva o nájme

nie je, nakoľko ona si predstavovala zmluvu o nájme ako písomný doklad. Pokiaľ ide o výpovede rodičov
žalovaného 1/, tieto nepovažujú za krivé výpovede. Uviedli to, čo sa stalo a skutočnosť, že neuviedli
sumu, ktorá mala byť zaplatená žalobcovi, nemá na vierohodnosti ich výpovedí žiaden vplyv. Z výpovedí
týchto svedkov je aj zrejmé stretnutie za účelom odovzdania kľúčov od bytu v predmetnej nehnuteľnosti,
čo je nespochybniteľné. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by bola uzatvorená zmluva o nájme, museli by

logicky platiť nájomné. Nie je to žiadna samozrejmosť, pretože došlo k uzavretiu zmluvy o užívaní, nikdy
nebola dohadovaná suma za užívanie a dokonca samotný žalobca im odovzdal kľúče od bytu a poprial
im príjemné bývanie. Žalovaní sa domnievajú, že žalobca sa chce pomstiť rodine za to, že vzťahy medzi
otcom žalovaného 1/ a žalobcom boli narušené a rozvrátené. Sám si je vedomý tohto stretnutia, v konaní
však všetko popiera. Pre žalovaných je logické, že ku kľúčom od bytu sa mohli dostať len tým spôsobom,

že im ich odovzdal žalobca, ktorý túto nehnuteľnosť užíval predtým. Z toho nepochybne vyplýva, že aj
súhlasil s užívaním tohto bytu, pretože inak by sa vynárala otázka, prečo im boli odovzdané kľúče zo
strany žalobcu a za akým účelom. Vyjadrenie žalobcu považujú preto za nepodstatné a nedôvodné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),

preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Dospel k záveru, že je dôvodné napadnutý rozsudok s poukazom na ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním a následnými
vyjadreniami sporových strán, súhlasí s názorom žalovaných, že súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil rozsudok k otázke vzniku, resp. existencie dohody o užívaní predmetných nehnuteľností.
Tak, ako správne vytkli odvolatelia v napadnutom rozsudku, súd prvej inštancie podrobne uviedol, čo
ktorá sporová strana uviedla v konaní, ako argumentovala, čo uviedli svedkovia, avšak treba zároveň

uviesť, že chýba samotné posúdenie súdu k tejto otázke. Jedine v odseku 21, k svedeckej výpovedi
G. B. okresný súd uviedol, že svedok nepotvrdil, že by došlo k uzavretiu nejakej dohody ohľadom
možného užívania týchto nehnuteľností, keď samotné konštatovanie, že žalobca poprial žalovaným
pekné bývanie neznamená, že došlo k uzavretiu dohody, resp., že takáto dohoda je platná ... . Názor
súdu, že dohoda (zrejme) uzavretá nebola, možno vyvodiť z ods. 22 a 23, kde súd poukázal na pomerne

bohatú korešpondenciu medzi stranami ohľadne kúpy predmetnej nehnuteľnosti s tým, že sa nikde
nespomína dohoda o užívaní týchto nehnuteľností - vyjadril názor, že pokiaľ by takáto dohoda bola
uzavretá, pri takejto častej písomnej forme dohôd a výziev medzi stranami sporu, by takáto dohoda bola
uvedená. Ako ďalšiu nelogickosť, prečo by mal žalobca súhlasiť s užívaním nehnuteľností žalovanými
je to, že ju užívali bez akejkoľvek náhrady. Okresný súd však bez toho, aby jednoznačne uzavrel,

či vzhľadom na všetko, čo vyšlo počas konaní najavo medzi stranami bola, alebo nebola dohoda o
užívaní nehnuteľností uzavretá (ústne, príp. aj konkludentne), žalobe vyhovel, avšak len s poukazom
na vyjadrený právny názor, podľa ktorého žalobca ako podielový spoluvlastník je oprávnený domáhať
sa voči žalovaným, ako tretej osobe vypratania celej spoločnej nehnuteľnosti, a to aj s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 80/02.

9. Odvolací súd však k tomu uvádza, že aj keď je správny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého
žalobcovi ako spoluvlastníkovi svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby na ochranu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom, je teda oprávnený podať žalobcu podľa § 126Občianskeho zákonníka a domáhať sa voči tretej osobe vypratania tejto nehnuteľnosti, samotný tento
názor je pre rozhodnutie danej veci nepostačujúci. Treba mať na zreteli, že predmetná nehnuteľnosť
bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata - otca žalovaného 1/, obaja boli spoluvlastníci

v rovnakom podiele, to znamená 1. Pokiaľ teda samotný žalobca nemal sám záujem predmetnú
nehnuteľnosť užívať, mali sa spoluvlastníci o spôsobe užívania tejto spoločnej veci dohodnúť v zmysle
ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou, zákon prednostne
predpokladá uzavretie dohody spoluvlastníkov, táto môže byť uzavretá aj neformálne, dokonca aj
konkludentne.

10. Odvolací súd poukazuje na už uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 80/02, v ktorom
sa tiež uvádza, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka), je oprávnený
podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci. Nie je rozhodujúce, či je
spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde
tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá užíva

nehnuteľnosť neoprávnene. Najvyšší súd potom konštatoval, že niet dôvodu na zamietnutie žaloby
spoluvlastníka na vypratanie a vydanie spoločnej veci len s poukázaním na nedostatok jeho aktívnej
legitimácie. Ďalej však hovorí, že žaloba spoluvlastníka by neobstála len vtedy, ak by sa preukázalo,
že žalovaný drží spoločnú vec oprávnene (napr. na základe nájomnej zmluvy uzavretej spoluvlastníkmi
väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov).

11. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, okrem iného, že žalovaní
poukazovali na to, že časť nehnuteľnosti užívali na jednej strane na základe dohody medzi žalobcom
a žalovanými a okrem toho na druhej strane aj na základe dohody s druhým spoluvlastníkom F. P.. V
zmysle uvedeného potom chýba posúdenie otázky, či žalovaní 1/, 2/ užívali predmetnú nehnuteľnosť

neoprávnene, kedy by bez akýchkoľvek pochybností boli povinní na základe žaloby jedného zo
spoluvlastníkov túto nehnuteľnosť vypratať. Táto otázka však nebola predmetom posudzovania súdom
prvej inštancie vôbec. Odvolací súd má za to, že práve posúdenie tejto otázky, to znamená, či žalovaní
užívali časť predmetnej nehnuteľnosti oprávnene alebo neoprávnene, je podstatná pre rozhodnutie,
ktorého sa žalobca domáhal, to znamená vypratania nehnuteľnosti, pretože jedine v prípade, ak sa

dospeje k záveru, že žalovaní 1/, 2/ užívali (užívajú) predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene, môže byť
žalobe vyhovené.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok jednak trpí vadou
konania, ktorou bol procesný postup znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces, konkrétne

nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku
je nesprávne (predčasné) hodnotenie dôkazov následkom nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení, najmä na otázku, či žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti oprávnene alebo neoprávnene.
Predčasný je záver súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil len z deklarovanej vôle jedného z podielových
spoluvlastníkov.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť uvádzané vady konania spočívajúce v
nedôslednom odôvodnení napadnutého rozsudku jednak k otázke vzniku a existencie dohody o užívaní

časti predmetnej nehnuteľnosti a tiež na otázku oprávnenosti užívania tejto nehnuteľnosti žalovanými
1/, 2/ tak, ako bolo uvedené vyššie.

14. Zároveň s novým rozhodnutím o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).