Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209801
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717209801.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu v I.rade Y.

U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR a žalobcu v II.rade Y. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. H. XX, XXX XX F., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Františkom
Vavráčom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., štátny občan SR, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 28.840,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 28.840,- € od 27.07.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v II.rade sumu 7.087,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.087,- € od 27.07.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi v I.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobcovi v II.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.07.2017 prostredníctvom emailu bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcov zo dňa
03.07.2017, ktorá bola následne dňa 14.07.2017 doručená na tunajší súd aj osobne, pričom touto
žalobou a žalobcovia domáhali toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu
29.750,- € a žalobcovi v II.rade sumu 7.310,- €, všetko s 5 % úrokom z omeškania ročne od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému, a tiež nahradiť im trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalobu žalobcovia zdôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.2T/31/2015 zo dňa
21.07.2015 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia a prečinu ublíženia na zdraví podľa tam

citovaných ustanovení Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
30 mesiacov nepodmienečne a zároveň bol žalovaný v postavení obžalovaného v adhéznom konaní
zaviazaný zaplatiť žalobcovi v I.rade škodu vo výške 14.255,20 € a žalobcovi v II.rade škodu vo výške
8.157,20 € z titulu bolestného. Pričom skutočnosťou, ktorá zakladá právo na náhradu škody, ktorú
si žalobcovia uplatnili v tomto súdnom konaní, bola dopravná nehoda, ktorú spôsobil žalovaný dňa
11.07.2014 medzi Zvolenom a Detvou. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 193 veta tretia
C.s.p., s tým, že z odsudzujúceho rozsudku je zrejmé, že žalovaný spáchal predmetné trestné činy, ktoré

mali za následok škodu z ublíženia na zdraví. Keďže v čase rozhodovania o vine v trestnom konaní
neboli známe rozhodujúce skutočnosti pre priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia,
nemohol byť tento nárok žalobcov uspokojený. Žalobca v I.rade si dal vyhotoviť lekársky posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.08.2015, podľa ktorého mu bol priznaný nárok vo výške1750 bodov. Vychádzajúc z § 5 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z. bola priemerná mesačná mzda v
hospodárstve za rok 2013 vo výške 824,- €, teda hodnota 1 bodu bola 16,48 € (2 % z priemernej
mesačnej mzdy v hospodárstve), s tým, že táto sa zaokrúhľuje na celé euro smerom nahor, čiže 1 bod

mal predstavovať sumu 17,- €, s tým, že v súčinnom počte bodov a hodnoty za 1 bod výsledná suma
sťaženia spoločenského uplatnenia je 29.750,- €. Lekársky posudok bol spracovaný zdravotníckym
zariadením Ústavnej zdravotnej starostlivosti - Národné rehabilitačné centrum Kováčová, Rehabilitačná
klinika SZÚ, ktorý spracoval MUDr. Jozef Hudec, PhD., primár kliniky, a to z dôvodu, že v tomto
zdravotníckom zariadení sa žalobca v I.rade liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré malo

pôvod v uvedenej dopravnej nehode. Tiež žalobca v II.rade si dal vyhotoviť lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 18.11.2015, podľa ktorého mu bol priznaný nárok vo výške 430
bodov. Rovnakým postupom výpočtu (430 bodov x 17,- €) bola vypočítaná výsledná výška sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 7.310,- €, s tým, že tento lekársky posudok bol spracovaný MUDr.
Milanom Jančiarom, znalcom pre odbor traumatológia. Na záver žalobcovia uviedli, že zodpovednosť
žalovaného nie je pochybná a preto podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti, s tým, že takéto porušenie bolo zistené a tohto konania sa žalovaný
dopustil vo forme nedbalosti, hoci podľa § 420 ods. 3 OZ sa zavinenie náhrady škody prezumuje. Tiež
je nepochybná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, keď táto vyplýva z
úrazového deja, ktorého príčinou bola dopravná nehoda. Neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na takúto zodpovednosť (spoluzavinenie), čo okrem iného vyplýva aj zo záverov vyššie

uvedeného odsudzujúceho rozsudku, kde došlo k priznaniu nároku v adhéznom konaní týkajúceho sa
bolestného. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, žaloba odkázal na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z..

2. V zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 177 ods. 2 C.s.p.

a § 273 C.s.p. oznámil súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu, s tým, že na vyhlásenie rozsudku sa prostredníctvom eskorty dostavil žalovaný z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý požiadal, aby mu bol ustanovený právny zástupca na zastupovanie
v tomto konaní, v dôsledku čoho súd uznesením zrušil termín vyhlásenia rozsudku nariadený na deň
04.10.2017, z dôvodu žiadosti žalovaného o poskytnutie právnej pomoci a zároveň uznesením toto

vyhlásenie rozsudku odročil na neurčito, za účelom poskytnutia lehoty žalovanému požiadať Centrum
právnej pomoci o poskytnutie právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní.

3. Dňa 03.10.2017 bolo na tunajší súd doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcov zo dňa
03.10.2017, a to v zmysle ustanovenia § 144 C.s.p., keď žalobca v I.rade zobral čiastočne žalobu späť

o zaplatenie 910,- € a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 28.840,- € a žalobca v II.rade zobral čiastočne
žalobu späť o zaplatenie 223,- € a ďalej sa domáhal nároku na zaplatenie sumy 7.087,- €, keď túto
úpravu žaloby zdôvodnili tým, že došlo k omylu pri výpočte nesprávnou aplikáciou gramatického výkladu
ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z..
Tunajší súd uznesením zo dňa 04.10.2017 sp.zn.10C/27/2017-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

25.10.2017, zastavil konanie o žalobe žalobcu v I.rade v časti o zaplatenie sumy 910,- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 910,- € odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby
žalovanému a zároveň zastavil konanie o žalobe žalobcu v II.rade v časti o zaplatenie sumy 223,- € s
úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy223,-€ododňanasledujúcehopodnidoručeniažaloby
žalovanému. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení tohto uznesenia.

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 09.10.2017 sp.zn.10C/27/2017-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.10.2017, odkázal žalovaného na Centrum právnej pomoci, kanceláriu Rimavská Sobota, s tým,
že je povinný požiadať Centrum právnej pomoci, kanceláriu Rimavská Sobota o ustanovenie právneho
zástupcu v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, v opačnom prípade bude mať súd za to, že na

svojej žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci netrvá.
Dňa 22.01.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené rozhodnutie Centra
právnej pomoci Rimavská Sobota zo dňa 05.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2018,
číslo spisu KaRS:19890/2017, ktorým bolo zastavené konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku žiadateľovi C. B., nar. XX.XX.XXXX.

5. Dňa 04.12.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom
okrem iného uviedol, že sa rozhodol pomoc Centra právnej pomoci Rimavská Sobota nevyužiť, keďžebol nimi vyzvaný na predloženie listinných dôkazov k uplatňovanému nároku na náhradu škody, hoci on
je v postavení žalovaného.
K veci samej uviedol, že k nároku na náhradu škody vo vzťahu k p. E. vo výške 7.310,- € nemá námietky,

s poukazom na objektívnosť znaleckého posudku MUDr. Jančiara, ktorý bol zároveň vypracovaný
relevantným znalcom pre odbor traumatológia. Namietol účelovosť posudku týkajúceho sa p. U., keď
jednak poukázal na to, že MUDr. Hudec, PhD. nie je súdnym znalcom v odbore traumatológia a
zároveň namietal nadhodnotenie množstva bodov v tomto posudku, minimálne dvomi subjektívnymi
ukazovateľmi, predovšetkým namietal priradenie 500 bodov za tzv. poúrazový stresový syndróm

s depresiou v terapii psychiatra, čo označil za účelový paradox, keďže MUDr. Hudec je primár
rehabilitačnej kliniky, čiže odborník na traumatológiu a nie psychiatriu. Navyše pridelené body ešte
zdvojnásobil použitím tzv. „bulharskej konštanty“. Vychádzajúc zo skutočností, že p. E. bol zranený pri
predmetnej dopravnej nehode ťažšie ako Y. U., čo je vidieť aj z predmetných posudkov, má za to, že
nárok p. U. je „vyfabrikovaný“ MUDr. Hudecom a je irelevantný, keďže nemá žiadnu racionálnu podstatu.
Podľajehonázorusatítodvajadotyčnísnažiapriživiťnatomtonešťastí.Spoukazomnatietoskutočnosti

navrhol, aby ho súd zaviazal na plnenie z titulu náhrady škody voči Y. U. vo výške 6.375,- €, keďže si je
vedomý toho, že zapríčinil tú predmetnú dopravnú nehodu a v dôsledku toho zavinil poškodenie zdravia
žalobcov, za čo je pripravený znášať primerané dôsledky. Rovnako navrhol, aby ho súd zaviazal na
náhradu škody voči Y. E. vo výške 7.310,- €. Na záver uviedol, že nepovažuje za potrebné sa zúčastniť
súdneho pojednávania, ani vyhlásenia rozsudku a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

6. Dňa 29.12.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného zo dňa
27.12.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že vo vzťahu k nároku uplatňovaného žalobcom v II.rade z
vyjadrenia žalovaného nevyplýva žiadna námietka, ktorá by sa týkala tak základu nároku alebo jeho
výšky. Vo vzťahu k žalobcovi v I.rade boli vznesené 2 námietky. Prvou námietkou je, že posudok, ktorý

vyhotovil MUDr. Jozef Hudec, PhD. je osoba, ktorá nie je súdnym znalcom v odbore traumatológia.
Túto námietku označili za nedôvodnú, a to s poukazom na ustanovenie § 1 písm. b) zákona č.437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s § 7 ods. 1
tohto zákona, ktoré upravujú, kto lekársky posudok spracúva resp. ho vydáva. Keďže on bol liečený
v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, lekársky posudok vypracoval a nárok posudzoval na to

príslušný primár MUDr. Jozef Hudec, PhD.. Čiže na záver k tejto námietke uviedli, že lekársky posudok
bolvydanýzákonnýmspôsobomaosobouzákonomurčenou.Druhounámietkoubolanámietkatýkajúca
sa výšky bodového ohodnotenia v tomto lekárskom posudku za sťaženie spoločenského uplatnenia,
konkrétne v časti „poúrazového stresového syndrómu s depresiou v terapii psychiatra“. Zároveň sa
týkala výšky takto stanoveného počtu bodov v rámci zákonného rozmedzia a okrem toho sa týkala aj

zákonného zvýšenia celkového počtu bodov. K prvej časti námietky uviedli, že žalobca v I.rade po úraze
stále navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kde má nastavenú liečbu, a to zhruba raz za 2 mesiace.
Podľa správy psychiatra u neho bola diagnostikovaná epizóda stredne ťažkej depresie s následnou
organickou poruchou osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu s
posttraumatickou stresovou poruchou s nasadenou farmakologickou liečbou, pričom má určený zákaz

neriadiť vozidlá a nevykonávať rizikové činnosti, čo znamená značné obmedzenie (to je dôležité z
hľadiska druhej a tretej časti námietky). Psychiatrickú ambulanciu navštevuje od 05.01.2015, pričom
jeho stav sa len čiastočne zlepšuje, stále užíva lieky na vyrovnávanie jeho stavu. 03.02.2016 bola
konštatovaná epizóda miernej depresie a stále prítomná organická porucha osobnosti a správania
zapríčinená chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu, pričom stále prebieha farmakologická liečba.

Zároveň bol aj v liečbe klinického psychológa od 12.05.2016, kde bola zistená kognitívna porucha v
oblasti vizuo-motoriky, pamäti a pozornosti stredne ťažká. Tento stav už v súčasnosti netrvá. Zároveň
uviedol, že už v znaleckom posudku k bolestnému pre potreby trestného konania č.31/2014 bol
konštatovaný „traumatický šok ťažkého stupňa“. Znamená to, že je tu zrejmý nález psychiatra a
psychológa, ktorý súvisí s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný. Na záver uviedol, že je teda

zrejmé, že stanovenie diagnózy a výšky bodového ohodnotenia má reálny základ v tých nálezoch
psychiatra a psychológa, ktoré sa týkajú jeho osoby a tieto závery majú jednoznačný pôvod v dopravnej
nehode, ktorú zavinil žalovaný. Uvedené skutočnosti boli u neho objektívne zistené a premietli sa do
posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Jeho stav nie je možné porovnávať so žalobcom
v II.rade, lebo u neho prítomné a zistené takéto skutočnosti neboli a preto nemohli nájsť svoj odraz

v znaleckom posudku. Záverom ešte uviedol, že touto dopravnou nehodou je trvale postihnutý nielen
fyzicky obmedzením pohyblivosti.7. Dňa 22.01.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.01.2018, v
ktorom požiadal súd o nezávislé posúdenie znalcom poškodeného Y. U., ktorého stav nezodpovedá
hodnoteným bodom. Namietol nestrannosť MUDr. Hudeca. Tiež uviedol, že zo zákona by súd mal dbať

na to, aby bol zistený skutkový stav veci a teda zadovážiť si nestranné vyšetrenie skutkovej podstaty
súdnym znalcom v danom odbore. Týmto preto požiadal, aby celá vec bola vyšetrená nestranným
lekárskym znaleckým posudkom - súdnym znalcom.

8. Tunajší súd uznesením zo dňa 22.03.2018 sp.zn.10C/27/2017-55 uložil žalovanému povinnosť zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,- € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
Dňa 18.04.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že nie je schopný
zaplatiť súdnemu znalcovi sumu 300,- €, s tým, že sa nachádza vo výkone trestu a zároveň navrhol, aby
mu táto suma bola zrážaná z pracovnej odmeny.
Súd prostredníctvom emailu vykonal dopyt na súdnych znalcov ohľadne ich ochoty vypracovať znalecký

posudok bez uhradenia preddavku, s tým, že by až následne neúspešná strana sporu bola zaviazaná
uhradiť im priznané znalečné. Žiaden z oslovených znalcov nebol ochotný vypracovať znalecký posudok
bez uhradenia preddavku.

9. Tunajší súd prípisom zo dňa 12.12.2018 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán, ktorý

v zmysle zákona č.382/2004 Z.z. vedie zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov so žiadosťou o
oznámenie, či v rámci svojej pôsobnosti majú informácie o súdnych znalcoch, ktorí by boli ochotní na
základe ustanovenia súdom vypracovať znalecký posudok v súdnom konaní bez toho, aby im bol pred
jeho vypracovaním zložený preddavok na znalečné, a to s prihliadnutím na zákonnú úpravu ustanovenia
§ 253 ods. 2 C.s.p. a na skutočnosť, že podľa novej koncepcie civilného sporového konania nie je možné

trovy konania (vrátane trov znaleckého dokazovania) preddavkovať zo štátneho rozpočtu.
Dňa 22.02.2019 bola elektronickou formou na tunajší súd doručená odpoveď na žiadosť tunajšieho
súdu o poskytnutie informácie z Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 20.02.2019, v ktorej uviedli, že
ministerstvu nie sú známi znalci, ktorí by boli ochotní v podmienkach predmetného civilného konania
znalecký posudok vypracovať. Zároveň v tejto súvislosti uviedli, že ak sa v budúcnosti vyskytnú

obdobné prípady, kedy bude potrebné vykonať znalecké skúmanie a zároveň účastník konania nebude
disponovať finančnými prostriedkami na zloženie preddavku, aby im boli zo strany súdu oznámené,
za účelom ich predloženia odboru rekodifikácie občianskeho práva vo vzťahu k zváženiu prípadných
legislatívnych zmien.
Dňa 07.03.2019 bola na tunajší súd zároveň doručená aj odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo

dňa 25.02.2019, v ktorej okrem iného uviedli, že ministerstvo nemá vedomosť o znalcoch, ktorí by boli
ochotní na základe ustanovenia súdom vypracovať znalecký posudok v súdnom konaní bez toho, aby im
pred jeho vypracovaním musel byť zložený preddavok na znalečné. V danom prípade sa však javí ako
možné riešenie obrátiť sa na subjekt resp. inštitúciu napojenú resp. financovanú z prostriedkov štátneho
rozpočtu (napr. nemocnice, lekárske fakulty atď.). Zároveň uviedli s odkazom na súčasnú právnu úpravu

v Civilnom sporovom poriadku, že nie je možné, aby súd platil trovy znaleckého dokazovania, resp.
aby bolo znalečné uhrádzané z rozpočtových prostriedkov štátu a je preto s prihliadnutím na zásadu
kontradiktórnosti otázne, či v predmetnej veci je pre súd potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

10. Dňa 10.12.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcov

zo dňa 06.12.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedli, že navrhujú,
aby súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom by vykonal dokazovanie v zmysle ich stanoviska zo
dňa 27.12.2017, čiže zotrvali na návrhu vykonať výsluch spracovateľa lekárskeho posudku, ktorý by sa
vedel vyjadriť k námietkám žalovaného a zároveň navrhli ako dôkaz vykonať nimi predložené lekárske
správy o trvaní a priebehu psychiatrickej liečby žalobcu v I.rade, a to v období po podaní lekárskeho

posudku, z ktorých vyplýva, že psychiatrická liečba trvá a je potrebná, keď tento jeho stav má pôvod
k dopravnej nehode, za ktorú zodpovedá žalovaný. Až následne by mohol súd ustáliť to, či existuje
dôvodnosť požiadavky žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania a taktiež upozornili na to, že
žalovanýnenamietalvovzťahukžalobcovivII.radelekárskyposudokavňomurčenýrozsahpostihnutia.

11. Dňa 28.12.2018 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalobcu v
I.rade zo dňa 27.12.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že on
pred predmetnou dopravnou nehodou nemal žiadne psychiatrické problémy a tieto sa u neho objavili až
po danej nehode, pričom ešte stále je v psychiatrickej liečbe a teda stále trvá už takmer 4 roky, pričom jenepochybné, že príčinou tohto stavu je táto dopravná nehoda. Zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne
vyplýva aj dlhodobosť a trvácnosť tohto stavu. Zároveň navrhli aj výsluch ošetrujúceho psychiatra za
účelom objasnenia pôvodného a súčasného zdravotného stavu žalobcu v I.rade, t.j. výsluch MUDr.

Moravčíka. S poukazom na tieto skutočnosti odkázali na ustanovenie § 206 a § 207 ods. 1 C.s.p.. Taktiež
by mal súd zodpovedať v rámci dokazovania otázku odbornú lekársku, a to aká je intenzita a liečiteľnosť
resp. charakter psychického postihnutia žalobcu v I.rade. Prípadné zvažovanie súdu ohľadne vykonania
znaleckého dokazovania v tomto štádiu konania označili za predčasné a nedôvodné.

12. Súd následne nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 10.04.2019, na ktoré sa dostavili
obaja žalobcovia, ako aj ich právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na
pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 116 ods. 3 C.s.p.. Súd postupoval
v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti žalovaného
a pojednávanie odročil z dôvodu, že v priebehu pojednávania oznámil súdu člen justičnej stráže

nahlásenie bomby v priestoroch budovy súdu, ktorú bolo preto nutné opustiť. Súd nariadil nový termín
pojednávania na deň 05.06.2019, na ktorý sa opätovne dostavili obaja žalobcovia i právny zástupca
žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie
sa nedostavil žalovaný, pričom súd konštatoval, že tento mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., keď žalovaný bol neznámy tak na adrese jeho aktuálneho

trvaléhopobytuzistenéholustráciouvRegistriobyvateľovSR,akoinaadrese,ktorúnahlásilžalovanýpri
jeho prepustení na slobodu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ktorá bola odlišná od adresy jeho
trvalého pobytu. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu
konania a to: lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.11.2015
z č.l.10-11, lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.08.2015 z č.l.12, lekárske
správy MUDr. Libora Moravčíka z č.l.79-81, vyjadrenie MUDr. Libora Moravčíka, psychiatra z č.l.123
vrátane prílohy, lekárske správy PhDr. Emílie Gajdošovej, klinického psychológa z č.l.124 a lekárske

správy MUDr. Libora Moravčíka z č.l.125, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Zvolen sp.zn.2T/31/2015, tiež vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov na pojednávaní a tiež
výsluchom svedkov, a taktiež sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní,
pričom zistil tento skutkový stav.
Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.11.2015 súd

zistil, že bol spracovaný a vydaný podľa zákona č.437/2004 Z.z. MUDr. Milanom Jančiarom, znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, v ktorom ako poškodený je uvedený Y.
E., nar. XX.XX.XXXX, dátum vzniku poškodenia na zdraví 11.07.2014, príčina poškodenia na zdraví
- havaroval ako spolujazdec na osobnom aute. V časti B tohto lekárskeho posudku je uvedené
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, začiatok liečenia 11.07.2014, ustálenie zdravotného

stavu 22.09.2015, v ústavnej starostlivosti od 11.07.2014 do 19.07.2015, pracovná neschopnosť od
11.07.2014 do 08.11.2014, s tým, že v tabuľke sú uvedené jednotlivé položky z prílohy č.1 časť II.
a IV. vrátane popisu diagnózy a hodnotenia bodov podľa § 10 zákona, a to konkrétne položka 331b
trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu podľa stupňa porušenia funkcie ramenného
a lakťového kĺbu - stredného stupňa 350 bodov, položka 432a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach,

popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela 30 bodov,
položka 325e obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (vzpažením, predpažením, nad
135o, 50 bodov), celkový počet bodov 430. Zároveň je uvedené, že v roku 2014 je pre určenie sumy
náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 €.
Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.08.2015 súd okrem iného zistil,

že tento bol vypracovaný primárom Národného rehabilitačného centra Kováčová, MUDr. Jozefom
Hudecom, PhD., ortopédom, špec.FBLR, týka sa pacienta Y. U., nar. XX.XX.XXXX, dátum poškodenia
zdravia 11.07.2014, príčina poškodenia - účastník autonehody ako spolujazdec. Lekársky posudok
bol spracovaný a vydaný podľa zákona č.437/2004 Z.z. a na základe zdravotnej dokumentácie zo
všetkých zdravotníckych zariadení, v ktorých sa zranený liečil pre poškodenie zdravia. Začiatok liečenia

11.07.2014, v ústavnom ošetrovaní od 11.07.2014, intermitentne do 23.10.2014, pracovná neschopnosť
od 11.07.2014. Následne sú uvedené jednotlivé položky z prílohy č.1, časť II. vrátane popisu diagnózy
a hodnotenia v bodoch, a to položka 255 poúrazový stresový syndróm s depresiou v terapii psychiatra
(260-1300b), priznané 500 bodov, položka 304b diagnóza poúrazové obmedzenie, pohyb.C chrbtice sradikulopatiou C7-C8 vľavo ľah.st. (130-325b), priznané 325 bodov, položka 325e diagnóza obmedzenie
pohyblivosti ramenného kĺbu vpravo ľah.stupňa, priznané 50 bodov, spolu 875 bodov. Následne je
uvedené, že toto bodové hodnotenie bolo podľa § 10 ods. 4 vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví,
zvýšené posudzujúcim lekárom, ktorý vypracoval tento lekársky posudok na dvojnásobok, spolu tak po
sťažení spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1750 bodov.
Z lekárskych správ - nálezov MUDr. Libor Moravčíka, psychiatra, súd zistil, že sa týkajú žalobcu
v I.rade, s tým, že sa jedná o správy za obdobie od marca 2017 do novembra 2018, ktoré sú

vystavované v rozmedzí cca 2 mesiacov (posledné 2 správy v rozmedzí cca 3 mesiacov), s tým, že ako
stanovené diagnózy sú uvedené epizóda ľahkej depresie, psychická porucha zapríčinená poškodením
a disfunkciou mozgu a somatickou chorobou bližšie neurčenou a tiež neorganická nespavosť. Zároveň
je predpisovaná medikamentózna liečba Sertralin Actavis a Gerodorm. V správach z marca a mája 2017
je ako diagnóza uvádzaná aj emočná labilita na organickom podklade.
Z lekárskej správy MUDr. Libora Moravčíka, psychiatra, zo dňa 03.02.2016 súd zistil, že sa týka

žalobcu v I.rade, ktorý je vedený v ich ambulancii od februára 2015 stále. Stav po autohavárii s
rozvojom sekundárnej depresie a organického psychosyndrómu. Z ich hľadiska aktuálne lucdiny,
orientovaný emočne, afektívne stabilizovaný, osobnosť kompenzovaná, abstinuje nepsychoticky -
prítomná chr.organický psychosyndróm, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, udržiavacia liečba
antidepresívna. Pravidelne dochádza cca 2 mesiace na predpis liekov. Diagnóza epizóda miernej

depresie, organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a disfunkciou
mozgu, bližšie neurčená. Farmakologická liečba Sertralin Actavis.
Zo správy PhDr. Emílie Gajdošovej, klinického psychológa, z mája 2016 súd zistil, že sa týka žalobcu v
I.rade, s tým, že v závere tejto správy je uvedená kognitívna porucha v oblasti vizuo-motoriky, pamäti a
pozornosti stredne ťažká - stav identický ako v roku 2015. Osobnosť premorbidne akcentovaná, toxicky

a organicky zmenená.
Z vyjadrenia MUDr. Libora Moravčíka, psychiatra, zo dňa 05.04.2019 súd zistil, že s odkazom na
kompletné psychologické testy PhDr. Gajdošovej zo dňa 12.05.2016 vyplýva, že u pacienta je prítomné
nielen stresové narušenie, ale aj narušenie mozgu, a to hlavne v pamäťových a kognitívnych funkciách.
Z toho dôvodu pacient stále užíva udržiavaciu antidepresívnu liečbu Sertralin, na podporu mozgových

funkcií a pamäte Notropikum Lucetam. Priebežne sa pacient lieči aj na iné závažné telesné ochorenia.
Bližšie alebo konkrétnejšie vyjadrenia ohľadne kauzality a súvislostí uvádzaných poškodení sú však
predmetom a obsahom vyjadrenia znalca z odboru psychiatrie.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.2T/31/2015 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.07.2015 sp.zn.2T/31/2015-562, ktorým bol

obžalovaný C. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného, že dňa 11.07.2014 v čase okolo 06.15 hod.
viedol ako vodič OMV tov.zn. Fiat Palio Weekend, ev.č. E. v smere na Zvolen, pričom v km 145,90 na
mieste s vyznačenou pozdĺžnou súvislou čiarou prešiel do protismerného pruhu, kde narazil do OMV
VW Golf, ev.č. K., ktoré viedol ako vodič P. M., nar. XX.XX.XXXX v smere na Detvu, čím okrem iných aj
Y. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie temennej oblasti

hlavy, pomliaždenie a škrabance prednej plochy tváre, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, odtrhnutie šľachy
dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramenného vpravo, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, otras labyrintu
zmliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu 5 rebier, zlomeninu viacerých priečnych výbežkov L2,
L3, L4 vpravo, zmliaždenie oboch predlaktí, natrhnutie vnútorného postranného väzu kolena vpravo,
poranenie vnútorného menisku vpravo, zlomeninu I. predpriehlavkovej kosti vpravo, pomliaždenie

ľavého predkolenia ťažkého stupňa, pomliaždenie pravého predkolenia ťažkého stupňa s dobou liečenia
10-12 týždňov a dobu PN 12-14 týždňov a Y. U., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia - traumatický šok
ťažkéhostupňa,otrasmozguľahkéhostupňa,pomliaždenieahematómnapravejstranekrku,zlomeninu
zuba čapovca, zlomeninu priečnych výbežkov 6 a 7 krčného stavca, zlomeninu oboch priečnych
výbežkov pravého hrudného stavca Th1, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa, zmliaždenie pľúc

s úrazovou asfixiou, zlomeninu II. rebra na pravej strane, zlomeninu hrudnej kosti v oblasti rukoväte,
zlomeninu hrudnej kosti v oblasti jej tela, zlomeninu viacerých priečnych výbežkov stavcov, zlomeninu
tela IV. stavca L4 driekového s dobou liečenia 4-6 mesiacov a dobu PN 20-24 týždňov, čím ako vodič
porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa zákona v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 5
písm. b), c) zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodorovnú dopravnú značku V. 1a. pozdĺžna

súvislá čiara, ktorú je zakázané prechádzať podľa čl. 9, druhej časti II.diela prílohy 1 vyhlášky MV SR
č.9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobomkonania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a na viacerých osobách, čím spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. h), j) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa tam citovaných
ustanovení Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne
a bol zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu vo výmere 6 rokov. Podľa § 287 ods. 1, 2 Trestného poriadku bol obžalovaný povinný okrem iných

nahradiť aj poškodenému Y. U., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 14.255,20 € a Y. E., nar. XX.XX.XXXX
škodu vo výške 8.157,20 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okrem iných poškodených odkázal
súd aj Y. E. so zvyškom svojich nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia
tohto súdneho rozhodnutia okrem iného vyplýva, že súd v rámci tzv. adhézneho konania rozhodol i o
vznesených nárokoch na náhradu škody poškodených, s tým, že v prípravnom konaní riadne a včas
do konca vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody i poškodení Y.R. E. a Y. U., titulom bolestného,

pričomkzraneniampoškodenýchbolvypracovanýznaleckýposudokč.31/2014MUDr.PavlaCikatricisa,
znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. V tomto znaleckom posudku
znalec ustáli bolestné smerom k Y. E. sumou 8.157,20 € a finančné zdôvodnenia bolestného za
poranenia utrpené pri dopravnej nehode poškodeného Y. U. predstavuje finančnú náhradu 14.255,20
€. Poškodený Y. E. navyše na hlavom pojednávaní uviedol, že požaduje náhradu škody vo výške

bolestného, s tým, že mal za to, že mu prináleží vyššia suma než 8.157,20 €. Svoj nárok prevyšujúci
uvedenú sumu však bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil, resp. vo zvyšku náležite nepreukázal listinnými
dôkazmi, preto vo zvyšku poškodeného nároku odkázal súd dotyčného na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 20.10.2015 sp.zn.5To/105/2015 zamietol odvolanie
obžalovaného C. B. a poškodenej W. G..

Z výsluchu svedka MUDr. Jozefa Hudeca, PhD. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že bol žalobcom
v I.rade zbavený mlčanlivosti vo vzťahu k lekárskemu tajomstvu a k veci samej uviedol, že so žalobcom
v I.rade bol len v tom vzťahu, že bol jeho ošetrujúcim lekárom asi pred 5 rokmi v ich zaradení
NRC Kováčová a následne v tej súvislosti vypracovával predmetný lekársky posudok. Tento posudok
vypracovávalpredviacako4rokmi,atonazákladejehozdravotnejdokumentácie,ktorúmalkdispozícii,

keďže on pôsobí aj ako súdny znalec v oblasti zdravotníctvo, odbor rehabilitácia a ortopédia, tak vždy
postupuje, aj vtedy tak, že vychádza zo zdravotnej dokumentácie toho ktorého pacienta. Zotrval na
skutočnostiach uvedených v tomto posudku, s tým, že mu následne bol predmetný lekársky posudok
založený v spise na č.l.12 poskytnutý k nahliadnutiu, na základe čoho na otázky právneho zástupcu
žalobcov k nemu uviedol, konkrétne k položke poúrazového stresového syndrómu, že podkladom

odôvodňujúcim túto položku museli byť psychologické a psychiatrické vyšetrenia a testovanie, s tým,
že s poukazom na poškodenie mentálne, ako i psychické je potom možné stanoviť túto diagnózu, s
tým, že mentálne poškodenie tam bolo nižšie, vyššie bolo psychické poškodenie, avšak nejednalo sa
o ťažký stav a z toho dôvodu stanovil len 500 bodov, hoci maximum je 1300. V reakcii na otázku,
aký vplyv na stanovenie tohto mala východisková situácia, že dotyčný bol strojvodcom a absolvoval

predtým psychotesty, uviedol, že sú povolania, kde sú vyžadované psychotesty napr. v doprave, pričom
je predpoklad, že pokiaľ tieto absolvoval, museli byť v príslušnej norme, to sa ale následne potom už
nepotvrdilo. Závažnosť postihnutia resp. zranení vyplýva aj z toho, že bol zlomený u dotyčného druhý
krčný stavec, teda v hornej krčnej chrbtici, čo spôsobilo hemiparézu, ochrnutie polovice tela, s tým, že sa
jednalo o prechodný stav, ale v dôsledku toho došlo k poškodeniu nervových štruktúr a pravdepodobne

sa teda toto prejavilo čiastočne aj v mentálnych funkciách mozgu, hoci na CT vyšetrení nemusí byť
krvácanie ani zaznamenané. Každopádne trauma hlavy tam určite prítomná bola. Na záver uviedol, že
on nie je samozrejme odborníkom pre oblasť psychiatrie a teda pokiaľ by mal súd nejaké pochybnosti,
bolo by možné vyžiadať si znalecký posudok od znalca z príslušného odboru. Na doplňujúcu otázku
súdu, aby sa vyjadril, z čoho vychádzal pri stanovení tejto položky, uviedol, že určite mal k dispozícii

príslušné lekárske správy resp. testy, pretože inak by takúto položku tam neuviedol. Na ďalšiu otázku
súdu, aby sa vyjadril, z čoho vychádzal, keď zvýšil v zmysle príslušného zákonného ustanovenia dané
bodové ohodnotenie na dvojnásobok, uviedol svedok, že vychádzal najmä z poškodenia krčnej chrbtice
a psychomentálnych funkcií, kedy pacient pravdepodobne už ďalej nemohol pokračovať v pôvodnom
povolaní.

Z výsluchu svedka MUDr. Libora Moravčíka na pojednávaní súd okrem iného zistil, že bol ako lekár
žalobcu v I.rade zbavený lekárskeho tajomstva, teda povinnosti mlčanlivosti, keďže s dotyčným je
vo vzťahu lekár-pacient. K veci samej uviedol, že žalobca v I.rade sa stal ich pacientom vo februári
2015 a je ním doteraz. Bol k nim odoslaný obvodným lekárom po autohavárii s diagnózou rozvinutádepresia + organický psychosyndróm, čo pretrváva vlastne doteraz. Boli mu robené dôležité pridružené
vyšetrenia, aj kompletné psychotesty u MUDr. Gajdošovej v roku 2015 a v roku 2016, kde sú popísané
tie jednotlivé poruchy pamäte, pozornosti i vizuálnej motoriky, s tým, že poruchy boli vyhodnotené ako

stredne ťažkého stupňa a stav bol bez zmeny, čiže jedná sa o zmeny trvalé. Doteraz pacient užíva
antidepresíva Sertralin a lieky na výživu mozgu a pamäte Lucetam, pričom sa jedná v podstate o liečbu
stabilizačnú a pokračovanie bude trvalé. U pacienta sú pridružené aj telesné ochorenia cievnosrdcové,
má strojček, čo zhoršuje stav ciev a tým následne aj mozgu. Pacient je zároveň čiastočne invalidizovaný.
Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že by dotyčný pacient bol pred predmetnou autonehodou liečený

u iného psychológa resp. psychiatra, svedok uviedol, že pokiaľ vychádza zo svojej dokumentácie, tak
o tom informáciu nemá. Na otázku súdu, či má vedomosť, že by psychiatrická diagnóza ktorou dotyčný
trpí, mala súvis s predmetnou autonehodou, svedok uviedol, že všetky súvislosti vie len „pán boh“, ale on
bol oslovený ako odborník v danom odbore, aby pacientovi pomohol v liečbe po autonehode, s tým, že v
dokumentáciiboloprítomnépoškodenievoblastihlavyakrčnejchrbtice,pričompacientovihroziloúmrtie
resp. ochrnutie. Dá sa teda predpokladať, že tieto narušenia výrazne otvoria základ porušení mozgových

procesov, a aj z dokumentácie to bolo zistiteľné, čo sa následne potom zobrazuje aj v psychologických
testoch pod názvami ako Organické zmeny, jedná sa o zmeny v mozgových štruktúrach, čiže aj
fungovania mozgu ako takého. Na otázku súdu, či sa svedok vie vyjadriť k tomu, či diagnóza stanovená
u dotyčného pacienta mu nejakým spôsobom znemožňuje fungovanie v oblasti pracovného i osobného
života, svedok uviedol, že vždy záleží v podstate od schopností toho ktorého jednotlivca adaptovať sa

na danú situáciu. Na doplňujúcu otázku súdu, či s poukazom na to, že dotyčný mal pred autonehodou
pracovať ako strojvodca, z tých psychotestov, na ktoré on odkazoval vyplynula nemožnosť ďalej toto
povolanie vykonávať, svedok uviedol, že v podstate tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia v roku 2015,
kdekonštatoval,žejehostavmuznemožňujepracovaťnarizikovýchpracoviskách,t.j.obsluhovaťstroje,
dopravné prostriedky resp. používať zbrane, čiže činnosti vyžadujúce rýchly reakčný čas, tak podľa

jeho názoru je to základné obmedzenie s tým súvisiace. K obmedzeniam v rámci osobného života sa
vyjadriť nevedel. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcov, či pokiaľ v jeho správach z roku
2018 je konštatovaná nespavosť resp. vyhýbanie sa psychickej a fyzickej záťaži, či tieto záležitosti
majú vplyv na fungovanie a život pacienta ako taký, svedok uviedol, že toto konštatoval tak, ako mu to
bolo odprezentované pacientom, s tým, že tieto veci samozrejme môžu pretrvávať aj trvale, keďže po

takomto zážitku sú tam prítomné mechanické narušenia, ktoré oslabujú fyzický potenciál, čo sa môže
prejaviť aj v obmedzeniach v rámci súkromného života. Tiež ešte uviedol, že to môže mať súvis aj s tou
depresiou,ktorájecharakterizovanáakopoklesprežívaniapamäťovýchfunkcií,preciťovaniaautvárania
vzťahov, keď človek za danej situácie je už menej dôverčivejší k okoliu i sebe. V podstate sa jedná tiež
o trvalé veci a záleží ako to ten ktorý človek dokáže vykryť, ale v podstate návrat na pôvodnú úroveň

je nepravdepodobný.
Z výsluchu žalobcu v I.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k veci uviedol, že má doteraz
problémy po psychickej stránke, máva nočné mory, v noci sa budí a musí sa ísť prejsť, tiež stále užíva
lieky. Keď vidí nejakú haváriu vracajú sa mu spomienky a ani pamäť už nie je taká ako bývala, keďže sa
aj 5-krát musí spýtať ako to bolo. Psychológa resp. psychiatra začal navštevovať až po tej nehode, keď

priateľka videla, že sa s ním niečo deje. Na otázku súdu, či má v súvislosti s tým nejaké obmedzenia
v bežnom resp. pracovnom živote, uviedol, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku a aj kamaráti na
ňom badajú, že jeho psychika nie je taká dobrá ako predtým, rovnako ako vnímanie. Stále navštevuje
psychiatra, aj užíva lieky a zrejme to bude na dlhšie. Jeden liek sa volá Sertralin a na názov ďalšieho
lieku si nevedel spomenúť. Pred nehodou bol zamestnaný ako rušňovodič, tam museli robiť psychotesty,

ale on potom klesol, s tým, že pamäť s porozumením nebola dobrá a podľa vyjadrenia psychológa už to
nebol schopný vykonávať. Lieky užíva ráno a večer a potom má ešte ďalšie pomocné, keď sa napríklad
v noci budí na zaspanie a tiež užíva niečo na pamäť. Postupom času sa mu pridružujú ďalšie bolesti
s tým súvisiace, resp. obmedzenia.
Z výsluchu žalobcu v II.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že od nehody už prešlo takmer 5

rokov, ale v hlave to má stále, aj keď si na všetko nepamätá. Našťastie je už dôchodca, lebo posledné 2
roky už stále chodí iba po doktoroch, tŕpne mu noha, ruky, bol na magnetickej rezonancii teraz s hlavou.
Pred nehodou v podstate u doktora poriadne ani nebol a teraz stále chodí na nejaké vyšetrenia, budúci
týždeň ide na kardio. On predtým pracoval ako rušňovodič a tú prácu by už teraz asi ani nezvládol. Má aj
ďalšie obmedzenia, keďže mal zlomenú kľúčnu kosť, potrhané väzivá, v podstate ruku ani nevie otočiť,

čo mu znemožňuje napr. plávať.
Zprednesuprávnehozástupcužalobcovnapojednávaniachsúdokreminéhozistil,žezotrvalnapodanej
žalobe a ďalších písomných vyjadreniach a nad rámec toho k veci uviedol, že základ nároku je daný
a predmetom dokazovania bola len otázka výšky škody, ktorá vznikla žalobcom. Následne vykonanýmdokazovaním boli vyvrátené námietky prednesené žalovaným a teda podľa jeho názoru po vykonaní
dokazovania už neexistuje ani spornosť ohľadne výšky škody a na základe toho žiadal, aby súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal aj k náhrade trov konania v prospech žalobcov v rozsahu

100 %.

14. Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „citovaný právny predpis“), tento zákon ustanovuje
a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia,
b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,
c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného právneho predpisu, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti

s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").
Podľa § 2 ods. 3 citovaného právneho predpisu, na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným

poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1)
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;

ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného právneho predpisu, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného právneho predpisu, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného právneho predpisu, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 citovaného právneho predpisu, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 citovaného právneho predpisu, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho
vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného právneho predpisu, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzujeprimár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného právneho predpisu, zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil

v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti
alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods.
3 písm. a)].
Podľa § 7 ods. 3 citovaného právneho predpisu, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného právneho predpisu, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ
náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
Podľa § 7 ods. 6 citovaného právneho predpisu, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného právneho predpisu, lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z

povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,

g) celkový počet bodov.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného právneho predpisu, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 10 ods. 1 citovaného právneho predpisu, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.
Podľa § 10 ods. 4 citovaného právneho predpisu, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.
Vprílohe1SadzbybodovéhoohodnoteniaII.Sadzbybodovéhoohodnoteniazasťaženiespoločenského
uplatnenia pri úrazoch sú okrem iného uvedené položky 255 vážne duševné poruchy vzniknuté

pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií
(overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) rozpätie 260-1300 bodov, položka 304b poúrazové
obmedzenia hybnosti chrbtice o 200o ľahké s príznakmi koreňového dráždenia rozmedzie 130-325
bodov, položka 325e poškodenie ramena obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa
(vzpažením, predpažením nad 135o) právo 50 bodov, položka 331b trvalé následky po pretrhnutí dlhej

hlavy dvojhlavého svalu podľa stupňa porušenia funkcie ramenného a lakťového kĺbu (pozri položky
323 a 333) stredného stupňa vpravo 350 bodov a položka 432a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach,
popáleninách, omrzlinách a pooperačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela 30 bodov.
Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.15/2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 je v § 1 uvedené, že výška náhrady za

bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za 1 bod je 16,48 €.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcov je, po čiastočnom späťvzatí žaloby, v celom rozsahu dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Zvolen sp.zn.2T/31/2015-562 zo dňa 21.07.2015 uznaný za vinného z toho, že dňa 11.07.2014
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo na mieste s vyznačenou pozdĺžnou súvislou čiarou, prešiel
do protismerného pruhu, kde narazil do iného osobného motorového vozidla, čím okrem iných spôsobil
tam presne špecifikované zranenia Y. E., nar. XX.XX.XXXX s dobou liečenia 10-12 týždňov a dobou PN
12-14 týždňov a Y. U., nar. XX.XX.XXXX tiež tam špecifikované zranenia s dobou liečenia 4-6 mesiacov
a dobou PN 20-24 týždňov, čím ako vodič porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa zákona o cestnej

premávke č.8/2009 Z.z., teda vo vzťahu k žalobcom v tomto súdnom konaní inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona a na viacerých osobách a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa tam špecifikovaného ustanovenia Trestného zákona, za čo bol aj odsúdený na trest odňatia
slobody. Okrem toho bola žalovanému v postavení obžalovaného uložená povinnosť nahradiť vo vzťahu

k poškodenému Y. U. a Y. E. škodu tam špecifikovanú, ktorá predstavovala nárok z titulu bolestného.
V súdenej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia žalovaných súm z titulu náhrady
škody na zdraví, a to konkrétne za sťaženie spoločenského uplatnenia, a z tohto dôvodu súd skúmal, či
sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.:
1/ protiprávny úkon,

2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4/ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vyššie
uvedeným trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen (po zamietnutí odvolania obžalovaného, ako i

jednej z poškodených), v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie zo dňa
20.10.2015, sp.zn.5To/105/2015, tento zodpovednostný predpoklad preukázaný, keďže súd bol viazaný
v zmysle citovaného ustanovenia § 193 C.s.p., týmto trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný
čin a kto ho spáchal.
Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, rovnako

s poukazom na predmetný rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.07.2015, že tak žalobcovi v
I.rade, ako i žalobcovi v II.rade bola spôsobená ujma - škoda na zdraví. V tejto súvislosti súd analogicky
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo/41/2011 zo dňa 17.05.2012, v ktorom je
odkaz na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ
je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený

„spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so
svojim nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne
konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto
ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 O.s.p. (poznámka súdu: v súčasnosti § 193 C.s.p.)
totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným

činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a
to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný
čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou

škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená, čo vyplýva z toho, že v trestnom
konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o
nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V súdenej veci sa súd s týmto
právnym názorom Ústavného súdu SR stotožnil, keď nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tohto
právneho názoru odkloniť, v dôsledku čoho považoval nárok žalobcov na náhradu škody na zdraví voči

žalovanému, čo do základu za preukázaný a ďalej sa zaoberal iba výškou náhrady škody.
Z vyššie citovaného trestného rozsudku tunajšieho súdu vyplynulo, že v súlade s § 287 Trestného
poriadku bol žalovaný zaviazaný vo vzťahu k žalobcom nahradiť im škodu na zdraví z titulu bolestného,
pričomvsúdenejvecisažalobcoviadomáhalináhradyškodyztitulusťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Žalovaný nárok žalobcov ako taký nenamietal a vo vzťahu k žalobcovi v II.rade nenamietal ani výšku
uplatneného nároku z tohto titulu, a vo vzťahu k žalobcovi v I.rade namietal žalovaný výšku uplatneného
nároku, ohľadne priznania bodov za diagnózu poúrazový stresový syndróm s depresiou v terapii

psychiatra a tiež namietal celkové zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok tak, ako to bolo
uplatnené žalobcom v I.rade na základe predloženého lekárskeho posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 28.08.2015, vypracovaný primárom MUDr. Jozefom Hudecom, PhD. z Národného
rehabilitačného centra Kováčová. Okrem toho žalovaný namietal tento lekársky posudok aj vo vzťahu
k osobe, ktorá ho vypracovala.

Súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na nasledovné. Pokiaľ
žalovaný namietal údajný formálny nedostatok tohto lekárskeho posudku vo vzťahu k osobe, ktorá ho
vypracovala, súd poukazuje na § 7 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 písm. d) zákona č.437/2004 Z.z., keď
z vykonaného dokazovania mal súd výsluchom samotného MUDr. Jozefa Hudeca, PhD. ako svedka
preukázané, že tento podával lekársky posudok ako primár FBLR Národného rehabilitačného centra
Kováčová, kde sa žalobca v I.rade liečil v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel pri predmetnej dopravnej

nehode, na základe čoho súd ustálil, že predmetný lekársky posudok bol vypracovaný oprávnenou
osobou v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Rovnako výsluchom dotyčného MUDr.
Jozefa Hudeca, PhD. ako svedka mal súd preukázané, že položku pod č.255 uvedenú v prílohe č.1, časť
II. vyššie citovaného právneho predpisu, t.j. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, ktoré v predmetnom

lekárskom posudku označil ako poúrazový stresový syndróm s depresiou v terapii psychiatra, v tomto
posudku uviedol na základe tej skutočnosti, že vychádzal z podkladov, ktorými boli psychologické a
psychiatrické vyšetrenia a testovania, čiže mal k dispozícii príslušné lekárske správy, pretože inak
by takúto položku tam neuviedol. Na základe toho súd mohol konštatovať, že bola splnená aj v
tomto prípade podmienka ustanovená vo vyššie citovanom právnom predpise, t.j. overenie príslušným

psychiatrickým pracoviskom, a s poukazom na to teda má súd za to, že posudzujúci lekár, ktorý
vypracovával tento lekársky posudok bol oprávnený ohodnocovať aj túto položku, keď zároveň súd
konštatuje, že z predložených lekárskych správ MUDr. Libora Moravčíka, psychiatra, mal súd zároveň
preukázanévspojeníajsvýsluchomdotyčnéhoMUDr.Moravčíka,ževsúvislostispredmetnýmúrazom,
ktorý žalobca v I.rade utrpel pri predmetnej dopravnej nehode, došlo aj k ujme na jeho psychickom

zdraví, s tým, že žalobca v I.rade musí stále navštevovať psychiatra, a to až do súčasnosti. Zároveň
je mu predpisovaná farmakologická liečba a rovnako zo správy PhDr. Emílie Gajdošovej, klinického
psychológa vyplynulo, že vo vzťahu k žalobcovi v I.rade, tento trpí kognitívnou poruchou v oblasti
vizuo-motoriky, pamäti a pozornosti stredne ťažkého stupňa, s tým, že sa má jednať o zmeny trvalé.
Zároveň MUDr. Jozef Hudec, PhD. v rámci svojej svedeckej výpovede podľa názoru súdu dostatočne

jasne zdôvodnil aj konkrétne stanovený počet bodov vzhľadom na prípustné rozpätie v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, t.j. od 260-1300 bodov, s tým, že on priznal 500 bodov, vzhľadom
k tomu, že sa nejednalo o ťažký stav. Rovnako za odôvodnené považoval súd zvýšenie bodového
ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom na dvojnásobok, keď opäť
zo svedeckej výpovede MUDr. Jozefa Hudeca, PhD. vyplynulo, že toto zvýšenie bolo primerané a v

súlade s vyššie citovaným ustanovením § 10 ods. 4 zákona č.437/2004 Z.z., keď k nemu MUDr. Hudec
pristúpil najmä s prihliadnutím na poškodenia krčnej chrbtice a psychomentálnych funkcií, kedy žalobca
v I.rade už ďalej nemohol pokračovať v pôvodnom povolaní.
Pokiaľ žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie ohľadne výšky škody vo vzťahu k žalobcovi v I.rade
znaleckým dokazovaním, súd využil všetky dostupné možnosti, aby takýto dôkaz vykonal, avšak

vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, súd za aktuálne
platného a účinného Civilného sporového poriadku nemal možnosť takýto dôkaz vykonať, v dôsledku
čohopotomsúdvychádzalztoho,ženámietkyžalovanéhovovzťahukuplatnenejvýškeškodyžalobcom
v I.rade zostali len v rovine tvrdení a žalovaný ich dôvodnosť nepreukázal žiadnym relevantným
dôkazom.

Súd tak výšku uplatnených nárokov z titulu náhrady škody na zdraví, konkrétne za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ustálil u žalobcu v I.rade na sumu 28.840,- € a u žalobcu v II.rade na sumu
7.087,- €, keďže s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v rámci tohto konania považoval
aj výšku nároku u oboch žalobcov za preukázanú, nakoľko súd považoval za preukázanú aj výšku
bodového ohodnotenia ako zodpovedajúcu súvisiacim právnym predpisom, a to tak, pokiaľ ide o počet

bodov, ako i hodnotu bodu v rozhodnom čase.
S odkazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané aj ďalšie
zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčinya následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k spáchaniu
trestného činu žalovaným - prečinu ublíženia na zdraví, nebola by žalobcom spôsobená žiadna škoda
na zdraví. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, súd poukazuje tiež

na to, že v predmetnom trestnom rozsudku tunajšieho súdu je konštatované na strane žalovaného
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti a navyše sa podľa príslušného ustanovenia
všeobecnej zodpovednosti za škodu zavinenie predpokladá (prezumpcia zavinenia).
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd mal za preukázané splnenie všetkých
zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobcov na náhradu škody voči žalovanému.

Žalovaný v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením prisúdenej sumy, pričom súd sa
stotožnil s názorom žalobcov, že žalovaný sa do omeškania dostal nasledujúci deň potom čo mu bola
doručená žaloba v tejto veci, a keďže z poštovej doručenky založenej v spise na č.l.16 vyplýva, že k tomu
došlo 26.07.2017, súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom aj úrok z omeškania z prisúdených súm
od 27.07.2017 do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne, s poukazom na výšku základnej úrokovej sadzby
ECB, ktorá je od 16.03.2016 vo výške 0 %, čiže žalobcovia si úrok z omeškania uplatnili v zákonnej

výške.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko boli žalobcovia v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol im
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.