Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416203829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX
trvalý pobyt Q. XX/XXX, E. (do 31.12.2016 živnostník s dodatkom obchodného mena RELEC, s miestom
podnikania Klasov 398, IČO: 46 597 522), zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so
sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: DACKI
s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 5, Bratislava, IČO: 45 851 743, zastúpený: STANO a partneri s.r.o.,
so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, o zaplatenie 2.366,-- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/25/2016 - 192 zo dňa

7. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/25/2016 - 192 zo dňa 7. decembra
2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 14Cb/25/2016 zo dňa 07.12.2017 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.366,-- eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 889,--

eur od 29.05.2015, zo sumy 1.077,-- eur od 03.08.2015 a zo sumy 400,-- eur od 04.08.2015, vo všetkých
prípadoch do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške
120,-- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku Výrokom II. tohto rozsudku súd žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
07.03.2016 domáhal voči žalovanému HOZTECH s. r. o., so sídlom Komočská cesta 1158/5, Nové

Zámky, zaplatenia 2.366,-- eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne. Uviedol, že ako dodávateľ vykonal
pre žalovaného ako objednávateľa inštalačné práce na stavbe označenej ako „Projekt 1“ robotického
pracoviska a „Projekt 4“ robotického pracoviska. On svoju prácu vykonal riadne a včas, ale práce zo
strany žalovaného podľa faktúr č. fa 201505005, č. 201507007 a č. 201507008 neboli uhradené napriek
upomienkam.

3.Žalovanýsavyjadrilkžalobepísomnýmpodanímdoručenýmsúdu08.04.2016.Žiadal,abysúdžalobu

zamietol ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania. Uviedol, že neeviduje žiadnu objednávku,
ktorou by si u žalobcu objednal nejaké služby, žalobca ju k žalobe ani nepriložil, ani jej existenciu ničím
nepodložil. Žalobca nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, z ktorého mal žalovaný nárok vzniknúť.
Neuviedol, kedy bola zmluva uzavretá, o akú zmluvu ide, čo konkrétne bolo jej predmetom a ani juk návrhu nepriložil. Žalobca neuviedol, ako bola dohodnutá odmena a akým spôsobom sa kreovala.
Podpis na faktúrach dokazuje len to, že on ich prevzal, ale nepreukazuje reálnu existenciu právneho
vzťahu. On teda spochybňuje žalovaný nárok čo do dôvodu a výšky.

4. Vo veci bolo už skôr rozhodnuté rozsudkom prvoinštančného súdu č. k. 14Cb/25/2016 - 148 zo
dňa 22.09.2016, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Tento rozsudok však bol uznesením
tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 26Cob/7/2017 - 169 zo dňa 06.04.2017 zrušený a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na základe § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože odvolací súd

pôvodný rozsudok považoval za nedostatočne odôvodnený (neobsahoval právne posúdenie veci), a
preto nepreskúmateľný, odnímajúci žalovanému právo na spravodlivý proces.

5. Súd prvej inštancie v novom meritórnom rozhodnutí opísanom v odseku 1 tohto odôvodnenia
poukázalnavykonanýmdokazovanímzistenýskutkovýstav,podľaktoréhožalobca(ktorýdo31.12.2016
vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu) ako dodávateľ vyfakturoval

žalovanému ako odberateľovi fa č. 201505005 zo dňa 14.05.2015, spl. 28.05.2015, na sumu 889,-- eur
inštalačné práce na projekte 4 robotického pracoviska. Žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému
ako odberateľovi fa č. 201507007 zo dňa 19.07.2015, spl. 02.08.2015, na sumu 1.077,-- eur inštalačné
práce na projekte 4 robotického pracoviska. Žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako
odberateľovi fa č. 201507008 zo dňa 20.07.2015, spl. 03.08.2015, na sumu 400,-- eur inštalačné

práce na projekte 1 robotického pracoviska. Žalobca fakturáciu vykonal na základe svojej dochádzky
v mesiacoch apríl, jún a časť júla 2015, vykázanej na formulároch poskytnutých mu žalovaným, na
ktorých bola uvedená časová špecifikácia, a to tak prác vykonaných v mieste sídla žalovaného, kde mal
žalovanýprevádzkareň,t.j.vNovýchZámkoch,akoajuobchodnýchpartnerov-zákazníkovžalovaného
(preventívna údržba, výkon práce) a aj čas vykonávania pohotovosti. Mesačná dochádzka za mesiace

apríl, jún a časť júla 2015 bola vykázaná rovnakým spôsobom ako mesačná dochádzka žalobcu za
mesiace február, marec a máj 2015, za ktoré mesiace žalovaný faktúry žalobcu zaplatil. Išlo o faktúry
č. 201503003 zo dňa 15.03.2015 na sumu 877,50 eura, č. 201504004 zo dňa 02.04.2015 na sumu
879,-- eur a č. 201506006 zo dňa 09.06.2015 na sumu 967,-- eur, ktoré žalobcovi zaplatil, a to sumu
877,50 eura PPD č. 15002 zo dňa 18.03.2015, sumu 879,-- eur PPD č. 15003 zo dňa 02.04.2015 a

sumu 967,-- eur na účet žalobcu dňa 15.06.2015. Žalobca vo všetkých prípadoch účtoval pri fakturácii na
základevykázanejmesačnejdochádzkypaušálnuodmenu400,--eur(zaprácevykonanévprevádzkarni
žalovaného), odmenu 4,-- eurá/1 hodina (za práce vykonávané u zákazníkov žalovaného), odmenu
3,-- eurá/1 hodina (za preventívnu údržbu u zákazníkov žalovaného) a odmenu 1,-- euro/1 hodina
(za pohotovosť). Žalovaný ani v jednom prípade, a to ani pokiaľ ide o práce vykonané v mesiacoch

február, marec a máj 2015 (už zaplatené), tak ani v prípade mesiacov apríl, jún a časť júla 2015 (ešte
nezaplatené), nenamietal vykonanie prác v rozsahu podľa časovej špecifikácie uvedenej v mesačnej
dochádzke žalobcu a nenamietal ani fakturácie žalobcu čo do dôvodu a výšky. Skutočnosť, že žalobca
vykonával pre žalovaného práce, a to podľa pokynov I. Z. - v aktuálnom čase zamestnanca žalovaného
- súd považoval za zistené z vyjadrenia samotného žalobcu, z vyjadrenia konateľa žalovaného (ktorý

sa nepamätal iba na to, čo žalobca robil a v akom rozsahu, keďže podľa jeho vyjadrenia to bolo v
kompetencii I. Z.) a z vyjadrenia svedka I. Z.. Z vyjadrenia svedka I. Z. súd zistil aj to, že na rovnakom
formulári ako žalobca, aj on vykazoval časový rozsah vykonávania prác a pohotovosti a formulár
mesačnej dochádzky tiež zaslal iba emailom konateľovi žalovaného, rovnako ako ostatní živnostníci.
Nikto mesačnú dochádzku nikdy neverifikoval.

6. Za mesiac apríl 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 889,-- eur. Vychádzajúc
z vyplneného dochádzkového formulára žalobcu a výpočtu na základe vykázaného počtu hodín a
príslušnej hodinovej sadzby uvedená suma pozostávala z paušálnej odmeny 400,-- eur za mesiac apríl,
z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 224,-- eur (56 hodín á 4,-- eurá), z odmeny za

pohotovosť 234,-- eur (234 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 66,-- eur (22 hodín á 3,--
eurá). Celkovú sumu 924,-- eur znížil žalobca o 35,-- eur a fakturoval žalovanému 889,-- eur. Vyplnený
dochádzkový formulár za mesiac apríl 2015 zaslal žalovanému emailom 03.05.2015.

7. Za mesiac jún 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 1.077,-- eur. Vychádzajúc

z vyplneného dochádzkového formulára žalobcu a výpočtu na základe vykázaného počtu hodín a
príslušnej hodinovej sadzby uvedená suma pozostávala z paušálnej odmeny 400,-- eur za mesiac jún,
z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 342,-- eur (85,5 hodiny á 4,-- eurá), z odmeny zapohotovosť 242,-- eur (242 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 93,-- eur (31 hodín á
3,-- eurá). Vyplnený dochádzkový formulár za mesiac jún 2015 zaslal žalovanému emailom 05.07.2015.

8. Za polovicu mesiaca júl 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 400,-- eur. Vychádzajúc
z vyplneného dochádzkového formulára žalobcu a výpočtu na základe vykázaného počtu hodín a
príslušnej hodinovej sadzby uvedená suma pozostávala z paušálnej odmeny 200,-- eur za polovicu
mesiaca júl, z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 64,-- eur (16 hodiny á 4,-- eurá), z
odmeny za pohotovosť 118,-- eur (118 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 18,-- eur

(6 hodín á 3,-- eurá). Vyplnený dochádzkový formulár za polovicu mesiaca júl 2015 zaslal žalovanému
emailom 20.07.2015.

9. Za mesiace január a február 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 877,50 eura.
Uvedená suma pozostávala z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného v januári 2015 vo
výške 136,-- eur (34 hodín á 4,-- eurá), z paušálnej odmeny 400,-- eur za mesiac február, z odmeny

za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 112,-- eur (28 hodín á 4,-- eurá), z odmeny za pohotovosť
209,50 eura (209,5 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 75,-- eur (25 hodín á 3,-- eurá)
po odpočítaní 65,-- eur. Vyplnený dochádzkový formulár za tieto mesiace zaslal žalovanému emailom
05.03.2015. Súvisiacu fa č. 201503003 žalovaný uhradil žalobcovi 18.03.2015.

10. Za mesiac marec 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 913,-- eur. Vychádzajúc
z vyplneného dochádzkového formulára žalobcu a výpočtu na základe vykázaného počtu hodín a
príslušnej hodinovej sadzby uvedená suma pozostávala z paušálnej odmeny 400,-- eur za mesiac
marec, z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 160,-- eur (40 hodín á 4,-- eurá), z odmeny
za pohotovosť 274,-- eur (274 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 69,-- eur (23 hodín

á 3,-- eurá). Vyplnený dochádzkový formulár za tieto mesiace zaslal žalovanému emailom 31.03.2015.
Súvisiacu fa č. 201504004 žalovaný uhradil žalobcovi 02.04.2015.

11. Za mesiac máj 2015 vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu 967,-- eur. Vychádzajúc
z vyplneného dochádzkového formulára žalobcu a výpočtu na základe vykázaného počtu hodín a

príslušnej hodinovej sadzby uvedená suma pozostávala z paušálnej odmeny 400,-- eur za mesiac máj,
z odmeny za prácu vykonanú u zákazníka žalovaného 202,-- eur (50,5 hodín á 4,-- eurá), z odmeny za
pohotovosť 272,50 eura (272,5 hodín á 1,-- euro) a z odmeny za preventívnu údržbu 90,-- eur (30 hodín
á 3,-- eurá) + 2,50 eura (dlžoba za platbu pohonných hmôt). Vyplnený dochádzkový formulár za tieto
mesiace zaslal žalovanému emailom 01.06.2017. Súvisiacu fa č. 201506006 žalovaný uhradil žalobcovi

15.06.2015.

12. Na úvod svojich právnych záverov súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 489 Občianskeho
zákonníka, § 566 ods. 1, § 569, § 570 veta prvá, § 571 ods. 1, § 266 ods. 1 až 3, § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z. z., § 369c ods. 1 Obchodného

zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z. z..

13. Vo svojich právnych záveroch súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.

V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že žalobca ako mandatár vykonával na základe
ústne uzavretej mandátnej zmluvy pre žalovaného ako mandanta činnosť podľa jeho pokynov. Súd teda
nemohol akceptovať prvotnú obranu žalovaného, že medzi nim a žalobcom nevznikol žiaden zmluvný
vzťah. Súd považoval za preukázané, že žalobca svoje záväzky z uzavretej zmluvy plnil a v zmysle
zákona mu vznikol nárok na odplatu. Vykonávanie prác žalobca vykazoval na dohodnutom formulári

mesačnej dochádzky, ktorý mu už dňa 07.01.2015 zaslal emailom I. Z.. Súd nezistil, že by žalovaný po
nejakom čase oznamoval žalobcovi, resp. požadoval od neho iný spôsob vykazovania činnosti, teda iný
spôsobakovyplnenímurčenéhodochádzkovéhoformulára.Odplatuzavykonanúčinnosťsúdpovažoval
za dohodnutú tak, ako to tvrdil žalobca, keďže v takejto výške žalobca odplatu vyúčtovával žalovanému
mesačnými faktúrami a v prípade mesiacov február, marec a máj 2015 bez námietok žalobcovi žalovaný

faktúry aj uhradil. Súd teda dospel k záveru, že spôsob akým žalobca vykázal svoju mesačnú dochádzku
za mesiace apríl, jún a časť júla 2015 bol so zreteľom na všetky okolnosti v súlade s vôľou účastníkov
a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli ako aj ich správaním v období, za ktoré mu žalovaný vykonané
práce zaplatil. V prejednávanom spore súd nezistil, resp. žalovaný nepreukázal (ani to netvrdil), žeby svoje záväzky voči žalobcovi za mesiace apríl, jún a časť júla 2015 spolu vo výške 2.366,-- eura
(889,-- eur + 1.077,-- eur + 400,-- eur - podľa bodov 16.1, 16.2 a 16.3 tohto rozsudku) titulom odplaty
uhradil. Nezaplatením odplaty za činnosť vykonanú v uvedených mesiacoch v lehote splatnosti faktúr

žalobcu č. 2015- 05005, 07007 a 07008 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažných
záväzkov,atakmuvzniklapovinnosťzaplatiťžalobcoviajúrokyzomeškania.Výškaúrokovzomeškania
medzi účastníkmi dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 8,05 % ročne, ktorá úroková
sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou určenou zákonom v súvislosti s príslušným nariadením
vlády (ZÚS ECB 0,05 % + 8 %). Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo výške 120,-- eur (40,-- eur za každú vymáhanú pohľadávku).
Nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vznikol žalobcovi
proti žalovanému podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. v súvislosti s § 2 vl. nar. SR č. 21/2013.

14. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na tvrdenie žalovaného, že žalobca mu v súvislosti s vykonávaním
prác spôsobil škodu. Uvedenú skutočnosť dal žalobcovi do pozornosti dňa 12.07.2016 a predložil

žalobcovi doklady súvisiace s vyčíslením škody s tým, aby žalobca zvážil, či trvá na podanej žalobe.
Uviedol, že od žalobcu doteraz náhradu škody nikdy nežiadal. Žalobca už prv priznal, že v súvislosti
s vykonávaním prác v jednom prípade spôsobil žalovanému škodu, ale bolo to doriešené tak, že si ju
odpracoval pohotovosťou. K dokladom predloženým v súvislosti so vznikom škody sa v ten deň žalobca
nevedel vyjadriť, keďže ich predtým nikdy nevidel. Následne žalovaný až v písomnom vyjadrení, ktoré

bolo súdu doručené 01.08.2016 tvrdil, že v prípade náhrady škody proti žalobcovi, bolo potrebné jeho
tvrdenie chápať ako prostriedok procesnej obrany. Od 01.08.2016 už žalovaný ani jeho právny zástupca
neurobili vo veci žiaden úkon. Dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti žalobcu za prípadnú
škodu, ale aj na preukázanie vzniku škody a jej výšky, niesol žalovaný a niet pochyb o tom, že obrana
žalovaného v tomto smere by si bola vyžiadala osobitné dokazovanie. Vzhľadom na uvedené súd pre

nečinnosť žalovaného nemal dôvod konať o tejto obrane žalovaného.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného za účelovú, keďže tento v konečnom dôsledku
nevedel uviesť, z akých dôvodov žalobcovi za predmetné mesiace odmenu za vykonané práce a
pohotovosť neuhradil. Okrem toho o účelovosti obrany podľa súdu prvej inštancie svedčí aj skutočnosť,

že konateľ žalovaného bol vypočutý pred súdom 12.07.2016, v tento deň už vedel o tom, že ako jediný
spoločník a konateľ žalovaného rozhodol už dňa 20.05.2016 o zrušení spoločnosti žalovaného bez
likvidácie zlúčením so spoločnosťou DACKI s.r.o., a túto skutočnosť súdu neoznámil. Neurobil tak ani
právnyzástupcažalovaného,ktorýbolnapojednávaníprítomný.Súdpoznamenáva,žeprávnynástupca
pôvodného žalovaného, a to spoločnosť DACKI s.r.o. bola na adrese sídla podľa výpisu z OR neznáma

(poštová zásielka sa takto vrátila súdu dňa 05.09.2016 aj dňa 27.10.2016). V súvislosti s doručovaním
predvolania na pojednávanie nariadené na deň 07.11.2017 do ES žalovaného, si žalovaný doručovanú
písomnosť v úložnej lehote neprečítal a táto vypršala dňa 18.10.2017. V konečnom dôsledku spoločnosť
DACKI s.r.o. zostala v konaní neznámou spoločnosťou, o ktorej nemal podstatné informácie ani jej
právny zástupca.

16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods.
2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku žalovaný konkrétne namietal, že žaloba trpí závažným

nedostatkom spočívajúcim v tom, že žalobca v žalobe nevykonal právnu kvalifikáciu zmluvného vzťahu
strán, z ktorého spor vznikol. Rovnako súdu prvej inštancie vytýkal, že dostatočne neodôvodnil svoj
záver, ktorým zmluvný vzťah strán posúdil ako mandátnu zmluvu. Podľa žalobcu k naplneniu základných
náležitostí tohto zmluvného typu nedošlo, pretože žalobca v mene žalovaného neuskutočňoval žiadneobchodné záležitosti, ale vykonával iné činnosti spočívajúce v montáži, opravách a údržbe technických
zariadení. Žalobca svoj nárok preukazoval len predložením faktúr, z ktorých nie je zrejmé, za aké
plnenie a aké obdobia mali byť vystavené. Žalobca nevedel spoľahlivo uviesť, ako vypočítal sumy na

faktúrach, pretože tieto dni nadväzovali na ním predložené dochádzky, ktoré na strane žalovaného ani
nikto neverifikoval. Žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal dôvodnosť požadovanej pohľadávky
a z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa na žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom nedohodol, a že
nezaplatené faktúry neverifikoval a ani neuznal.

19. Žalovaný ďalej namietal, že až po 1. meritórnom rozhodnutí mu bola predložená nová modifikovaná
mesačná dochádzka žalobcu s výpočtom odmeny odpracovaných hodín, ktorá bola zjavne vytvorená až
v priebehu súdneho konania. Žalobca tak na začiatku konania súdu predložil dochádzku s jej výpočtom,
ktorúúdajneschválilžalovaný,avšakvpriebehukonaniajumodifikovalpodrobnejšieapredložiljejdruhú
verziu, ohľadne ktorej nebolo preukázané, že ju zaslal na odsúhlasenie žalovanému.

20. Žalovaný rovnako ako pred súdom prvej inštancie namietal, že žalobca škodu spôsobenú svojou
neodbornou činnosťou vôbec nezohľadnil vo svojej fakturácii. Nemôže zodpovedať skutočnosti tvrdenie
žalobcu, že si túto škodu odpracoval mesačnou pohotovosťou. Škodu vo výške 700,-- eur by
pri pohotovosti odmeňovanej podľa samotného žalobcu sumou 1,-- euro/hod. musel kompenzovať
vykonávaním pohotovosti v rámci jedného mesiaca v rozsahu 700 hodín pripočítaných k žalobcom

uvádzaným priemerným 200 hodinám. Z toho vyplýva, že za každý deň mesiaca by musel vykonávať
pohotovosť v rozsahu 23 hod., ak by išlo iba o bežných pracovných 20 dní, denná pracovná pohotovosť
by musela trvať neuskutočniteľných 35 hod..

21. V závere z odôvodnenia svojho odvolania žalovaný poukazuje vo všeobecnej rovine na to, že súdne

rozhodnutie z hľadiska jeho odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle §
220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je potrebné chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR aj je potrebné ho tiež vykladať a uplatňovať aj s pohľadom na

príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Po poukaze na vybrané rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva žalovaný pokračoval v prezentácii svojich všeobecných
úvah o požiadavke na kvalitu obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

22. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý

prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania.

23. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 31.01.2019 bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v
medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v
danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku.

26. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových
zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní neprichádza so žiadnymi

novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu
odpoveď na všetky žalovaným použité prostriedky procesného obrany, pričom odvolací súd sa so
závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.27. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporiadania sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3) považuje odvolací súd za potrebné uviesť
ešte nasledovné. Žalovaný opätovne aj vo svojom odvolaní voči novému meritórnemu rozhodnutiu súdu

prvej inštancie opakuje svoju námietku, ktorou poukazuje na neúplnosť podanej žaloby spočívajúcu
podľa jeho názoru v tom, že žalobca v nej nevykonal právnu kvalifikáciu zmluvného vzťahu, z ktorého
spor vznikol. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 26Cob/7/2017 - 169 zo dňa
06.04.2017, ktorým zrušil 1. rozsudok vynesený v predmetnej veci, žalovanému na jeho rovnakú
námietku reagoval tak, že právna kvalifikácia zmluvného vzťahu strán nie je povinnosťou žalobcu (viď

ods. 20 spomínaného uznesenia), ale súdu. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol procesným predpisom
účinným v čase podania žaloby, v ustanoveniach upravujúcich náležitosti žaloby (§ 79 v súvislosti s §
42 ods. 3) takúto požiadavku na obsah žaloby nikdy neobsahoval, pričom odvolací súd podotýka, že
takúto náležitosť žaloby nepozná ani súčasná úprava civilného procesu obsiahnutá v Civilnom sporovom
poriadku. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za neopodstatnenú.

28. Za neopodstatnené odvolací súd považuje aj námietky žalovaného, podľa ktorých súd prvej
inštancie nedostatočne odôvodnil svoj právny záver o tom, že žalobcovi nárok uplatnený žalobou
vznikol na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami ako nárok na zaplatenie odplaty
mandatára. Odvolací súd považuje odôvodnenie prvoinštančného súdu v tejto časti za dostatočné.
Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považuje konsenzus strán sporu na vykonávaní

inštančných a servisných prác žalobcom v mene a na účet žalovaného u jeho obchodných partnerov, za
uskutočňovanie obchodných záležitostí žalovaného uskutočnením inej činnosti než právnych úkonov,
tak ako to má na mysli ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným a z hľadiska právneho posúdenia podľa odvolacieho
súdu správnym spôsobom dospel na základe vykonaného dokazovania k skutkovým zisteniam o

konsenze strán ohľadne spôsobu výpočtu výšky odplaty žalobcu za vykonávanie činnosti mandatára
a oznamovania podkladov jej mesačného vyúčtovania zo strany žalobcu vo forme vyplnených
dochádzkových formulárov. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného
rozsudku (ods. 18. napadnutého rozsudku, citovaný aj v ods. 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia o
odvolaní).

29. Ohľadne argumentácie žalovaného v odvolaní spočívajúcej v poukaze na kompenzačnú námietku,
ktorou si mal započítať svoj údajný vzájomný nárok voči žalobcovi z titulu práva na náhradu škody,
odvolací súd poukazuje na ods. 19. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal s touto otázkou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o neunesení

dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadne jeho tvrdení o údajnej výške žalobcom žalovanému
spôsobenej škody. Odvolací súd považuje za potrebné naviac zdôrazniť, že v konaní svedok I. Z.
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.08.2016 potvrdil existenciu ústnej dohody medzi žalobcom
a žalovaným uzavretej za jeho prítomnosti o tom, že škoda spôsobená žalobcom žalovanému bude
sanovaná vykonávaním pohotovosti mesiac bez náhrady a nie vo forme finančnej kompenzácie.

30. Ako už bolo uvedené, v závere svojho odvolania žalovaný uvádza kompilát úvah na tému kvality
odôvodnenia súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti a poukazuje tiež na vybranú
judikatúru. Tieto svoje úvahy a poukazy na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva však ponecháva vo všeobecnej rovine. Nie je z nich preto možné odvodiť žiadne ďalšie

konkrétne odvolacie námietky vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu nad rámec tých jeho vyššie
uvedených odvolacích námietok, v rámci ktorých namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
adresne, a s ktorými sa odvolací súd už vyššie vysporiadal.

31. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

32. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s §
262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods.

2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.