Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216388
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4211216388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.X.XXXX, V. XXX/X, A. I.,
občan SR, zastúpený: JUDr. Milan Bányi, advokát, Nám.Bélu Bartóka 5, Veľký Meder, o zaplatenie
1.392,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
8C/135/2012-303 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 1.392,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 7.8.2010 až
do zaplatenia všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na ich náhradu v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 150 ods. 1,2, § , §151 ods. 1, 2, § 149, § 470 ods. 1, 2 CSP, § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,2, § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a

doplnení niektorých zákonov ako aj výsledkami vykonaného dokazovania na základe čoho dospel k
záveru, že žaloba bola dôvodne podaná , pretože v konaní bola preukázaná zodpovednosť žalovaného
za škodu. Poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1392,84
eura s príslušenstvom na tom základe, že dňa 27.8.2009 zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla
E. EČV: KN XXX CM dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle S., X.: DS XXX
CC, patriace T. P.. K tomuto dátumu žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobkyňa poskytla poškodenej z poistného

garančného fondu poistné plnenie dňa 17.6.2010 vo výške 1532,12 eura, z čoho suma 139,28 eura
predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú sumu si však žalobca neuplatnil.

2. V dôvod rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval porušenie právnej povinnosti žalovaným tým,
že nedodržal bezpečnú vzdialenosť od vozidla poškodenej a prudkým zabrzdením narazil do jej
motorového vozidla. Uviedol, že škoda nastala v majetkovej sfére poškodenej, táto je objektívne
vyjadriteľná peniazmi, pričom mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.6.2010 z garančného fondu

poskytla poškodenej poistné plnenie. Považoval za splnenú aj ďalšiu podmienku vzniku zodpovednosti
za škodu a to existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného (nedodržanie
bezpečnej vzdialenosti, príp. nevenovanie sa vedeniu vozidla) a vznikom škody, pretože ak by bol tieto
zákonom predpísané povinnosti žalovaný dodržal, nedošlo by k poškodeniu vozidla poškodenej T..Zároveň podľa §-u 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., priznal žalobkyni
úroky z omeškania a to dňom 7.8.2010, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v

rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca
nepreukázal relevantným spôsobom reálnu výšku škody spôsobenej predmetnou dopravnou nehodou,
prípadne, aby odvolací súd rozhodol sám. Takisto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

v časti úrokov z omeškania a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9%
iba od 07.08.2010 do 01.02.2013 a od 01.02.2013 do dnešného dňa iba vo výške 5,25% v nadväznosti
na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil
skutkový stav veci, nevyrovnal sa s tvrdením právneho zástupcu žalovaného. Namietal, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považoval žalovaný za nesprávny, pretože súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi, ani s tvrdením žalovaného. Podľa
názoru žalovaného, žalobcom stanovená výška škody 1.392,84 eura nebola stanovená objektívnym
spôsobom, bola navýšená, nakoľko sa v čase dopravnej nehody jednalo iba o škrabanec. Za nesprávne
považoval, že súd prvej inštancie nepribral do konania znalca v odbore dopravy, aby jednoznačne bez
akýchkoľvekpochýbvedelurčiťrelevantnúškodu.Namietal,žespôsobakýmsúdprvejinštanciezisťoval

výškuškodyatiežto,žesvojezáveryvtotosmere založilnasvedeckýchvýpovediachzainteresovaných
strán a následným dopytom od neautorizovaných opravárov, ktorých ceny sú neprimerane vysoké.
Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom
relevantného zistenia reálnej výšky škody spôsobenej predmetnou dopravnou nehodou, a či existuje
príčinnásúvislosťmedzipredmetnoudopravnounehodouavýškouškody,ktorábolaurčenápoisťovňou.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedla, že sa nestotožnila s argumentmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní
s tým, že považuje za preukázané, že cena opravy poškodeného motorového vozidla bola adekvátna.
Namietala, že odvolanie žalovaného nie je riadne odôvodnené, nakoľko sa z jeho strany jedná o

opakované špekulácie vo vzťahu k výške škody, ktorá bola riadne vyčíslená a preukázaná. Poukázala
na súdom vykonané dokazovanie a to na výpoveď svedkyne matky žalovaného Q. z ktorej je zrejmé,
že tvrdenia žalovaného možno spochybniť a považovať za irelevantné, pretože tieto výpovede sa
nezhodovali. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s argumentmi žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových
zistení, nakoľko žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k vykonávaným

dôkazom počas celého konania a rovnako mal možnosť navrhnúť súdu vykonať nové dôkazy. Záverom
konštatovala, že skutkový stav bol zo strany súdu zistený úplne a boli vykonané všetky navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. V tejto veci rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvý rozsudkom zo dňa 20.11.2014 č.k.
8C/135/2012-211. V dôsledku podaného odvolania žalovaným odvolací súd tento rozsudok uznesením

zo dňa 29. 09. 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Po prejedaní veci odvolací súd dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok (v poradí druhý)
súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné
v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď spolu s ustanovením znalca uložil žalovanému
povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Z obsahu
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil na základe návrhu žalovaného znalecké dokazovanie a

do konania pribral znalca z odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel a to uznesením zo dňa 21. mája
2018 č.k.8C/135/2012-29. Postupujúc podľa § 253 CSP zároveň uložil žalovanému povinnosť zložiť
preddavok na trovy dôkazu vo výške 200,- euro v lehote 15 dní. V dôvodoch uznesenia žalovaného
upozornil na ust. § 253 ods. 3 CSP podľa ktorého, ak strana v lehote určenej súdom preddavoknezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Napriek uvedenému žalovaný preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol nezaplatil, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovaným navrhnutý dôkaz
nevykonal. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného v tom, že súd

prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. Súd prvej inštancie správne vychádzal z dôkazov, ktoré
boli vo vzťahu k výške žalovanej istiny v súdnom konaní vykonané a jeho závery majú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Keďže žalovaný nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania a ani
nepredložil súkromný znalecký posudok, súd prvej inštancie správne vychádzal z dôkazov, ktoré boli
vykonané a na ich základe správne dospel k záveru, že výška škody zodpovedá poistnému plneniu,

ktoré žalobkyňa vyplatila poškodenej. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia v tom, že k takejto
škode pri dopravnej nehode, ktorú zavinil nedošlo, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.
8. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného, ktorý sa v odvolacom konaní domáhal nariadenia
znaleckého dokazovania za účelom relevantného zistenia reálnej výšky škody spôsobenej dopravnou
nehodou, pretože tento žalovaným navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal iba z dôvodu, že

žalovaný nezložil preddavok na trovy dôkazu tak, ako mu to súd uložil uznesením zo dňa 21. mája 2018
č.k.8C/135/2012-29. Z tohto pohľadu potom nemôže ísť o novotu v odvolacom konaní, ktorú by v zmysle
ust. § 366 CSP mohol žalovaný v odvolacom konaní použiť. Žalovanému nič nebránilo pred súdom
prvej inštancie takýto prostriedok použiť, pričom jeho použitie zmaril sám tým, že nezložil preddavok na
znalecké dokazovanie a nepredložil ani súkromný znalecký posudok. Z obsahu zápisnice o pojednávaní

zo dňa 10.09.2012 vyplýva, že súd prvej inštancie strany sporu podľa § 154 a § 182 CSP poučil. S
poukazom na ust. § 366 písm. d/CSP potom odvolací súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania
znalcom v odvolacom konaní nevyhovel. Napokon odvolací súd nevyhovel námietke žalovaného ani
ohľadne priznaného úroku z omeškania vo výške 9% od 1. 2. 2013 od zaplatenia. Žalovaný sa v
podanom odvolaní domáhal , aby odvolací súd určil výšku tohto úroku od 1.2.2013 iba vo výške 5,25

% s poukazom na ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995Z.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne určil výšku úroku z omeškania, pretože rozhodujúca pre výšku úrokov z meškania
je ich výška v deň kedy sa žalovaný dostal do omeškania. V tento deň zákonná výška úrokov z
omeškaniapredstavovala9%,pričomtátovýškaúrokovzomeškaniasapocelúdobuomeškanianemení
a nezohľadňuje následnú zmenu úrokov z omeškania.

9. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).