Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916212391
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916212391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej F. E., nar. XX.X.XXXX, K. Z., B. XXX/XX, o
zaplatenie 1.076,42 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/86/2016-46 z 24.2.2017
Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o
trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu
907,14 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III.
žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 70%.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej uhradiť mu 1.076,42 eur s 28
% ročným úrokom od 11.02.2016 až do zaplatenia ako aj trovy konania, na tom skutkovom a právnom
základe, že žalovaná neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o bežnom účte, ktorú mala

so žalobcom uzavretú a debetný zostatok k 11.02.2016 bol vykazovaný vo výške 1.076,42 eur. Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli 28.5.2014 zmluvu, obsahom ktorej
je zriadenie osobného účtu pre žalovanú a vydanie a používanie platobnej karty pre ňu, že súčasťou
zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (VOP) a tiež Sadzobník poplatkov a úrokových
sadzieb produktov. Uvádzané dokumenty predložil žalobca ako prílohy k žalobe. Spolu s podaním z
13.2.2017 predložil aj výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 5.8.2015 do 10.2.2016. Konštatoval, že
v podaní z 13.2.2017 odôvodnil žalobca zaplatenie úrokov v sume 109,08 eur, poplatky za 2 upomienky

nepovoleného debetu vo výške 30,00 eur (2 x 15 eur) a poplatok za výzvu úhrady nepovoleného
debetu vo výške 30,00 eur tým, že žalovaná opakovane prekračovala povolený limit, čím porušovala
zmluvu a dostala sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (bod 3.12 VOP). Z výpisu z
účtov za obdobie od 1.8.2015 do 10.2.2016 zistil, že žalobca ani v jednom z nich neuvádza účtovanie
nepovoleného prečerpania úveru za žiadny z mesiacov, u ktorých vyúčtovanie prečerpania predložil, že
v každom z týchto účtov žalobca sa zmienil iba o ,,povolenom prečerpaní“. Vychádzajúc z § 269 ods. 2, §
708 ods. 1, 2 a § 716 ods. 1 Obch. zák. (ich znenie citoval) uložil žalovanej povinnosť uhradiť pre žalobcu

iba 907,14 eur, pretože žalobca mu nepreukázal predloženými výpismi účtov nepovolené prečerpanie
prostriedkov na účte žalovanej za vyššie uvedené obdobie. Urobil záver, že žalovaná nemala povinnosť
uhradiť žalobcovi sumu 109,08 eur ako 28 % -ný úrok z nepovoleného prečerpania účtu a rovnako ani
poplatky za upomienky a výzvy predpísané žalobcom žalovanej z dôvodu nepovoleného prečerpaniaúčtu. Poukázal na to, že vo všetkých mesačných vyúčtovaniach za vyššie uvedené obdobie žalobca
uvádza, že debetné zostatky predstavujú povolené zmluvné prečerpanie, že žalobca ničím nepreukázal,
že uvedené nedoplatky sú nepovoleným zmluvným prečerpaním a ani v predmetných vyúčtovaniach

takto označené údaje neopravil. Z rovnakého dôvodu súd nevyhovel žalobcovi ani v tej časti, ktorej sa
domáha zaplatenia 28 % ročných úrokov zo sumy 1.076,42 eur za obdobie od 11.02.2016 do budúcna.
Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiadne upomienky ani výzvu, o ktorých sa
zmieňuje v podaní z 13.2.2017. Na základe dôkazov predložených žalobcom, súd preto iba sčasti
vyhovel žalobe žalobcu, a to čo do zaplatenia sumy 907,14 eur, a v prevyšujúcej časti zamietol žalobu,

čo do sumy 169,08 eur ako aj v časti o zaplatenie ročných úrokov 28% za nedovolené prečerpania
prostriedkov na účte žalovanej. Žalobca mal v konaní úspech v pomere 85 %, žalovaná v pomere 15 %,
a preto podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania iba vo výške 70 % (85-15).O
výške náhrady trov žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník (§ 262 ods.
2 Civilný sporový poriadok).

3. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. Rozsudok v napadnutej časti považoval za nesprávny z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

5. Žalobca mal za to, že vznik nepovoleného prečerpania súdu preukázal, a to doručením výpisov z
účtu, z ktorých je zrejmé, že nakoľko limit povoleného prečerpania na účte žalobcu bol 900,00 eur a
konečné zostatky na účte žalovanej za jednotlivé mesiace v období od 1.9.2015 do 10.2.2016 presahujú
sumu povoleného prečerpania, že žalovaná sa dostala v zmysle VOP do nepovoleného prečerpania.

Citujúc znenie čl. 3.12 VOP, § 31 ods. 2 a 4 zákona o platobných službách, poukázal na to, že zákon
o platobných službách vyslovene nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia
byť individuálne dojednané. Ďalej poukázal na čl. 25.5 VOP, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, že
tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit v/s Biróová),

ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Navrhol
rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú uhradiť
dlžnú sumu a zároveň priznať mu náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania.

6. Rozsudok okrem výrokov II. a III. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v

uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.

a rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odvolaním v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré dôvody v
celomrozsahuodkazuje,pretožedôvodyrozsudkusúsprávne,načomničnemeníanipodanéodvolanie
žalobcom.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že súd vec
nesprávne právne posúdil.

9. Uvedený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).11. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12.Žalobcavodvolaníneuvádzažiadneskutočnostiaargumenty,ktorýmbyspochybnilvecnúsprávnosť
odvolaním napadnutého rozsudku.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo všetkých mesačných
vyúčtovaní za uvedené obdobie vyplýva, že debetné zostatky predstavujú u žalovanej povolené zmluvné

prečerpanie, že žalobca nepreukázal, že uvedené nedoplatky sú nepovoleným zmluvným prečerpaním,
že nevyhovel žalobcovi, pokiaľ ide aj o zaplatenie 28% ročných úrokov zo sumy 1.076,42 eur za obdobie
od 11.2.2016 do budúcna, lebo súdu nepredložil žiadne upomienky, ani výzvy, o ktorých sa zmieňuje
vo svojom podaní z 13.2.2017.

14. Dôkazná povinnosť strán sporu v sporovom konaní je povinnosťou označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Aby strana sporu mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

15. Je potrebné dodať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovanej vznikla povinnosť uhradiť
mu aj sumu 109,08 eur istiny s prísl., nepreukázal, že uvedené nedoplatky sú nepovoleným zmluvným
prečerpaním, neoznačil, resp. nepredložil súdu potrebné dôkazy na svoje tvrdenia, aby jeho žalobe aj
v tejto časti vyhovel.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti vo výroku II. a vo výroku III. o
náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p.

18. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak jej trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).