Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515204978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1515204978.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej M. A., trvalým pobytom v C., o zaplatenie 977,64 €
s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C/143/2015, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9Co/12/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia
nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 15393
uzavretej dňa 11. decembra 2012.

2. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. mája 2016 č.k.
14C/143/2015- 63 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 977,64 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 77,82 €, s úrokom z omeškania vo výške 1,80 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z
istiny 977,636 € od 11. apríla 2013 až do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 77,82 € od 11. apríla 2013 až do zaplatenia, ako i trovy konania v sume 58,50 € titulom súdneho

poplatku za žalobu, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Proti zamietajúcemu výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací
súd“) rozsudkom zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9Co/12/2017 tak, že ho v odvolaním napadnutej
zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421
ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
nebola ešte riešená. Odvolaciemu súdu vyčítala nesprávnosť jeho právneho záveru, že úrok z istiny jej

prináleží iba do vyhlásenia splatnosti celého úveru. Mala za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu (zmluvný
úrok 19,9 % ročne z istiny 977,64 € od 11. apríla 2013 do zaplatenia) zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.6.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„dovolacísúd“)akosúddovolací[§35zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v

súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal
vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

8. Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 419 CSP). Dovolanie nie je ďalším
odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie. Civilný sporový poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
možno podať len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone (§ 421 ods. 1 CSP),
alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád (§ 420 CSP).

9.Podľa§421ods.1CSPdovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
pohľadávky sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s

ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

11. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci
tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá
má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej
mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú sporu s

ochranou slabšej strany, keď vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov,
je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálne mzdy, resp.

v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

12. V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, ktoré je
tvorené ročným úrokom vo výške 19,9 % z istiny 977,64 € od 11. apríla 2013 do zaplatenia. V čase

začatia dovolacieho konania (2. februára 2018) výška príslušenstva predstavovala sumu 937,04 €.
Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (9. marca 2015) bola 380 € (podľa § 1 písm. a/ Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 z 15. októbra 2014, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2015). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení
neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 800 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto

v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ CSP vylúčená.

13. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t.j.dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového
cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku zvýšená ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená

ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový
cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je
však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo
výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie

strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t.j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až 323 CSP), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 148/2018, 6 Cdo

158/2018).

14.Sozreteľomnauvedenénajvyššísúddovolaniežalobkynepodľa§447písm.c/CSPakoneprípustné
odmietol.

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej
ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.