Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202620
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118202620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne W. E., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom E. XXX/XX, G., štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej Mgr. Michalom Urbanom, advokátom,
Šafárikova 12, Trenčín proti žalovanému Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 1.130 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.130 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,34 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 22.3.2018 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej
bezdôvodné obohatenie v sume 1.130 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.130 Eur od 22.3.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so
žalovaným ako veriteľom dňa 10.2.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 7.000 Eur a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť
istinu úveru s úrokmi podľa zmluvy. Predmetná zmluva o úvere obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
20,74%, čo je na neprospech žalobkyne, pretože správna výška RPMN vzhľadom na výšku úveru, počet
a výšku splátok predstavuje 23,39%, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Odkázala na výpočet RPMN podľa kalkulačky na portáli
ekonomika.sme.sk. V zmluve absentuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný sa v zmluve obmedzil len na konštatovanie,
že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak

tento údaj nevyčíslil. Po spočítaní výšky úveru 7.000 Eur a celkových nákladov uvedených v zmluve
v sume 4.581,72 Eur vychádza suma 11.581,72 Eur, čo je v rozpore s celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť v sume 12.254,90 Eur získanú vynásobením výšky mesačnej splátky 174,07 Eur s
počtom mesačných splátok 70. Ďalej uviedla, že v zmluve dohodnutá výška úrokovej sadzby 19% ročne
prevyšuje úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorá bolo podľa
údajov Národnej banky Slovenska 14,25% ročne. Preto pre rozpor s dobrými mravmi ide o neplatný
právny úkon v časti dojednania úrokovej sadzby, čo v obdobnej právnej veci judikoval aj Najvyšší súd SR

v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. Nastala tak fikcia absencie povinnej náležitosti
spotrebiteľského úveru - uvedenie výšky úrokovej sadzby. V zmluve nie je uvedené ani rozčlenenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky, a preto ide o bezúročný a bezpoplatkový úver, pričom
k rovnakému záveru v obdobnej právnej veci dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn.4Co 395/2016 zo dňa 31.8.2017. Zmluva síce obsahuje počet mesačných splátok 70 a dátum konečnej
splatnosti 10.12.2017, no tieto údaje sú zavádzajúce, keď celkovú čiastku má predstavovať súčet úveru
a celkových nákladov t.j. suma 11.581,72 Eur, pričom potom by úver mal byť splatený za 66,15 splátok

a dátum konečnej splatnosti by mal zodpovedať uvedeným splátkam. Vzhľadom na uvedené dôvody
sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len istinu
poskytnutého úveru 7.000 Eur, no na účet žalovaného uhradila sumu 8.427,67 Eur, teda o 1.427,67
eur viac ako jej bolo poskytnuté. Žalobkyňa si uplatňuje čiastku zodpovedajúcu obdobiu 2 rokov pred
podaním žaloby, teda sumu 1.130 Eur. Toto plnenie nad rámec istiny úver predstavuje plnenie, ktoré

žalovaný od žalobkyne prijal bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie. Hmotnoprávne oprela
žalobkyňa nárok o ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.4.2018. Žalovaný v ňom potvrdil, že sporové
strany uzavreli dňa 10.2.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmluve uvedená RPMN vo výške
20,74% nespôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Podľa internetovej kalkulačky fininfo.sk

je RPMN dokonca v nižšej výške 20,49%. Internetové kalkulačky však neposkytujú úplné a presné
výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno na ne hľadieť ako na
záväzný odkaz. Žalobkyňa mala úver splácať v mesačných splátkach po 175,07 Eur, ktoré obsahovali
splátku úveru a splátku poplatku za poistenie úveru v sume 8,07 Eur, ktorého výška vyplývala zo
sadzobníka poplatkov. V čl. 2 zmluvy o úvere žalobkyňa požiadala o poistenie schopnosti splácať úver.

Z bodu 11.1 Obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia poistenia , nie nevyhnutnosť
pre uzatvorenie zmluvy o úvere. Podmienky poistenia sú upravené v Poistnej zmluve č. L ktorú uzavreli
žalovaný ako poistník a Poisťovňa Poštovej banky, a.s. ako poistiteľ a vo Všeobecných poistných
podmienkach pre poistenie schopnosti splácať úver. Aj v písm. G časť 2 formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere je jasne uvedené, že poistenie úveru nie je žalovaným vyžadované.

Žalobkyňa v danom prípade nebola povinná poistiť svoj úver, a preto nebol žalovaný povinný podľa
§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov úveru započítať náklady na poistné.
Žalobkyňoupredloženývýpočetcelkovejčiastkytedaniejesprávny,pretožeobsahujeajpoistenieúveru.
Žalovaný považuje v zmluve dojednanú úrokovú sadzbu 19% ročne za primeranú, zodpovedajúcu
bežným úrokovým sadzbám v čase poskytnutia úveru. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebola zákonom

predpísaná horná hranica zmluvného úroku. Odplata za úver nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úver
nie ej bezúročný a bez poplatkov ani z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých
splátok na istinu, úroky, a poplatky. Táto otázka bola riešená Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn.
3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR s poukazom na závery rozsudku Súdneho
dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca Klára Bíróová , a vychádzajúc z

účelu Smernice č. 2008/48/ES uzavrel, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je
potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Na uvedené nadviazal aj zákonodarca,
keď zákonom č. 279/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2018 nahradil v danom ustanovení slová „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ slovami „frekvenciu splátok a“. Zmluva obsahuje zrozumiteľné

údaje o dobe trvania zmluvy 70 mesiacov a termíne konečnej splatnosti 10.12.2017.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.5.2018 sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. RPMN je v zmluve
uvedená v nesprávnej nižšej výške. Žalovaný do ním predloženého výpočtu RPMN zadal mesačnú
splátku 167 Eur, hoci v zmluve o úvere je mesačná splátka úveru dohodnutá vo výške 175,07 Eur.

Ďalej uviedla, že poistenie bolo žalovaným vopred pripravené, žalobkyňa nemala možnosť výberu,
nejednalo sa o individuálne dojednané poistenie, ktoré by žalobkyňa uzavrela ako doplnkovú službu. V
zmluve absentuje akýkoľvek číselný údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť. Trvala na
tom, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba 19% je v rozpore s dobrými mravmi. Až do vyhlásenia
rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca N. bola

aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. ustálená tým spôsobom, že súdy
jednoznačne vyžadovali , aby dodávateľ v zmluve o úvere uviedol rozpis splátok na istinu, úroky a
poplatky. Je potrebné prihliadať na princíp právnej istoty, a na to, že eurokonformný výklad zákona
nemôžebyťabsolútny.SúdnydvorEÚvoveciAdenelerC-212/04vrozsudkuzodňa4.6.2006uviedol,že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných

ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou,
zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. Na
podporu svojich tvrdení odkázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co104/2016 zo dňa 30.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa
31.10.2017 a ďalšie rozsudky krajských súdov.

4.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa19.6.2018trvalnatom,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.
Uviedol, že žalovaný poskytuje úvery aj nepoistené a žalobkyňa si nemusela úver poistiť. Priemerný
spotrebiteľ bol schopný čítať v zmluve o úvere, čo predstavujú celkové náklady spojené s úverom a
čo celková čiastka úveru. V zmysle záverov súdneho dvora EÚ v rozsudku C-42/15 sankcia v podobe
toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V bode 2.1.
zmluvyoúverejejasneuvedené,žecelkovúčiastkuúverupredstavujesúčetúveruacelkovýchnákladov
spojených s úverom. Priemerný spotrebiteľ s priemerným vzdelaním si vie spočítať tieto dva údaje.

5. V podaní zo dňa 20.7.2018 trvala žalobkyňa na žalobe. Pridržala sa skorších tvrdení. Podrobila kritike
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktoré podľa nej vnáša do

právnych vzťahov mimoriadnu právnu neistotu.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 5.2.2019 uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. nedefinuje celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom ako násobok poštu splátok a výšky splátok. V danom prípade bola
posledná splátka vo výške 58,72 Eur. Najvyšší súd SR už aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa

17.4.2018 pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2018
uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky, poplatky,
a to s poukazom na to, že úmyslom zákonodarcu pri prijatí zákona č. 129/2010 Z.z. bolo transponovať
smernicu v celom rozsahu.

7. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v neprítomnosti žalovaného, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca a s pojednávaním
v jeho neprítomnosti súhlasil.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 10.2.2012,

výpočtu RPMN z portálu ekonomika.sme.sk, prehľadu priemerných úrokových mier, dokladu o úhrade
zo dňa 31.1.2018, výpisov z úverového účtu žalobkyne, vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.4.2018,
obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička účinných od 1.8.2011 (ďalej len
„OP“), sadzobníka poplatkov žalovaného účinného do 31.12.2011, formuláru pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, vyjadrení žalobkyne zo dňa 21.5.2018, 20.7.2018, výpočtu RPMN na portáli

www.fininfo.sk , vyjadrení žalovaného zo dňa 19.6.2018, 5.2.2019, obchodných
podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička účinných od 19.7.2012, listu Poštovej banky
a.s. zo dňa 31.5.2017 a listu RColectors s.r.o. zo dňa 30.6.2017, a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 10.2.2012 uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 7.000,- Eur. V čl. 2 bod 1 zmluvy o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to
záväzok dlžníka zaplatiť úver v 70 mesačných splátkach vo výške 175,07 Eur, pri ročnej úrokovej
sadzbe 19% s tým, že dátum prvej splátky bol 10.3.2012, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená
k 10.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti je 10.12.2017. RPMN bola uvedená vo výške

20,74%, priemerná hodnota RPMN vo výške 11,66 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške
4.581,72 Eur. V kolónke poistenie je uvedené základný súbor poistenia. Menším písmom pod týmito
základnými údajmi je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve je žalobkyňa označená menom, priezviskom,
adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Podľa čl. 2 bodu 2 zmluvy

o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami,
obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička, Sadzobníkom poplatkov,
oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení, pričom klient svojím
podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že už uhradila istinu úveru, preplatila
ju. Napriek tomu veriteľ naďalej od žalobkyne požadoval zaplatiť ďalšie sumy. Do poštovej schránky
bolo žalobkyni doručené oznámenie od Poštovej banky a.s., že spoločnosť RColectors s.r.o. bola
poverená Poštovou bankou a.s. vymáhaním pohľadávky z úveru voči žalobkyni. K uzavretiu zmluvyo pôžičke došlo takým spôsobom, že z Poštovej banky a.s. žalobkyni zatelefonovali, že si môže
zobrať úver. Žalobkyňa bola osobne na pobočke Poštovej banky a.s. v Trenčíne, kde po zhodnotení
jej ratingu žalobkyni následne oznámili, že jej môžu úver poskytnúť. Pôžičku žalobkyňa potrebovala

na výdavky v rodine, keďže syn študoval na vysokej škole a na tento účel aj peniaze použila. Text
zmluvy pripravila zamestnankyňa na pobočke banky, ktorá ju aj vytlačila, dala ju žalobkyni na podpis. Na
tému poistenie úveru sa žalobkyňa so zamestnankyňou banky nebavila, riešili konkrétnu výšku úveru.
Žalobkyni predložila zmluvu, žalobkyňa si zmluvu pozrela, prečítala základné údaje zmluvy, ďalšie údaje
malými písmenkami na zmluve nečítala a zamestnankyňa banky jej povedala, že za týchto podmienok

sa úver poskytuje s tým, že ak by žalobkyňa s niečím nesúhlasila, úver žalobkyni nebude poskytnutý.
Žalobkyňa nemala záujem o poistenie úveru. V čase, keď žalobkyňa uzatvárala zmluvu o pôžičke sa
jej zdalo, že je dostatočne obozretná, že rozumie, čo robí, potrebovala úver 7.000 Eur. Žalobkyňa pred
podaním žaloby zrejme nezasielala žalovanému písomnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalovaný ako dodávateľ bol povinný

postupovať pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou s odbornou starostlivosťou. Svoju povinnosť však
porušil, pretože v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zákona, v dôsledku čoho je
úver bezúročný a bez poplatkov. V zmysle zákona mala byť v zmluve číselným údajom uvedená celková
čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Táto náležitosť nebola tiež splnená.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.2.2012 v súlade s právnou úpravou vtedy platnou a
účinnou. Zmluva nemá vady, ktoré vytýka žalobkyňa a v tomto smere poukázal na tvrdenia žalovaného
v jeho vyjadreniach vrátane vyjadrenia zo dňa 5.2.2019, v ktorých je aj odkaz na príslušnú judikatúru
súdov.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /
ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“/Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania,

15.Podľa§2písm.b/zákonač.129/2010Z.z.Naúčelytohtozákonasarozumieveriteľomfyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

16. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,,

17. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ

musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok,

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j/ ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
Písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
Písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvyoúvere/ďalejlen„Občianskyzákonník“/Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti,

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáha vydania bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že žalovanému vyplatila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere peňažné
plnenia, na ktoré nemal žalovaný nárok, pretože podľa žalobkyne veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nevznikol na tieto plnenia nárok. Záväzky vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj
z bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považuje majetkový prospech získaný plnením na úkor iného, pričom kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia
sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok oprela o skutkové

tvrdenia, ktoré možno v rámci právneho posúdenia nároku podradiť pod skutkovú podstatu, v zmysle
ktorej žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech bez právneho dôvodu. Obsahom záväzku
z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby, ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať
tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do
ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania neoprávneného majetkového prospechu, alebo

ak to nie je možné peňažnej náhrady. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného
obohatenia, o konkrétnej výške tohto nároku ako aj o osobe, ktorá je povinná vydať bezdôvodné
obohatenie.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 10.2.2012 bola medzi Poštovou bankou,

a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred
jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, žebanka vzorový text zmluvy, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok používala
vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné
prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva
aj z jeho označenia v zmluve a z výpovede žalobkyne na pojednávaní o použití prostriedkov z úveru.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže
dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ, keďže
predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad
uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalovaný.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej

forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva
o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška
nákladov v sume 4.581,72 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené,

že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č.
129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol
spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba

odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková
čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť, a to aj z toho dôvodu, že
toto slovné spojenie je zameniteľné s výškou úveru. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je
významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať, resp. posúdiť rozsah

svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako na to poukázal Súdny dvor EÚ v rozsudku
zo dňa 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca N. Z.. Ďalej súd uvádza, že v zmluve
je uvedený údaj o celkovej výške nákladov v nesprávnej výške 4.581,72 Eur, keďže pri vynásobení v
zmluve uvedenej výšky mesačnej splátky 175,07 Eur počtom mesačných splátok úveru 70, predstavuje
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 12.254,90 Eur, a po odpočítaní istiny poskytnutého

úveru 7.000 Eur , celková výška nákladov je 5.254,90 Eur, teda vyššia suma než je uvedená v
zmluve o úvere, čo klamlivo pôsobí na spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru o tom, že jeho
záväzok je nižší. V zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenýmisospotrebiteľskýmúveromrozumejúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný tvrdil, že nebol povinný do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom započítať náklady na poistenie, pretože poistenie

úveru bolo dobrovoľné, nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalobkyňa popierala, že šlo o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný bol povinný v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka preukázať opak. Samotná skutočnosť, že v texte zmluvy o úvere je zaškrtnuté políčko o tom,
že žalobkyňa žiada o konkrétny typ poistenia schopnosti splácať úver (základný súbor poistenia) ako
ani skutočnosť, že v písm. G časť 2 formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je

uvedené, že poistenie úveru nie je žalovaným vyžadované nepreukazuje, že žalobkyňa naozaj žiadala
o túto doplnkovú službu a že by jej úver bol poskytnutý aj bez poistenia. Obe listiny, ich text pripravoval
vopred žalovaný. Žalovaný nedoložil osobitnú žiadosť, z ktorej by vyplývala vôľa žalobkyne poistiť
schopnosť splácať úver. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede tvrdila, že nemala záujem o poistenie úveru,
o poistení sa so zamestnankyňou žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere vôbec nebavila, a keď bola

žalobkyni predložená na podpis zmluva bolo jej zo strany zamestnankyne žalovaného povedané, že ak
by s niečím žalobkyňa nesúhlasila, úver žalobkyni nebude poskytnutý, a preto keďže žalobkyňa úver
potrebovala zmluvu podpísala. Preto súd uzavrel, že žalobkyňa musela zmluvu o úvere podpísať aj
s naoktrojovaným poistením, z ktorého vyplývala povinnosťou žalobkyne platiť poplatok za poistenieschopnosti splácať úver. Žalovaný svoje tvrdenie, že v prípade poistenia úveru nešlo o podmienku
poskytnutia úveru nepreukázal, a nepreukázal ani to, že úvery spotrebiteľom poskytuje aj bez poistenia.
Do celkových nákladov bolo preto potrebné podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnúť aj

poplatok za poistenie vo výške 8,07 Eur mesačne. Aj za situácie, pokiaľ by bola mesačná splátka
znížená o poplatok za poistenie 8,07 Eur, po jej vynásobení počtom mesačných splátok 70, predstavuje
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 11.690 Eur (167 Eur x 70), a po odpočítaní istiny
poskytnutého úveru 7.000 Eur , celková výška nákladov je 4.690 Eur, teda vyššia suma než je suma
celkových nákladov 4.581,72 Eur uvedená v zmluve o úvere. Tvrdenie žalovaného, že výška poslednej

splátky úveru bola iná, a síce v sume 58,72 Eur nebolo v konaní preukázané. Táto skutočnosť zo zmluvy
o úvere nijako nevyplýva, a pokiaľ by aj bola pravdivá, znamenalo by to nedodržanie ďalšej náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v takomto prípade by v zmluve o úvere
absentovala výška tejto poslednej anuitnej splátky úveru, a v zmluve o úvere musí byť uvedená výška
každej mesačnej splátky (aj poslednej splátky) ak neboli všetky mesačné splátky úveru rovnaké, keďže
aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, 3Cdo 56/2018, na ktoré poukazoval

žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť splátka úveru v zmluve o úvere uvedená v jej
súhrnnej výške. Súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere
je možné dopracovať sa k nesprávnej nižšej sume na neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ je základná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej nižšej sume, má to ten následok, ako
keby vôbec v zmluve uvedená nebola. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 17Co 408/2017 zo

dňa 10.10.2018 v obdobnej právnej veci konštatoval, že v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má identický dopad ako neuvedenie tejto náležitosti.
Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co 179/2018 zo dňa 29.1.2019 uzavrel, že je nepostačujúce
pokiaľ sa v zmluve o úvere uvedie , že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených s úverom. Zákon totiž vyžaduje, aby tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť bol vypočítaný, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené
nebolo. V obidvoch právnych veciach Krajský súd v Trenčíne posudzoval ten istý nedostatok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere , ktorú uzavrel dodávateľ Poštová banka, a.s. s inými spotrebiteľmi a zakaždým
dospel k záveru, že z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu
úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov

vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9
zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v

písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý
zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru
dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne
v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/

zákona č. 129/2010 Z.z. sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd potom už neskúmal
ďalšie žalobkyňou namietané nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému voči žalobkyni
nevznikol nárok na úrok a poplatky (za upomienky, poistenie), ktoré boli v zmluve dojednané. Podľa

zhodných tvrdení strán boli žalobkyni na základe zmluvy o úvere poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 7.000 Eur, pričom žalobkyňa uvádzala, že žalovanému titulom úveru uhradila celkovú sumu
8.427,67 Eur, ktoré tvrdenia žalovaný nepoprel, a súd ich považoval podľa § 151 ods. 1 CSP za
nesporné. Vykonanie týchto úhrad v celkovej sume 8.427,67 Eur mal súd preukázané z predloženýchvýpisov z úverového účtu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2017 a z dokladu o úhrade zo dňa 31.1.2018.
Keďže žalovaný prijal od žalobkyne plnenia nad rámec istiny úveru, ide o plnenie bez právneho dôvodu
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je ho povinný žalobkyni vydať. Žalobkyňa uplatnila voči

žalovanému nárok na vydanie úhrad, ktoré vykonala dva roky pred podaním žaloby (300 Eur dňa
24.3.2016, 300 Eur dňa 2.5.2016, 250 Eur dňa 30.6.2016, 100 Eur dňa 31.10.2016, 6 x 30 Eur v dňoch
30.8.2017, 22.9.2017, 2.11.2017, 29.11.2017, 27.12.2017, 31.1.2018) spolu v sume 1.130 Eur. Žalobu
čo do zaplatenia istiny 1.130 Eur vyhodnotil súd ako dôvodnú v plnom rozsahu.

31. Je zrejmé, že nesplnením tohto peňažného dlhu v prospech žalobkyne sa žalovaný dostal do
omeškania. Zákon nestanovuje osobitne počiatok omeškania v prípade nároku na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia. Preto je nutné vychádzať z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúci deň po doručení výzvy žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonný úrok z
omeškania súd žalobkyni priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, obsahujúcej výzvu
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovanému, ktorá žaloba bola žalovanému doručená

dňa 16.4.2018. Žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, žeby žalovaného pred podaním žaloby vyzývala
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni
právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.. K prvému dňu omeškania (17.4.2018) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0% a preto po pripočítaní 5%, patrí žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.130 Eur

od 17.4.2018 do zaplatenia istiny dlhu. Súd žalobu čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne za
obdobie od 22.3.2018 do 16.4.2018 nepovažoval za dôvodnú.

32. S poukazom na uvedené dôvody po vykonanom dokazovaní súd výrokom I. zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.130 Eur s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia a výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia okrem istiny 1.130 Eur aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy istiny 1.130 Eur od 22.3.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku
(15.2.2019) predstavoval sumu 51,08 Eur, a spolu celý žalobný nárok ku dňu vyhlásenia rozsudku

predstavoval 1.181,28 Eur. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5% ročne za obdobie od 22.3.2018 do 16.4.2018, čo predstavuje sumu 3,87 Eur, a preto v tejto časti
predstavujúcej 0,33 % z uplatneného nároku 1.181,28 Eur vzniklo žalovanému právo na náhradu trov
konania. Žalobe bolo vo zvyšku (o zaplatenie istiny 1.130 Eur a úroku z omeškania výške 5% ročne zo
sumy istiny 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia) vyhovené, a v tomto rozsahu 99,67 % z uplatneného

nároku bola žalobkyňa úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Po odpočítaní práva
žalovaného na náhradu trov konania od práva žalobkyne na náhradu trov konania (99,67% - 0,33%) súd
výrokom III. vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP vyslovil, že žalobkyňa má
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,34%. O výške náhrady trov konania súd
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.