Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229055
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117229055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Mesto Vráble, so sídlom Hlavná 1221,
Vráble, IČO: 00308 641, zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti
žalovaným: 1. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXXX/XX, U., 2. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
A. XXXX/XX, U., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
12.septembra 2018 č.k. 12C/114/2017-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Nitre (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12.septembra 2018 č.k. 12C/114/2017-60
určil žalovaným povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať 3-izbový byt č. 1, ktorý sa
nachádza na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, na pozemku s parc. č.
XX/XX, na Sídlisku Žitava vo Vrábľoch, takto zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie Vráble, v LV č. XXXX. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú
sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2017 domáhal vypratania 3-izbového bytu č. X, ktorý
sa nachádza na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, na pozemku s parc. č.
XX/XX, na Sídlisku Žitava vo Vrábľoch, takto zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie Vráble, v LV č. XXXX žalovanými. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
bytu, žalovaným bola daná výpoveď nájmu bytu, nájom skončil uplynutím výpovednej doby, napriek
ukončeniu nájomného vzťahu, žalovaní byt nevypratali.

3.Uviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniazistil,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomtrojizbového
bytu č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, na
pozemku s parc. č. XX/XX, na Sídlisku Žitava vo Vrábľoch, takto zapísaný Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie Vráble, v LV č. XXXX. Medzi žalobcom ako prenajímateľom
a žalovanými ako spoločnými nájomcami bola dňa 14.8.2012 uzatvorená Nájomná zmluva zn.
246/1848/2012/OPČ, predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí

bytového domu so súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, na pozemku s parc. č. XX/XX, na Sídlisku Žitava
vo Vrábľoch za odplatu - nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 15.8.2012 do 14.8.2015. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.82015 k nájomnej
zmluve zo dňa 14.8.2012 zn. 246/1848/2012/OPČ bola výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 2.4.214zobratá späť a bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú od 15.8.2012 do 14.8.2015. Nájomné
bolo dohodnuté vo výške 250 eur mesačne, pričom sa jednalo o nájomné a preddavok na plnenia
poskytované s užívaním bytu.

4. Dňa 30.3.2017 bola žalovaným daná výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že povinnosť platiť nájomné
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu nemajú splnenú za obdobie viac ako tri mesiace a
nedoplatok činí 769,99 eura. Sú teda splnené zákonné dôvody výpovede nájmu podľa ustanovenia §
711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu bola žalovanému v 1. rade doručená do

vlastných rúk dňa 27.4.2017, žalovanej v 2. rade dňa 4.4.2017. Trojmesačná výpovedná lehota začala
plynúť 1.5.2017 a uplynula dňom 31.7.2017. Výzvou zo dňa 6.7.2017 boli žalovaní vyzvaní, aby ku dňu
ukončenia nájmu k 31.7.2017 byt vypratali a odovzdali žalobcovi. Výzva im bola doručená do vlastných
rúk dňa 7.7.2017. Žalovaní v 1. a 2. rade do dnešného dňa byt nevypratali a užívajú ho. Z predloženého
prehľadu platieb nájomného - zoznamu pohybov za rok 2017 a za obdobie od 1.1.2018 do 31.8.2018
vyplýva, že ku dňu dania výpovede 30.3.2017 mali žalovaní nedoplatok na nájomnom a na službách

spojených s užívaním bytu vo výške 769,99 eura. K mesiacu máj 2017 bolo robené vyúčtovanie 2016, z
ktorého vyplýva dlžná suma 654,20 eura. Ku dňu 31.7.2017 nemali žalovaní všetko vyrovnané, pretože
ku koncu roka 2017 mali nedoplatok vo výške 663,84 eura. Až úhradou zo dňa 8.8.2018 vyrovnali svoj
celkový nedoplatok vo výške 481,64 eura a v súčasnosti nie sú žalobcovi dlžní už žiadnu sumu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba o vypratanie bytu bola podaná v celom
rozsahu dôvodne, pretože žalobca je výlučným vlastníkom bytu, žalovaní užívajú byt bez právneho
dôvodu, neoprávnene, v konaní žiadnym dôkazom nepreukázali oprávnený dôvod užívania bytu, preto
súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uložil žalovaným povinnosť nehnuteľnosti

uvedené vo výroku rozhodnutia vypratať, pretože žalobca ako vlastník nehnuteľností má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a to sú žalovaní, ktorí
neoprávnene jeho vlastníctvo užívajú. Neexistuje žiadny právny dôvod - právny titul, ktorý by oprávňoval
žalovaných užívať predmetný byt a to s poukazom na to, že žalovaným bola daná výpoveď z nájmu bytu
z dôvodu, že si neplnili svoju povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu

za obdobie viac ako tri mesiace, čo sú zákonné dôvody výpovede nájmu podľa ustanovenia § 711 ods.
1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Nájomný vzťah žalovaným skončil k 31.7.2017, pretože výpoveď
z nájmu bola žalovaným doručená v mesiaci apríl 2017, trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť
nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom im bola doručená výpoveď teda 1.5.2017 a uplynula dňom
31.7.2017. Žalovaní do dnešného dňa byt nevypratali a užívajú ho a to tým spôsobom, že v ňom bývajú.

Toto užívanie však je bez právneho dôvodu, pretože nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými už
neexistuje. Je bezpredmetné a právne irelevantné, že žalovaní si všetky nedoplatky, ktoré mali voči
žalobcovi v súvislosti s užívaním bytu už uhradili, tým sa ich nájomný vzťah neobnovil. Žalobca žalobou
žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať byt, keďže v súčasnosti neexistuje žiadny dôvod,
na základe ktorého by mali žalovaní právo na užívanie bytu, a napriek tomu byt užívajú, čím zasahujú

bez právneho dôvodu do vlastníckeho práva žalobcu, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / § 262 ods. 2 CSP/.

7.Protiuvedenémurozsudkupodaliodvolaniežalovaní,žiadalinapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedli, že podľa nájomnej zmluvy nájomné za užívanie bytu ako aj výška

úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu sú špecifikované v Evidenčnom liste pre výpočet nájomného
a služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Potvrdili, že nie vždy platili nájomné načas,
avšak nikdy nedostali evidenčný list, o výške nájomného v sume 250 eur mesačne boli dohodnutí iba
ústne. Evidenčný list nie je ani súčasťou spisu, preto nevedia z akých dôkazov súd prvej inštancie
vychádzal, že ku dňu dania výpovede 30.03.2017 mali nedoplatok 769,99 eura, resp. či mali nedoplatok

v takej výške, ktorý by zakladal žalobcovi dať výpoveď nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ. Pri výške
nájomného 250 eur mesačne by za tri mesiace bola suma 750 eur a oproti sume 769,99 eura sa jedná
o sumu 19,99 eura, s ktoru mali byť v omeškaní. Poukázali na § 3 ods. 1 OZ.8. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec právne
posúdil. Skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré bolo vykonané v dostatočnom

rozsahu. Poukázal na to, že dlh žalovaných predstavoval sumu vyššiu ako trojmesačné nájomné,
preto bol daný výpovedný dôvod. Skutočnosť, že žalovaní dodatočne po uplynutí výpovednej lehoty
dlh uhradili, nemá vplyv na platnosť výpovede z nájmu, nájom zanikol uplynutím výpovednej lehoty a
žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že žalovaní mali k dispozícii evidenčný list,
osobne ho podpísali.

9. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení

sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 222 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.

13. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej

inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane

rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.

14. Žaloba na vypratanie bytu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho
práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
(navrhovateľa) a skutočnosť, že žalovaný (odporca) vec neprávom zadržuje. Jednou zo základných
foriem vlastníckej žaloby uvedených v § 126 ods. 1 OZ je žaloba na vydanie veci (actio reivindicatio),
ktorá má charakter žaloby na plnenie (§ 80 písm. b/ OSP). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický

výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol vecou nielen právne, ale aj fakticky
disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržiava.

15. Nájomný pomer k bytu môže skončiť len z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 710

a § 711 OZ). Občiansky zákonník totiž vychádza zo zásady, že nájom bytu je chránený (§ 685 ods. 1
OZ). Nájomný vzťah k bytu - ako vyplýva z § 710 ods. 1 a 2 OZ - môže zaniknúť: a) písomnou dohodou
uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom bez akéhokoľvek dôvodu (v dohode musí byť presne
určené, k akému dátumu zaniká nájom), b) písomnou výpoveďou, ktorú môže dať nájomca, ako ajprenajímateľ, pričom prenajímateľ môže dať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 711 OZ, c) uplynutím
dojednanej doby, ak ide o nájom dojednaný na určitú dobu.
16. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej

veci (či už ide o osobu fyzickú, alebo právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j.
bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň
mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha
od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci. V prípade
nájmu dohodnutého na určitý čas dochádza k zániku nájmu uplynutím doby nájmu (porovnaj § 676 ods.

1 OZ). Ak nájomca užíva byt aj po skončení doby nájmu, prenajímateľ môže podať návrh na vydanie
veci (bytu) alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti (bytu). Ustanovenie § 676 ods. 2 OZ, ktoré počíta
s obnovením nájmu k veci zo zákona, ak prenajímateľ nepodá na súd niektoré z uvedených žalôb do
30 dní, sa na nájom bytu nevzťahuje. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca
užíva a prenajímateľ proti nemu nepodá návrh na vypratanie bytu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bola dňa 14.8.2012 uzatvorená nájomná zmluva,

predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu so
súp. č. XXXX, orientačné číslo 24, na sídlisku Žitava vo Vrábľoch. Zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú od 15.8.2012 do 14.8.2015. Dodatkom č. X zo dňa 14.82015 k nájomnej zmluve bola výpoveď z
nájomnej zmluvy zo dňa 2.4.214 zobratá späť a bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú od 15.8.2012
do 14.8.2015. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 250 eur mesačne, pričom sa jednalo o nájomné a

preddavok na plnenia poskytované s užívaním bytu. Dňa 30.3.2017 bola žalovaným daná výpoveď z
nájmu bytu z dôvodu dlhu na nájomnom v sume 769,99 eura podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/
Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu bola žalovanému v 1. rade doručená do vlastných rúk dňa
27.4.2017, žalovanej v 2. rade dňa 4.4.2017. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1.5.2017 a
uplynula dňom 31.7.2017. Výzvou zo dňa 6.7.2017 boli žalovaní vyzvaní, aby ku dňu ukončenia nájmu

k 31.7.2017 byt vypratali a odovzdali žalobcovi. Výzva im bola doručená do vlastných rúk dňa 7.7.2017.

18. Žalovaní návrh na určenie neplatnosti výpovede podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka nepodali, a tak
nesporne nájom skončil márnym uplynutím posledného dňa 3-mesačnej výpovednej lehoty. Žalovaní
naďalej v byte bývajú. S ohľadom na takto zistený skutový stav súd prvého stupňa správne dospel k

záveru, že po skončení nájmu žalovaní bývajú v byte bez právneho dôvodu, a tak je daný dôvod na
vypratanie bytu v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Dôvody týkajúce sa ich osobných a majetkových pomerov
sú v tomto konaní právne bezváznamné. Tieto dôvody mohli žalovaní uplatniť v konaní o neplatnosť
výpovedeznájmu,alepretožetakútožalobunepodali,ichprávoužívaťpredmetnýbytskončilouplynutím
výpovednej lehoty ešte v roku 2017. Od tej doby byt užívajú bez právneho dôvodu, a preto ak súd

rozhodol o jej povinnosti byt vypratať, rozhodol vecne správne.

19. Ak by boli žalovaní žalobcovi preukázali po doručení výpovede z nájmu bytu, že boli v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, predĺžila by sa im výpovedná lehota o šesťmesačnú ochrannú lehotu, počas
ktorejbymalimožnosťzaplatiťdlžnénájomné,alebosadohodnúťsožalobcomnasplátkovomkalendári.

Žalovaní však nepreukázali žalobcovi, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nepredložili mu
o tejto skutočnosti žiadne dôkazy, preto nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty a žalovaným skončil
nájom k bytu právoplatnou výpoveďou uplynutím lehoty aj na dobrovoľné vypratanie. Uhradenie dlhu na
nájomnom po uplynutí výpovednej lehoty, je už v súčasnosti bezpredmetné vo vzťahu k bytu, pretože
ho užívajú bez právneho dôvodu v dôsledku platnej výpovede z nájmu bytu.

20. Keďže žalovaní sa z predmetného bytu dobrovoľne nevysťahovali, zasahujú tým do vlastníckeho
práva vlastníka bytu, ktorý má zákonnú ochranu v zmysle § 126 ods. 1 OZ spočívajúcu v práve
požadovať vypratanie nehnuteľnosti - bytu užívaného bez platnej nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho
dôvodu.

21. Keďže žalovaní nepreukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nevzniklo im právo
na náhradné ubytovanie, ani náhradný byt a neboli ani dôvody hodné osobitného zreteľa na poskytnutie
prístrešia.

22.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).