Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212690
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215212690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej: W. O., nar. XX. V. XXXX, trvalo
bytom S., o zaplatenie 305,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 27. októbra 2016 č. k. 7C/369/2015-63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti veci samej v napadnutej časti o
zaplatenie 194,94 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 7.8.2012 do zaplatenia m e n í tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 194,94 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy
194,94 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalobkyňamáprotižalovanejnároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancieaodvolacieho
konania v rozsahu 34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9,88
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9,88 eur od 7.8.2012 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej náhradu

trov konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 544
a § 879l O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods.
1 a 2, § 3 ods. 1, 4, § 9 ods. 2 písm. l/, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 13.7.2015 domáhala
(proti žalovanej) zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom (305,57 eur s príslušenstvom) tvrdiac, že

žalovaná porušila zmluvné podmienky zmluvy o pôžičke. Právna predchodkyňa (aktuálnej) žalobkyne
(pôvodná žalobkyňa Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná 7.11.2011 uzavreli písomnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere označenú ako Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v
celkovej výške 234,06 eur, právna predchodkyňa žalobkyne úver v dohodnutej výške poskytla, žalovaná
sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať v 10 mesačných splátkach po 29,24 eur, žalovaná
zaplatila celkom 224,18 eur, čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok. Žalobkyňa tvrdí, že jej
právna predchodkyňa poskytla žalovanej celkovú sumu pôžičky 487,34 eur, podľa žalobkyne výška

dlhu predstavovala ku dňu podania žaloby žalovanú sumu 305,57 eur. Právna predchodkyňa žalobkyne
svojupohľadávkuvočižalovanejpostúpilaZmluvouopostúpenípohľadávok(z1.10.2015)nažalobkyňu.
Ďalej dôvodil, že predmetom zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou
bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formeúveru, jednalo sa o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok,
ktoré boli vopred pripravené právnou predchodkyňou žalobkyne, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa,
pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným

spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť
jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok (čo tiež nie je pravidlom) a doby splatnosti
(ale tiež len v rozpätí, ktoré má určené právna predchodkyňa žalobkyne). Úver bol poskytnutý, žalovaná
ho čerpala a tak je zmluva, ale len v časti o poskytnutí úveru platná. Ide však o úver bezúročný a
bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky tie náležitosti, ktoré obsahovať má, aby bolo možné

úver považovať za úver s úrokmi a s poplatkami. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. l/ ZoSÚ - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva ďalej neobsahuje dobu trvania spotrebiteľského
úveruakonečnúsplatnosťakotovyžadujeust.§9ods.2písm.f/ZoSÚvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy, je tam síce riadok konečná splatnosť, ale termín konečnej splatnosti tam uvedený nie je, je tam

len uvedené 12/2012, nie je obsiahnutá ani v podmienkach k zmluve. Konečnou splatnosťou sa rozumie
jeden konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Takýto dátum v zmluve
ani jej všeobecných obchodných podmienkach uvedený nie je, absentuje. Nestačí, že je dohodnutý
počet splátok a termín splatnosti splátok, to nie je konečná splatnosť. V zmluve uvedený dátum prvej
splátky a počet splátok nestačí na to, aby si prípadne mohol žalovaný konečnú splatnosť vypočítať.

Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva
z toho, že žalobkyňa mala právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru.
Nemá však právo žiadať úroky z úveru. Nemala právo úhradu vykonanú žalovanou sčasti započítať
na úhradu úrokov z úveru. Taktiež nemala a nemá právo ich započítať ani na poplatky. Nemala právo

z úhrady, ktorú žalovaná vykonala, započítať niečo na úhradu poplatkov. Žalobkyňa teda mala právo
požadovať iba výšku úveru, ktorú žalovanej ešte jej právna predchodkyňa preukázateľne poskytla, teda
sumu 234,06 eur, žalobkyňa síce uvádza, že žalovanej poskytla celkovú sumu pôžičky 487,34 eur,
ale jej tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, v zmluve je totiž uvedené, že pôžička (finančné plnenie) je
234,06 eur. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa

môže žiadať od žalovanej len skutočne požičané prostriedky, bez nároku na úroky z úveru alebo
ďalšíchrôznychpoplatkov.Právnapredchodkyňažalobkyneposkytlaúvervovýške234,06eur,žalovaná
uhradila 224,18 eur, na základe čoho súd priznal žalobkyni sumu 9,88 eur, ktorá suma predstavuje
rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a sumou, ktorú žalovaná už splatila. Všetky vykonané úhrady, kým
nebol uhradený dlh na úvere, musel súd z dôvodov už vyššie uvedených započítať jedine na úhradu

úveru (jeho istiny), lebo len na ten mala žalobkyňa nárok. Nemala nárok na úroky z úveru, obsiahnuté
v splátkach, ani na poplatky, obsiahnuté v splátkach. Ďalej bol súd prvej inštancie názoru, že zmluva
obsahuje aj neprijateľnú podmienku v čl. 11 ods. 11.2 - zmluvná pokuta, že ide o dojednanie absolútne
neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute sú totiž písané veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom
ako aj celé podmienky k Zmluve o pôžičke. Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti

a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 O.z.. Okrem toho úverové podmienky, súčasťou ktorých majú
byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané stranami, pričom zákonné ustanovenie §
544 O.z. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. V časti o trovách konania
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že
žalobkyňa mala úspech v konaní iba 3,23 % a žalovaná mala úspech vo výške 96,77 %, z čoho vyplýva

pomer úspechu žalovanej 93,54 % (96,77 % - 3,23 %), z ktorého dôvodu by žalovaná mala nárok
na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy jej nevznikli, žiadne si neuplatnila, preto jej náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti iba v časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom

podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti uložením žalovanej
povinnosti zaplatiť žalobkyni aj sumu 194,94 eur s príslušenstvom a opätovným rozhodnutím o trovách
konania. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobkyňa sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov,
avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy

vo výške 429 eur, nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 194,94
eur, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej bola
následne poskytnutá suma vo výške 234,06 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými
mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 224,18 eur, tzn. akontáciu a jednu splátku. Sumaúhrad vo výške 224,18 eur, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, zahŕňa aj úhradu akontácie
vo výške 194,94 eur, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (234,06 eur). Z uvedeného
je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 429 eur a nie

v sume 234,06 eur ako uvádza súd. Suma 234,06 eur predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná
akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 224,118 eur. Súd teda v
danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo
strany žalovaného vo výške 224,18 eur, ktorú súd odpočítal od sumy 234,06 eur, čo je suma pôžičky
už ponížená o akontáciu. Vyššie uvedený názor vyplýva z množstva súdnych rozhodnutí, z ktorých

príkladmo niektoré odvolateľ označil, medzi inými rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo 16.9.2015
sp. zn. 11Co/691/2014 a z 12.8.2015 sp. zn. 23Co/405/2014.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v

napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom je dôvodné
zmeniť.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v jeho zamietajúcej časti v napadnutej časti o zaplatenie 194,94 eur s príslušenstvom a v závislej časti
trov konania.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil
zmluvuuzatvorenúmedzipôvodnoužalobkyňouažalovanouakozmluvuspotrebiteľskúasprihliadnutím
na súdom prvej inštancie citované zákonné ustanovenia ZoSÚ spotrebiteľský úver ako bezúročný a

bez poplatkov. Vzhľadom na závery vyslovené súdom prvej inštancie vzniklo žalobkyni právo len na
vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a ďalších poplatkov spolu s príslušným zákonným úrokom
z omeškania. Záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nespochybnila ani samotná
žalobkyňa, bola však názoru, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Súd
prvej inštancie hoci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho záver o sume poskytnutej zo strany

pôvodnej žalobkyne žalovanej nebol správny. Vzhľadom k tomu, že išlo len o vyhodnotenie dôkaznej
situácie (žalovaná nespochybnila výšku poskytnutej sumy a nenamietala tvrdenia v odvolaní), nebol
daný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP a teda ani dôvod
na nariadenie pojednávania odvolacím súdom (nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, ktorého
existencia tu nebola daná).

Kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy vo výške 429 eur a nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle
zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 194,94 eur, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 234,06 eur, ktorú sa
zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 224,18 eur (čo
vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad na č.l. 6 spisu), čo znamená okrem akontácie v sume 194,94

eur uhradila iba sumu 29,24 eur. Suma úhrad vo výške 224,18 eur, ktorú súd započítal na sumu
poskytnutejpôžičkyakoúhradusplátokvykonanýchžalovanou,zahŕňaajakontáciuvovýške194,94eur,
čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, preukázané uvedeným listinným
dôkazom, ktorý žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila (nenamietala tvrdenie žalobkyne v odvolanío dvojnásobnom zohľadnení akontácie), nebolo preukázané, že došlo k zániku záväzku žalovanej
vo výške 194,94 eur. V konaní bola nesporná celková výška poskytnutej sumy 429 eur na základe
predmetnej zmluvy, preto rozdiel medzi uvedenou sumou a vykonanými úhradami žalovanej 224,18 eur,

predstavoval204,82eur(celkovávýškadlžnejsumyžalovanejdovyhlásenianapadnutéhorozhodnutia).
Keďže žalovanej bola uložená napádaným rozhodnutím povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9,88 eur s
príslušenstvom, odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietajúcej časti veci samej tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj sumu 194,94 eur
(204,82-9,88), spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 194,94 eur od 7.8.2012

do zaplatenia, keďže nebolo sporné trvanie dlhu žalovanej v tejto časti, ako i omeškanie s plnením
tohto dlhu. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovoval vykonávací predpis, navýšením 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu
Európskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu(kudňu7.8.2012
sadzba 0,75%+ 8%=8,75%).

6. Hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie §
255 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní, v dôsledku zmeny napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, došlo aj k zmene pomeru úspechu a neúspechu strán tak, že úspech
žalobkyne predstavoval 67 % (9,88+194,94=204,82 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná

a úspech žalovanej predstavoval 33 % (305,57-204,82=100,75 eur), v ktorej časti bola neúspešná
žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu (67%-33%) tak predstavoval vznik nároku žalobkyne na
náhradu trov konania v rozsahu 34%.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej, bolo potrebné

znovu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý
úspech strany v celom konaní. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP),
rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného

i odvolacieho konania) v rozsahu 34% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)