Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/239/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515200408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515200408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v K., W. 2, proti žalovanému J.. Q. B., nar.XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, okr. K. - okolie,
zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Advokátskej kancelárie v Košiciach, Idánska 17, o
zaplatenie 16.596,96 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie
č.k. 15C/42/2015-67 zo dňa 19.1.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného

povinnosťouzaplatiťžalobcovisumu16.596,96€s8,5%-ným úrokomzomeškania ročne od 1.10.2013
do zaplatenia do 3dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu vedeného v C. banke a žalobcovi
následne priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s
úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom uzavretej pôžičke zo dňa 13.8.2007. Žalobca tvrdil,
že na základe tejto zmluvy požičal ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi 500.000,-Sk (16.596,96 €) a

žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v plnej výške aj s prislúchajúcimi úrokmi na základe písomného
vyzvania veriteľom do 3 týždňov od obdržania výzvy. Výška mesačného úroku bola dohodnutá vo
výške 2,5 % s dobou vyplácania mesačne vždy 13. toho-ktorého mesiaca. Prevzatie pôžičky v hotovosti
bolo potvrdené podpisom obidvomi zmluvnými stranami v zmysle článku III. zmluvy. Podľa zmluvných
podmienok žalobca ako veriteľ teda vyzval dlžníka výzvou zo dňa 12.7.2013 na vrátenie pôžičky, avšak
žalovaný neprevzal z pošty zásielku v odbernej lehote, považuje preto za deň doručenia deň 27.8.2013,
kedy sa stala pôžička splatnou, t.j. deň 28.8.2013.

3. Vo veci súd v zmysle žaloby žalobcu vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal včas odpor žalovaný s
tým, že predmetnú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu, ani čo do rozsahu. Odpor bol odôvodnený tým,
že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť jeho žaloby, vrátane doručenia
výzvy uvedenej v žalobe. Žalovaný poukazoval na to, že nie je logické, že by žalobca vyčkával s úhradou
dlhu až do podania návrhu na začatie konania, keďže žalovanému vo výzve v roku 2013 určil lehotu 3
týždňov na vrátenie dlhu. Z opatrnosti vzniesol žalovaný námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658, § 563
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.5. Vzal za nepochybne preukázané, že dňa 13.8.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 500.000,-Sk,
pričom žalobca vystupoval v tejto zmluve ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Dlžník sa zaviazal vrátiť

pôžičku v plnej výške s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania (2,5 % mesačne, t.j. 12.500,-Sk) na základe
písomného vyzvania veriteľom do 3 týždňov od obdržania výzvy. V článku III. zmluvy bolo uvedené,
že zmluva je platná odo dňa podpisu obidvoch strán do úplného vyrovnania pôžičky vrátane úrokov,
prevzatie pôžičky v hotovosti je potvrdené podpisom zmluvy o pôžičke obidvomi stranami.

6. Z predložených výpisov z účtu žalobcu za obdobie od 10.6.2009 do 17.2.2012 súd zistil, že žalovaný
vkladal finančné prostriedky na tento účel, t.j. úroky v zmysle zmluvy o pôžičke a to dňa 12.6.2009 500
€, 23.9.2009 500 €, 22.12.2009 1.000 €, 23.9.2010 2.000 €, 16.3.2011 1.500 €, 20.12.2011 1.000€,
16.2.2012 1.000 €, 13.8.2007. Žalobca preukázal výpisom z účtu, že dňa 13.8.2007 bol z jeho osobného
účtu vykonaný výber v hotovosti 500.000,-Sk, teda preukázal okrem uzavretia zmluvy o pôžičke v
písomnej forme s podmienkami aj reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Tiež

preukázalvýzvunavráteniepôžičkyzodňa12.7.2013,ktorábolažalovanémuakodlžníkovidoručovaná,
avšak zásielka sa vrátila neprevzatá dňa 27.8.2013, a teda je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie finančnej čiastky v lehote do 3 týždňov. Žalovaný ani v odpore nenamietal výšku pôžičky,
namietal len skutočnosť, že žalobca vyčkával s úhradou tohto dlhu v podstate až do podania žaloby na
súde a že mu žiadna výzva na vrátenie pôžičky nebola doručovaná. Súd prvej inštancie preto považoval

tvrdenia žalobcu v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom a v zmysle novely uskutočnenej Civilným sporovým poriadkom nevykonal žiaden procesný
úkon a prostriedky procesnej obrany v tomto konaní nevyužil.

7. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd ju právne posúdil podľa § 100

ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na
zaplatenie finančnej čiastky vo výške 16.596,96 € doporučeným listom, ktorú zásielku však žalovaný
neprevzal v odbernej lehote, a preto bola vrátená odosielateľovi dňa 27.8.2013. Žaloba žalobcu bola
podaná na súde 13.1.2015, t.j. v zákonnej lehote a k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Pre určenie
dĺžky premlčacej doby, ako aj pre určenie začiatku jej plynutia je totiž rozhodujúce zistenie, či zákon

pre daný právny vzťah neupravuje premlčaciu dobu inak, teda či platí všeobecná premlčacia doba. Nie
je totiž zriedkavé, že zmluvné strany si pri zmluve o pôžičke nedohodnú splatnosť záväzku, čo nie je
ani podstatné, pretože obsah zmluvného dojednania v otázke splatnosti dlhu je významný práve pre
posúdeniezačiatkuplynutiapremlčacejdoby.Tujepotrebnéodlišovaťtakakotomubolovtomtoprípade,
dohodu zmluvných strán o tom, že určenie splatnosti dlhu zmluvné strany ponechali na vôľu veriteľa, a

teda podľa konštantnej judikatúry súdov platí zásada, že ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou alebo
ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu, možno dlžníka o splnenie dlhu požiadať
kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie veriteľ požiadal
a privodiť tak splatnosť dlhu. Na základe toho súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy, aj so zákonným úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka a

§ 3 vl.nar. č. 87/1995 Zb..

8. Súd ďalej dôvodil, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň
19.1.2018 o 10.00 hod. nezúčastnili, bol len spísaný úradný záznam, keďže právny zástupca žalovaného
telefonicky toho istého dňa o 9.00 hod. rannej súdu oznámil, že v ten deň má aj iné pojednávanie,

ktoré mu začína o 9.00 hod., a preto bude meškať a žiadal ospravedlniť žalovaného z dôvodu
jeho práce v Bratislave. Do ukončenia dokazovania vyhlásením rozsudku sa však právny zástupca
žalovaného pojednávania nezúčastnil. V zmysle § 183 ods.2, 3 CSP s tým, že nevidí dôvod, ktorý by
prichádzal do úvahy na odročenie pojednávania, keďže v danom prípade právny zástupca žalovaného
telefonicky súdu oznámil svoju prípadnú neúčasť alebo meškanie tesne pred pojednávaním a toto súd

nemôže akceptovať. Navyše právny zástupca žalovaného ani žalovaný nežiadali odročiť pojednávanie a
nenavrhli ani vykonať žiadne dôkazy, resp. nepredložili dôkazy, ktoré by v skutočnosti tvrdené žalobcom
vyvrátili.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu

trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.10. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods.1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že postupom súdu prvej inštancie znemožnil mu súd, aby
uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokjehoporušeniuprávanaspravodlivý

proces. Právny zástupca žalovaného totiž telefonicky v ranných hodinách dňa 19.1.2018 asistentke vo
veci konajúcej sudkyne oznámil, že vzhľadom ku kolízii so skoršie nariadenou trestnou vecou sp.zn.
10Tk/1/2014 na Okresnom súde Košice I, kde bola jeho účasť ako obhajcu iného klienta nevyhnutná,
sa v prípade konania hlavného pojednávania zrejme nestihne zúčastniť pojednávania v danej veci
a o tomto oznámení žiadal spísať úradný záznam s tým, aby pojednávanie bolo odročené. Zároveň

ospravedlnil neúčasť žalovaného na tomto pojednávaní, keďže je z pracovných dôvodov mimo Košíc.
Napriek tomu však súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní bez toho, aby bol žalovaný vypočutý
a mohol tak podať svoje vyjadrenie k tvrdeniam protistrany v prejednávanej veci. Súd neakceptoval
ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa mal zúčastniť v čase od 9.30 hod. naliehavejšieho
kolízneho úkonu a nevedel zabezpečiť svojmu klientovi iné právne zastúpenie. Taktiež nie je pravdivé
tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že by žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu

nepožiadal súd o odročenie pojednávania, pričom právny zástupca sa len pred pojednávaním dozvedel,
že žalovaný má pracovnú cestu mimo Košíc v deň pojednávania a teda skoršie túto skutočnosť súdu
ani oznámiť nemohol. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol dňa 19.1.2018 v
ranných hodinách súdu prvej inštancie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a ktoré mu neumožnili sa tomto pojednávaní zúčastniť.

Išlo o vážne dôležité skutočnosti a súd prvej inštancie na to vôbec neprihliadol. Pojednávanie vo
veci dňa 19.1.2018 a aj rozhodnutie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu možno
teda kvalifikovať ako odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom a znemožnenie žalovanému
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces. Súd pri rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal takmer výlučne z účelových

tvrdení žalobcu, dokonca i jeho nepravdivých tvrdení o údajnom platení úroku 2,5% mesačne, čo činí
30% ročne a hraničí to s úžerou. Práve rozpor s dobrými mravmi chcel tvrdiť žalovaný osobne na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie, čo mu súd svojim postupom neumožnil. Žalobca pred súdom
prvej inštancie uviedol, že žalovaný mu údajne platil úroky z pôžičky v sume 7.500 €, pričom však v
konaní nebol produkovaný žalobcom žiadny dôkaz, že by v prípade tejto sumy išlo o úroky a nie o

splácanie istiny, pretože žalovaný tvrdí, že išlo o istinu. Zároveň žalovaný predložil súdu doklad o vklade
ďalšej sumy 200 € zo dňa 6.8.2012, ktorú platbu žalobca okrem ďalších súdu neuviedol. V čase údajnej
splatnosti pôžičky k 27.8.2013 podľa výzvy, ktorá nikdy nebola žalovanému doručená, podľa ust. § 3
ods.1 vl. č. 87/95 Z.z. bola výška úrokov z omeškania o 5% bodov vyššie ako základná sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a to 0,5% ročne. Súd

prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, že podľa zistení žalovaného žalobca nebol vedený v registri
veriteľov a registri iných veriteľov podľa § 20 a § 24 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vedených NBS,
a teda mu nemôžu prináležať akékoľvek zmluvné úroky. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsah zamietne a uplatnil si náhradu

všetkých trov konania alebo alternatívne, aby rozsudok bol zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú nepreukázané a
nezakladajú sa na pravde. Poukázal tiež na ust. § 183 CSP, kde sú sprísnené podmienky oproti

pôvodnému procesnému predpisu (OSP) pri odročovaní pojednávaní so zvýraznením procesnej
biligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania. Preto v danom prípade nebolo porušené právo
žalovaného na spravodlivý proces a aj on ako žalobca má právo na rýchly a spravodlivý súdny proces,
ktorý mu zaručuje aj čl. 48 ods.2 Ústavy SR. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považuje v celom
rozsahu za vecne správny a vydaný v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený

na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. apríla 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.13. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú

požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z

dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je nové doplnené ustanovenie
(oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a

procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,aleboichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdom

prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania

najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite
zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil
aj správny právny záver. V súvislosti s použitým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd plne súhlasí s procesným postupom súdu prvej inštancie, keď posúdil oznámenie o
neúčasti žalovaného a jeho zástupcu za nedôvodné a vykonal nariadené pojednávanie. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá

riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:17. Odvolací súd sa oboznámil aj s prvým úkonom žalovaného a to odporom proti platobnému rozkazu
vydanému v tomto konaní, kde žalovaný len uvádza, že pohľadávku neuznáva čo do dôvodu ani čo do

rozsahu. Taktiež vzniesol námietku premlčania a poprel, že by mu bola doručená výzva na zaplatenie
dlhu. Pri odpore bolo pripojené plnomocenstvo žalovaného pre advokáta JUDr. Jána Spišáka zo dňa
18.5.2015. Následne súd doručoval tomuto právnemu zástupcovi poučenie súdu o procesných právach
a povinnostiach zo dňa 2.6.2015, ktoré JUDr. B. prevzal dňa 16.6.2015. Vzhľadom na zmenu právneho
procesného predpisu Okresný súd Košice-okolie zaslal opätovne právnemu zástupcovi žalovaného

poučenie o procesných právach a povinnostiach zo dňa 12.4.2017, ktoré prevzal JUDr. B. dňa 3.5.2017.
Predvolanie na pojednávanie v deň 19.1.2018 prevzal žalovaný dňa 23.11.2017, jeho právny zástupca
dňa 25.11.2017, o čom svedčia doručenky pripojené k č.l. 53 spisu. Podľa názoru odvolacieho súdu
preto nemohlo ísť o taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ak vyhodnotil ospravedlnenie
právneho zástupcu žalovaného neúčasti jeho a jeho klienta na pojednávaní ako nedôvodné, pretože
žalovaný i jeho právny zástupca mali takmer dva mesiace na to, aby si zariadili svoje záležitosti tak, že sa

na pojednávanie dostavia. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho pracovná cesta bola náhla
a nevyhnutná a právny zástupca mohol zabezpečiť napr. substitúta. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
žalovaný mal dostatok času uplatniť prostriedky procesnej obrany v tomto spore včas, a to prostriedky
relevantné, týkajúce sa veci samej a uplatneného nároku žalobcu, čo však neurobil a až v odvolaní
argumentuje dobrými mravmi a pod.

18. Zmluva o pôžičke je jedným z najbežnejších občianskoprávnych vzťahov, ktorý vzniká na základe
zmluvy o pôžičke, ktorou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu. Dohodnutie úrokov je fakultatívne
a v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nie je hneď potrebné dohodnúť aj čas plnenia, lebo ak

dohodnutý nie je, dlžník je povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o to veriteľ požiada. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi fyzickými osobami - občanmi, nejde
o spotrebiteľskú zmluvu, preto argumentácia zák. č. 129/2010 Z.z. neobstojí, výška zmluvných úrokov
bola medzi občanmi - stranami sporu riadne individuálne dojednaná a žalovaný ničím nepreukázal a ani
to netvrdil, že by zmluvu uzatváral v tiesni a pod. Námietky žalovaného ohľadne úrokov a času plnenia

sú preto irelevantné.

19. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako veriteľ dostatočne preukázal uzavretie zmluvy o
pôžičke so žalovaným ako dlžníkom, preukázal odovzdanie finančných prostriedkov a predmetom sporu
neboli úroky z pôžičky, iba istina. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania súd prvej inštancie správne ich

výšku ustálil na 8,5% ročne, pretože s poukazom na ustanovenie § 10c vl. nar. 87/1995 Z.z. (prechodné
ustanovenia) ak záväzkový vzťah vznikol pre 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31.1.2013 a vtedy podľa § 3 výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešný žalobca nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).