Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217435
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611217435.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému:
M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A. G.Á. Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Atilom
Ádámom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, pod sp. zn. EX 821/2011, o vymoženie

1.698,99EURspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves zo dňa 04.06.2018, č.k. 13Er/756/2011-18

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,59
€ do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 18.11.2011
poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 1.698,99 € a trov exekúcie.

Súdnyexekútorpredložilsúdupodnet nazastavenieexekúciezdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní nesporne
preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti
a účelnosti, preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017
exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi

priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,59 € podľa ust. § 2, § 14, § 15, a § 22 vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie vo veci zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného

poriadku.

4. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože je v rozpore
s ustanoveniami Exekučného poriadku i so zistenými skutočnosťami, a to, že exekučné tituly nie je
možné vykonať z dôvodu uplynutia času - uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty, ktorá skutočnosť
bola súdnemu exekútorovi oznámená listom zo dňa 08.11.2017. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa jeho právoplatnosti (preklúzia práva). Rozhodnutia, ktoré sú exekučnými titulmi, č.700-3810017207-GC04/07 a č. 700-3810017307-GC04/07 sa stali prekludovanými dňa 03.04.2017.
Oprávnený bol toho názoru, že súd prvej inštancie bol povinný zastaviť exekučné konanie i z úradnej
povinnosti, z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v priebehu exekučného konania. Súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nezohľadnil uplynutie času, t.j. preklúziu exekučného
titulu. Oprávnený mal za to, že konanie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval dôvod zastavenia exekučného konania pre nemajetnosť
povinného. Exekúciu mal zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným. Dôvod,

pre ktorý dôjde k zastaveniu exekúcie je rozhodujúci aj pre následné rozhodnutie o náhrade trov
exekučného konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené
predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu
zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené
podmienky na jej zastavenie.

10. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi

túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň
nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor
vo veci zákonným spôsobom vykonal šerenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. Z
exekútorského spisu mal odvolací súd preukázané, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie
s rovnakým výsledkom o zistenej nemajetnosti povinného. Na základe lustrácií bolo zistené, že povinný
nie je vlastníkom hnuteľného, či nehnuteľného majetku, nemá v bankách vedený účet, nie je vedený

ako zamestnanec ani ako SZČO, nepoberá dôchodok, úrazovú dávku, dávky v nezamestnanosti ani
nemocenské dávky.12. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané tiež, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná
na základe exekučných titulov - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves
č. 700-3810017307-GC04/07 zo dňa 06.02.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.03.2007

a vykonateľnosť 03.04.2007 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves
č. 700-3810017207-GC04/07 zo dňa 06.02.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.03.2007 a
vykonateľnosť 03.04.2007, a ktoré bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia ich právoplatnosti. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 148 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká

právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť
ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Okrem súdom prvej
inštancie konštatovaného dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
(nemajetnosť povinného) je tak zrejmé, že v predmetnej veci je daný aj dôvod zastavenia podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a
povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).