Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/399/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113228750.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helenou Strachotovou,

usadenou euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: Y. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., J. XXXX/XX, o zaplatenie 245,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra z 27. januára 2015 č.k. 15C/314/2013-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so

sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 245,26 eura
s prísl., zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 488, § 489, § 494 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V odôvodnené
rozsudku uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 245,26
eura spolu so zmluvným úrokom 44,50 % ročne zo sumy 230,64 eura od 04. 12. 2012 do zaplatenia a

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 245,26 eura od 04. 12. 2012 do zaplatenia.
Naposledyvtejtovecirozhodolrozsudkomzodňa10.01.2014,č.k.15C/314/2013-26ažalobuzamietol,
ktoré rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 11. 2014, č. k. 6Co/295/2014-40
zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí rámcových služieb dňa

15. 05. 2012. Listinou zo dňa 07. 12. 2012 žalobca žalovanej písomne oznámil, že má voči nej, ku
dňu 04. 12. 2012, pohľadávku vo výške 245,26 eura zloženej z úverovej istiny vo výške 230,46 eura
a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 14,62 eura. Žalovaná podľa žalobcu zaplatila
titulom spotrebiteľského úveru sumu 74,97 eura, splatnosť ktorého bola dňa 14. 12. 2012. Bol toho
názoru, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základ a výšku nároku,
pretože podľa článku V.3. Všeobecných podmienok, podľa ktorého mu vznikol nárok, takúto listinu súdu

nepredložil, ani ním predložené listiny neobsahujú všeobecné podmienky, o ktoré žalobca opiera svoj
nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalovaná ich náhradu nežiadala.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie z dôvodu nesprávneho skutkového
a právneho posúdenia veci. Mal za to, že v samotnej žalobe a v jej doplnení, preukázal oprávnenosť
svojho nároku. Súdu predložil všetky doklady, na základe ktorých bolo preukázané uzavretie zmluvy,
dohodnutie splátok, potvrdenie o financovaní úveru, výpis z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o

prijatých platbách a splátkový kalendár. Zároveň vysvetlil z čoho sa žalovaná čiastka skladá a predložil
aj dôkazy o výške poskytnutého úveru. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný a v rozpore s ust. §
157 ods. 2 OSP.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie
na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento
zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

7. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z
úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Ak je účastníkom konania právnická osoba, jej zánik,
spravidla výmazom z príslušného registra, spôsobuje vadu konania. Táto vada môže byť podľa okolností
prípadu odstrániteľná alebo neodstrániteľná. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa

hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym nástupcom. O neodstrániteľnú vadu konania ide
vtedy, ak právneho nástupcu podľa hmotného práva niet - v takomto prípade súd uznesením obligatórne
konanie zastaví. Ak právnická osoba zaniká s právnym nástupcom, súd vydá uznesenie o pokračovaní
v konaní.

8. Dňa 30. 04. 2017 právny zástupca žalobcu doručil odvolaciemu súdu podanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd pokračoval v konaní so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou

euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7. Z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 došlo k cezhraničného zlúčeniu
medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou

v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard
Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského
práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783. S poukazom na to, že žalobca stratil v priebehu
odvolacieho konania procesnú subjektivitu, musel odvolací súd rozhodnúť o pokračovaní v konaní s

právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorý zanikol zlúčením tak, ako je uvedené vyššie.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.10. V súdenej veci sa žalobca žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 245,26 eura spolu so
zmluvným úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 230,64 eura od 04. 12. 2012 až do zaplatenia, s

úrokom z omeškania zo sumy 245,26 eura vo výške 8,75 % ročne od 04. 12. 2012 až do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že so žalovanou uzatvoril Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb dňa 15. 05. 2012, podľa ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 269,10 eura na nákup spotrebného tovaru, ktorý úver žalovaná nesplácala riadne a včas.

Dňa 04. 12. 2012 sa dlh vo výške 245,26 eura stal splatným. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková
sadzba vo výške 44,50 % ročne a uplatnil si aj úroky z omeškania v zákonnej výške. K žalobe doložil
vyššie uvedenú Zmluvu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07. 12. 2012.
V obsahu spisu sa nachádza aj prehľad odfinancovaných a prijatých platieb a sadzobník poplatkov.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť, je

preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

16. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právnevýznamné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská.

17. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje,

že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

19. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu
odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným

predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu
a v ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a
nepreskúmateľný.

20. Každý účastník súdneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne

odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie
rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia
preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie
rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým

musí presvedčiť strany sporu o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť
rozhodovania, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické resp., právnické osoby dobrovoľne plnili svoje
povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia
spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie

môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť
výroku a odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

21. Za arbitrárny, resp., nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj

vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právnyzávernezdôvodnízovšetkýchzákonnýchhľadísk,ktorévdanejveciprichádzajúdoúvahy(Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa, na čo dôvodne vo svojom
odvolaní žalobca poukazuje. Je tomu tak predovšetkým z dôvodu, že závery prijaté prvoinštančným
súdom sú nedostatočne odôvodnené v rozhodnutí, súd prvej inštancie nedostatočne vyargumentoval
dokazovanímzistenúsituáciualenvágnympoukazomnazákonnéustanoveniažalobubezadekvátneho

vysvetlenia zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal základ a výšku nároku,
spochybnením tvrdenia žalobcu, že má nárok na žalovanú sumu podľa článku V.3. Všeobecných
podmienok, pričom takúto listina mu nepredložil. Uzavrel, že žalobca nedoložil listinu, ktorá by
obsahovala všeobecné podmienky, o ktoré žalobca opieral základ nároku na zaplatenie žalovanejsumy. V tomto smere je nutné plne prisvedčiť námietkam žalobcu, vzneseným v odvolaní, že súdu
prvej inštancie predložil všetky doklady, ktorými preukázal uzavretie zmluvy, výšku splátok, potvrdenie
o financovaní úveru, výpis z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o prijatých platbách a splátkový

kalendár, podrobne vysvetlil z čoho sa skladá žalovaná čiastka. V žiadnom prípade nie je možné sa
stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca celý svoj nárok na žalovanú sumu oprel výlučne
o článok V.3. Všeobecných podmienok, ktoré sa v spise nenachádzajú. Odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu zistil, že žalobca o spomínaný článok oprel nárok na zmluvnú pokutu a zároveň, ak súdu
prvej inštancie v konaní absentovali listinné dokumenty, jednalo by sa o odstrániteľný nedostatok v

konaní. Napriek tomu, že v predmetnej veci už súd prvej inštancie rozhodol druhýkrát, pretože prvé
jeho rozhodnutie bolo Krajským súdom v Nitre zrušené a v zmysle zrušujúceho uznesenie odvolacieho
súdu mal súd prvej inštancie doplniť dokazovanie pre riadne zistenie skutkového stavu a následne po
doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť, pričom vo svojom rozhodnutí uviesť, ktoré nároky
žalobcu považuje za dôvodné a ktoré za nedôvodné a z akých dôvodov, zároveň mal uviesť ktoré
skutočnosti mal za preukázané a na základe čoho, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie
absolútne nezodpovedá uvedeným naznačeným právnym postupom a názoru odvolacieho súdu, ktorým
je súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd preto musí uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie, v ktorom
absentuje vysporiadanie sa s predloženými listinnými dôkazmi a tvrdeniami strán sporu vznesenými v
priebehu konania, je zmätočné, nepreskúmateľné a nenapĺňa princíp právnej istoty.

23.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za
zmätočné, za absolútne rozporné a nespôsobilé preskúmania odvolacím súdom, odnímajúce stranám
sporu právo na spravodlivý proces, a preto odvolací súd musel prihliadnuť na existenciu závažných
procesných vád konania a s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).