Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208656
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815208656.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
XXA, XXX XX K. nad J., o zaplatenie 2.715,81 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/320/2015-121 zo dňa 03.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o lehote na plnenie a v zamietavom výroku v rozsahu nároku na úrok
z úveru po zosplatnení.

Mení rozsudok v zamietavom výroku vo vzťahu k nároku na poplatok za poistenie tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 2,46 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 40 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.715,81
eura, úrok z úveru vo výške 162,76 eura, úrok z omeškania vo výške 1,28 eura, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.715,81 eura od 25.06.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 162,76 eura od 25.06.2015 do zaplatenia a to všetko jej povolil splácať v mesačných
splátkach po 50,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40 % s tým, že o výške

náhrady súd rozhodne osobitným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených
listinných dôkazov a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej
zmluvy dňa 08.08.2014 podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na
základe ktorej žalobca poskytol úver vo výške 2.800,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120-
tich anuitných splátkach vo výške 50,31 eura pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 17,9 % ročne

a ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 21,51 %. Termín splatnosti prvej
splátky bol dohodnutý na 20.08.2014 a splatnosť úveru na 22.07.2024 s tým, že v rámci základných
podmienok bol dohodnutý aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,23 eura mesačne.
Žalovaná uhradila na úver sumu 358,21 eura, a to dňa 20.08.2014 vo výške 33,60 eur, dňa 22.09.2014vo výške 4,92 eura, dňa 20.10.2014 vo výške 11,86 eura, dňa 20.11.2014 vo výške 7,93 eura, dňa
22.12.2014 vo výške 6,69 eura, dňa 20.01.2015 vo výške 10,87 eura a dňa 20.02.2015 vo výške 8,32
eura. Upomienkou zo dňa 27.04.2015 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu omeškaných splátok úveru s

tým, že zároveň predmetná upomienka bola spoplatnená sumou 15,- eur. Dlžnú sumu vo výške 127,30
eura bola vyzvaná uhradiť najneskôr do 02.05.2015. Listom zo dňa 24.06.2015 označeným ako výzva
na predčasné splatenie úveru žalobca oznámil žalovanej, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru,
nakoľko neplnila podmienky úverovej zmluvy zo dňa 08.08.2014, a preto ju vyzval na jednorázové
zaplatenie sumy úveru vo výške 2.940,93 eura najneskôr do 04.07.2015. Zároveň ju upozornil, že výzva

je spoplatnená sumou 30,- eur.

Súd prvej inštancie poukázal na všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu čl. 9 bod 10.3.2,
čl. 25 bod 25.2, 25.5, ako aj na sadzobník poplatkov, ďalej poukázal na stanovisko žalovanej, ktorá
potvrdila uzavretie zmluvy s tým, že poukázala na sociálne a majetkové pomery, preto žiadala o
povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach. Uviedla, že zosplatnenie nedostala, avšak zmenu adresy

bydliska žalobcovi neoznámila. Žiadala o povolenie splácať žalované istiny v splátkach vo výške 50,-
eur z dôvodu, že poberá iba dávku v nezamestnanosti od 01.07. vo výške 301,94 eura s tým, že pracuje
na dohodu, z ktorej má príjem vo výške 80,- eur a poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Má XX-
ročnú dcéru., ktorá navštevuje hotelovú akadémiu, poberá sirotský dôchodok. Býva v podnájme spolu
so svojim priateľom, kde hradia nájom spolu so všetkými výdavkami vo výške 280,- eur, z ktorej sumy

ona platí polovicu. Okrem dlhu voči žalobcovi má ďalšie dlhy v ďalších X nebankových spoločnostiach,
kde na každý spláca splátky po 30,- eur. Preukázala úhradu nájomného voči A. K. nad J. za mesiac apríl
2018 vo výške 200,- eur, ako aj poštové poukážky o úhradách splátok pre spoločnosť D. L. a S. X.. 3x
po 20,- eur a 1x po 30,- eur, úhrada pre spoločnosť C. s.r.o. Ďalej uviedla, že má príjem z pracovného
pomeru na dobu neurčitú vo výške 480 - 500,- eur. V spoločnej domácnosti býva aj s plnoletým synom,

ktorý je zamestnaný, ktorý sa podieľa na úhrade výdavkov na domácnosť sumou 50,- eur.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a uviedol, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Na právny
vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
zmluvy a vychádzať z ust. § 3 ods. 3, v zmysle ktorého má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52-54 Občianskeho zákonníka. Vo

vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie istiny vo výške 2.715,81 eura súd prvej inštancie uviedol,
že je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 2.800,- eur a pre neplnenie si povinnosti
splácať úver pravidelne, riadne a včas žalobca listom zo dňa 24.06.2016 oznámil žalovanej predčasné
splatenie úveru, kedy došlo k zosplatneniu úveru. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaná na úver
uhradila celkom 358,21 eura s tým, že žalobca sumu 274,02 eura započítal na úroky z úveru do

zosplatnenia, na ktoré mal podľa názoru súdu prvej inštancie nárok a sumu 84,19 eura na istinu. Nárok
žalobcu na zaplatenie istiny úveru vo výške 2.715,81 eura súd považoval za odôvodnený a preukázaný,
a preto žalovanú k zaplateniu tejto sumy zaviazal.

Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok z úveru vo výške 162,76 eura

s tým, že si zároveň žalobca uplatňoval aj úrok vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny od
25.06.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol
v úverovej zmluve dojednaný vo výške 17,9 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase
poskytnutia úveru (august 2014) predstavovala úrok vo výške 10,41 % p.a. Z uvedeného je zrejmé, že
dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto

období bankami, a preto súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú v súlade s dobrými mravmi.
Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4Obo/143/1998, z ktorého vyplýva, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že žalobca pristúpil k zosplatneniu celého
úveru k 24.06.2015 a týmto dňom sa stal splatný celý úver. Zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty

predčasnej konečnej splatnosti, a preto súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru
iba do 24.06.2015, následne nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Podľa vyčíslenia žalobcu,
ktoré súd považoval za správne za obdobie do 24.06.2015, patrí žalobcovi úrok z úveru vo výške 436,78
eura, na túto sumu žalobca započítal úhrady žalovanej vo výške 274,02 eura, a preto vznikol žalovanejz neuhradených splátok do splatnosti úveru dlh vo výške 162,76 eura. Úrok z úveru vo zvyšnej časti,
a to vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 25.06.2015, t.j. od zosplatnenia do zaplatenia
súd zamietol. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na zaplatenie poplatku za poistenie

schopnosti splácať úver vo výške 2,46 eura. Žalobca súdu nijako nepreukázal, či skutočne došlo k
dojednaniu poistenia, nakoľko nepredložil žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia, doklad o jeho
nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo v zmluve, bolo už súčasťou vopred
pripravenej zmluvy žalobcom a s najväčšou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že žalovaná sa
pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy. Súd bol toho názoru, že dojednanie o súbore

poistenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto uplatňovanú sumu z tohto titulu zamietol. Súčasťou priznanej istiny je aj úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z istiny a úrokov odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa
25.06.2015 do zaplatenia. Žaloba bola zamietnutá v časti uplatneného poplatku za poistenie a úroku
z úveru. Súčasťou priznaného úroku z omeškania bol aj vyčíslený úrok z omeškania z neuhradených
splátok ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,28 eura podľa vyčíslenia z neuvedených splátok

ku dňu predčasnej splatnosti úveru uvedeného v bode 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Súd s poukazom na ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku vzhľadom na pomery žalovanej,
nízky príjem a vysoký počet úverov povolil splácať dlh v splátkach pod následkom straty výhody splátok.
Iné dôvody odôvodnenia lehoty na plnenie neuviedol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % voči
žalovanej s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku v zamietavom výroku a výroku o splatnosti
pohľadávky odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že má nárok na zmluvný úrok aj po
predčasnom zosplatnení. Poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z ust. § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka, ako aj na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov pri posúdení
tejto otázky. Vo vzťahu k uplatneniu poplatku za poistenie uviedol, že pokiaľ žalobca považoval tento
uplatnený nárok za nepreukázaný, mal vyzvať žalobcu na jeho doplnenie. V samotnej úverovej zmluve
v čl. 1.2 je uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, a to 1,23 eura mesačne. Poukázal
na čl. 2.8 zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaná prevzala poistnú sumu a sa s ňou oboznámila.

Poistenie je v každom prípade dohodnuté individuálne, nakoľko nie je podmienkou poskytnutia úveru
a žalobca sprostredkováva poistenie na základe žiadosti klienta. Predložil základné informácie o
sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver a všeobecné poistné podmienky, rámcovú poistnú
zmluvuprepoistenieschopnostisplácaťúversdodatkami.Vovzťahuknamietanejsplatnostipohľadávky
poukázal na to, že súd povolil žalovanej splácať priznané plnenia v nižších splátkach, ako bolo zmluvne

dohodnuté, lebo zmluvne bola dohodnutá splátka vo výške 50,31 eura. Uviedol, že výkon práva, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených
práv zakotvených Civilným sporovým poriadkom. Len splatenie istiny bude trvať neprimerane dlho, a to
takmer5rokov.Podľanázoružalobcu,súdprvejinštancienedostatočnezistilskutkovýstavveci,nakoľko
odôvodnenie rozhodnutia obmedzil výlučne na vyjadrenie žalovanej, ktorá predložila na pojednávaní

len potvrdenie o úhrade nájomného za mesiac apríl 2018 vo výške 200,- eur a poštové poukážky o
úhradách splátok pre iné nebankové subjekty. Rozhodnutie nie je riadne vykonaným dokazovaním,
náležitou právnou argumentáciou podložené a riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie neskúmal
tvrdenia žalovanej o jej finančnej situácii, nezisťoval výšku pracovného príjmu, ako aj nezisťoval
majetkové pomery, a preukázanie potvrdenia o príjmoch i napriek tomu, že aj otázka lehoty splatnosti

zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Poukázal na rozhodovaciu prax iného všeobecného
súdu s tým, že uviedol, že iná lehota na plnenie je výnimka odôvodňujúca záver súdu o poskytnutí
dlhšej lehoty na plnenie. Opätovne poukázal na inú rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov
pri posudzovaní lehoty na plnenie s tým, že zdôraznil, že za neprimerané je rozvrhnutie uhradenia
priznaného peňažného plnenia v takých splátkach, že úhrada istiny spolu s príslušenstvom by trvala

dobu presahujúcu súdnou praxou zaužívanú 3 rokov. V tejto časti však namietal, že súd prvej inštancie
nezisťoval, ani nemal dostatočným spôsobom preukázané pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali
predĺženie lehoty na plnenie alebo povolenie splácania priznaného peňažného nároku v splátkach.
Odôvodnenie v tejto časti napadnutého rozhodnutia považoval za arbitrárne a nepresvedčivé. Ďalejnamietal výrok o trovách konania. Uviedol, že súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech
v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 100 %. Z tohto
dôvodu namietal nesprávne právne posúdenie, ako aj porušenie práva na spravodlivý proces. Navrhol

zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zaviazať žalovanú zaplatiť dlh v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, s nariadením termínu odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), po
zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu pred odvolacím súdom v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP,

ako aj po doplnení dokazovania vo vzťahu k preukázaniu sociálnych a majetkových pomerov na strane
žalovanej a skúmania bonity žalobcu pred uzavretím zmluvy (§ 384 ods. 2 CSP v spojení § 378 ods. 1
a § 295 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné proti výroku o lehote na plnenie
a v zamietavom výroku v rozsahu nároku na úrok z úveru po zosplatnení. Za dôvodné odvolanie sčasti
považoval odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k nároku na poplatok za poistenie.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rozsahu
vyhovujúceho výroku vo vzťahu k lehote na plnenie, v zamietavom výroku. Odvolací súd po oboznámení
sa s obsahom spisu, zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle ust. § 384 ods. 1 CSP vo
vzťahu k namietanej lehote splatnosti pohľadávky a zamietavého výroku vo vzťahu k nároku na úrok z

úverupozosplatneníkonštatuje,žesúdprvejinštanciepovykonanomdokazovanínáležitezistilskutkový
stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietaná dlhšia lehota na plnenie priznaná žalovanej súdom

prvej inštancie bola správna. Z obsahu predložených listinných dôkazov, ako aj z tvrdenia žalovanej
v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá svoje tvrdenia zopakovala aj na nariadenom odvolacom
pojednávaní pred odvolacím súdom vyplýva, že jej mesačný príjem z pracovného pomeru predstavuje
priemerne 550,- eur, iný príjem nemá. Nemá vyživovacia povinnosť k maloletým deťom. Momentálne
býva v mestskom nájomnom byte, za ktorý mesačne platí 200,- eur. Ďalej uhrádza inkaso mesačne vo

výške 25,20 eura. Okrem výdavkov na bývanie má výdavky na úhrady splátok nebankovým subjektom
dvakrát po 20,- eur a jedenkrát vo výške 22,80 eura, o čom predložila doklady o úhradách. Žalovaná
pred odvolacím súdom ďalej zdokladovala výdavok spojený s používaním mobilného telefónu, za ktorý
mesačne platí 25,48 eura. Výšku príjmu z pracovného pomeru preukázala potvrdením o výške príjmu
od zamestnávateľa P.. nad J. s.r.o. za obdobie od roku 2018, a január - február roku 2019.

Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie z dôvodu uplatnenej námietky týkajúcej sa
prekvapivého rozhodnutia vo vzťahu k stanoveniu dlhšej lehoty na plnenie, namietanou skutočnosťou
žalobcom v odvolaní. V rámci doplnenia dokazovania sa odvolací súd oboznámil aj so skúmaním bonity
žalovanej žalobcom pred uzavretím zmluvy o úvere. Je nesporné, že žalobca skúmal bonitu žalovanej

len na základe jej ústneho podania, bez deklarovania príjmu, ktorú skutočnosť potvrdila žalovaná pred
odvolacím súdom. Na základe skúmania sociálnych a majetkovým pomerov žalovanej žalobca stanovil
výšku splátky z titulu poskytnutého úveru vo výške 2.800,- eur vo výške 50,31 eura. Odvolací súd
preto nepovažoval za opodstatnenú uplatnenú námietku týkajúcu sa dĺžky splácania priznanej istiny v
splátkachvzhľadomnarozdielvýškyanuitnejsplátkystanovenejžalobcom0,31euraapovoleniesplácať

žalovanú istinu v splátkach súdom vo výške 50,- eur. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie v zmysle ust. §
232 ods. 3, 4 CSP je v súlade s preukázanými sociálnymi a majetkovými pomermi žalovanej. Uplatnenú
námietku týkajúcu sa porušenia práva strany sporu vrátane náležitého neodôvodnenia priznanej lehoty
naplneniedlhšejakotridni,odvolacísúdnepovažovalzadôvodnú,ktorábymalazanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v súlade s ust. § 390 CSP vo veci nariadil odvolacie pojednávanie,

zopakoval, ako aj doplnil dokazovanie v zmysle ust. § 384 ods. 1, 2 CSP a okolnosti rozhodné pre
stanovenie dlhšej lehoty na plnenie ako troch dní doplnil, ako aj náležite posúdil.7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku týkajúcu sa nepriznania úroku z úveru
po zosplatnení. Súd prvej inštancie vzhľadom na zosplatnenie úroku jednostranným právnym úkonom
žalobcu k 24.06.2015 správne uviedol, že po zosplatnení žalobcovi vznikol nárok len na úrok z

omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých ustanovení
bol žalobcovi aj úrok z omeškania priznaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, lebo žalovaná vystupuje vo vzťahu ako spotrebiteľ. V zmysle ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva. Súd prvej inštancie nárok z titulu úrokov po zosplatnení správne posúdil, ak poukázal na
právnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu,
že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, na ktorých
obsah, ako aj komentár žalobca poukázal. V tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z
rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré boli publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
najvyššieho súdu pod R59/1998, z ktorého vyplýva záver, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné

úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. I napriek právnej úprave vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
č. 0000000000148757 zo dňa 08.08.2014 (č.l. 5 spisu), že uvedená zmluva sa uzatvára podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov, nebolo možné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia vo
vzťahu k zamietnutiu nároku na úrok z úveru po zosplatnení nepovažoval za dôvodnú.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o lehote na plnenie a v
zamietavom výroku vo vzťahu k nároku na úrok z úveru po zosplatnení ako vecne správny v zmysle

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9.Zobsahuzmluvyvyplýva,žeboldojednanýsúborpoisteniaapoplatokzapoistenieschopnostisplácať

úver mesačne vo výške 1,23 eura s tým, že žalovaná v bode 2.8 vyhlásila, že v súvislosti so zmluvou
o úvere pred jej uzavretím prevzala a bola oboznámená s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, s tým že spĺňa podmienky poistenia schopnosti
splácať úver podľa poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a obchodných podmienok a
pristupuje k poistnej zmluve uzatvorenej bankou s poisťovňou, ako aj súhlasí s poistením v rozsahu

súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy. Z bodu 1.2 zmluvy vyplýva súbor poistenia A, poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,23 eura mesačne. V rámci zopakovania dokazovania,
ako aj jeho doplnenia pred odvolacím súdom, najmä výsluchom žalovanej vo vzťahu k okolnostiam
uzavretia poistnej zmluvy, ktorá bola súčasťou formulárovej štandardnej zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej, odvolací súd doplneným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaná mala vedomosť o

poistnej zmluve, jej význam jej bol známy. V konaní pred odvolacím súdom nepoprela, že by o poistnej
zmluve nemala vedomosť. S odstupom času si len nepamätala na konkrétne okolnosti. V danom prípade
vzhľadom na preukázanie uzatvorenia poistnej zmluvy žalobcom so žalovanou, dojednanou výškou
poistného, odvolací súd považoval za dôvodnú uplatnenú námietku vo vzťahu k nepriznaniu nároku
na poistné vo výške 2,46 eura. V tejto časti uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia

bola dôvodná s tým, že záver súdu prvej inštancie vyplývajúci z bodu 53 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nebol správny. Dojednaním poistnej zmluvy s uvedením konkrétnej výšky poistného, ako
aj vedomosťou o jej uzavretí zo strany spotrebiteľa, nemožno dospieť k záveru, že takéto dojednanie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie
poplatku za poistenie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
poplatok za poistenie v sume 2,46 eura v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3CSP). Tento uplatnený nárok odvolací súd považoval za dôvodný, žalovaná uzavretie poistnej zmluvy
nespochybnila.

10. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

Onárokunanáhradutrovkonaniaztitulukonanianasúdeprvejinštancieodvolacísúdrozhodolvzmysle
ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou pomerného úspechu žalobcu vyplývajúcou

z ust. § 255 ods. 2 CSP. V danom prípade bol žalobca neúspešný v rozsahu uplatneného nároku
úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.715,81 eura od 25.06.2015 do zaplatenia a úspešný v
rozsahu uplatneného nároku vo výške 2.715,81 eura, úroku z úveru vo výške 162,76 eura, úroku z
omeškania vo výške 1,28 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.715,81 eura od
25.06.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 162,76 eura od 25.06.2015
do zaplatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pomer úspechu a neúspechu strany

v spore správne posúdil, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konaniavočižalovanejvrozsahu40%stým,žeovýškenáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pri posudzovaní zásady úspechu
a neúspechu strany v spore súd prvej inštancie správne vychádzal z uplatnených nárokov a ich výšky.
V danom prípade výška uplatneného nároku nezávisela od úvahy súdu, lebo bola riadne špecifikovaná

vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky, v ktorej časti vo vzťahu k úroku z úveru žalobca nebol
úspešný, a preto vychádzajúc zo zásady úspechu strany v spore žalobcovi nevznikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou strany sporu v odvolacom konaní vyplývajúcom z ust. § 255 ods.
2 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná vo vzťahu k namietanej lehote na plnenie, ako aj k
zamietnutému nároku žalobcu na úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
2.715,81 eura od 25.06.2015 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný len vo vzťahu k priznanému nároku
na nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,46 eura. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vznikol žalovanej, ktorá bola úspešnejšia v odvolacom konaní ako žalobca. V záujme spravodlivého
usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s článkom 4 ods. 2 v spojení s článkom 17
základných princípov CSP, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo si ich neuplatnila, ani jej z obsahu spisu nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 vo vzťahu k výroku o lehote na plnenie
a nároku na poplatok za poistenie, 2:1 vo vzťahu k nároku za dohodnutý úrok z úveru po zosplatnení a
vo vzťahu k výroku o trovách konania (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.