Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Lajoš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206753
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206753.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: F. E., O.. XX.X.XXXX, V.

R. F. XXXX/XX, V., zastúpený: JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, proti
žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie
456,42 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 456,42 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/36/2012 bol žalovaným,
v postavení spotrebiteľa. V konaní bol úspešný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 163,63 Eur, na základe zmluvy o pripojení č. XXXXXXX
s dodatkom zo dňa 13.1.2004, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným. Dňa 22.9.2006 uzavrel žalobca

so žalovaným zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, dňa 19.10.2007 zmluvu o pripojení č. XXXXXXX s
dodatkom. Za poskytnuté služby žalobca spočiatku riadne platil, avšak z dôvodu nepriaznivej finančnej
situácie platiť prestal. Žalovaný sa preto v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1C/36/2012
žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 163,63 Eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty vo výške
912,83 Eur a odplaty za poskytnuté služby vo výške 250,80 Eur. Žalovaný podľa žaloby porušil právo
žalobcutým,žedouzatvorenýchspotrebiteľskýchzmlúvzakomponovalzmluvnépokuty,ktorébolisúdmi
judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná
hrozba ujmy, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný podal žalobu a súd vo veci vydal platobný rozkaz,
ktorý bol neskôr zrušený. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila bola minimálne 912,83 Eur, teda vo
výške uplatnenej zmluvnej pokuty. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia žalobca považuje
sumu 456,42 Eur. Prílohou žaloby bol rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.9.2014, č.k.
1C/36/2012-129.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným dňa 5.2.2018. Uviedol, že nemožno
z porušovania zmluvných povinností vyvodzovať práva pre spotrebiteľa a poskytovať mu neprimeranú
ochranu. Žalobca porušoval svoje zmluvné povinnosti, ktoré mu zo zmlúv uzavretých so žalovaným
vznikli, keď riadne a včas nezaplatil za poskytované elektronické komunikačné služby. Tiež trebaprihliadnuťnasprávaniesažalobcuvčasetrvaniazmluvnýchvzťahovsožalovaným.Nedásaopomenúť
ani morálny aspekt tejto veci. Žalobca od žalovaného nadobudol telekomunikačné zariadenie za zníženú
kúpnu cenu a v dohodnutej dobe viazanosti za služby riadne neplatil. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca

sa domáha plnenia, ktoré súvisí s porušovaním jeho zmluvných povinností. Nemožno poskytnúť ochranu
spotrebiteľovi, ktorý porušoval svoje zmluvné povinnosti. Ak by žalobca riadne plnil svoje povinnosti,
ktoré mu zo zmluvy vyplývali, žalovaný by sa nebol domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty ani odplaty
za poskytnuté služby. Žalobca sa tak v tomto konaní domáha plnenia od subjektu, ktorý si v zmluvnom
záväzku riadne plnil svoje povinnosti, naproti tomu žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy porušoval a za

poskytnuté služby nezaplatil. Žalobca nemôže byť priznaním finančného zadosťučinenia odmenený za
porušenie zmluvných povinností, teda riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Nárok žalobcu žalovaný
považuje za právo uplatnené v rozpore s dobrými mravmi - ochranu žiada ten, kto porušoval zmluvný
záväzok. Podľa žalovaného si žalobca neuplatnil úspešne porušenie práva alebo povinnosti upravenej
zákonom,nakoľkoaktívnymbolovsporeZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľa-HOOS,žalobcabol
v konaní nečinný. K výške uplatnenej pohľadávky žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o premlčanú odplatu za

poskytnuté služby, ide len o naturálnu obligáciu, teda pohľadávka nezanikla. Žalobcovi bolo poskytnuté
bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného, a to poskytnutím služieb, za ktoré nezaplatil. Žalovaný
navrhol súdu, aby žalobu zamietol.

4. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného z 9.4.2018 zopakoval predmet sporu vedeného

na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/36/2012 a opäť uviedol dôvody zamietnutia žaloby. V ďalšom citoval
z rozsudkov Krajského súdu v Prešove, č.k. 7Co/23/2017-63, 2Co/137/2016-71 a 20Co/192/2016-55.
Uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde žalobcom je len následkom vyplývajúcim z
konania žalovaného, spôsobilého ohroziť práva spotrebiteľa a privodiť mu ujmu. Ide o sankčný následok
plynúci z primárneho právneho vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý

privodiť spotrebiteľovi ekonomickú ujmu.

5. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu dňa 23.4.2018 opäť uviedol, že žalobca si neuplatnil
úspešne porušenie práva alebo povinnosti, nakoľko nebol v spore iniciatívny. Realizáciu procesnej
obrany v súdnom spore nie je možné samu o sebe považovať za úspešné uplatnenie práva žalovaného

v súdnom konaní. Žalobca podal v konaní 1C/36/2012 jediné vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlas s
vyjadrením vedľajšieho účastníka. Žalobca neuviedol, akú nemajetkovú ujmu v pôvodnom konaní utrpel,
keď následne žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 456,42 Eur. V ďalšom žalovaný
opätovne poukazuje na to, že práve žalobca bol tým, kto prvý porušil svoj zmluvný záväzok, čoho
následkombolouplatnenienárokužalovanéhonasúdevpôvodnomkonaní.Relutárnanáhradavdanom

prípade má podľa žalovaného satisfakčnú a nie sankčnú funkciu. Žalovaný od polovice roku 2014
neuplatňujevočisvojimzákazníkomfixnézmluvnépokutypreporušeniepovinnosti,tedazosúladilobsah
svojich zmlúv s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Sankčný charakter primeraného
finančného zadosťučinenia (s čím žalovaný nesúhlasí) by v takom prípade bol bezpredmetný. Žalovaný
už utrpel ujmu v dôsledku pôvodného konania, ktorá spočívala v tom, že žalobca získal elektronické

zariadenia na základe uzavretých dodatkov za symbolickú cenu a taktiež eviduje voči žalobcovi
naturálnu pohľadávku, ktorá vznikla na základe premlčania dlžnej odplaty za hovorné a neuhradené
mesačné platby. Ochrana spotrebiteľa sa má poskytnúť poctivému spotrebiteľovi, ktorý sa pri uzatváraní
a plnení zmluvy správal čestne, nie spotrebiteľovi, ktorý si zásadným spôsobom neplnil svoje povinnosti.

6. Súd vo veci rozhodoval v zmysle § 297 bez nariadenia pojednávania majúc za to, že vo veci ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporné nie sú a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- Eur. Oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez
nariadenia pojednávania podľa § 219 odsek 3 bol na úradnej tabuli Okresného súdu Bardejov vyvesený
a na webovom sídle zverejnený dňa 8.8.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov vo veci 1C/36/2012,
vyjadreniami strán, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní elektronických telekomunikačných služieb.

Žalobca neplatil za poskytované služby riadne a včas, preto sa žalovaný domáhal svojho práva na
zaplatenie odplaty za poskytnuté služby a z tohto porušenia vyplývajúcej zmluvnej pokuty cestou súdu.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 1C/36/2012 súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko zmluvná pokuta vo výške 912,83 Eur bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienkaa odplata za poskytnuté služby 250,80 Eur je premlčaná, pričom námietku premlčania vzniesol vedľajší
účastník.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa právo premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 455 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník za bezdôvodné obohatenie sa
nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

13. Z hypotézy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Žalobca vo veci vedenej

pod sp. zn.: 1C/36/2012 vystupoval ako žalovaný a v súdenej veci v pozícii spotrebiteľa bol úspešný,
nakoľko žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd napriek tomu nemohol opomenúť
skutočnosť, že nárok uplatnený žalobcom v uvedenom konaní bol čiastočne dôvodný, a to v časti
o zaplatenie odplaty za poskytnuté služby, pričom v tejto časti bola žaloba zamietnutá len z dôvodu
úspešného vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Pod premlčaním sa rozumie márne

uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho
práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný,
ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka
trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Nemožno preto konštatovať,
že pri uplatňovaní svojich práv bol žalobca v pôvodnom konaní plne úspešný, nakoľko pohľadávka

žalobcu nezanikla, avšak stala sa z nej naturálna obligácia, ktorej zaplatenie súd nemôže uložiť v rámci
sporového konania.

14. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je odškodniť
spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti

porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje
však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti (čo v danom prípade okresný súd aj konštatoval). Z hypotézy
citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný.
Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. Z dôvodu, že
žalobca nebol vo veci 1C/36/2012 vzhľadom na skutočnosti uvedené v predošlom odseku plne úspešný,

nemožno konštatovať jeho úspech. Dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol, sú však aj ďalšie.

15. Výkon práv a povinností, a to aj v prípade, ak ide o vec spotrebiteľskú, nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Uplatnené právo na primerané finančné zadosťučinenie treba posudzovať v kontexte
všetkých okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv spotrebiteľa - žalobcu. Aj keby súd akceptoval

argumentáciu žalobcu, že nie je rozhodujúce, či žalobca v konaní vystupoval v postavení žalobcu
alebo žalovaného a bránil sa voči časti nároku v rámci procesného útoku alebo procesnej obrany,
nemohol nechať bez povšimnutia, že práva na zaplatenie sa žalovaný vo veci sp. zn. 1C/36/2012,
predtýmvedenejpod4Ro/135/2011domáhalpreto,lebožalobcasiprestalplniťsvojezmluvnépovinnostiuhrádzať žalovaným poskytované služby, aj keď je pravdou, že v konaní úspešný nebol a žaloba bola
voči nemu zamietnutá. Ak cieľom zákonodarcu v rámci ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. bolo odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol

uplatniť ochranu proti porušeniu práv na súde, potom sa vyžaduje, aby takýto diskomfort nastal a bol
preukázaný. Žalobca však nijako bližšie nešpecifikoval, v akej sfére života mu mala byť ním tvrdená
ujma spôsobená, a že išlo o diskomfort takého charakteru, ktorý by mal byť odškodnený poskytnutím
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Akosúdzistilzpripojenéhosúdnehospisuvoveci1C/36/2012,
žalobca sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.3.2014, v ktorom uviedol, že súhlasí

so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a stotožňuje sa s jeho právnou argumentáciou. Do
konania teda vstúpil vedľajší účastník a vo svojej podstate ten za žalobcu uplatnil prostriedky procesnej
obrany. Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 16.9.2014 ani nedostavil. Zistené bolo tiež, že žaloba
bola vo veci podaná dňa 12.7.2011, rozsudok bol vydaný 14.9.2014 a nadobudol právoplatnosť dňa
30.12.2014. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdy v tom čase v obdobných
veci nerozhodovali jednotne. Žalovanú zmluvnú pokutu priznal napríklad Okresný súd Bratislava II vo

veci vedenej pod sp. zn. 50C/243/2010 rozsudkom z 2.3.2011, Okresný súd Košice I vo veci vednej
pod sp. zn. 17C/75/2010 rozsudkom zo 4.4.2011 ako aj Okresný súd Bardejov vo veci vedenej pod sp.
zn. 5C/161/2010 rozsudkom z 24.6.2011. V obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod
sp.zn.: 9Co/377/2015 bolo rozhodnuté tak, že uplatnený nárok na náhradu škody, nebol vyhodnotený
ako porušenie práv spotrebiteľa ani ako uplatnenie práva z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nemožno

preto konštatovať, že žalovaný si v konaní vedenom pod sp.zn.: 1C/36/2012 vedome uplatňoval
práva z ustanovenia zmluvy, ktoré obchádza zákon, keď v obdobných veciach mu jeho nároky boli
priznané a ním požadované zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z jeho obchodnej stratégie nebolo
v tom čase prevažujúcou súdnou praxou jednoznačne kvalifikované ako obchádzanie zákona alebo
neprijateľná zmluvná podmienka. Preto nemožno učiniť záver, že v čase podania žaloby vedenej na

tunajšom súde najskôr pod sp. zn. 4Ro/135/2011 a neskôr pod sp. zn. 1C/36/2012 žalovaný napriek
vyhodnoteniu zmluvnej podmienky ako nekalej zo strany súdov, naďalej túto používal a chcel sa tak na
úkor spotrebiteľa obohatiť, keď súdy v tom čase v obdobných veciach rozhodovali minimálne rozdielne.

16. Súd zároveň uvádza, že ani v spotrebiteľskej veci nemožno uplatňovať práva v rozpore s dobrým

mravmi. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný v konaní uplatnil právo na
zaplatenie peňažnej sumy, ktoré bolo sčasti súdom vyhodnotené ako nedôvodné, pričom žalovaný
žalobu podával za stavu, kedy súdy v obdobnej veci nepostupovali jednotne a mohol legitímne očakávať,
že má na zaplatenie zmluvnej pokuty (prípadne náhrady škody) právo. Ak takto uplatnené právo súd
vyhodnotil ako nedôvodné, nemožno v dôsledku toho automaticky konštatovať, že žalobca bol takýmto

postupom vystavený právnej neistote a má právo za odškodnenie tohto diskomfortu peňažnou sumou.
Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobca, ktorý si neplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce
zo žalovaným poskytnutých služieb, bol odškodnený za to, že žalovaný sa cestou súdu domáhal práva
na zaplatenie okrem iného aj zmluvnej pokuty, keď mal za to, že právo na jej zaplatenie mu vzniklo a až
súd po právnom posúdení veci ustálil, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Na základe uvedeného súd

dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v dôsledku čoho podanú žalobu zamietol.

17. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

19. Výrok o trovách vyplýva z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. a záveru, že žalovaný bol v konaní
plne úspešný, a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstýmprotistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.