Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215388
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716215388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. C., rod.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Ľudovít Paulovič, advokát, so sídlom
M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX
XX P. - N., zast. JUDr. Vladimír Mikuš, advokát, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, v konaní
o zaplatenie 47 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/186/2016-118, zo dňa 31.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok)

p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 5 250,- eur. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. Žalobkyňa
jepovinnánahradiťžalovanémutrovykonaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia
súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2016 sa žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby ešte pred
otvorením prvého pojednávania ohľadne zaplatenia sumy 5 250,- eur (podanie doručené súdu dňa
3.11.2017, na jeho základe súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP) a po zmene žaloby
na poslednom pojednávaní konanom dňa 31.05.2018, (súd pripustil zmenu žaloby podľa § 142 ods. 1
CSP), domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 41 750,- eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 01.06.2015 do 15.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne z dlžnej sumy od 16.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

3. Svoj nárok žalobkyňa vyvodzovala z toho, že medzi právnym predchodcom žalobkyne, teda jej
zomrelým manželom K. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX a žalovaným vznikol záväzkový vzťah z titulu
poskytnutia pôžičky podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, a to na základe troch zmlúv o pôžičke
predložených súdu, tak ako sú popísané v jednotlivých podaniach žalobkyne, zmlúv o pôžičke zo dňa

25.03.2013 v sume 25 000,- eur, zo dňa 23.04.2013 v sume 7 000,- eur a zo dňa 11.08.2013 v sume
15 000,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že je podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve č. Dnot11/2015,
vydaného notárkou JUDr. Darinou Beranovou, so sídlom Nám. SNP 19, Zvolen, dňa 29.09.2015 v
dedičskom konaní po poručiteľovi K. C. na základe dedičskej dohody zákonných dedičov I. zákonnejskupiny výlučnou dedičkou nárokov z pôžičiek poskytnutých zomrelým manželom tretím osobám podľa
listinnej dokumentácie, ktorú zanechal zomrelý manžel žalobkyne.

4. Súd vykonal dokazovanie Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12D 2/2016-140
v dedičskej veci po poručiteľovi K. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a na jeho základe mal za
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne v tomto konaní (súd odkazuje na položky osvedčenia 15.,
16., 17.)

5. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (osvedčením o dedičstve sp. zn.
12D/2/2015-140, zmluvami o pôžičke zo dňa 25.03.2013, 23.4.2013, 11.08.2013, písomnými čestnými
prehláseniami Q.. N. X., K. N. a K. E., výpisom z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystriaca
spoločnosti STAVKOM s.r.o., IČO: 36 848 140, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Košice
spoločnosti BENET spol. s.r.o., IČO: 36 520 845, lekárskymi správami na K. E., na K. C., ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu), výsluchom svedkov Q.. I. N., I. L., oboznámením sa

s prednesom právneho zástupcu žalobkyne, s prednesom žalobkyne, s prednesom právneho zástupcu
žalovaného, s prednesom žalovaného okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná
v celom rozsahu a preto ju súd po čiastočnom zastavení konania do sumy 5 250,- eur (§ 145 ods. 2
CSP) vo zvyšku zamietol.

6. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej skutkových
tvrdení, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov ako je uvedené pri vyššie uvedených
troch zmluvách o pôžičke. Finančné prostriedky je možné prenechať buď z ruky do ruky alebo formou
bezhotovostného platobného styku, pričom ani jeden spôsob v konaní riadnym spôsobom nebol
preukázaný.

7. Zmluva o pôžičke je považovaná za reálnu zmluvu čo znamená, že k tejto zmluve nedochádza len
na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, ale až skutočným odovzdaním,
prenechaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ domáhajúci sa vrátenia peňazí musí v intenciách §
657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nie len o tom, že s

dlžníkom v určitej dobe uzatvoril zmluvu o pôžičke peňazí, a že požičané peniaze majú byť v dohodnutej
dobe vrátené, ale i o tom, že tieto peniaze skutočne požičal (prenechal). Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

8. Ak žalobkyňa tvrdila, že boli uzatvorené tri zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobkyne
K. C. a žalovaným tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke zo dňa 25.03.2013
nie je podpísaná všetkými zmluvnými stranami, nakoľko na strane dlžníka mala vystupovať aj osoba

Q.. I. N. a na predmetnej zmluve sa jeho podpis nenachádza. Pritom v zmluve bolo dohodnuté, že
zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, čo sa nestalo, keďže
ďalší dlžník Q.. I. N. zmluvu nepodpísal. Z ďalšej zmluvy o pôžička zo dňa 23.04.2013 vyplýva, že túto
nepodpísal veriteľ a teda ani táto zmluva nenadobudla účinnosť, lebo nebola podpísaná obidvoma
zmluvnými stranami. Pri tretej zmluve zo dňa 11.08.2013 žalobkyňa preukázala, že táto bola podpísaná

veriteľom K. C. a dlžníkom K. E. a teda nadobudla účinnosť dňom jej popísania. V tejto zmluve je
prepisovaná finančná čiastka, ktorá mala byť predmetom pôžičky suma 15 000 eur. Odhliadnuc od
uvedených nedostatkov písomného vyhotovenia zmlúv o pôžičke súd zdôraznil, že zmluva o pôžičke
nemusíbyťuzavretápísomnouformou.Musívšakdôjsťkdohodeozákladnýchnáležitostiach,kdohode:
a) o prenechaní vecí (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení vecí, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého

druhu, d) určení času vrátenia. Podľa názoru súdu sa žalobkyni ani u jednej zo zmlúv nepodarilo
preukázať hodnoverným spôsobom, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a to pri
zmluve zo dňa 25.03.2013 v sume 25 000,- eur, pri zmluve zo dňa 23.04.2013 v sume 7 000,- eur a
pri zmluve zo dňa 11.08.2013 v sume 15 000 eur. V samotných písomných zmluvách je uvedené, že
uvedené sumy boli dlžníkovi vyplatené „ihneď po podpísaní tejto zmluvy“, čo však nie je hodnoverný

dôkaz o tom, že skutočne v týchto troch prípadoch došlo k reálnemu odovzdaniu vyššie uvedených
finančných prostriedkov, keďže žalovaný tieto skutočnosti od počiatku popieral a podľa názoru súdu
žalobkyňa neprodukovala hodnoverný dôkaz o tom, že vyššie uvedené sumy boli reálne prenechané
žalovanému, ako dlžníkovi. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie (dôkaz) osoby K. N., tak toto čestnéprehlásenie nepreukazuje tú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe
vyššie uvedených zmlúv o pôžičke tak, ako to uvádza žalobkyňa.

9. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považované za rozhodujúce, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči
žalobkyni. O výške náhrady trov rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

11. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd žalobu

žalobkyne zamietol. Tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhla rozhodnutie okresného
súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Právnym dôvodom podania žaloby žalobkyne bolo zistenie, že žalovaný ako osobný priateľ
zomrelého manžela žalobkyne K. C. do podania žaloby nepreukázal vrátenie zostatku požičaných súm,

ktorého výška bola na základe pôvodným veriteľom vyznačených číselných údajov (na rube písomného
vyhotovenia zmlúv) o postupnom splácaní ustálená na sumu 41 750,- eur.

13. Súd napadnutým rozsudkom žalobu vo zvyšku žalovanej sumy 41 750,- eur zamietol. V odôvodnení
rozsudku súd uvádza podrobný popis priebehu procesných úkonov súdu, obsah podaní a procesných

úkonov sporových strán, priebeh a výsledky dokazovania. Za právny dôvod zamietnutia žaloby súd
považuje formálne vady zmlúv o pôžičke (absencia podpisu spoludlžníka na zmluve zo dňa 25.03.2013,
absencia podpisu veriteľa na zmluve zo dňa 23.04.2013, zmena požičanej sumy z pôvodných 10 000 eur
na15000eurnazmluvezodňa11.08.2013)aspoločnýmprávnymdôvodomzamietnutiažalobyjenázor
súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej skutkových tvrdení, že došlo k reálnemu

odovzdaniu finančných prostriedkov pri vyššie uvedených troch zmluvách o pôžičke. Žalobkyňa sa
nestotožňuje s právnym posúdením skutkových zistení a z neho vyplývajúcich právnych záverov na
ktorých súd založil svoj výrok o zamietnutí žaloby.

14. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie v konaní nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami CSP, ktoré upravujú procesný postup súdu pri hodnotení dôkazov a všetkého, čo v
konaní vyšlo najavo. V zmysle CSP účinného od 01.07.2016 princíp materiálnej pravdy je nahradený
princípom formálnej pravdy, ktorého podstata spočíva v tom, že súd pri rozhodovaní berie do úvahy
len skutočnosti, ktoré sú strany schopné v konaní relevantne preukázať a nie je povinný zisťovať tzv.
skutočnú pravdu. Naďalej je však súd viazaný tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej

žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom.
Vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu je čl. 8 a 9. CSP.
Tieto princípy súvisia s princípom rovnosti zbraní a s princípom dispozičným. Zdôrazňuje sa procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Teda pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

16. Podľa názoru žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie vyšli najavo skutočnosti, na základe
ktorých mohol súd prvej inštancie vyvodiť záver o tom, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a
žalovaným došlo k naplneniu podmienok súkromnoprávneho dvojstranného právneho úkonu podľa ust.

§ 657 Občianskeho zákonníka. Komentované formálne vady v obsahu jednotlivých zmlúv o pôžičke
svojím významom nemajú za následok neplatnosť dotknutých právnych úkonov, pretože boli splnené
zákonom požadované podstatné náležitosti pre daný právny úkon.17. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe ako aj v procesných prednesoch pred
súdom od začatia konania založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že on ako osoba - občan od
zomrelého manžela žalobkyne nikdy a žiadne peňažné prostriedky neprevzal (vyjadrenie žalovaného

zo dňa 05.06.2017). Žalovaný zhodne s týmito tvrdeniami absolútne popieral hodnovernosť žalobkyňou
predložených listinných dôkazov, na ktorých sa nachádzal jeho osobný podpis. Na podporu svojich
tvrdení uviedol, že v posledných rokoch je postihnutý silnou slabozrakosťou, ktorá mu znemožňuje
samostatný pohyb vo vonkajšom prostredí a samostatné konanie vo vzťahu k tretím osobám. Poukázal
na to, že v dobe, kedy pre jeho osobu mali byť poskytované pôžičky od Q. C. sa pohyboval výlučne

za stáleho doprovodu K. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho vozil na motorovom vozidle. Žalovaný vzápätí
pozmenilsvojupôvodnúprocesnúobranu,pripustilposkytnutiepôžičiekprespoločnosťSTAVKOMs.r.o.,
IČO: 36 848 140, so sídlom Pribinova 1171/114, Zvolen v ktorej bol spoločníkom a konateľom, zároveň
tvrdil, že tieto pôžičky mali byť K. C. vrátené.

18. Z listinnej dokumentácie, ktorú zanechal zomrelý XXX,- C. jednoznačne vyplynul záver svedčiaci

o tom, že žalovaný ako jeho blízky priateľ požívajúci vysoký stupeň dôvery si v období od 25.03.2013
do 13.08.2014 narastajúcim spôsobom v siedmych prípadoch požičal spolu sumu 117 000 eur, z
ktorej do 31.12.2014 bolo v postupných sumách vrátené 50 450,- eur. Išlo o zmluvy o pôžičke zo dňa
25.03.2013 v sume 25 000,- eur so splatnosťou do 25.12.2013, zo dňa 23.04.2013 v sume 7 000,- eur
so splatnosťou do 25.12.2013, zo dňa 11.08.2013 v sume 15 000,- eur so splatnosťou do 30.12.2013,

zo dňa 09.03.2014 v sume 20 000,- eur so splatnosťou do 20.12.2014, zo dňa 22.04.2014 v sume 20
000,- eur so splatnosťou do 20.12.2014, 22.05.2014 v sume 10 000,- eur so splatnosťou do 20.12.2014,
zo dňa 13.08.2014 v sume 20 000,- eur so splatnosťou do 30.09.2014. Kontinuálna postupnosť pôžičiek
deklarovaných na zmluvách s osobnými údajmi žalovaného ako dlžníka a potvrdených jeho podpismi
jednoznačne vylučuje logickú prijateľnosť tvrdenia žalovaného o tom, že XX.C. mu v skutočnosti

žiadne peniaze nikdy neodovzdal. Pravosť svojich podpisov na zmluvách žalovaný nepoprel, hoci
tvrdil, že nevie ako sa tam dostali. Podľa názoru žalovaného takto uplatnenú absurdnú argumentáciu
žalovaného súd nemal uznať ako súčasť relevantnej procesnej obrany, ktorá sa stala východiskovým
základom sporového úspechu žalovaného. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na zjavnú neochotu
súdu vykonať ňou označené dôkazy, ktoré by prispeli k spoľahlivému preukázaniu nepravdivosti a

nehodnovernosti tvrdení žalovaného. Súd uprednostnil pri vedení konania urýchlenie rozhodnutia,
napriek tomu, že skutkové zistenia z navrhnutých dôkazov by mali meritórny význam pre posúdenie
vecnej opodstatnenosti predmetu žaloby.

19. Žalobkyňa namieta procesný postup okresného súdu (ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP) v súvislosti s

predvolanímsvedkaQ..N.X., zaúčelomvýsluchukuskutočnostiam,ktoréuviedolvosvojompísomnom
čestnom prehlásení zo dňa 07.12.2017. Význam jeho svedeckej výpovede bol daný tým, že skutočnosti
uvedené ním v čestnom prehlásení v závažnej miere usvedčujú osobu žalovaného z nepravdivosti jeho
procesnej obrany pokiaľ ide o tvrdenia, že si do K. C., nikdy žiadne peňažné prostriedky nepožičal
a preto mu ani nemal čo vrátiť. Podľa ust. § 197 ods. 1 CSP žalobkyňa dňa 26.01.2018 písomne

vyzvala označeného svedka aby sa dostavil na pojednávanie na súd prvej inštancie dňa 12.02.2018 za
účelom svedeckej výpovede, avšak táto zásielka bola poštou ako nedoručiteľná vrátená odosielateľovi.
Následne sa súd , ktorý na pojednávaní dňa 12.02.2018 rozhodol predvolaní tohto svedka nedokázala
vysporiadať s opakovanou neúčasťou predvolaného svedka a to napriek významu jeho svedeckej
výpovede pre predmetné konanie. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2018 okresný súd, ignorujúc

ním najskôr akceptovateľný procesný návrh žalobkyne rozhodol tak, že návrh žalobkyne na predvolanie
svedka Q.. N. X., bytom Z., S. C. XXXX/X, zamietol, a to za stavu, že vôbec nevyužil procesné
možnosti uloženia poriadkovej pokuty a predvedenie svedka podľa § 101 CSP, potom ako sa súdu
poštová zásielka o jeho predvolaní na súd vrátila ako nedoručiteľná, k výsluchu ku skutočnostiam, ktoré
uviedol vo svojom písomnom čestnom prehlásení zo dňa 07.12.2017 a s ktorými sa súd oboznámil

na pojednávaní konanom dňa 14.12.2017, ktoré ako je vyššie uvedené v závažnej miere usvedčuje
osobu žalovaného z nepravdivosti procesnej obrany žalovaného, že odXX.C. si nikdy žiadne peňažné
prostriedky nepožičal a preto mu nemal čo vrátiť.

20. Obdobným postupom konal súd aj vo vzťahu k procesnému návrhu žalobkyne na vyžiadanie

listinného dôkazu na preverenie obrany žalovaného vo vzťahu k jeho účelovým a žalobkyňou
spochybneným tvrdeniam o tom, že príjemcom pôžičiek mala byť spoločnosť STAVKOM s.r.o..21. Zmienený arbitrárny postup súdu voči procesným návrhom žalobkyne na objasnenie rozhodujúcich
skutočností žalobkyňa vníma ako porušenie jej práva na spravodlivý proces v dôsledku nezáujmu súdu
na spoľahlivom zistení skutkového stavu. Súd v plnej miere akceptoval obranu žalovaného napriek jej

protirečivosti a výrazným rozporom v plnej miere akceptoval, na druhej strane s minimálnou mierou
akceptácie pristupoval k procesným návrhom uplatňovaným v rámci prostriedkov procesného útoku zo
strany žalobkyne.

22. Procesná obrana žalovaného v predchádzajúcom konaní sa koncentrovala na absolútne popretie

reálneho odovzdania finančných prostriedkov medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným.
Doterajší stav vykonaných dôkazov a ich meritórny význam vytvárajú dostatočný podklad pre záver, že
absenciu priameho dôkazu v tomto konaní nahrádza logicky konzistentný reťazec nepriamych dôkazov,
ktoré v závažnej miere oslabujú procesnú obranu žalovaného a spochybňujú unesenie dôkazného
bremena, ktoré zaťažuje žalovaného.

23. Účelové tvrdenia žalovaného o neodovzdaní finančných hotovostí podľa zmlúv o pôžičke vyvracia
listinný dôkaz predložený v prílohe podania žalovaného zo dňa 26.04.2018 a to čestné prehlásenie
svedka K. N., nar. XX.XX.XXXX. Svedkom opísaný priebeh realizácie fyzického odovzdávania hotovosti
z poskytnutých pôžičiek medzi K. C. ako veriteľom a K. E. ako dlžníkom má všeobecný, teda nie
ojedinelý charakter (doprevádzal som ho na všetky rokovania) je možné toto čestné prehlásenie tretej

osoby vykonávanej v rozhodnom období stály doprovod žalovaného považovať za relevantný dôkaz
vyvracajúci pravdivosť tvrdení žalovaného o tom, že ako súkromná osoba od K. C. žiadne pôžičky nikdy
neprijal. Pokiaľ K. N. konajúci výlučne z poverenia a v záujme žalovaného peniaze odovzdané K. C.
v jednotlivých prípadoch za žalovaného prepočítal je zrejmé, že sa muselo jednať o K. C. odovzdané
požičiavané peniaze, ktoré opustili dispozičnú sféru veriteľa a prešli do dispozície dlžníka. Čestné

prehlásenie K. E., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, P., syna žalovaného, zo dňa 10.04.2018, takto zaužívanú
prax preberania pôžičiek žalovaným potvrdzuje.

24. Rovnocenným dôkazom o odovzdaní peňazí ako textová formulácia v znení „veriteľ poskytol
dlžníkovi pôžičku vo výške ... eur, pričom dlžník podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že uvedené

peniaze v hotovosti od veriteľa prevzal“ kedy je zmluva zároveň príjmovým dokladom zjednodušujúcim
dokazovanie o prevzatí pôžičky dlžníkom, sú aj iné spôsoby poskytnutia pôžičky napr. odovzdanie
peňazí za prítomnosti svedka (svedkov), ktorý túto skutočnosť potvrdí. Dôkaz treťou osobou, ktorá mala
osobnú účasť pri týchto úkonoch je rovnako relevantný ako potvrdenie príjmového dokladu dlžníkom.

25. Čestné prehlásenie svedkaXX.N. je takýmto dôkazom, ktorý vo všeobecnom rozsahu v dostatočnej
miere a s požadovanou určitosťou potvrdzuje obvyklú prax fyzického odovzdávania a preberania
požičanej hotovosti medzi žalovaným a K. C., ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke v jednotlivých
prípadoch. Identifikácia požičanej hotovosti je uvedená v každej zo zmlúv o pôžičke pričom je vždy
potvrdená podpisom dlžníka. Meritórny význam tohto dôkazu je o to výraznejší a nespochybniteľný,

že ho súdu predložila žalovaná strana. Podstatnou skutočnosťou je preukázanie faktického stavu, K.
C. požičané peniaze sa fyzicky dostali do dispozičnej sféry žalovaného ako dlžníka po tom, čo ich K.
N. prepočítal a reálne odovzdal. Okresným súdom uvádzaný právny záver o neexistencii dôkazu o
skutočnom odovzdaní hotovosti peňažnej pôžičky nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

26. V priebehu sporového konania môže dôjsť k prerozdeľovaniu resp. presunu povinnosti dôkazné
bremena zo žalobcu na žalovaného. Tento stav nastal v dôsledku dôkazného významu Čestného
prehlásenia K. N. zo dňa XX.XX.XXXX, bez ohľadu na účelovú obranu žalovaného, že išlo o pôžičky
pre spoločnosť STAVKOM s.r.o., pre úspešnosť vznesenej procesnej obrany by žalovaného bolo
nevyhnutné, aby pravdivosť týchto tvrdení v konaní nad všetky pochybnosti preukázal. Procesná

obrana žalovaného o prijímaní pôžičiek od K. C. spoločnosťou STAVKOM s.r.o. v rokoch 2010-2011 je
vyvrátiteľná - a) dátumom nárokov zo žalovaných zmlúv, ktoré boli uzavreté v rokoch 2013 a 2014, b)
identifikáciou osoby dlžníka v zmluvách o pôžičke osobnými údajmi žalovaného, d) osobnými podpismi
žalovaného na každej z uvedených zmlúv, d) rozdielnou výškou požičanej sumy v každej zmluve, teda
nie vždy len 5000 eur, e) údajmi o postupných splátkach požičanej sumy vyznačených na rube zmlúv,

ktoré sú zhodné s obsahom listinného dôkazu svedka Q.. X., f) svedeckými prehláseniami K. N. zo
dňa 06.04.2018 a K. E. (syna žalovaného) zo dňa 10.04.2018 o tom, že z poverenia žalovaného vždy
požičané peniaze od J. C. prevzal K. N., prepočítal a odovzdal žalovanému, g) svedeckým prehlásením
K. N. zo dňa 6.4.2018 „ keď tieto pôžičky K. E. vracal“, h) výpoveďou svedka, konateľa STAVKOM s.r.o.Q.. I. N. na pojednávaní dňa 12.02.2018 v ktorej obmedzil časové obdobie možných pôžičiek na rok
2010 a výslovne uviedol, že potom už neboli žiadne prípady pôžičiek, i) existencia originálu príjmového
dokladu z 08.08.2014 o pôžičke v sume 2 500 eur od K. C. s osobným podpisom K. C. a žalovaného

vyvracia absolútne tvrdenia žalovaného o tom, že osobnú pôžičku od K. C. nikdy nedostal.

27.Všeobecnépotvrdeniefyzickéhopreberaniapožičanýchsúmaichodovzdaniažalovanéhosvedkami
K.om N.om a K. E.m v kontexte s údajmi Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03., 23.04., 11.08. 2013 je
podľa názoru žalobkyne dostatočným dôkazom o skutočnej realizácii plnení z jednotlivých pôžičiek.

Zároveň sa potvrdzuje skutočnosť, že K. E. tieto pôžičky K. C. postupne vracal. Tvrdenia žalovaného,
že on nevie kto odovzdával K. C. postupné splátky tak, ako si ich vyznačoval na rube jednotlivých
zmlúv je v absolútnom rozpore so zisteným stavom (písomné prehlásenie Q.. X. zo dňa 07.12.2017)
a nezodpovedá ani bežnému úsudku v rovine právnej a racionálnej logiky. Všetky tieto skutočnosti
vytvárajú dostatočný právny základ pre uplatnenie negatívnej dôkaznej teórie, dôkazné bremeno o
vrátení nesplateného zostatku poskytnutej pôžičky prechádza na dlžníka.

28. Podľa názoru žalobkyne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie podľa napadnutého rozsudku
nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v procese dokazovania nevenoval pozornosť
zjavným rozporom v procesných podaniach a prednesoch žalovaného s ďalšími dôkazmi. Spôsob
vyhodnotenia výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie považuje žalobkyňa za nevyvážený a

jednostranný v prospech žalovaného. Žalobkyňa má zato, že svoje procesné povinnosti tvrdenia a
označenia relevantných dôkazov na tieto tvrdenia v potrebnom rozsahu splnila v súlade s princípom
formálnej pravdy.

29. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Podľa

jeho názoru žalobkyňa nedisponovala, nedisponuje a ani nemôže disponovať takými dôkazmi, ktorými
by uniesla dôkazné bremeno, ktorým je ťažená v tomto konaní. Naopak sústave pripisuje význam
dôkazom, ktoré žalovaný považuje za nevecné, alebo ktoré nedisponujú výpovednou hodnotou, pričom
v priebehu celého konania sa len okrajovo vyjadrovala k vecným dôkazom, ktoré v rámci procesnej
obrany predložil súdu žalovaný a ktoré svedčia v neprospech tvrdení žalobkyne resp. týmto zásadne

odporujú. V dôsledku takejto dôkaznej situácie sa len hypoteticky, za použitia úvah a bez opory vo
výsledok dokazovania snažila opisovať skutkový stav, ktorý však v žiadnom prípade nemohol vychádzať
zo skutočností. K tomu mali napomôcť aj dodatočne predložené totožné zmluvy o pôžičkách, avšak už
účelovo upravené o ich čiastočnom splatení, pričom však o ich podstatných obsahových náležitostiach
vytknutých súdom, sa už ani v rámci tohto odvolania nezmieňuje, resp. týchto vážnych záverov sa jej

odvolanie nedotýka.

30. Stav dôkaznej núdze sa žalobkyňa snažila nahradiť kladením neprimerane veľkému významu
čestnému prehláseniu svedka K. N. zo dňa 6.04.2018 a to tak, aby toto zapadlo do jej účelových
hypotetických úvah a záverov. Tento svedok sa totiž zmieňuje o finančných pôžičkách, ktoré mali

byť poskytnuté spoločnosti STAVKOM s.r.o. len v rokoch 2011 a 2012, teda nie v ďalších rokoch a
žalovanému ako fyzickej osobe, ako sa to snaží zovšeobecniť žalobkyňa. Zo strany svedka ide len
o všeobecné vyjadrenie v tejto veci a najmä potvrdenie toho, že v dôsledku preukázateľnej slepoty
žalovaný nebol a ani nie je spôsobilý takéto zmluvy o pôžičkách so všetkými právnymi následkami
uzatvárať. Týmto vyvracia tvrdenia žalobkyne, ktoré sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, že

zo strany žalovaného išlo len o v podstate bežné zrakové ochorenie, ktoré mu nebránilo takéto zmluvy
uzatvárať. Keďže žalobkyňa ani len nenavrhla vypočuť tohto svedka súdom, žalovaný má zato, že tak
neurobila len preto, aby svedok, nepotvrdil skutočnosti, ktoré uvádza v tomto čestnom prehlásení.

31. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na ďalší z nevecných dôkazov, ktorým je výdavkový pokladničný

doklad na sumu 2 500 eur, tak tento len potvrdzuje, že nebohýXC. poskytoval pôžičky vždy len po
podpísaní takéhoto dokladu tak, ako žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, avšak na ňom je viditeľne
prepísaný dátum jeho vystavenia a žalovaný má zato, že na tomto nie je ani jeho vlastnoručný podpis.
Tiež za takýto účelový a nie celkom vecný dôkaz považuje žalovaný aj návrh žalobkyne na vypočutie
svedka Q.. N. X., pretože tento vo svojom čestnom prehlásení neuviedol žiadne podstatné skutočnosti,

skutočnosti ktoré by zapadli do rámca prostriedkov procesného útoku žalobkyne, ktoré by mohli mať
vplyv na posudzovanie resp. zisťovanie skutkového stavu. Aj keď súd postupoval správne podľa § 198
ods. 3 CSP, mal s ohľadom na obsah tohto čestného prehlásenia zvážiť jeho vypočutie podľa § 185
CSP, čím by sa predišlo prieťahom v tomto konaní.32. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať žiadne pochybenia, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,
vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj s prihliadnutím na platnú judikatúru

správne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel nepochybne aj k správnym záverom.

33. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

34. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne

posúdil, rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, teda náležite,
presvedčivo a je preskúmateľné. V odvolacom konaní odvolateľ neuviedol a nepreukázal žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia, s ním namietanými dôvodmi sa už
vysporiadal okresný súd. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia
okresný súd, na tieto dôvody odkazuje a odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie

bližšie neodôvodňoval. Na doplnenie správnosti rozhodnutia okresného súdu iba dodáva.

36. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalobkyňou,
ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.02.2018 v konečnom
dôsledku zamietol procesný návrh žalobkyne na predvolanie svedka Q.. N. X., nar. 04.11.1968, ktorého

čestnéprehláseniezodňa7.12.2017jedoloženévsúdnomspiseasktoréhoobsahomsasúdoboznámil
na pojednávaní konanom dňa 14.12.2017, na ktorom toto čestné prehlásenie súdu predložil právny
zástupca žalobkyne. V predmetnom čestnom prehlásení Q.. M. X. uviedol: „Prehlasujem, že v období
rokov 2013-2014 som bol osobne prítomný pri tom, ako pán E. K. starší - stavebný podnikateľ prišiel
vrátiť K. C. požičanú sumu vo výške cca 50 000 eur v hotovosti. Nevidel som ako K. C. peniaze od

neho prevzal, keď pán E. odišiel, pán C. mi peniaze ukázal. Pán C. po odchode pána E. a odovzdaní
peňazí doslova povedal pozri sa spoľahlivý, aký spoľahlivý človek, aj keď je cigáň. Pri rozhovore K. C.
s pánom E.m mu veľmi kamarátsky a familiárne hovoril cigáň. Mal som pocit, že sú priatelia a že pán
E. to nevnímal ako urážku. Toto sa udialo v záhradnom altáne rodinného domu K. C. v Detve. Pán E.
sa pohyboval v prítomnosti vodiča.“

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcom predložený dôkazný prostriedok - čestné vyhlásenie
Q.. N. X., súd zohľadnil pri zisťovaní skutkového stavu (bod 17. odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ
žalobkyňa navrhovala doplnenie dokazovania aj výsluchom tohto svedka, keďže súdu sa nepodarilo
jeho prítomnosť zabezpečiť napriek tomu, že súd svedka predvolával pod hrozbou predvedenia a
poriadkovej pokuty prostredníctvom Policajného zboru, okresný súd v zmysle § 198 ods. 3 CSP návrh

na výsluch tohto svedka zamietol. Išlo o procesný postup súdu dovolený. Súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je
výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí mať vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti
vykonáva ten ktorý dôkaz a musí dbať na to, aby nevylúči taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať

iným dôkazom. Súdu, ktorý vo veci koná a rozhoduje prináleží, aby sám posudzoval vhodnosť alebo
účelovosť zvoleného procesného postupu v konaní, ktoré vedie. Okresný súd na pojednávaní konanom
dňa 31.05.2018 rozhodol vo veci samej, potom ako zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
Q.. N. X. a ako vyhlásil dokazovanie za skončené. Okresný súd zjavne mal zato, že pre rozhodnutie
vo veci má dostatok podkladov. Pritom rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby je založené

na tom základe, že žalobkyni sa ani pri jednej z predmetných zmlúv o pôžičke nepodarilo preukázať
hodnoverným spôsobom, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a v sumách
tvrdených žalobkyňou žalovanému. Čestné vyhlásenie Q.. N. X. naopak potvrdzuje skutočnosť vrátenia
peňazí K. C. cca 50 000 eur, čo sa malo udiať v období rokov 2013-2014. Odhliadnuc od toho, že toto
čestné prehlásenie nepreukazuje „prevzatie“ peňazí žalovaným od K. C., teda nie je spôsobilé preukázať

a ani nedokazuje, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí K.om C.om dlžníkovi v inkriminovanom čase
a sume t.j. podľa zmluvy z 25.03.2013 sumy 25 000 eur, podľa zmluvy z 23.04.2013 sumy 7 000 eur,
podľa zmluvy z 11.08.2013 sumy 15 000 eur, keďže sa vrátenie peňazí podľa výpovede Q.. X. udialo v
rokoch 2013 - 2014 cca v sume 50 000 eur, pričom predmetné pôžičky mali byť splatné do 25.12.2013 a30.12.2013, potom hypoteticky by mohlo ísť aj o vrátenie pôžičiek prezentovaných žalobkyňou, ktorých
poskytnutie žalovanému však súdu a to treba zdôrazniť (!) nebolo žalobkyňou preukázané.
Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že svedok Q.. N. X., vo svojom čestnom prehlásení neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by zapadli do rámca prostriedkov procesného útoku žalobkyne hodnoverne
preukázať reálne odovzdanie peňazí v konkrétnej výške žalovanému formou pôžičky.

37. Z lekárskych správ na žalovaného (zo dňa 29.03.2006, 29.10.2008, 20.1.2010, 12.11.2012.
20.01.2016, 10.01.2017) súd zistil, že u žalovaného je stanovená diagnóza so záverom vrodená

šeroslepota, stav trvalý, trvalo odkázaný na pomoc inej osoby, praktická slepota. Vzhľadom na zdravotný
stav žalovaného, možno mať za hodnoverné tvrdenia žalovaného, že pokiaľ na nejaké listiny pripojil
svoj podpis musel sa spoľahnúť výlučne na tretiu osobu, ktorá ho navigovala čo podpisuje, a kde je
treba podpísať.

38. Okresný súd mal výpismi z obchodných registrov Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného

súduKošicepreukázané,že22.júna2014bolaspoločnosťSTAVKOMs.r.o.,IČO:36848140,naposledy
so sídlom Pribinova 1171/114, Zvolen, v ktorej boli v období od 16.10.2007 do 21.07.2014 spoločníkmi
žalovaný a Q.. I. N., vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, zanikla
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENET spol. s.r.o., IČO: 36 520 845, naposledy so sídlom
Rožňavské Bystré 96, zapísanej v obchodnom registri Košice, ktorá bola taktiež ex offo vymazaná z

obchodného registra ku dňu 08.04.2017. Vzhľadom na uvedené zistenie okresný súd na pojednávaní
konanom dňa 12.02.2018 informoval strany sporu, že nemohol zabezpečiť listinný dôkaz, ktorý
požadovala žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017, aby súd vyžiadal od
„spoločnosti BENET s.r.o., IČO 36 299 219, so sídlom Nám. SNP 974/28“ písomné vyjadrenie ku
skutočnosti, či sa v účtovnej dokumentácii prevzatej od zaniknutej spoločnosti STAVKOM s.r.o. podľa

účtovných zápisov na účte č. XXX nachádzajú zaúčtované príjmové doklady o peňažných pôžičkách
poskytnutých v rokoch 2010-2014 K.om C.om nar. W., zomrelom po manželovi žalobkyne, ktoré za
spoločnosť STAVKOM s.r.o. mali v uvedenom období preberať konatelia spoločnosti. Opodstatnená
preto nie je ani odvolacia námietka žalobkyne, že obdobným postupom (teda spočívajúcim v tom že
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - § 365 ods. 1 písm.

e) CSP) konal súd aj vo vzťahu k procesnému návrhu žalobkyne na vyžiadanie listinného dôkazu na
preverenie obrany žalovaného vo vzťahu k jeho účelovým a žalobkyňou spochybneným tvrdeniam o
tom, že príjemcom pôžičiek mala byť spoločnosť STAVKOM s.r.o.. Naviac žalobkyňou neúplne označená
spoločnosť „BENET s.r.o., IČO 36 299 219, so sídlom Nám. SNP 974/28“, na takejto adrese (a IČO)
má sídlo v „Novákoch“ a je evidovaná v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, pričom zjavne

nemá žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou (spoločnosť vznikla 3.11.1997, odpočiatku má jediného
spoločníka Q.. V. E., ktorý je aj konateľom spoločnosti a táto spoločnosť stále existuje).

39. Hodnoverné preukázanie odovzdania peňazí v konkrétnej výške konkrétnej osobe pri pôžičke,
nemôže byť nahradené iba hypotetickými úvahami, či dôkazmi, ktoré nemajú potrebnú výpovednú

hodnotu, že skutočne k odovzdaniu peňazí tak ako tvrdí žalobkyňa došlo. Okresný súd správne
konštatoval, že žalobkyňa v súdenom prípade v tomto neuniesla dôkazné bremeno. Nespočívalo preto
na žalovanom dôkazné bremeno preukázať vrátenie žalobkyňou tvrdeného nesplateného zostatku
poskytnutej pôžičky.

40. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že čo sa týka dôkazu čestného prehlásenia
K. N., nepredstavuje dôkaz o tom, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe
predmetných troch zmlúv o pôžičke, tak, ako to uvádza žalobkyňa a taktiež možno súhlasiť s tým, čo
uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že zo strany svedka v čestnom prehlásení
idelenovšeobecnévyjadrenievtejtovecianajmäpotvrdenietoho,ževdôsledkupreukázateľnejslepoty

žalovaný nebol a ani nie je spôsobilý takéto zmluvy o pôžičkách so všetkými právnymi následkami
uzatvárať. Čestné prehlásenie vyvracia tvrdenia žalobkyne, ktoré sú v rozpore s predloženými listinnými
dôkazmi, že zo strany žalovaného išlo iba o bežné zrakové ochorenie, ktoré mu nebránilo takéto zmluvy
uzatvárať. Žalobkyňa vypočuť tohto svedka súdom nenavrhla.

41. V zmysle CSP sa v civilnom procese primárne vyžaduje aktivita sporových strán. V sporovom konaní
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150
CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnostitvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná
tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené
skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Dôkaznú povinnosť môže strana

sporu plniť od začiatku konania a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási
dokazovanie za skončené (zákonná koncentráciou konania). Koncentrácia konania eliminuje negatíva
rôznych procesných taktík strán sporu a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový
aj dôkazový materiál.

42. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z
listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a
nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok
rozhodnutia.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).