Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204755
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714204755.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu J. Z., V.. X.X.XXXX, P.

L. Z. X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Sivý, s. r. o., Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad,
IČO: 47238941, proti žalovanej Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19
Bratislava - Ružinov, IČO: 00003328, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.200,--
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 24.200,-- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 27.5.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 24.4.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k vydaniu bezdôvodného
obohatenia v sume 24.200,-- eur. Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov
parc. č. 2426/75, 2426/76 a 3006/272, ktoré sú zastavané stavbou a sú zabudované do cestného telesa
štátnej cesty S. a S.. Poukázal na to, že so žalovanou sa viackrát snažil o vysporiadanie nehnuteľností,
avšak žalovaná mu vždy oznámila, že nemá finančné prostriedky. Má záujem aj na trvalom vysporiadaní

za pozemky užívané žalovanou, avšak k prevodu nedošlo práve z dôvodov na strane žalovanej. Výšku
bezdôvodného obohatenia preukázal znaleckým posudkom a taktiež preukázal geometrickým plánom,
že sporné nehnuteľnosti sú predmetom záberu.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože v danom prípade ide o trvalý záber pozemkov, ktoré neboli majetkovoprávne
vysporiadané. Ide teda o stavbu na cudzom pozemku a k vysporiadaniu by malo dôjsť v zmysle § 135c

Obč. zákonníka. Poukazovala na to, že žalobca nebol pôvodným vlastníkom pozemkov, ani dedičom
po pôvodných vlastníkoch a v čase, keď nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vedel, že ide o
zastavané pozemky a tieto aj kúpil za podstatne nižšiu kúpnu cenu, teda konanie žalobcu je v rozpore s
dobrými mravmi. Žalovaná uviedla, že pri vysporiadaní pozemkov akceptujú znalecké posudky, ale tvrdí,
že pri bezdôvodnom obohatení by sa nemalo vychádzať zo všeobecnej hodnoty pozemkov, pretože ide
o trvalý záber. Vyjadrila sa však, že by nebolo účelné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie, lebo
znalci by sa stále pohybovali okolo rovnakej sumy za m2.

3. Z vyjadrení strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výzvy na bezdôvodné
obohatenie, znaleckého posudku, výpisu z LV č. XXXX, snímok z katastrálnej mapy, predloženejkorešpondencie medzi žalobcom a žalovanou, odborného vyjadrenia č. 1/2017, rozhodnutia o zaradení
do cestnej siete, rozhodnutia o prípustnosti stavby, súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. 2426/75 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1.059 m2, parc. č. 2426/76 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a parc. č. 3006/272
- ostatné plochy o výmere 832 m2.

5. Na týchto nehnuteľnostiach bola zriadená stavba, a to cestné teleso štátnej cesty I/. D. S.. Podľa

žalovanej stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie sa nezachovali, avšak zo strany žalovanej bolo
predložené rozhodnutie Ministerstvo vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky č.
2-2644/1989 zo dňa 7.11.1989 o zaradení okrem iného aj vybudovanej spojovacej vetvy, mimoúrovňovej
križovatky ciest S. až S. do cestnej siete, a to dňom 1.12.1989. Žalobcom bolo predložené odborné
vyjadrenie č. 1/2017 vypracované spoločnosťou H., T.. T. I.. N.., Y., ktorým bolo preukázané, že pozemky
vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú pod vyššie uvedenými cestami.

6. Žalobca predložil súdu aj komunikáciu so žalovanou, v rámci ktorej prvý list je datovaný 27.11.2011.
Táto korešpondencia sa týkala žiadosti žalobcu o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, resp.
uzavretie nájomnej zmluvy k predmetným pozemkom.

7. Podľa § 3d Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného od
1.7.2016, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie rozhoduje o
zaradenípozemnýchkomunikáciídocestnejsieteaoichvyradeníznej,opretriedeníciestaprestaničení
cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia
sa vlastnícke práva (3d).

8. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

9. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

10.Podľa451ods.2Občianskehozákonníka,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

13. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 24.200,-- eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorá predstavuje trhovú hodnotu nájmu za užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Poprad, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov parc. č. 2426/75, 2426/76 a
3006/272. Taktiež nebolo sporné, že na týchto pozemkoch je zriadená stavba, a to cestné teleso štátnej

cestyS.aS.,čozostranyžalobcuajbolopreukázanéodbornýmvyjadrenímč.1/2017,ktorévypracovala
spoločnosť H., T.. T. I.. N.., Y..

14. Žalobca v rámci právnej argumentácie poukazoval na to, že bezdôvodným obohatením v
zmysle rozhodovacej praxe je nielen to, o čo sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale k

bezdôvodnému obohateniu dochádza aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo,
keby ten, kto sa obohatil, plnil svoje povinnosti. Poukazoval teda na to, že v zmysle judikatúry sa
za bezdôvodné obohatenie považuje aj stav, keď vlastník pozemku nemôže užívať svoj pozemok v
dôsledku toho, že je na ňom zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby.15. Žalovaná naopak tvrdila, že v danom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, pretože za
účelom výstavby cestnej komunikácie došlo k trvalému záberu pozemkov, teda usporiadanie vzťahov

je potrebné riešiť v zmysle ust. § 135c Obč. zákonníka. Žalovaná tiež poukazovala na to, že už v čase
kúpy nehnuteľnosti žalobca vedel, že ide o zastavané pozemky a pokiaľ si teda uplatňuje bezdôvodné
obohatenie, je takéto konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

16. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý

vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti.
V zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať
poskytnuté plnenie späť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je
potrebné posúdiť, či plnenie možno považovať za bezdôvodné. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec, teda rovnako je potrebné postupovať aj v prípade užívania stavby na

cudzom pozemku bez právneho dôvodu. V takom prípade je užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu
povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou
čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie,
teda prenájom veci, pričom za obvyklé nájomné sa považuje trhová hodnota nájmu (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdO/8/2009).

17. V predmetnej veci je nesporné, že na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu je
umiestnená stavba cesty I. triedy, ktorá v zmysle cit. zák. ustanovení je vo vlastníctve štátu. V zmysle
ust. § 123 Obč. zákonníka vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník veci je teda oprávnený, či už za

odplatu alebo bezodplatne, prenechať vec do užívania iného. V danom prípade napriek snahám žalobcu
doposiaľnedošlokmajetkovoprávnemuvysporiadaniupredmetnýchpozemkovanedošloanikuzavretiu
nájomnej zmluvy, prípadne k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve užívať predmetné
pozemky.Vkonanínebolopreukázané,žebypredzriadenímstavbydošlokvysporiadaniupozemkov,na
ktorých je predmetná stavba zriadená a žalovaná túto skutočnosť ani nespochybňovala. Z vykonaného

dokazovania teda vyplynulo, že žalovaná bez právneho dôvodu užíva pozemok nachádzajúci sa pod
vyššie uvedenými cestami I. triedy, pričom podľa rozhodovacej praxe sa takáto okolnosť považuje za
vznik bezdôvodného obohatenia.

18. V tomto smere súd poukazuje aj na konečné zjednocujúce stanovisko spoločného kolégia Krajského

súdu v Prešove zo dňa 10.1.2013, v ktorom sa konštatuje, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen
v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok
nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R25/1986). Niet
dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp.zn.33Odo/1405/2005,podľaktorého„povinnosťposkytovaťnáhraduvlastníkovipozemku,naktorom
stojí stavba, platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva.
Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk.“). Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie
vprípadesporuurčísúdpodľaokolnostíkonkrétnehoprípadu.Medziokolnosti,ktorémôžedeterminovať
výšku náhrady patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.

19. S poukazom na cit. zjednocujúce stanovisko ako aj vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súd dospel
k záveru, že aj v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi
stavby, ktorá je takomto pozemku postavená, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je
pritom rozhodujúce, či ide o trvalý záber pozemkov, alebo dočasný, pretože v každom prípade pokiaľ

chce vlastník realizovať stavbu na cudzom pozemku, je jeho povinnosťou vysporiadať si vzťahy
k predmetnému pozemku. Ak dôjde k situácii, že je užívaný bez právneho dôvodu pozemok tým
spôsobom, že je na ňom zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby, je na vlastníkovi pozemku, akým
spôsobom bude riešiť svoje nároky vyplývajúce z vlastníckeho práva, teda či zvolí postup v zmysle §
135c Obč. zákonníka a bude sa domáhať odstránenia stavby, prípadne zriadenia vecného bremena,

alebo sa bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca pristúpil k vymáhaniu
bezdôvodného obohatenia v súlade s cit. zák. ustanoveniami a takýto postup je aj v súlade s
rozhodovacou praxou súdov, nemožno konštatovať, že konanie žalobcu by mohlo byť hodnotené ako
odporujúce dobrým mravom. Naviac, keď žalobca preukázal záujem na trvalom majetkovoprávnomvysporiadaní pozemkov, ku ktorému nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, ktorá preukazovala, že
na vyplatenie náhrady za tieto pozemky nemá finančné prostriedky. Táto okolnosť však nemôže byť
na ťarchu žalobcu, ktorý je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva. Nakoniec žalobca aj

preukázal, že v iných prípadoch žalovaná pristúpila aj k vyplateniu nájmu, a to aj so spätnou účinnosťou.
Súdu síce boli predložené zmluvy, ktoré sa nachádzali na internete a neobsahovali podpisy zmluvných
strán, avšak žalovaná potvrdila existenciu týchto zmlúv.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Žalobca preukázal výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom
vypracovanýmznalcomS..P.podč.37/2012,ktorýmbolatrhováhodnotaročnéhonájmuspoluzavšetky
užívané pozemky ustálená na sumu
12.100,-- eur. V tomto konaní si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie dvoch rokov, a
to za obdobie od 24.4.2012 do 24.4.2014. Žalovaná síce spočiatku spochybňovala znalecký posudok,
avšak najmä z dôvodu, že podľa žalovanej by nemalo byť bezdôvodné obohatenie vypočítavané vo

forme trhového nájmu, pretože v danom prípade ide o trvalý záber pozemkov. S poukazom na vyššie
uvedené zjednocujúce stanovisko spoločného kolégia KS v Prešove ako aj na rozhodovaciu prax súdov
je zrejmé, že pri tomto type bezdôvodného obohatenia sa za primeranú peňažnú náhradu považuje
práve obvyklá hodnota nájmu za prenájom obdobných nehnuteľností, pričom táto hodnota zodpovedá
trhovejhodnotenájomného.Čodouplatnenejvýškysúdvychádzalzpredloženéhoznaleckéhoposudku,

ktorý bol vypracovaný v súlade s vyššie uvedenými zásadami a zo strany žalovanej nebol relevantným
spôsobom spochybnený. Nakoniec na pojednávaní dňa 4.5.2016 sa žalovaná vyjadrila, že nepovažuje
za účelné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie, pretože aj iní znalci by zrejme stanovili hodnotu
nájmu v približne rovnakej sume za m2. S prihliadnutím na uvedené okolnosti súd teda priznal žalobcovi
náhradu za bezdôvodné obohatenie vo výške 24.200,-- eur vychádzajúc z trhovej hodnoty nájomného

v danom období podľa predloženého znaleckého posudku.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

23. Dlžník sa dostáva do omeškania pokiaľ nesplní svoj záväzok v lehote vyplývajúcej z dohody
účastníkov, prípadne lehoty, ktorá je stanovená právnym predpisom. V prípade bezdôvodného
obohatenia právne predpisy neupravujú lehotu na jeho vydanie, a preto v súlade s ust. § 563 Obč.
zákonníka povinnosť dlžníka plniť vzniká potom, čo ho veriteľ vyzve na plnenie. Žalobca predložil súdu

výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia datovanú dňom 15.4.2014, v ktorej stanovil lehotu na
plnenie 7 dní od doručenia výzvy, avšak v konaní nebolo preukázané, či táto výzva bola doručená
žalovanej, preto za kvalifikované doručenie výzvy na plnenie súd považoval až dátum 26.5.2014, kedy
bola žalovanej doručená žaloba, a teda úrok z omeškania priznal dňom 27.5.2014. Výška úroku z
omeškania je

o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel). S
poukazom na uvedené súd zamietol žalobu v časti uplatnenej výšky úroku z omeškania v rozsahu nad
5,25 %, ako aj úroku z omeškania za obdobie od 24.4.2014 do 26.5.2014.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok v
platnom znení /ďalej len CSP/ tak, že priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu
úspešný ohľadom uplatnenej istiny a aj v prevažnej časti príslušenstva. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).