Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114210276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.

Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: G. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa
E., H. XXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Agata Džačovská, so sídlom Senica, Hviezdoslavova
315, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, adresa H. XX, zastúpenému advokátom: JUDr.
Gabriel Stanislavský, so sídlom Trnava, Hlavná 29, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/82/2014-333 zo
dňa 12.4.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného: motorové vozidlo značky Renault Kangoo,
rok výroby 2001, EČV: TT-559BD, v zostatkovej hodnote 1.500,- Eur; mrazničku zn. Elektrolux, rok
nadobudnutia 2012, v zostatkovej hodnote 400,- Eur; automatickú pračku zn. Zanussi, rok nadobudnutia

2011, v zostatkovej hodnote 200,- Eur; motorovú pílu zn. Alko, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej
hodnote 80,- Eur; chladničku zn. Zanussi, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 100,- Eur;
chladničku zn. Zanussi, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- Eur; plynový sporák, rok
nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 70,- Eur; kombinovaný sporák, rok nadobudnutia 2006,
v zostatkovej hodnote 100,- Eur; digestory zn. Ardo, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote
50,- Eur; digestory zn. Philips, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 50,- Eur; sedačku, rok
nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 350,- Eur; televízor zn. Philips, rok nadobudnutia 2009,

v zostatkovej hodnote 200,- Eur; satelit, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 65,- Eur;
vysokotlakový čistič zn. Kercher, rok nadobudnutia 2013, v zostatkovej hodnote 45,- Eur; domácu
pekáreň, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 25,- Eur. Výrokom II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 22.317,50 Eur do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100% trov konania. Napokon výrokom IV. upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti rozhodnutia
vrátila žalobkyni nespotrebovaný preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním zložený pod

položkou registra D14 50 2017 v sume 612,51 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 136 ods. 2, § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods.
1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).3. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal svojím procesným postupom pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia. Dôvodil, že na pojednávaní dňa 15.3.2018 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného,

ktorý bol v konaní od začiatku zastúpený právnym zástupcom. Právny zástupca bol na pojednávanie dňa
15.3.2018 predvolaný ústne na pojednávaní dňa 6.2.2018. Pred pojednávaním dňa 15.3.2018 požiadal
právnyzástupcalistomzodňa12.3.2018oodročeniepojednávaniananeurčitozdôvodovpretrvávajúcej
vážnej choroby žalovaného s tým, že v prípade zlepšenia zdravotného stavu klienta požiadajú súd
o nariadenie pojednávania. Súd uzavrel, že žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania zo dňa

12.3.2018 nespĺňala požiadavky na dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP,
o čom bol právny zástupca e-mailom upovedomený. Ak sa aj pojednávania nemohol zúčastniť priamo
žalovaný, mohol sa ho zúčastniť jeho právny zástupca, ktorý jediný bol na pojednávanie predvolaný
ústne na pojednávaní dňa 6.2.2018. Žalovaný na pojednávanie na 15.3.2018 predvolaný nebol ani
ústne ani písomne, keďže nebol navrhnutý jeho ďalší výsluch, a teda jeho účasť na pojednávaní
nebola nutná. Jeho právnemu zástupcovi pritom nič nebránilo sa pojednávania dňa 15.3.2018 zúčastniť.

Vzhľadom k priebehu konania a vykonanému dokazovaniu, pritom ešte na pojednávaní dňa 6.2.2018
malo byť ukončené dokazovanie a mali byť prednesené záverečné reči, avšak vzhľadom k udalosti,
ktorá sa stala (zástava srdca a potreba hospitalizácie žalovaného), bolo nevhodné, aby sa pokračovalo
v pojednávaní a prednášali sa záverečné reči, len preto bolo pojednávanie odročené na termín
15.3.2018. Nebolo pritom potrebné, aby sa ďalšieho pojednávania zúčastnil aj žalovaný, nakoľko

žalujúca strana na ďalšom výsluchu žalovaného netrvala a žalovaná strana prostredníctvom právneho
zástupcuvýsluchžalovanéhonenavrhla.Žesaanižalobkyňaanižalovanýďalšiehopojednávanianemali
zúčastniť, vyplýva aj z uznesenia v závere pojednávania dňa 6.2.2018, kde sa prítomnosťou na ďalšom
pojednávaní zaväzujú iba právni zástupcovia. V zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP
ani nepriaznivý zdravotný stav strany nie je bezvýhradným dôvodom na odročenie pojednávania, ale

strana sa musí dať na pojednávaní zastúpiť inou osobou, čo však v prejednávanej veci nebolo nutné,
nakoľkožalovanýbolužzastúpenýprávnymzástupcom.Predotvorenímpojednávaniadňa15.3.2018sa
prítomný právny zástupca žalovaného súdu dopytoval, či bude jeho žiadosti o odročenie pojednávania
vyhovené. Bolo mu oznámené, že súd zotrváva na svojom stanovisku oznámenému mu e-mailom
zo dňa 13.3.2018 a pojednávanie sa uskutoční. Následne právny zástupca súdu predložil Odvolanie

plnomocenstva zo dňa 14.3.2018. Podľa súdu prvej inštancie z takéhoto postupu jednoznačne vyplýva,
že odvolanie splnomocnenia sledovalo iný účel, aký obvykle sleduje (ktorým je buď vôľa žalovaného
zastupovať sa v konaní sám, prípadne vôľa udeliť splnomocnenie inému splnomocnencovi), ale jeho
účelom bolo zmarenie pojednávania a oddialenie konečného rozhodnutia. V zmysle čl. 5 CSP zjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd mal za to, že predloženie odvolania splnomocnenia len v

prípade, že pojednávanie nebude odročené v zmysle žiadosti žalovaného, je zjavným zneužitím práva
v zmysle účelovej obštrukcie, ktoré vedie k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré sú v rozpore s čl. 17
CSP. Súd preto sankcionoval uvedený procesný úkon a pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa
sám pripravil o možnosť účasti na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď predložil
účelové odvolanie splnomocnenia. Súd dodal, že pri akceptácii účelového odvolania splnomocnenia

nie je vylúčené opakovanie uvedenej situácie, a síce že žalovaný by sa dal opäť zastúpiť právnym
zástupcom (príp. aj iným), ktorý by na začiatku pojednávania znovu predložil odvolanie splnomocnenia,
atď. Žalovaný si tak úmyselne zmaril možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 15.3.2018 účelovým
odvolaním splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi. Ak žalovaný trval na svojom výsluchu (ktorý
predtým ani nenavrhoval a ktorý výsluch sa na pojednávaní dňa 6.2.2018 uskutočnil výlučne na návrh

žalobkyne), mohol sa jeho právny zástupca zúčastniť pojednávania dňa 15.3.2018 a navrhnúť doplnenie
dokazovania výsluchom žalovaného na ďalšom pojednávaní, o ktorom návrhu by súd rozhodol. K
pojednávaniu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súd uviedol, že z dôvodu doručeného odvolania
splnomocnenia súd na ďalší termín pojednávania dňa 12.4.2018 predvolal priamo žalovaného, ktorý
predvolanie prevzal dňa 21.3.2018 na domácej adrese. Žalovaný listom zo dňa 10.4.2018 požiadal o

odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak v zmysle ust. § 219 ods. 2 veta
posledná CSP, sa ustanovenia o odročení pojednávania nepoužijú v prípade, ak ide o pojednávanie
vytýčené za účelom vyhlásenia rozsudku, a preto nebolo možné na žiadosť žalovaného o odročenie
pojednávania prihliadať. Z dôvodu, že žalovaný neuviedol telefónne číslo ani elektronickú adresu, na
ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, nebolo možné

ho upovedomiť o tom, že pojednávanie nemožno odročiť (§ 183 ods. 4 CSP). Súd prvej inštancie
poukázal tiež na správanie sa žalovaného v priebehu konania, keď žalovaný viackrát požiadal o
odročenie pojednávania, avšak žiadne relevantné doklady o svojom zdravotnom stave, ktorý mu bránil
zúčastniť sa nariadených pojednávaní nedoložil.4. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 13C/294/2013 ku dňu 3.1.2014, pričom k dohode o vyporiadaní BSM medzi
žalobkyňou a žalovaným nedošlo. Pokiaľ ide o pomer podielov manželov na mase BSM, súd mal za
to, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nakoľko sa obaja náležite starali o rodinu a spoločným
úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, keď obe strany sporu boli starobnými dôchodcami, ktorí spoločne

dlhé roky obrábali ich záhradu, ako aj hospodárstvo, aby si prilepšili k ich spoločnej domácnosti. V
konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/313/2013 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. H. ako rodinný dom súp. č.
XX postavený na parcele č. 333/10. Žalobkyňa pôvodne v žalobe do masy BSM zahrnula a požadovala
vyporiadať o. i. rodinný dom súp. č. XX, 2 chlievy, hydináreň, stajňu, senník, vykurovaný skleník, 3x
konštrukciu fóliovníkov (12x9m, 22x11m, 12x4m). Po právoplatnom skončení konania Okresného súdu

Trnava sp. zn. 17C/313/2013 požadovala prihliadnuť na ne ako na investície do výlučného majetku
žalovaného, pričom upustila od návrhu vyporiadať ako hnuteľné veci 2 konštrukcie fóliovníkov 12x9m
a 22x11m. Pokiaľ ide o hnuteľné veci patriace do BSM, žalobkyňa v žalobe špecifikovala hnuteľné
veci nachádzajúce sa v rodinnom dome súp. č. XX vo H., ktoré súd uviedol vo výroku I. rozsudku.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol iba toľko, že uvedené hnuteľné veci si žalobkyňa

bez vedomia a súhlasu žalovaného z rodinného domu už odviezla, nespochybnil zostatkovú hodnotu
hnuteľných vecí uvádzanú žalobkyňou. Na pojednávaní dňa 6.10.2016 žalovaný uviedol, že čo sa týka
hnuteľných vecí, vie preukázať z trestných spisov, že majetok uvedený v žalobe si žalobkyňa odviezla
a zo zoznamu sa žiadne veci v dome už nenachádzajú. V lehote 15 dní sa zaviazal doručiť písomné
vyjadrenie, v ktorom uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa priestupkových a

trestných konaní v súvislosti s jeho tvrdeniami ohľadom hnuteľných vecí a zároveň označí alebo predloží
dôkazy na ich preukázanie, s poučením o sudcovskej koncentrácii konania. V uvedenej lehote žalovaný
skutkové tvrdenia neuviedol, keď v lehote nedoručil vyjadrenie, a ani neoznačil ani nepredložil žiadne
dôkazy. Súd mal potom za to, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o zostatkovej
hodnote hnuteľných vecí, keď ani v písomnom vyjadrení k žalobe, ani v lehote danej mu na pojednávaní

dňa 6.10.2016, nespochybnil žalobkyňou uvádzané zostatkové hodnoty a neuviedol vlastné tvrdenia o
týchtoskutkovýchokolnostiach.Súdpretopovažovalskutkovétvrdeniažalobkyneozostatkovejhodnote
hnuteľných vecí za nesporné. Keď potom viac ako rok po uvedenom pojednávaní, doručil žalovaný
vyjadrenie zo dňa 12.12.2017, v ktorom uviedol, že hodnota uvedených hnuteľných vecí je nulová
vzhľadom na ich spotrebný účel, rok ich zakúpenia a dlhodobé spoločné užívanie, súd s poukazom na §

153 ods. 1 a § 149 CSP na uvedené skutkové tvrdenia žalovaného ako na prostriedok procesnej obrany
neprihliadol, nakoľko žalovanému nič nebránilo uviesť ich už vo vyjadrení k žalobe, prípadne v lehote
poskytnutej mu na pojednávaní dňa 6.10.2016, keď bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania,
pričom prihliadnutie na ne by si zároveň vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov. Tvrdenia žalovaného, že
žalobkyňa si hnuteľné veci so sebou odviezla, žalobkyňa poprela na pojednávaní dňa 6.10.2016, pričom

žalovaný sa zaviazal v lehote 15 dní od pojednávania predložiť o tom dôkazy, ktoré v lehote nepredložil.
Až dňa 12.12.2017 doručil súdu Podnet na začatie trestného stíhania zo dňa 18.9.2013 a Zápisnicu
o trestnom oznámení zo dňa 11.10.2013, ktoré však jeho tvrdenie nepreukázali, nakoľko sa v nich
neuvádzajú konkrétne hnuteľné veci zahrnuté do masy BSM žalobkyňou, žalovaný nepreukázal, že by
trestné konanie bolo právoplatne skončené, a teda že by bolo možné považovať skutky v ňom uvádzané

za preukázané. Žalovaný teda nespochybnil, že uvedené hnuteľné veci patria do BSM strán sporu a že
ku dňu zániku BSM existovali. Nepreukázal, že by boli zo spoločnej domácnosti strán sporu žalobkyňou
odnesené, a preto mal súd za to, že tieto sa ku dňu zániku BSM nachádzali v uvedenej domácnosti,
ktorá je v súčasnosti výlučnou domácnosťou žalovaného. K požiadavke žalovaného v podaní zo dňa
12.12.2017, aby do masy BSM boli započítané hnuteľné veci opísané v zápisnici o trestnom oznámení

zo dňa 11.10.2013, ktoré mala žalobkyňa odniesť zo spoločnej domácnosti súd uviedol, že predmetom
vyporiadania BSM sú iba veci, ktoré patrili do BSM ku dňu jeho zániku a ktoré strany urobia predmetom
vyporiadania. Žalovaný (nešpecifikované) hnuteľné veci majúce patriť do BSM uviedol tri roky od začatia
konania, ktoré skutkové tvrdenie nie je možné považovať za včasné, keď zároveň ani riadne neuviedol,
ktoré z vecí uvedených v zápisnici majú do BSM patriť. Vzhľadom k roku nadobudnutia niektorých vecí

uvedených v zápisnici je pritom vylúčené, aby patrili do BSM strán sporu. Okrem toho žalovaný vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 7.3.2016 uviedol, že žalobkyňa si okrem ňou uvedených hnuteľných vecí
mala z rodinného domu zobrať aj veci, ktoré nespadali do BSM strán sporu, s ohľadom na čo potom
nie je zrejmé, prečo uvedené veci podľa vyjadrenia zo dňa 12.12.2017 majú patriť do BSM. Ohľadommotorového vozidla Renault Kangoo rok výroby 2001, EČV: TT-559BD, mal súd za to, že aj táto hnuteľná
vec patrí do masy BSM a je potrebné ju vyporiadať. Hoci žalovaný preukázal, že motorové vozidlo
nadobudol za účelom živnostenského podnikania, keďže bol podľa živnostenského listu živnostníkom v

oblasti nákladnej cestnej dopravy od 29.7.1993, pričom motorové vozidlo podľa technického preukazu
nadobudol dňa 25.5.2001, t.j. počas podnikania, zároveň preukázal, že podnikanie ukončil ku dňu
20.10.2006. Od ukončenia podnikania do zániku BSM uplynulo viac ako 7 rokov, počas ktorej doby
bolo motorové vozidlo nepochybne používané pre potreby rodiny, keďže iné motorové vozidlo manželia
nevlastnili. Z trestného oznámenia žalovaného pritom vyplýva, že so žalobkyňou spoločne dlhé roky

obrábali ich záhradu, ako aj hospodárstvo, aby si prilepšili, pričom z uvádzaného množstva úrody a
zvierat je zrejmé, že úrodu a zvieratá predávali. Za uvedeným účelom bolo nepochybne potrebné aj
využitie motorového vozidla, ktoré motorové vozidlo tak ku dňu zániku BSM spoločne užívali aj za týmto
účelom. Uvedené motorové vozidlo by nepatrilo do BSM len v prípade, ak by k zániku BSM došlo v
čase, keď žalovaný bol podnikateľom, kedy by bolo možné uzavrieť, že motorové vozidlo užíval žalovaný
výlučne k výkonu jeho povolania. V zmysle § 143 OZ v BSM nie je len to, čo podľa svojej povahy

slúži výkonu povolania len jedného z manželov, pričom uvedená podmienka musí byť splnená v čase
zániku BSM. Nakoľko však v čase zániku BSM žalovaný už nepodnikal, ale spoločne s manželkou
hospodárili, pričom nepochybne pritom využívali aj motorové vozidlo, keď okrem toho počas 7 rokov
od ukončenia podnikania do zániku BSM ho využívali aj pre bežné potreby rodiny, súd mal za to, že
motorové vozidlo ku dňu zániku BSM do masy BSM patrilo a nie je možné ho vylúčiť. Žalovaný pritom

svoje tvrdenie, že motorové vozidlo do BSM nepatrí, pretože ho nadobudol z finančných prostriedkov
pochádzajúcich z podnikania nadobudnutých pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, toto svoje
tvrdenie ničím nepreukázal. Keďže motorové vozidlo bolo zakúpené počas manželstva, pričom použitie
výlučných finančných prostriedkov žalovaný nepreukázal, bolo potrebné vychádzať z predpokladu, že
na kúpu boli použité spoločné finančné prostriedky. Žalovaný potom tvrdenie žalobkyne o zostatkovej

hodnote tohto vozidla nepoprel, preto sa považuje za nesporné. Všetky hnuteľné veci uvedené vo
výroku I. napadnutého rozsudku potom súd prikázal so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu
manželstva, do vlastníctva žalovaného, ktorý má dané veci od zániku BSM v držbe, a u ktorého došlo k
ich opotrebeniu. Pri určení zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí vychádzal súd z nepopretého tvrdenia
žalobkyne.

5. Ďalej boli predmetom vyporiadania BSM investície zo spoločného majetku, do výlučného vlastníctva
žalovaného, keď po právoplatnom skončení konania sp. zn. 17C/313/2013 nebolo viac medzi stranami
sporné, že rodinný dom súp. č. XX v obci H. patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa
žiadala v rámci vyporiadania BSM prihliadnuť na investície do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve

žalovaného, a to ako do rodinného domu súp. č. XX, tak do pozemkov zapísaných na LV č. XXX
pre k.ú. H. vo forme výstavby dvoch chlievov, hydinárne, stajne, senníka, vykurovaného skleníka a
fóliovníka 12x4m. Rozsah investícií do nehnuteľností počas manželstva žalobkyňa uviedla v podaní
zo dňa 4.4.2017, zo dňa 24.4.2017 a s konečným upresnením v podaní zo dňa 21.6.2017. Na
skutkové tvrdenia žalobkyne o investíciách v podobe materiálu a vykonaných prác, uvedené v podaní

zo dňa 4.4.2017, žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu reagoval len tým
spôsobom, že uviedol, že investície do nehnuteľností v období od 1993 do 2001, kedy strany neboli
manželmi, nemôžu byť zohľadnené. Žalobkyňa sa však pri výsluchu dňa 6.10.2016 vyjadrila, že všetky
investície boli vykonané počas manželstva, preto ak žalovaný chcel uvedené účinne poprieť, bolo
jeho úlohou vymedziť, ktoré z vymenovaných investícií boli vykonané pred uzavretím manželstva.

Žalovaný však len uviedol, že sa jednalo iba o udržiavacie práce za účelom, aby tam bolo možné
spoločné bývanie a užívanie nehnuteľnosti s tým, že nemôže byť predmetom vyporiadania okno, dvere,
dlažba. K investíciám po doručení návrhu na znalecké dokazovanie zo dňa 24.4.2017 s prílohami
spolu s poučením o koncentrácii konania žalovaný v podaní zo dňa 1.6.2017 uviedol, že je nesporné,
že rodinný dom nepatrí a nikdy nepatril do BSM strán sporu, a preto ani nemôže byť predmetom

vyporiadania,čovšakžalobkyňapoprávoplatnomskončeníkonaniasp.zn.17C/313/2013aninežiadala.
V podaní žalovaný opäť účinne nepoprel rozsah investícií, ani skutočnosť, že malo ísť o stavebné
práce s materiálom, vzniesol len námietku premlčania. Súd uzavrel, že po tom, čo žalovanému bol
tretíkrát doručený rozpis investícií, o ktorých žalobkyňa a aj svedkovia vypovedali, že boli vykonané po
uzavretí manželstva, nemožno za účinné popretie skutkových tvrdení považovať vyjadrenie žalovaného

v podaní zo dňa 30.6.2017 k podaniu žalobkyne zo dňa 21.6.2017, v ktorom uviedol, že počas obdobia
od r. 1993 sa na predmetnej nehnuteľnosti vykonalo veľa stavebných prác, ktoré boli realizované
po predchádzajúcej dohode účastníkov konania; značná časť stavebných prác bola realizovaná a
financovaná žalovaným už pred uzavretím manželstva; časť stavebných prác, prevažne spadajúcichdo bežnej údržby a drobných opráv bola realizovaná aj počas manželstva, pričom na ich realizáciu
boli použité aj finančné prostriedky spadajúce do BSM; s tým, že do priloženého zoznamu sú zahrnuté
aj veci vybudované a užívané stranami už pred vznikom manželstva, a preto nemôžu byť predmetom

prípadného znaleckého hodnotenia, súd nepovažoval za účinné popretie skutkových tvrdení žalobkyne,
keďže žalovaný neuviedol konkrétne, ktoré z vymenovaných stavebných prác teda boli podľa neho
vykonané pred uzavretím manželstva strán sporu, čím neuviedol vlastné tvrdenie o predmetných
skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Keďže žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia
žalobkyneorozsahuinvestíciívpodobemateriáluastavebnýchprácpočasmanželstvadonehnuteľností

žalovaného, súd vychádzal z rozsahu uvedeného žalobkyňou. Zároveň z rovnakých dôvodov nedošlo
ani k účinnému popretiu tvrdenia, že investície spočívali nielen v materiály, ale aj v prácach, ktoré
žalobkyňa navrhovala ohodnotiť spolu s materiálom už v podaní zo dňa 4.4.2017, ako aj v podaní zo
dňa 24.4.2017 a zo dňa 21.6.2017. V podaní zo dňa 21.6.2017 žalobkyňa uviedla skutkové tvrdenie,
že žalovaný pri prácach pomáhal tak, že kontroloval práce majstrov a občas im podával náradie, čo
nie je možné považovať za to, že žalovaný pracoval, resp. cena práce jeho pomocou nebola znížená.

Uvedenéskutkovétvrdeniejednoznačnevylučujesvojpomocnépráce,pričomnatototvrdeniežalobkyne
žalovaný v podaní zo dňa 30.6.2017 žiadnym spôsobom nereagoval, uvedené nepoprel. Neskoršie
popieranie odplatnosti prác, a to až po vykonaní znaleckého dokazovania, súd nepovažoval za včasnú
procesnú obranu, neprihliadal naň, nakoľko by si vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153
ods. 2 CSP). Súd mal za to, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, aké konkrétne

investície boli na nehnuteľnostiach žalovaného počas manželstva vykonané a účinne nepoprel ani to,
že investície nepredstavovali iba zakúpený materiál, ale boli nimi aj stavebné práce. Okrem toho mal
súd skutkové tvrdenia žalobkyne preukázané aj výpoveďami svedkov Ing. G. V., Ing. O. V., G. E., D. E.,
K. D. a MUDr. N. G., ktorí svojimi výpoveďami potvrdili rozsiahle dokončovacie a rekonštrukčné práce
na nehnuteľnostiach. Hoci žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 4.4.2017

uviedol, že výpovede svedkov sú neobjektívne, naučené, neuviedol konkrétne, prečo ich považuje za
nedôveryhodné. Súd mal za to, že výpovede týchto svedkov je možné považovať za vierohodné, a to s
prihliadnutím na prirodzené správanie sa svedkov pri výpovedi, kedy vypovedali plynulo a presvedčivo,
a zároveň ich výpovede navzájom korešpondovali, avšak žiadna z nich neniesla známky kopírovania
výpovede či už druhého svedka alebo žalobkyne. V prípade svedkov G. E. a D. E. samotná skutočnosť,

že ide o synov žalobkyne neznamená automaticky nevierohodnosť svedkov, a to aj s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014-29 zo dňa 09.06.2015. Súd vychádzal tiež z výpovede
žalobkyne, ktorá uviedla, že do domu sa nasťahovala v marci 1993, pričom rodinný dom bol v takom
stave, že sa tam nedalo bývať, len v jednej izbe s rebrovými kachlami, kde spávali, varili na dvore v
dielni; do domu sa nič neinvestovalo, až po sobáši, nakoľko žalovaný nebol vysporiadaný s prvou ženou,

s ktorou sa vysporiadal v roku 1997 alebo 1998. Žalobkyňa pritom podrobne uviedla, aké stavebné
práce sa robili. Z výpovede svedkyne Ing. G. V. vyplynulo, že keď sa v rokoch 1993 - 1994 začali
kamarátiť, dom bol len holé múry zakryté strechou, bez kúrenia, podlahy, vody, bola to len uzavretá
stavba; práce na dome robili, až keď sa strany zobrali, dovtedy mali len jednu provizórnu izbu, kde
chodili na noc spávať, boli tam len dve postele, na podlahe gumolit. Podľa svedka Ing. O. V., keď

sa strany sporu zobrali, bol rodinný dom iba hrubá stavba, začali to opravovať. Svedkyňa K. D. tiež
potvrdila, že dom sa začal opravovať, až keď sa zosobášili. Svedkyňa MUDr. N. G. uviedla, že to bol
ošarpaný nedokončený dom, pričom vonkajšie úpravy sa robili až po sobáši. Svedok G. E. uviedol, že
pred svadbou to bol holodom a práce sa na dome robili až po svadbe. Svedok D. E. podrobne uviedol,
aké investície boli do nehnuteľnosti žalovaného vykonané s tým, že sa to riešilo po svadbe, keď mu

žalovaný alebo žalobkyňa povedali, koľko majú peňazí a čo treba robiť, niečo robil on, za čo dostal
aj zaplatené, alebo sa volali majstri, ktorí mali na to oprávnenie alebo zručnosti; a keď strany prestali
splácať úvery, dokázali niečo ušetriť a z toho sa to financovalo. Žalovaný naopak argumentoval tým, že
žiadne z týchto stavebných úprav a stavebných prác nezhodnocovali samotnú nehnuteľnosť, slúžili len
ako bežné udržiavacie práce. Súd však mal za to, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného,

že počas manželstva sa na predmetnej nehnuteľnosti neuskutočnili žiadne zásadné rekonštrukčné
práce, ktoré by predmetnú nehnuteľnosť zhodnotili, ale že sa jednalo iba o udržiavacie práce za účelom,
aby tam bolo možné spoločné bývanie a užívanie tejto nehnuteľnosti, pretože z investícií uvádzaných
žalobkyňou a potvrdených svedkami je zrejmé, že išlo o dokončovacie alebo rekonštrukčné práce, a
zároveň zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že dôvodom realizácie stavebných prác bola potreba

dokončiťrozostavanýrodinnýdomadobudovaťjehopríslušenstvo(vedľajšiastavbaavonkajšieúpravy),
ako aj to, že nimi došlo k zhodnoteniu nehnuteľností. Súd neuznal argumentáciu žalovaného, že v
rokoch 2001 až 2013 sa realizovali drobné opravy a bežná údržba nehnuteľnosti, pretože vzhľadom na
charakter ohodnocovaných investícií, tieto nie je možné považovať za drobné opravy a bežnú údržbu.Podľa znaleckého dokazovania uvedenými investíciami došlo k zhodnoteniu nehnuteľností žalovaného,
kčomubynedošlo,akbyišlooudržiavaciepráce,pretožetakýmibysahodnotanehnuteľnostínezvýšila.
Súdtakjednoznačneuzavrel,žestavebnéprácebolivykonanévrozsahupredstavujúcomdokončovacie

práce na rodinnom dome v zmysle umožnenia jeho riadneho užívania a stavebné práce v okolí domu
v zmysle zlepšenia jeho užívania. V tomto smere súd poukázal tiež na svedectvo JUDr. K. G., podľa
ktorého ju strany sporu niekedy v máji 2010 oslovili so žiadosťou vypracovať im darovaciu zmluvu na
pozemokadomvobciH.,pretožehospoluprerobiliadokončilirozostavanústavbu,pričomžalovanýmal
záujem o darovanie polovice nehnuteľnosti žalobkyni, nakoľko sa na tom dohodli a je to tak spravodlivé,

pretože dom postavili spoločne. Neskôr však už darovaciu zmluvu vyhotoviť nepožadovali, chceli si to
na katastri vybaviť inak. Z tohto svedectva mal súd za preukázané, že v prípade stavebných prác na
dome nešlo o udržiavacie práce, lebo žalovaný mal zámer darovať žalobkyni spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach. O tom, že skutočne išlo o rozsiahle investície svedčí aj skutočnosť, že nehnuteľnosť
bola zaevidovaná do BSM strán sporu a až po narušení vzťahov medzi nimi podal žalovaný žalobu
o určenie jeho výlučného vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XX vo H., ktoré konanie bolo

vedené pod sp. zn. 17C/313/2013. V žalobe z uvedeného konania žalovaný v pozícii žalobcu uviedol,
že v žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 bolo omylom uvedené prehlásenie
strán sporu, že stavbu postavili za trvania manželstva, pričom v skutočnosti malo byť v žiadosti uvedené,
že stavbu čiastočne zrekonštruovali za trvania manželstva. Hoci v tomto konaní žalovaný popieral
rekonštrukciu rodinného domu, súd mal za to, že jeho výpoveď nemožno považovať za hodnovernú,

keď sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo teda uviedol v žalobe z konania sp. zn. 17C/313/2013, že išlo o
rekonštrukciu. Súd mal teda za to, že investície do rodinného domu boli vykonané v rozsahu uvedenom v
podaní žalobkyne zo dňa 21.6.2017 a všetky investície uvádzané žalobkyňou boli vykonané po uzavretí
manželstva strán sporu, keď z výpovedí jednotlivých svedkov vyplynul stav, v akom bol rodinný dom
pred uzavretím manželstva a zároveň žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o rozsahu

investícií v podobe materiálu a stavebných prác počas manželstva do nehnuteľností žalovaného.
Výpoveď žalovaného na pojednávaní nepovažoval súd za hodnovernú, keď túto nedôveryhodnosť jeho
výpovede a jeho účelové odpovede preukazuje odpoveď na otázku, kedy bol rodinný dom pripojený
na kanalizáciu. Na uvedenú otázku žalovaný uviedol, že „to bolo pred 11-12 rokmi, bolo to pred rokom
2001, no dobre, možno to bolo..... veď to je taká položka, ale bolo to pred rokom 2001“. Z uvedeného,

ako aj z odpovedí žalovaného na iné otázky súd uzavrel, že žalovaný vypovedal účelovo, nevedel
uviesť konkrétne roky stavebných prác, ale zásadne všetky práce datoval pred rok 2001, kedy bolo
uzavretémanželstvostránsporu.Komietkenadomežalovanýuviedol,žebolarobenápredrokom2001,
pričom skutočnosť, že dodací list na dodanie silikónovej omietky z firmy Inex je z roku 2008, si žalovaný
vysvetľuje tak, že vo firme Inex robila kamarátka žalobkyne, ktorá si to v Bratislave vybavila. Skutočnosť,

že fasáda domu bola urobená po roku 2001 mal súd za preukázanú zo svedeckých výpovedí, ako aj
z výpovede znalca, ktorý uviedol, že viditeľné stavebné práce korešpondovali so zadaným obdobím.
Žalovaný sa nevedel vyjadril, kedy mu boli dodané okná na výmenu, nevedel povedať, aká spoločnosť
dodávala fasádne omietky, lebo jazdil po celej Európe, aby zarábal na domácnosť. Nepamätal sa, kde
a kedy nakupoval zateplenie, izoláciu na rodinný dom. Súd mal za to, že uvedené vypovedá buď o

účelovosti jeho výpovede alebo o tom, že stavebné práce boli v réžii žalobkyne. K obrane žalovaného,
že prípadné zhodnotenie nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva žalovaného prispelo ku
skvalitneniu bývania aj žalobkyne, ktorá si v tej dobe nevyhradila nárok na vrátenie časti zo spoločne
vložených investícií pre prípad rozvodu a že je podľa žalovaného nepochopiteľné a nemajúce oporu
v zákone, aby si žalobkyňa s odstupom tak značného času uplatňovala nárok na časť investícii, ktoré

ani nie je schopná bližšie špecifikovať a preukázať, uviesť dátum, kedy boli vynaložené a hodnoverným
spôsobom preukázať, že boli financované z finančných prostriedkov patriacich do BSM, súd uviedol, že
žalovaný v podstate pripúšťa zhodnotenie nehnuteľnosti, pričom nebolo povinnosťou žalobkyne vyhradiť
si akýmkoľvek spôsobom nárok na vrátenie časti zo spoločne vložených investícií do nehnuteľností
pre prípad rozvodu, nakoľko s takouto situáciou ráta ustanovenie § 150 OZ, podľa ktorého každý

z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Právo žalobkyne užívať rodinný dom žalovaného bolo odvodené od ich manželského vzťahu, a preto je
nenáležité poukazovanie žalovaného na to, že za bývanie žalobkyňa neplatila nájomné, pričom okrem
toho bola dokonca nehnuteľnosť istý čas evidovaná v BSM oboch strán sporu. Investície žalobkyňa
špecifikovala v podaniach zo dňa 4.4.2017, 24.4.2017 a 21.6.2017, pričom pokiaľ ide o uvedenie

dátumov vynaloženia investícií, nie je možné požadovať, aby si niektorý z manželov počas manželstva
viedol evidenciu vykonaných stavebných prác v úmysle uplatňovať si v prípade zániku BSM nároky
v zmysle § 150 OZ, bolo by to v rozpore s požiadavkou na dôveru medzi manželmi a manželský
vzťah by narúšal. Navyše žalobkyňa nemala dôvod si viesť nejakú evidenciu, keď podľa svedectvaJUDr. Antónie Mikulíkovej mali so žalovaným uzavrieť darovaciu zmluvu na spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach, a teda nebol dôvod, aby predpokladala, že bude musieť dokladovať uvedené
investície v tomto konaní. Žalobkyňa predložila doklady, ktorými disponovala, pričom investície boli

ohodnotené znaleckou organizáciou, za ktorú znalec na pojednávaní uviedol, že viditeľné veci, ktoré
ohodnocoval, zodpovedajú danému obdobiu. Fotografie predložené žalovaným pritom nepreukazujú, že
k investíciám došlo pred uzavretím manželstva. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by investície
boli financované z výlučných prostriedkov žalovaného alebo žalobkyne, je potrebné vychádzať z toho,
že boli financované z prostriedkov patriacich do BSM. Hoci žalovaný uviedol, že žalovaná nepriniesla

žiadne peniaze a že hlavným zdrojom príjmu strán sporu bol odpredaj poľnohospodárskych produktov
(zelenina, ovocie, drobných domácich zvierat, atď.), ktoré boli vypestovane na pozemkoch patriacich do
výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré prostriedky boli použité na bežný chod domácnosti, resp. na
realizáciu takých udržiavacích stavebných prác a drobných opráv, ktoré skvalitňovali život strán sporu,
súd mal za to, že je bez významu, že úroda pochádzala z pozemkov žalovaného, nakoľko predávaná
zelenina, ovocie a zvieratá boli výsledkom práce oboch manželov, tento predaj ich živil, a teda príjem

z takejto činnosti je potrebné považovať za ich spoločný príjem. Naviac, ak by i stavebné práce boli
financované z príjmu z podnikania žalovaného (do roku 2006), išlo by stále o finančné prostriedky
patriace do BSM, nakoľko by išlo o finančné prostriedky nadobudnuté niektorým z manželov za trvania
manželstva (§ 143 OZ). Rovnako to platí o starobných dôchodkoch strán sporu. Napokon aj žalovaný
uviedol, že spoločným zdrojom príjmov boli finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti žalovaného

a z predaja poľnohospodárskych produktov, ktoré boli o.i. poskytnuté ako protihodnota za pomoc pri
udržiavacích prácach a dodaný stavebný materiál. Keďže teda ani žalobkyňa ani žalovaný v konaní
nepreukázali, že by stavebné práce boli financované z výlučných prostriedkov niektorého z nich, súd
vychádzal z toho, že boli financované zo spoločných prostriedkov.

6. Súd mal teda vykonaným dokazovaním za nesporné, že rozsah investícií vykonaných v období od
9.2.2001 do 3.1.2014 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. H., a to na rodinnom dome súp.
č. XX, vedenom na LV č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 333/10, a na pozemkoch parcela
registra „C“ č. 333/2, 333/4, 333/5, 333/6, 333/10, vedených na LV č. XXX, zahŕňajúci ako materiál, tak
stavebné práce, bol: a) v rámci celého domu: 1. strecha - ipa hydroizolácia, 2. zateplenie rodinného

domu, 3. silikónová omietka, 4. rozvod plynu po všetkých izbách, gamatky v každej izbe, 5. maľovanie
celého domu, 6. zo studne vybudovaná nová vodáreň, 7. vytvorenie kanalizácie, 8. prestrešenie pred
domom, b) v suteréne rodinného domu: 1. kuchyňa - priečka od chodby, obklad okolo kuchynskej linky,
dlažba, prívod plynu, dvere so zárubňou, kuchynská linka, betónový poter, omietky, rozvod elektriny,
rozvod vody, 2. vstupná chodba z dvora od základov; plastové okno, murovanie, plastové vchodové

dvere, dlažba, betónový poter, omietky, 3. WC - obklady, dlažba, umývadlo, nové WC, omietka, 4. malá
obývačka - stavala sa priečka z chodby, betónový poter, plastové okná, dvere so zárubňou, dlažba,
omietky, rozvod elektriny, rozvod plynu, 5. chodby - dlažba, krbové kachle, dvere so zárubňou, 6. garáž
- vstupné dvere, garážová brána s diaľkovým ovládaním, 7. vo výklenku - rozvod plynu k boileru a
vody k pračke, dlažba, c) na l. nadzemnom podlaží rodinného domu: 1. schodisko z l PP - dlažba,

klenby, omietky, 2. kuchyňa - nová linka rohová, plastové okno, dlažba okolo linky kombinovaná s
plávajúcou podlahou, rozvod vody, 3. kúpeľňa - dlažba, obklady, zastavané umývadlo, výstavba priečky,
omietka,sprchovýkút,dveresozárubňou,rozvodvody,4.spálňa-omietkanastene,priečkasomietkou,
plastové balkónové okno, dvere so zárubňou, 5. obývačka - priečka z chodby s omietkou, dvere so
zárubňou, rozvod elektriny a zásuvky, plynový krb, 6. WC - kompletne nové, omietky, priečka, dlažba,

obklady, malé umývadlo a WC, 7. chodby - klenby, dlažba, omietky, balkónové dvere plastové, 8. terasa
- dlažba, zábradlie, 9. terasa do dvora - vybudovanie novej terasy so základmi, betónmi, izoláciou,
dlažbou, zábradlím, d) na 2. nadzemnom podlaží rodinného domu: 1. schodisko - zábradlie, 2. spálňa
- plávajúca podlaha, plastové okno, rozvod elektriny so zásuvkami, 3. obývačka - balkónové plastové
dvere, plávajúca podlaha, omietala sa priečka, rozvod elektriny so zásuvkami, 4. izba - balkónové

plastové dvere, plávajúca podlaha, omietala sa priečka, rozvod elektriny so zásuvkou, 5. veľká terasa
- izolácia, dlažba, zábradlie, 6. kúpeľňa - umývadlo, dlažba, obklady, dvere so zárubňou, omietky, 7.
WC - misa, obklady, dlažba, omietka, a) v záhrade: 1. vybetónovaný dvor až pred dom s odvodnením
- mostík na cestu, mostík do garáže, 2. letná kuchyňa - nové okno, nové dvere, obklad okolo linky,
umývadlo, PVC na zemi, 3. hospodárska miestnosť - latkové dvere, obkladačky a dlažba. Medzi

zohľadnenými investíciami súd nezahrnul hydináreň, stajňu, senník a vykurovaný skleník, nakoľko v
konečnom návrhu na znalecké dokazovanie žalobkyňa upustila od ich zahrnutia medzi ohodnocované
investície, takže nežiadala na ne prihliadať a zároveň medzi investície súd nezahrnul ani 3 fóliovníky a
drevené chlievy, ktoré neboli zohľadnené v znaleckom posudku, pretože nejde o stavby. Súd mal tiež zato, že hoci žalobkyňa na pojednávaní dňa 5.12.2017 upustila od návrhu vyporiadať ako hnuteľné veci
2 konštrukcie fóliovníkov 12x9m a 22x11m, s tým, že fóliovník 12x4m mal byť v znaleckom posudku
zohľadnený, tým, že sa so znaleckým posudkom stotožnila, upustila od zahrnutia aj fóliovníka 12x4m

(a rovnako aj drevených chlievov) medzi investície, s tým, že ďalšie znalecké dokazovanie ohľadom
nich nenavrhovala. Znaleckým dokazovaním mal potom súd preukázané, že odhad hodnoty stavebných
prác vrátane materiálu vykonaných v období od 9.2.2001 do 3.1.2014 na rodinnom dome a priľahlom
pozemku vo Vlčkovciach bol 41.300,- Eur, ktorý záver vyplýva zo Znaleckého posudku č. 57/2017 s
tým, že ide o odhad hodnoty vykonaných stavebných prác vrátane materiálu, zodpovedajúcej výške

nákladov vynaložených na technické zhodnotenie (vložené investície). Pokiaľ ide o použitú metódu,
požadovaná cena stavebných prác bola stanovená výpočtom, ako rozdiel východiskových hodnôt
predmetnej nehnuteľnosti k termínu 3.1.2014, t.j. hodnoty podľa stavebno-technického stavu ku dňu
3.1.2014 (hodnota stavieb v roku 2014 s vykonanými stavebnými úpravami = realita), resp. hodnoty
podľa stavebno-technického stavu ku dňu 9.2.2001, prenesenej do termínu 3.1.2014 (aká by bola
hodnota stavieb v roku 2014 bez vykonania stavebných úprav = fikcia). Metodiku posúdenia znalecká

organizácia odôvodnila na strane 4 posudku. I keď úloha zadaná znaleckej organizácii znela na určenie
ceny materiálu a ceny stavebných prác žalobkyňa s vypracovaným znaleckým posudkom súhlasila,
pričom súd jeho záver považoval za správny a pre potreby tohto konania akceptovateľný. Aj žalovaný
pritom v podaní zo dňa 1.6.2017 uviedol, že úlohou znalca by podľa neho malo byť, aby určil finančné
vyjadrenie zhodnotenia nehnuteľnosti k termínu ukončenia jednotlivých prác, čím by sa fakticky zistil

majetkový prospech bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. S poukazom na uvedené potom
metóda použitá znaleckou organizáciou korešponduje s vyjadrením žalovaného.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do oddeleného
majetku len jedného z nich je namieste extenzívny výklad, v zmysle ktorého je investícia hodnota, o

ktorú sa majetok vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu
vyporiadania zvýšil a takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok
vynaložené. Odkázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/268/2008 zo dňa
18.5.2009, ktorý bol predmetom prieskumu v konaní pred Ústavným súdom SR sp.zn. II. ÚS 347/09 a
v ktorom odvolací súd uviedol, že „investície v tej najvšeobecnejšej rovine predstavujú odklad dnešnej

spotreby v prospech očakávanej vyššej spotreby v budúcnosti. Hodnota - výnos, alebo strata investície
sa určuje nie v jej počiatočnej výške, ale k neskoršiemu dátumu napr. k dátumu jej výberu alebo k
predaju veci. Investor nesie riziko s danou investíciou spojené. Investícia, t.j. hodnota majetku, do
ktorého bola vložená preto logicky môže byť podľa jej kvality a ďalších faktorov vyššia alebo nižšia než
na počiatku. Treba však podotknúť, že motivácia investora už z podstaty ekonomického správania osôb

vždy smeruje k rozmnoženiu alebo aspoň zachovaniu doterajšieho majetku. Odvolací súd poukázal
na to, že nikto nie je uzrozumený s tým, že za svoj dom, byt dostane v budúcnosti rovnako, ako do
neho tým či oným spôsobom investoval, každý očakáva určitý pohyb a väčšina v prípade nehnuteľností
špekuluje s rastom. V doterajšej rozhodovacej praxi súdov otázku ohľadom investícií riešilo rozhodnutie
publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 42/72, podľa ktorého nemožno prihliadať

k rozdielu medzi cenou nadobudnutej a vyššou cenou ku dňu vyporiadania, nech je tento rozdiel
vzniknutý tým, že vec bola zakúpená za cenu nižšiu, než akú v skutočnosti ku dňu kúpy mala, a jej
skutočná cena sa prejavila pri ocenení, pri vyporiadaní alebo v dôsledku zmeny cenových predpisov,
či s ohľadom na ponuku a dopyt v dobe vyporiadania. Táto koncepcia náhrady investícií vo výške, v
ktorej boli vynaložené v minulosti však naráža na niekoľko problémov. V prvom rade ide o problematický

koncept náhrady investícií v redukovanej hodnote v prípade amortizácie, či úplného zániku veci, do
ktorej bolo investované, ako boli formulované v rozhodnutí R 42/72 a R 43/74, pričom z rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3421/20006 vyplýva, že náhrada za prostriedky vnesené do BSM
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločných prostriedkov manželov
na nadobudnutie určitej veci, a to za predpokladu, že táto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola

spotrebovaná, či nestratila hodnotu. V ďalšom rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo 1037/2004, v ktorom
sa nachádza aj odkaz na R 42/72, je uvedené, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva
BSM z časti prostriedkov patriacemu len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z
ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo
takto vynaložil. V dobe vyporiadania bola hodnota veci nižšia, než bola jej pôvodná hodnota, bolo by

treba k tomu prihliadnuť a náklady, ktoré na ne jeden z manželov zo svojich prostriedkov vynaložil by
sa nenahradili v plnenej výške ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom došlo ku zníženiu
hodnoty veci. Ak však v dobe vyporiadania by bola hodnota vyššia než pôvodná hodnota, potom k
tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov jedného z manželovneprihliadol. Tento výklad princípu redukcie je v rozpore s judikatúrou zakazujúcou valorizáciu investícií
a oba tieto princípy nemôžu vedľa seba obstáť. Je potrebné poukázať na to, že hodnota spoločnej
veci - jej zvýšená hodnota sa totiž pri vyporiadaní delí dvoma, zatiaľ čo prípadná valorizácia investícií

patrí len tomu z manželov, ktorý ju zo svojho vynaložil a medzi oba by sa potom delil len zostatok
hodnoty veci po jej odpočítaní. Pri investíciách v opačnom smere zo spoločného majetku na majetok
individuálny by pri zachovaní argumentácie prijatej v uvedenom rozhodnutí naviac neprofitovalo BSM,
ale len ten z manželov, na ktorého majetok by bola investícia vynaložená. Dôsledok prijatého riešenia
na majetkové pomery bývalých manželov pri vyporiadaní BSM tak môže byť celkom zásadný. Podľa

uvedeného výkladu totiž nie je možná náhrada investícií v tzn. zvýšenej hodnote s odôvodnením, že sa
pri vyporiadaní BSM nahrádza iba to, čo bolo v minulosti vynaložené a tak nemôže byť logicky možná ani
redukcia, tzn. znížená hodnota v prípadoch poklesu ceny, resp. v prípade neefektivity investície, pretože
k tomuto zníženiu došlo až po vynaložení investície. Pokiaľ teda Občiansky zákonník o uvedených
kritériách nehovorí, nie je možné zákonný termín vynaloženia vykladať rôznym spôsobom s ohľadom
časového zaradenia. Rovnako možno konštatovať, že investície zo spoločného majetku na výlučný

majetok, prípadne investície z výlučného majetku na spoločný majetok možno uplatniť iba pri zániku
BSM v rámci jeho vyporiadania. Nesprávny je preto názor odvolateľky, že sa malo vychádzať ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Taktiež možno konštatovať, že náhrada týchto
investícií je inštitútom súkromného práva a súkromné právo je vo svojej podstate určitým formálnym
obrazom reálnych ekonomických procesov spoločnosti, v ktorej každý subjekt maximalizuje svoj úžitok

právom rešpektovaným spôsobom. (...) Odvolaciemu súdu je známa doterajšia súdna prax ohľadom
výkladu otázky valorizácie investícií uskutočnených za trvania manželstva s poukazom na doslovný
výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného pod R 42/72. Doterajšia judikatúra stále vychádza
zo zákazu valorizácie investícií a nahradzujú sa vo výške prostriedkov vynaložených na investície v
dobe ich uskutočnenia v minulosti. Oproti tomu je však nepochybné, že judikatúra dovodila aj koncepciu

redukcie investícií, ktorá vznikla asi preto, že opačný výklad zodpovedajúci nosnej myšlienke zákazu
valorizácie vedie k absurdným záverom, že pri vyporiadaní BSM budú nahradzované pôvodné investície
do vecí ku dňu zániku BSM a ku dňu jeho vyporiadania už neexistujúcich či bezcenných. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je udržateľná myšlienka, že investície budú nahradzované maximálne
do výšky prostriedkov vynaložených v budúcnosti aj so súhlasom oboch manželov, pretože reálna

hodnota investícií môže byť v dobe vyporiadania celkom iná a z ničoho nemožno odvodzovať, že s týmto
následkom boli manželia uzrozumení. Naopak takýto predpoklad je v súlade s reálnym ekonomickým
správaním osôb. Dôsledky takejto aplikácie zákona nie sú spravodlivé a smerujú proti zmyslu a účelu
Občianskeho zákonníka v dnešnej dobe, keď pojmy ako inflácia, výnos majetku, riziko, trhové utváranie
cien majú na rozdiel od doby pred rokom 1989 zásadný význam a určujú v podstate správanie osôb. Za

vhodnejší sa odvolaciemu súdu javí extenzívny výklad, ktorý vedie k chápaniu investícií ako k hodnote,
o ktorú sa individuálny majetok jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania
zvýšil. Takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené. Potom
náprava takéhoto obohatenia medzi manželmi je zrejme účelom príslušného ustanovenia Občianskeho
zákonníka.“ÚstavnýsúdSRsťažnosťsťažovateľauznesenímsp.zn.II.ÚS347/09-13zodňa13.10.2009

odmietol, a teda považoval citované rozhodnutie odvolacieho súdu za ústavne konformné. V konaní
bol pritom vypočutý znalec, ktorý k námietke žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi udržiavacími
prácami, stavebnými prácami alebo stavebnými úpravami uviedol, že sa vždy jedná o stavebné práce,
kvalifikáciajerozdielnalenztohodôvodu,žerôznymspôsobomstavebnýúradvydávapovolenia,pričom
otázka stavebného povolenia s týmto tiež nesúvisí. Dom bol stavebnými prácami zhodnotený, tieto práce

boli účelne vykonané a v ich dôsledku sa celková hodnota nehnuteľnosti zvýšila. Všetky práce, ktoré
sú ohodnotené, sa nachádzajú v prednej časti posudku a všetky ktoré tam sú, sa týkajú stavebnej časti
domu a boli spravené v jeho prospech, podľa názoru znalca boli vykonané účelne, neboli zbytočné a
zhodnotili stavbu. Pre zvolenú metódu znaleckého posudku sa znalec rozhodol z dôvodu, že znalec
má vychádzať z platných právnych predpisov a tzv. cenníky stavebných prác sú dlhú dobu neplatné,

preto je ich použitie nevhodné, k čomu predložil metodický pokyn. Žalovaný pri ohliadke nenamietal
pri žiadnych veciach, aby neboli ohodnocované, že boli urobené pred rokom 2001. Zároveň viditeľné
veci, ktoré znalec ohodnocoval, zodpovedajú danému obdobiu. Súd tak nemal pochybnosti o správnosti
záverov znaleckého posudku v spojení s výsluchom znalca na pojednávaní. Hoci žalovaný po výsluchu
znalca uviedol, že predloží súdu vyjadrenie hodnoverného odborníka, aby posúdil znalecký posudok,

takéto vyjadrenie do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil.

8. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na polovicu investícií, považoval súd za
nedôvodnú. Povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu zo spoločných finančných prostriedkovpoužitých na oddelený majetok žalovaného totiž vzniká žalovanému až na základe rozhodnutia
o vyporiadaní BSM. Podľa ust. § 149 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150, pričom v rámci vyporiadania BSM je každý z manželov

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, z čoho vyplýva,
že pohľadávka žalobkyne môže vzniknúť až na základe vyporiadania BSM. Preto nemohlo dôjsť
k premlčaniu nároku a námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne. Ak by aj mal
vzniknúť nárok žalobkyne skôr, najskôr by vznikol zánikom BSM, pričom z dôvodu, že nejde o nárok z
bezdôvodného obohatenia, ale o zákonný nárok vyplývajúci z ustanovenia § 150 OZ, ktorý by sa

premlčiaval vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), a keďže od zániku BSM (3.1.2014) do
uplatnenia investícií na súde (6.10.2016) uplynulo menej ako tri roky, nárok žalobkyne by bol uplatnený
včas.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. F. a A. K., nakoľko
podľa vyjadrenia žalovaného mali byť vypočutí k znaleckému posudku, pričom však svedkovia nie sú

osobamiodbornespôsobilými,ktorébymohlispochybniťzáveryznaleckéhoposudku.Aksamalivyjadriť
k prácam, ktoré mali byť podľa žalovaného vykonané svojpomocne, súd poukázal na to, že zo strany
žalovaného nedošlo k včasnému a účinnému popretiu tvrdenia žalobkyne, že práce boli vykonávané za
odplatu, a aj z tohto dôvodu by bol výsluch svedkov nadbytočný a z rovnakého dôvodu nebolo možné
prihliadať ani na Čestné prehlásenie A. K. zo dňa 12.12.2017, ktoré navyše žalobkyňa spochybnila,

keď uviedla, že svedok omietal dve steny dole, už boli zobraní, už boli vymenené okná, miesto peňazí
dostal furmanku, pričom na výpoveď žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Okrem toho,
v prípade navrhnutých svedkov nešlo ani o dôkazné prostriedky, ktoré by boli navrhnuté včas, keď
tieto žalovaný navrhol až po tom, čo bol vypracovaný znalecký posudok. Súd nevykonal ďalší výsluch
žalovaného, nakoľko tento bol vypočutý na pojednávaní dňa 8.6.2017 a dňa 6.2.2018. Žalobkyňa ďalší

výsluch žalovaného nenavrhla. Z podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 14.3.2018 vyplýva, že
žalovaný trvá na pokračovaní výsluchu zo strany žalobkyne. Výsluch žalovaným zo strany žalobkyne
však predstavuje dôkaz, ktorý musí navrhnúť sama žalobkyňa, pričom žalobkyňa na ďalšom výsluchu
žalovaného netrvala. Žalovaný pritom neuviedol, k akým konkrétnym skutkovým tvrdeniam navrhuje svoj
výsluch, keď jeho návrh na doplnenie dokazovania je nekonkrétny. Súd mal za to, že pre rozhodnutie

vo veci nebol ďalší výsluch žalovaného potrebný a tento dôkaz nevykonal, keď mal skutkový stav za
zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci. Súd poukázal tiež na zásadu hospodárnosti a
rýchlosti konania a skutočnosť, že žalovaný v konaní vypočutý bol, pričom ani konkrétne neuviedol, k
preukázaniu ktorého svojho skutkového tvrdenia by mal byť jeho výsluch vykonaný.

10. Napokon súd určil výšku vyrovnacieho podielu s tým, že cena všetkých vecí v BSM (hnuteľné veci
prikázané do vlastníctva žalovaného) predstavuje sumu 3.335,- Eur, keď prihliadol aj na to, čo má
žalovaný nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok. Celkom
bolazospoločnéhomajetkustránsporuvynaloženánaostatnýmajetokžalovanéhosuma41.300,-Eur,z
ktorej sumy má každý z bývalých manželov nárok na polovicu. Celková vyporiadavaná hodnota majetku

patriaceho do BSM tak predstavovala sumu 44.635,- Eur (3.335,- Eur + 41.300,- Eur), z ktorej každý z
manželov má nárok na polovicu, t.j. 22.317,50 Eur. Vzhľadom na to uložil súd žalovanému vo výroku II.
rozsudku povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22.317,50 Eur ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM,
aby podiely strán sporu na spoločnom majetku boli rovnaké, pričom vzhľadom k výške vyrovnacieho
podielu, povolil žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej
žalobkyni priznal vo výroku III. rozsudku voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, keď žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd vyhovel jej žalobe na
vyporiadanie BSM a zároveň bolo BSM vyporiadané spôsobom ňou navrhovaným, keď naopak žalovaný

počas konania navrhoval žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nevidel dôvod na
aplikáciu § 257 CSP, keď v konaní nebol žalovaným tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa pre takýto výnimočný postup. Súd zohľadnil, že obe strany sporu sú starobnými
dôchodcami, poberajú starobný dôchodok, teda ich sociálna situácia je obdobná, pričom žalovaný je
aj výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a XXX pre k.ú. H., a teda nie je

nemajetný. Zároveň bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, a teda mal finančné prostriedky aj
na trovy právneho zastúpenia. V konaní zároveň žalovaný zaujal postoj, že žalobkyňa nemá žiaden
nárok z majetku, nesprístupnil žalovanej nehnuteľnosť za účelom vypracovania súkromného znaleckého
posudku, napriek ústretovosti žalobkyne nemal záujem o uzavretie zmieru, svojim postojom neprispelku skráteniu konania tým, že by nebolo potrebné vypočúvať svedkov alebo vykonávať znalecké
dokazovanie. Preto mal súd za to, že na strane žalovaného niet žiadneho dôvodu na použitie stanovenia
§ 257 CSP, a priznanie žalobkyni plnej náhrady trov konania je v súlade s princípom spravodlivosti.

12. Napokon posledný výrok svojho rozhodnutia súd odôvodnil tým, že uznesením č.k. 17C/82/2014-176
zo dňa 17.8.2017 bola do konania pribratá znalecká organizácia FINDEX, s.r.o., pričom žalobkyni bola
uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 1.500,- Eur,
ktorú sumu zložila na účet Okresného súdu Trnava dňa 5.9.2017 pod položkou registra D14 50 2017.

Uznesením č.k. 17C/82/2014-196 zo dňa 19.9.2017 bol znaleckej organizácii priznaný preddavok na
vykonanie znaleckého úkonu v sume 500,- Eur, ktorý bol vyplatený z preddavku zloženého žalobkyňou.
Uznesením č.k. 17C/82/2014-290 zo dňa 10.1.2018 bolo znaleckej organizácii priznané znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku v sume 800,20 Eur, s tým, že suma 500,- Eur už bola vyplatená
ako preddavok v zmysle vyššie citovaného uznesenia a suma 300,20 Eur bola vyplatená z preddavku
zloženého žalobkyňou. Uznesením č.k. 17C/82/2014-313 zo dňa 16.2.2018 bolo znaleckej organizácii

priznané znalečné za účasť na pojednávaní v sume 87,29 Eur, ktoré znalečné bolo vyplatené z
preddavku zloženého žalobkyňou. Z toho potom vyplýva, že žalobkyňa ako preddavok na znalecké
dokazovanie uhradila sumu 1.500,- Eur, z ktorej bola znaleckej organizácii vyplatená celkom suma
887,49 Eur (500,- Eur + 300,20 Eur + 87,29 Eur), a teda žalobkyni je potrebné vrátiť nespotrebovaný
preddavok na trovy dôkazu vo výške 612,51 Eur (1.500,- Eur - 887,49 Eur), ktorý je zložený pod položkou

registra D14 50 2017. Za týmto účelom súd upravil učtáreň súdu vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces; súd nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli v konaní zo strany žalovaného uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie pre jeho
vážny zdravotný stav (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ CSP). Žalovaný uviedol, že sa pridržiava

všetkých svojich doterajších prednesov a písomných vyjadrení. Za nesprávny procesný postup súdu,
ktorý znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva považuje žalovaný postup
súdu po odročení pojednávania, ku ktorému došlo dňa 6.2.2018. Z obsahu zápisnice z pojednávania
je zrejmé, že v priebehu dokazovania formou výsluchu žalovaného právnym zástupcom žalobkyne
došlo na strane žalovaného k zástave srdca a následnému zastaveniu krvného obehu a dýchania.

V dôsledku toho súd pojednávanie odročil na účelom doplnenia dokazovania na termín 15.3.2018,
pričom však bolo zrejmé, že žalovaný ako účastník konania sa nariadeného pojednávania dňa
15.3.2018 nezúčastní, a tak mu bude znemožnené odpovedať na ďalšie otázky zo strany žalobkyne,
resp. reagovať na vyjadrenia znalca prednesené k obsahu jeho znaleckého posudku, ku ktorým mal
pripravené závažné pripomienky a dôkazy. Dňa 12.3.2018 právny zástupca žalovaného zaslal súdu

žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov tam uvedených. Ďalším dôvodom bola aj skutočnosť,
že dňa 15.3.2018, t. j. v deň konania predmetného pojednávania sa žalovaný podrobil vyšetreniu
vo FN Trnava. Odpoveďou súdu na predmetnú udalosť bolo oznámenie zo dňa 13.3.2018, na ktoré
právny zástupca žalovaného odpovedal e-mailovou správou zo dňa 14.3.2018, ktorej obsah mal
zabezpečiť pre žalovaného, aby si mohol po zlepšení svojho zdravotného stavu uplatniť (uskutočniť)

jemu patriace procesné práva. Právny zástupca žalovaného dňa 14.3.2018 osobne navštívil svojho
klienta v mieste jeho bydliska, oboznámil sa s jeho zdravotným stavom, podal žalovanému právne
rady a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Výsledkom konzultácie bolo, že žalovaný
dňa 14.3.2018 odvolal svojmu právnemu zástupcovi plnomocenstvo zo dňa 22.7.2014 a dal mu
pokyn, aby odvolanie plnomocenstva osobne predložil súdu dňa 15.3.2018. Pokyn žalovaného jeho

právnemu zástupcovi bol v súlade s platnou legislatívou, nakoľko predmetom ďalšieho dokazovania boli,
resp. mali byť žalobkyňou tvrdené stavebné práce (udržiavacie práce, drobné opravy a úpravy) a ich
financovanie, o ktorých mal hodnoverné informácie iba sám žalovaný. Právny zástupca žalobkyne, resp.
ani právny zástupca žalovaného neboli svedkami stavebných prác a ich financovania počas manželstva
účastníkov konania, a preto sa nemohli k danej problematike objektívne vyjadrovať. Všetky stavebné

práce spojené s predmetnou nehnuteľnosťou od jej výstavby až do rozvodu manželstva účastníkov
konania boli realizované svojpomocne žalovaným, resp. občianskou výpomocou jeho priateľov, bez
účasti obchodných spoločností, resp. fyzických osôb podnikajúcich v stavebníctve. Napriek uvedeným
skutočnostiam, súd pojednávanie nariadené na deň 15.3.2018 neodročil a pojednával bez prítomnostižalovaného (jeho právneho zástupcu), ktorý sa riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie
pojednávania. Všetky predchádzajúce pojednávania dňa 8.6.2017, 5.12.2017 a 6.2.2018 boli ukončené
uznesením „súd pojednávanie odročuje za účelom doplnenia dokazovania,“ bez poučenia o tom, že

na nasledujúcom pojednávaní (15.3.2018) bude ukončené dokazovanie a účastníkom konania bude
umožnené predniesť záverečnú reč. Napriek tomu súd na pojednávaní dňa 15.3.2018, ktoré sa konalo
bez riadne a včas ospravedlneného účastníka konania, bez možnosti žalovaného predniesť záverečnú
reč, vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na
deň 12.4.2018. Tento postup súdu donútil žalovaného k napísaniu podnetu na začatie disciplinárneho

konania, ktorý dňa 26.3.2017 doručil Okresnému súdu Trnava, resp. dňa 27.3.2017 Krajskému súdu v
Trnave. Samotný rozsudok prvoinštančného súdu, ako i jeho odôvodnenie potvrdzuje, že prístup súdu k
osobe žalovaného bol v hrubom rozpore s nestrannosťou účastníkov konania. V konaní pred odvolacím
súdom je žalovaný (v súlade s ust. § 366 písm. d/ CSP) ochotný a schopný uplatniť ďalšie prostriedky
procesnej obrany, ktoré nemohol bez svojej viny, resp. pre svoj zdravotný stav uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Z dôvodov plánovaných dvoch, resp. troch operácií v priebehu nasledovných

mesiacov (operácia prostaty, hernie a hemoroidov) žalovaný na výzvu súdu predloží príslušné zdravotné
potvrdenia o jeho aktuálnom zdravotnom stave a uvedie termín, ktorý mu umožní osobne uplatniť
jeho procesné práva. Medzi prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nemohol zo zdravotných
dôvodov, resp. z dôvodov na strane súdu uplatniť v priebehu predchádzajúcich pojednávaní, ale ich
môže predložiť (preukázať) v odvolacom konaní, resp. v konaní na súde prvej inštancie po zrušení

napadnutého rozsudku odvolacím súdom patria: 1/ lekárske potvrdenia dokazujúce, že zo zdravotných
dôvodov sa žalovaný nemohol zúčastniť na pojednávaniach dňa 26.4.2016, 23.6.2016, 6.10.2016,
12.1.2017 a 4.4.2017; 2/ dôkaz o príjmoch z podnikateľskej činnosti žalovaného za obdobie od
16.12.2004 - 20.10.2006 a dôkaz o výške dôchodku žalovaného od r. 2006 do rozvodu manželstva
účastníkov preukazuje, že jediným príjmom účastníkov konania bol iba príjem žalobcu z podnikateľskej

činnosti, resp. jeho dôchodok, nakoľko žalobkyňa počas celého konania nebola v pracovnom pomere a
nemala žiadny osobný zdroj príjmov až do priznania dôchodku v r. 2013. Zanedbateľným zdrojom príjmu
účastníkov konania bol sezónny (apríl, máj, september, október) príjem z predaja poľnohospodárskych
produktov, ktorý však bol spotrebovaný na chod domácnosti. Uvedená skutočnosť vylučuje pravdivosť
tvrdenia žalobkyne a objektívnosť záverov znaleckého posudku o údajných investíciách účastníkov

konania do stavebných prác v sume 41.635,- Eur, nakoľko takú výšku finančných prostriedkov účastníci
konania nikdy nevlastnili, resp. s ňou ani nikdy nedisponovali; 3/ výsluch svedkov, ktorých navrhol
vypočuť žalovaný v priebehu dokazovania, nakoľko ich výsluch v konaní pred prvoinštančným súdom
bol bez uvedenia objektívnych príčin súdom zamietnutý; 4/ nový znalecký posudok potvrdzujúci, že v
konaní použitý znalecký posudok nemá oporu v zákone a že vyjadruje iba teoretický výpočet investícií

do stavebných prác, ktoré by boli realizované stavebnou firmou, resp. podnikateľským subjektom v
cenových reláciách zodpovedajúcich cene stavebných materiálov a cene stavebných prác vrátane DPH
platných pre podnikateľskú sféru a nie pre stavebníkov, ktorý realizujú stavebné práce svojpomocne
za občianskej výpomoci spoluobčanov. Žalovaný a ani právni zástupcovia účastníkov konania, resp.
ani samotná sudkyňa, ktorá vo veci konala a následne i rozhodla nemajú dostatočné vedomosti o tom,

čo sa považuje za stavebné práce, udržiavacie práce, stavebné úpravy, čo má alebo nemá vplyv na
zhodnotenie stavby a pod. Odpoveď na dané otázky môže dať iba nový znalecký posudok vypracovaný
znalcom, ktorý buď závery uvedené v znaleckom posudku potvrdí alebo vyvráti; 5/ V súdnom spise sa
nenachádza ani jeden dôkaz (skutkové tvrdenie), ktorý mala označiť žalobkyňa, dokazujúci, že stavebné
práce uvedené v jej podaniach boli realizované počas manželstva, že boli realizované iným subjektom,

akožalovaným,resp.anijedendôkazokonkrétnejplatbeajejvýškezaúdajnéstavebnépráce,stavebný
materiál atď.; 6/ Nakoľko žalobkyňa (v rozpore s čl. 8 CSP) neoznačila žiadne skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci, na strane žalovaného nebola povinnosť a dôvod dokazovať, že všetky uvedené
stavebné práce na svojej nehnuteľnosti realizoval svojpomocne, resp. za občianskej výpomoci svojich
spoluobčanov. Za danej situácie súd nesprávne vyhodnotil prístup žalovaného k dokazovaniu. Už na

začiatku pojednávania mal súd trvať na tom, aby žalobkyňa predložila hodnoverné dôkazy o svojich
tvrdeniach a až potom vyzvať žalovaného, aby sa k dôkazom označeným žalobkyňou vyjadril, resp.
predložil dôkazy o ich pravdivosti, resp. nepravdivosti. Do vynesenia napadnutého rozsudku žalobkyňa
žiadny hodnoverný dôkaz o svojich tvrdeniach súdu, resp. žalovanému nepredložila, a preto mal súd
žalobu zamietnuť. Tvrdenie súdu, že žalovaný úmyselne konal tak, aby oddialil konečné rozhodnutie

v danej veci, resp. aby sa nariadené pojednávania bez objektívnych príčin odročovali sa nezakladá
na pravde. Na druhej strane, nie je konanie o vyporiadanie BSM takou závažnou vecou, ktorá by z
objektívnych príčin (závažné ochorenie na strane žalovaného) nezniesla odôvodnený odklad aj na dlhšiu
dobu, resp. do doby, keď si žalovaný bude môcť sám uplatniť jemu prislúchajúce procesné práva.Dokonca i v prípade úmrtia jedného z účastníkov konania má súd možnosť pokračovať v konaní po
ukončení dedičského konania, a preto nebol žiadny dôvod k tomu, aby súd konal a následne rozhodol
bez prítomnosti žalovaného. Žalovaný vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiestým,žežalobkyňa
bude povinná zaplatiť žalovanému súdne trovy a trovy konania v rozsahu 100%.

14. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného podala písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalovaný neustále popieral akékoľvek investície do nehnuteľnosti

žalovaného,pričomžiadnymspôsobomnemalzáujemsvojetvrdeniepreukázať(okremfotografie),ktorá
nič nepreukazovala. Zo svedeckých výpovedí je nepochybné, že výlučné vlastníctvo žalovaného bolo
bežne neobývateľné v čase vzniku BSM a počas trvania BSM prešlo zásadnou zmenou - dokončenie a
kolaudácia stavby. Žalovaný popieral evidentné investície, ako je zateplenie rodinného domu fasádou,
výmenu okien (dokonca tvrdil, že ich mal pred manželstvom, pričom je na nich dátum výroby), výmenu
garážovej brány, betónové chodníky a mnoho ďalších vecí. Žalovaný sa viackrát zúčastnil pojednávania

a jeho právny zástupca všetkých častí pojednávania (až na poslednú), pričom nemali akúkoľvek snahu,
aby konanie napredovalo, ale len čakali, čo zabezpečí žalobkyňa. Žalovaný mal mnoho príležitostí
na vyjadrenie, ktoré nevyužíval. Ak by neprišlo k návrhu a otázkam zo strany právneho zástupcu
žalobkyne, žalovaný sa sám vôbec nevyjadrí, pretože o to nemal záujem. Po pripustení výsluchu, bolo
na právnom zástupcovi žalobcu, koľko otázok dá a či trvá na vypočutí žalovaného. Žalovaný v čase

konania pojednávania (15.3.2018) nebol hospitalizovaný, o pojednávaní vedel vopred a vyšetrenie v
ambulancii si mohol zmeniť. Žalovaný už pravidelne šoféroval svoje vozidlo a mohol sa pojednávania
riadne zúčastniť. V odvolaní sa píše, že právny zástupca žalovaného poskytol právne rady žalovanému
a na základe toho bolo plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalovaného zrušené. Žalovaný teda vedel,
aký bude postup na súde. Vzhľadom na sudcovskú koncentráciu, by bolo po mnohých pojednávaniach

neprijateľné, aby sa začalo riešiť, čo je predmetom BSM. Takéto skutočnosti mal žalovaný s jeho
právnym zástupcom riešiť pred znaleckým posudkom, pretože po pripustení opätovného riešenia masy
BSM, by sa spor po 5 rokoch dostal na začiatok. Žalovaný odvolá plnomocenstvo právnemu zástupcovi
a následne ho po rozhodnutí opätovne oslovil na napísanie odvolania. Žalobkyňa už prinesenie zrušenia
odvolania plnomocenstva pociťovala ako pokus o zneužitie práva, aby sa ani po 5 rokoch nedomohla

svojho práva na vyplatenie podielu z BSM. Vzhľadom na zastupovanie tým istým právnym zástupcom
v odvolacom konaní, je podľa žalobkyne jednoznačné, že sa jedná o pokus zneužitia práva. Žalovaný
sa snaží získať čas a odmieta čokoľvek vyplatiť žalobkyni, pričom mal v úmysle nekonečne predlžovať
konanie produkovaním nových svedkov, ktorých celý čas neoznačil. Žalobkyňa považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za správne a žiada priznať trovy konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

15. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobkyne písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava
podaného odvolania, ktoré po zadovážení listinných dôkazov, t. j. potvrdenia Daňového úradu Trnava
zo dňa 17.5.2018 (daňové priznania za r. 2005 - 2007) a potvrdení Sociálnej poisťovne ústredie,
Bratislava zo dňa 15.5.2018 o dávkach dôchodkového poistenia za r. 2006 - 2013 dopĺňa nasledovne.

Tieto listinné dôkazy podľa neho potvrdzujú, že počas trvania manželstva bol jediným zdrojom príjmu
účastníkov konania iba príjem žalovaného, pričom z podnikateľskej činnosti nemal žiadny príjem
použiteľný na stavebné úpravy jeho nehnuteľnosti. Listinné dôkazy zaslané zo Sociálnej poisťovne
ústredie, Bratislava potvrdzujú, že žalovaný za sledované obdobie poberal len minimálne dávky
dôchodkového poistenia (v priemere cca 330,- Eur mesačne), ktoré boli spotrebované na bežný chod

spoločnej domácnosti, keď na jedného člena domácnosti pripadla suma 165,- Eur. Žalobkyňa počas
trvania manželstva nemala žiadny príjem z prípadného pracovného pomeru, resp. dôchodkového
poistenia. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že účastníci konania počas trvania manželstva nemali
možnosť, resp. dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli podľa výpočtu znalca investovať do
stavebných úprav predmetnej nehnuteľnosti finančnú čiastku 41.635,- Eur. Všetky stavebné úpravy na

predmetnej nehnuteľnosti vykonané pred uzavretím manželstva, resp. i počas manželstva realizoval
žalovaný svojpomocne a za pomoci spoluobčanov. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiadny hodnoverný
dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenie, resp. tvrdenie znalca, že stavebné úpravy boli vykonané
dodávateľským spôsobom (v uvedených cenových reláciách, vrátane DPH) a následne hradené z
finančných prostriedkov patriacich do BSM. Žalobkyňa doposiaľ ani nepreukázala, že pred vstupom do

manželstva, resp. počas manželstva disponovala s väčším obnosom finančných prostriedkov, ktoré by
mali byť následne použité na zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V zmysle § 150
CSP bolo a je povinnosťou žalobkyne, aby pravdivo a úplne uviedla podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Nakoľko žalobkyňa si danú povinnosť doposiaľ nesplnila, resp. nepredložilažiadny listinný alebo iný dôkaz o svojich tvrdeniach, žalovaný nemal možnosť a ani povinnosť popierať
ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne. Ničím nepodložené skutkové tvrdenia žalobkyne sa žalovaný
snažil vyvrátiť vlastnými tvrdeniami o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré však prvoinštančný

súd neakceptoval, resp. nebral do úvahy. V skutočnosti žalovaný tým, že všetky stavebné úpravy
vykonával svojpomocne, resp. za pomoci spoluobčanov, ani nemohol predložiť súdu listinné dôkazy
o svojich tvrdeniach, okrem navrhnutia svedkov, ktorých však prvoinštančný súd odmietol v konaní
vypočuť. Aj častá neprítomnosť žalovaného na nariadených pojednávaniach z dôvodu jeho zlého
zdravotného stavu bola príčinou, že nemohol v plnej miere uplatniť svoju procesnú obranu. Právny

zástupca žalovaného, resp. ani právny zástupca žalobkyne nemali a nemajú žiadne vedomosti o
skutočnom priebehu prípadných stavebných úprav, o ich financovaní, resp. v ktorom období (pred
manželstvom, počas manželstva) mali byť údajne vykonané. Za danej situácie súd mal trvať na tom,
aby žalobkyňa svoje tvrdenia hodnoverne preukázala, pretože iba ona bola, resp. mohla byť svedkom
realizácie stavebných úprav a ich financovania. Vyjadrenia rodinných príslušníkov žalobkyne (G. E.,
D. E.), resp. jej kamarátok (G. V., K. D., N. G.) z miesta jej predchádzajúceho bydliska sa v danom

prípade a za danej situácie nedajú považovať za hodnoverné, resp. za dôkaz o preukázaní rozsahu
stavebných úprav a ich finančného krytia. Súd vychádzal iba z ničím nepreukázaných tvrdení žalobkyne
ajejPZ,resp.znaleckéhoposudku,ktorýsvojímobsahompotvrdzuje,žebolvypracovanýibanazáklade
teoretických úvah a podkladov vzťahujúcich sa na stavebné práce (úpravy) vykonávané dodávateľským
spôsobom. Účasť dodávateľských firiem, resp. živnostníkov podnikajúcich v stavebníctve nebola na

predmetných stavebných úpravách doposiaľ nikým a ničím preukázaná, čím sa absolútne vylučuje
možnosť investovania takého množstva finančných prostriedkov. K spochybňovaniu zlého zdravotného
stavu žalovaného, tento uviedol, že predložené lekárske správy a potvrdenia sú dôkazom toho, že v
priebehu súdneho sporu žalovaný bol a stále je osobou „práceneschopnou,“ čo je dostatočným dôvodom
k tomu, aby súd jeho prípadnú neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Žalovaný ponecháva na zvážení

súdu, či úkony zo strany žalovaného sa dajú považovať za zneužitie práva. Je to však práve žalobkyňa a
jej právny zástupca, ktorí zneužívajú zlý zdravotný stav žalovaného na snahu bezdôvodne sa obohatiť, a
to za každých okolností, resp. zo strachu, že žalovaný sa vzhľadom na závažnosť jeho ochorenia nemusí
dožiť ukončenia sporu. Predmetom sporu však nie sú také práva a povinnosti účastníkov konania, ktoré
by nezniesli odklad, resp. o ktorých by sa nedalo rozhodovať po zlepšení zdravotného stavu žalovaného

alebo po skončení dedičského konania. Preto žalovaný opätovne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalovaný
bol počas celého sporu pasívny, nesnažil sa o vyriešenie sporu, resp. robil všetko preto, aby spor

trval čo najdlhšie, pretože nechce vyplatiť žalobkyňu z BSM. Nenavrhoval svedkov. Svedkovia, ktorých
navrhovala žalobkyňa, vypovedali a tieto výpovede zhodnotil súd ako pravdivé. Na základe svedectva
bol vykonaný znalecký posudok a až po celom dokazovaní a pred samotným rozhodnutím, mal žalovaný
záujem celý dlhoročný proces dostať na začiatok. Zmena z OSP na CSP mala práve takýmto účelovým
zdržovaniam zabrániť za účelom dosiahnutia spravodlivosti pre aktívnu stranu sporu. Snaha o účelové

predlžovanie sporu je jednoznačná z ukončenia zastupovania právneho zástupcu a následne opätovne
do zastupovania právny zástupca vstúpil. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore s dôkazmi, ktoré doložil.
Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nemala prínos do majetku patriaceho do BSM, čo nie je pravda, pretože
fotografie v spise dokladajú pestovanie žalobkyne, aj svedkovia tieto pestovania potvrdili a potvrdil to aj
žalovaný. Žalovaný podal trestné oznámenie na žalobkyňu, kde tvrdí, že mu spôsobila škodu v hodnote

4.500,- Eur, čím potvrdil, že pestovala vo veľkom zeleninu a chovala zvieratá. V septembri 2013 (čas
podania trestného oznámenia bolo mnoho už z úrody predané, a tak je nespochybniteľné, že žalobkyňa
veľkou mierou bola finančne aktívna v prospech majetku v BSM. Takto žalobkyňa pestovala zeleninu a
chovala zvieratá už pred manželstvom, a tak počas celého BSM prinášala finančný prospech. Dodanie
dôkazov len potvrdzuje, že žalovaný má záujem o zdržovanie, pretože dané doklady mohol predložiť už

priprvejreakcii.Žalovanýmalzáujempostupnepredkladaťajnepodstatnédôkazyzaúčelomzdržovania
konania, čo sa mu v rámci CSP nepodarilo.

17. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f/ a g/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu vecne správne, a to jednak
vzhľadom na jeho procesný postup pri prejednaní veci na predposlednom pojednávaní, na ktorom
bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, v neprítomnosti žalovaného a ďalej pokiaľ ide o posúdenie
a vyhodnotenie investícií vynaložených zo spoločného na oddelený majetok žalovaného so zreteľom
na žalobkyňou a žalovaným uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, vrátane

posúdenia správnosti závislých výrokov o trovách konania a o vrátení nespotrebovaného preddavku na
znalecké dokazovanie.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho

právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

21. Podstatou odvolania žalobcu, bolo namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, keď na
pojednávanídňa15.3.2018vecprejednalvneprítomnostižalovaného,pričomnatomtopojednávaníbolo
dokazovanie vyhlásené za skončené, ktorým postupom malo byť znemožnené žalovanému realizovať

jemu patriace procesné práva, vrátane predkladania dôkazov, či podávania návrhov na doplnenie
dokazovania. Žalovaný konkrétne dôvodil, že k odročeniu pojednávania konaného dňa 6.2.2018 došlo
potom, čo v priebehu dokazovania výsluchom žalovaného právnym zástupcom žalobkyne došlo u
žalovaného k zástave srdca, zastaveniu krvného obehu a dýchania, preto súd pojednávanie odročil za
účelom doplnenia dokazovania na deň 15.3.2018. Právny zástupca žalovaného zaslal dňa 12.3.2018

súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej vážnej choroby žalovaného, pričom
ďalším dôvodom mala byť tiež skutočnosť, že dňa 15.3.2018, t. j. v deň konania predmetného
pojednávania sa žalovaný podrobil vyšetreniu vo FN Trnava. Súd oznámil právnemu zástupcovi
žalovaného, že nakoľko nie je daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, toto sa uskutoční, na čo
právny zástupca žalovaného odpovedal súdu dňa 14.3.2018, rovnako uvedeného dňa navštívil klienta v

mieste jeho bydliska, oboznámil sa s jeho zdravotným stavom, podal mu právne rady a poučil ho o jeho
procesných právach a povinnostiach, čoho výsledkom bolo, že žalovaný dňa 14.3.2018 odvolal svojmu
právnemu zástupcovi plnomocenstvo zo dňa 22.7.2014 a dal mu pokyn, aby odvolanie plnomocenstva
osobne predložil súdu dňa 15.3.2018. Žalovaný má za to, že takýto pokyn jeho právnemu zástupcovi
bol v súlade s platnou legislatívou, nakoľko predmetom ďalšieho dokazovania mali byť žalobkyňou

tvrdené stavebné práce, o ktorých mal hodnoverné informácie iba sám žalovaný, pričom žalovaný trval
na pokračovaní výsluchu zo strany žalobkyne.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v priebehu celého konania dokazovanie svojím
výsluchom nenavrhol. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pritom

typickým civilným sporovým konaním, ovládaným prejednacou zásadou v zmysle ust. § 185 CSP, podľa
ktoréhosúdvykonávadôkazylenstranaminavrhnuté,inédôkazybeznávrhunevykoná,čímjevcivilnom
sporovom konaní zvýšená procesná zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje sa aktivita súdu
pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Znamená to, že pri klasických sporoch, akým je i predmetnékonanie, súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy, s výnimkou prípadov v § 185 ods. 2 a 3 CSP.
Takáto koncepcia zakotvená v Civilnom sporovom poriadku sleduje za cieľ pri zisťovaní skutkového
stavu dokazovanie zefektívniť a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Prejednacia zásada potom

úzkosúvisíspovinnosťoutvrdeniaadôkaznoupovinnosťou,ktoréstranámsporovéhokonaniavyplývajú
z ust. § 132, § 150, § 151 a § 167 CSP. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní vykonanie dôkazu svojim
výsluchom nenavrhol. Dokazovanie výsluchom žalovaného navrhla vykonať žalobkyňa na pojednávaní
dňa 6.2.2018. V priebehu tohto výsluchu prišlo žalovanému nevoľno, upadol do bezvedomia, na čo
mu bola zavolaná záchranka a pojednávanie bolo odročené na termín 15.3.2018, na ktorý termín súd

predvolal iba právnych zástupcov sporových strán. Pokiaľ teda ide o vykonanie dôkazu výsluchom
žalovaného, tento bol v konaní vykonávaný výlučne na návrh žalobkyne. Dňa 12.3.2018 doručil súdu
právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania na neurčito, z dôvodu zdravotného stavu
žalovaného, avšak bez doloženia dokladu o jeho zdravotnom stave, či hospitalizácii. Súd prvej inštancie
potom správne postupoval v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP, keď právnemu zástupcovi žalovaného
obratom oznámil, že dôvod uvedený v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 12.3.2018, nie je

dôležitým dôvodom a pojednávanie sa teda uskutoční, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný je
zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa môže nariadeného pojednávania zúčastniť. V civilnom procese
treba totiž odročenie pojednávania vnímať ako niečo celkom výnimočné, nesmie slúžiť ako nástroj na
procesné obštrukcie. Civilný sporový poriadok tiež prostredníctvom svojho ust. § 183 smeruje
k eliminovaniu zneužívania voľby/odvolania zástupcu, prípadne samotného zastúpenia ako dôvodov

na odročovanie pojednávaní. Má tiež snahu riešiť situácie, ak k odročeniu pojednávaní dochádzalo z
dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na strane strany sporu. Ust. § 157 ods. 1 CSP pritom
súdu ukladá povinnosť vec rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Preto
argumentácia žalovaného v odvolaní, že konanie o vyporiadanie BSM nie je takou závažnou vecou,
ktorá by nezniesla odklad na dlhšiu dobu, neobstojí. V danom prípade mala byť dôvodom pre odročenie

pojednávania okolnosť na strane strany sporu - žalovaného, a to jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav. Žalovaný však bol a je v predmetnom spore zastúpený právnym zástupcom, ktorému v účasti
na nariadenom pojednávaní nebránila žiadna prekážka, nakoniec sa ho aj osobne v úvode zúčastnil,
preto skutočne dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 15.3.2018 daný nebol.
Navyše súd ani žalovaného osobne na toto pojednávanie nepredvolával, predvolaný bol iba jeho právny

zástupca. Pokiaľ žalovaný dôvodil tým, že mal pokračovať jeho výsluch zo strany žalobkyne, na čom
on trvá (uvedené v oznámení právneho zástupcu žalovaného súdu dňa 14.3.2018), tak je nevyhnutné
uviesť, že dôkaz výsluchom žalovaného navrhla v spore iba žalobkyňa, preto bolo na nej, či chce v
tomtovýsluchupokračovať,alebonie.Vúvodepojednávaniakonanéhodňa15.3.2018pritomžalobkyňa,
resp. jej právny zástupca uviedli, že výsluch žalovaného viac nenavrhujú. Pokiaľ teda žalovaný sám svoj

výsluch ku konkrétnym skutočnostiam nenavrhoval, je zrejmé, že tento dôkazný prostriedok sa v konaní
viac vykonávať nemal. Osobná účasť žalovaného na pojednávaní dňa 15.3.2018 teda nebola nutná a
postačovala účasť jeho právneho zástupcu. Je teda bez významu skutočnosť, že v čase konania tohto
pojednávania mal byť zdravotný stav žalobcu zhoršený, o čom ku dňu 15.3.2018 žalovaný ani nepreložil
žiadne doklady a tiež nie je relevantné, že dňa 15.3.2018 sa podrobil vyšetreniu u urológa, ktorý doklad

predložil až k podanému odvolaniu a z jeho obsahu vyplýva, že nešlo o akútne, život zachraňujúce
vyšetrenie. Dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 15.3.2018 v zmysle ust. §
183 CSP teda daný nebol.

23. Právny zástupca žalovaného však v odvolaní uviedol, že dňa 14.3.2018 žalovaného navštívil, dal

mu právne rady, na základe čoho mu žalovaný plnomocenstvo odvolal, ktoré odvolanie plnomocenstva
doručil právny zástupca žalovaného na pojednávanie dňa 15.3.2018. Je zrejmé, ako správne uzavrel
súd prvej inštancie, že takýto postup žalovaného smeroval iba k oddialeniu vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej a predstavuje zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že sa jednalo o účelové odvolanie

splnomocnenia, s cieľom spôsobiť prieťahy v predmetnom konaní, čo je zrejmé aj z toho, že hoci dňa
14.3.2018 žalovaný plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi odvolal, znovu mu toto plnomocenstvo
udelil už dňa 19.4.2018, t. j. deň potom, čo mu bol dňa 18.4.2018 doručený rozsudok. Odvolanie
plnomocenstva v tomto prípade zjavne sledovalo iný účel, ako obvykle sleduje, t. j. buď vôľa žalovaného
zastupovať sa v spore sám, či dať sa zastúpiť iným právnym zástupcom. Vzhľadom na opakované

udelenie splnomocnenia dňa 19.4.2018 právny zástupca dôveru žalovaného zjavne nestratil. Okrem
zámeru zmariť nariadené pojednávanie teda nebol daný a žalovaným ani nebol tvrdený žiadny iný
dôvod, pre odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi žalovaného. Pokiaľ žalovaný v odvolaní
dôvodil, že dôvodom na takýto postup mala byť skutočnosť, že predmetom ďalšieho dokazovania malibyť žalobkyňou tvrdené stavebné práce a ich financovanie, o čom mal informácie iba sám žalovaný,
tak takáto obrana je irelevantná, nakoľko žalovaný svoj výsluch k uvedeným skutočnostiam nenavrhol
a ako aj uviedol súd prvej inštancie, právnemu zástupcovi žalobcu nič nebránilo sa pojednávania

dňa 15.3.2018 zúčastniť a vykonanie takéhoto dôkazu na tomto pojednávaní navrhnúť. Žalovaný však
takto nepostupoval a svojmu právnemu zástupcovi plnomocenstvo účelovo odvolal. Takýto postup
však v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu a súd ho správne sankcionoval tým, že v
nariadenom pojednávaní dňa 15.3.2018 pokračoval. Civilný sporový poriadok totiž v súlade s čl. 5
CSP uprednostňuje pravidlá slušnosti pri výkone subjektívnych práv procesnej povahy a zakazuje ich

zneužívanie s možnosťou sankcionovania takého zjavného zneužitia procesných práv. Žalovaný teda
mal možnosť sa pojednávania dňa 15.3.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastniť a
uplatňovať prostriedky svojej procesnej obrany a procesného útoku. Jeho právny zástupca v úvode
tohto pojednávania prítomný aj bol, ale potom, čo mu súd opakovane oznámil, že pojednávanie
odročené nebude, predložil odvolanie plnomocenstva a opustil pojednávaciu miestnosť. Pokiaľ teda
žalovaný možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 15.3.2018 svojvoľne nevyužil, musí rešpektovať

všetky procesné dôsledky s týmto svojím konaním spojené, teda aj tú skutočnosť, že súd pokračoval v
pojednávanívjehoneprítomnosti,keďzasplneniaostatnýchprocesnýchpodmienokasvojejpoučovacej
povinnosti vyhlásil dokazovanie za skončené a využil možnosť postupu podľa § 219 ods. 2 CSP, teda
dané pojednávanie odročil už len za účelom vyhlásenia rozsudku. Obrana žalovaného v podanom
odvolaní,žesúdmunesprávnymprocesnýmpostupomznemožniluskutočňovaťjemupatriaceprocesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tak neobstojí. Naopak
postup žalovaného v súvislosti s pojednávaním dňa 15.3.2018 predstavuje zjavné zneužitie práva, ktoré
nepožíva právnu ochranu.

24. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom potom neobstojí ani ďalší odvolací argument žalovaného,

že v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol uplatniť ďalšie prostriedky svojej procesnej obrany,
ktoré preto uplatňuje v odvolacom konaní. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie mal možnosť
uvádzať svoje podstatné skutkové tvrdenia a mal príležitosť predkladať a navrhovať dôkazy na ich
preukázanie, a to buď osobne alebo po zhoršení jeho zdravotného stavu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Nie súd, ale on sám si neúčasťou na pojednávaní dňa 15.3.2018 zmaril prípadnú

možnosť svoje prostriedky procesnej obrany uplatňovať. Odvolací súd teda nezistil splnenie podmienok
pre predkladanie tzv. novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, nakoľko má za to, že žalovaný
mal možnosť ich uplatňovať už v konaní pred súdom prvej inštancie. Takýmito novotami skutočne nie
sú 1) lekárske potvrdenia predložené žalovaným až v odvolacom konaní, majúce preukazovať, že sa
nemohol zúčastniť pojednávaní dňa 26.4.2016, 23.6.2016, 6.10.2016, 12.1.2017 a 4.4.2017; 2) doklady

o príjmoch z podnikateľskej činnosti žalovaného a výške jeho dôchodku, ako ani 3) výsluch svedkov,
či 4) nový znalecký posudok, nakoľko žalovanému nič nebránilo tieto dôkazné prostriedky navrhovať
a predkladať už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o výsluch svedkov, žalovaný navyše v
odvolaní ani neuvádza, o ktorých svedkov by sa malo jednať, ani na aké okolnosti by mali byť vypočutí.

25. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch svedkov C. F. a A. K., t. j.
odvolacia argumentácia žalovaného, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd sa s dôvodmi nevykonania dokazovania výsluchom týchto svedkov
podrobne vysporiadal v ods. 57 odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom odvolací súd sa s tými
dôvodmi stotožňuje. Výsluch týchto svedkov žalovaný navrhoval za účelom preukazovania skutočnosti,

že práce na rodinnom dome boli vykonávané svojpomocne a za účelom preukázania cien stavebných
materiálov, ako i za účelom, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku. Pokiaľ ide o vyjadrovanie sa
svedkov k znaleckému posudku, toto im neprináleží, pokiaľ ide o skutočnosť, že práce na dome
boli realizované svojpomocne, z tejto skutočnosti napokon vychádzala aj znalecká organizácia pri
vyhotovovaní znaleckého posudku, pričom cena stavebných prác a materiálu bola preukázaná práve

znaleckým dokazovaním, preto výsluch týchto svedkov by bol už nadbytočný. Uvedení svedkovia by sa
aninemohlivyjadriťkvšetkýmposudkomohodnocovanýmprácam,alelenktým,ktoréprípadnevykonali
oni sami. Žalovaný pritom v spore ani neuviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia o tom, čo konkrétne
má byť týmito svedeckými výpoveďami preukázané, t. j. aké práce, v akom období a za akú cenu mali
byť uvedenými svedkami vykonané, aby tak bolo možné porovnať svedecké výpovede a výpoveďou

žalovaného.

26. V zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná.
To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinnývykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou
spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť
dovolania (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999).
Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho
ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté
dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy

vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie
možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá OSP (pozn. teraz §
185 ods. 1 CSP) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6
Cdo 153/2011). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní (pozn. teraz

civilné sporové konanie) prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie,
vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou
povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa

zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne
vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, pozn. teraz
§ 220 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na

vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho
práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto
súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu

dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do
podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).

27. V danom prípade má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov riadne a podrobne
odôvodnil v ods. 57 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že vykonávanie ďalších dôkazov v danej veci, nie pre rozhodnutie súdu potrebné,
bolo by nehospodárne a nadbytočné, a to najmä vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových
tvrdeníohľadomuvedenýchdvochsvedkovzostranyžalovanéhoadostatočnépreukázaniepodstatných

skutočností v konaní už vypočutými svedkami, ako i znaleckým dokazovaním.

28. Ďalší odvolací argument žalovaného spočíval v tom, že žalobkyňa v rozpore s čl. 8 CSP
neoznačila žiadne skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, pričom súd mal v prvom rade
trvať na tom, aby žalobkyňa predložila dôkazy o svojich tvrdeniach a až potom vyzvať žalovaného, aby

sa k takto označeným dôkazom vyjadril a predložil dôkazy o ich pravdivosti a nepravdivosti s tým,
že na strane žalovaného nebola povinnosť a dôvod dokazovať, že všetky stavebné práce na svojej
nehnuteľnosti realizoval svojpomocne, resp. za občianskej výpomoci svojich spoluobčanov, teda súd
nesprávne vyhodnotil prístup žalovaného k dokazovaniu. V tomto smere považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. konaním iudicium duplex, t. j. konaním, v ktorom

majú subjekty na oboch stranách postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Znamená to aj
to, že v spore o vyporiadanie BSM sú obe strany povinné tvrdiť a preukazovať podstatné skutkové
tvrdenia ohľadom masy BSM a spôsobe jej vyporiadania. Žalobkyňa si v spore túto svoju povinnosť
jednoznačne splnila a v spore (v podanej žalobe, písomných vyjadreniach i v rámci prednesov a
svojej výpovedi na pojednávaní) poskytla svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia, aj ohľadom investícií

zo spoločného do oddeleného majetku žalovaného a v rámci svojich možností predložila a navrhla
všetky dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Uviedla konkrétne investície (stavebné práce
s materiálom), ktoré mali byť vykonané na danom rodinnom dome počas manželstva a predložila i
pokladničné doklady o ich úhrade (č. l. 123 až 150 spisu), ktoré potom zohľadnil znalec v rámci svojhoznaleckého posudku. Žalovaný mal v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP rovnakú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa veci samej, osobitne tvrdených investícií s tým,
že pokiaľ si túto svoju povinnosť nesplnil, považujú sa v zmysle § 151 ods. 1 a 2 skutkové tvrdenia

žalobkyne, ktoré žalovaný vyslovene nepoprel za nesporné a rovnako, ak popreté skutkové tvrdenia
neboli doplnené o vlastné skutkové tvrdenia žalovaného, považuje sa takéto popretie za neúčinné.
Prvoinštančný súd potom dôsledne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalobkyne a
žalovanéhovtomtosmerevodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiavyhodnotil.Odvolacísúdmárovnako
ako súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa uviedla ohľadom investícií do domu žalovaného dostatok

skutkových tvrdení, ktoré boli v potrebnom rozsahu vykonaným dokazovaním preukázané. Pokiaľ potom
žalovaný si svoju povinnosť uviesť vlastné konkrétne skutkové tvrdenia nesplnil, musí znášať následok
v podobe neunesenia bremena tvrdenia a s tým spojeného neunesenia bremena dôkazu. Žalovaný bol
v spore ohľadom tvrdenia podstatných skutočností prevažne pasívny, jeho obrana spočívala prevažne
len vo všeobecnom popieraní skutkových tvrdení žalobkyne, preto bol v spore v konečnom dôsledku
ohľadom spôsobu vyporiadania BSM neúspešný.

29.Napokonodvolaciaargumentáciažalovanéhospočívalavtom,žesúddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď namietal predovšetkým závery súdu ohľadom
investícií a ich výšky zo spoločného majetku na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného
a opakovane zdôrazňoval, že všetky stavebné práce boli realizované svojpomocne žalovaným, resp.

občianskou výpomocou jeho priateľov, bez účasti obchodných spoločností, resp. fyzických osôb
podnikajúcich v stavebníctve s tým, že žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva (s odkazom na
dosiahnutý príjem z podnikania, dôchodok žalovaného a len zanedbateľný sezónny príjem z predaja
poľnohospodárskych produktov) nikdy nevlastnili resp. nedisponovali sumou finančných prostriedkov
vo výške 41.635,- Eur v zmysle záverov znaleckého posudku, ktorý vyjadruje iba teoretický výpočet

investícií do stavebných prác, ktoré by boli realizované stavebnou firmou, resp. podnikateľským
subjektom v cenových reláciách zodpovedajúcich cene stavebných materiálov a cene stavebných prác
vrátane DPH a nie pre stavebníkov, ktorí realizujú stavebné práce svojpomocne, pričom sudkyňa nemala
dostatočné vedomosti o tom, čo sa považuje za stavebné práce, udržiavacie práce a stavebné úpravy,
čo má alebo nemá vplyv na zhodnotenie stavby, čo bolo možné podľa žalovaného vyriešiť iba novým

znaleckým posudkom. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že žalovaný neuviedol konkrétne výhrady
proti v spore vypracovanému znaleckému posudku a metóde v ňom použitej, s týmto posudkom iba
zásadne nesúhlasil a uviedol, že zabezpečí vyjadrenie odborníka, čo však do rozhodnutia súdu prvej
inštancie neurobil a až v podanom odvolaní navrhoval vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania,
avšak bez toho, aby boli splnené podmienky v zmysle ust. § 366 CSP, ako už bolo uvedené vyššie.

Zároveň žalovaný v odvolaní konkrétne neuviedol, ktoré z ohodnocovaných prác a materiálov rozporuje
v tom smere, že mali byť vykonané pred uzavretím manželstva, resp. že malo ísť o bežné udržiavacie
náklady, ktorých náhrada sa nepriznáva. Naopak má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za
to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve
žalovanéhonebolavčaseuzavretiamanželstvadokončenáavšetkystavebnéprácevrátaneuvedeného

materiálu slúžili na jej dobudovanie a dokončenie, pričom znalec vypočúvaný za znaleckú organizáciu
pri svojej výpovedi uviedol, že všetky tieto práce boli vykonané účelne a stavbu zhodnotili. Pokiaľ potom
žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne oceňované položky rozporuje a z akého dôvodu, je jeho popretie
skutkových tvrdení žalobkyne a záverov znaleckého dokazovania neúčelné. Znalecká organizácia v
posudku zvolený metodický postup odôvodnila aj s ohľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu v

časti II. bod 1. 1. znaleckého posudku, pričom sa tu uvádza, že ide o vyčíslenie nákladov na stavebné
práce vykonané pri technickom zhodnotení nehnuteľnosti, vykonaných z dôvodu potreby dokončenia
rozostavaného rodinného domu a dobudovania jeho príslušenstva. V rámci postupu výpočtu znalecká
organizácia uvádza, že sa nejedná o stanovenie všeobecnej hodnoty technického zhodnotenia, ale
o odhad hodnoty vykonaných stavebných prác vrátane materiálu, zodpovedajúcej výške nákladov

vynaložených na technické zhodnotenie, t. j. vložené investície. V rámci výsluchu znalec vypočúvaný
za znaleckú organizáciu na pojednávaní dňa 6.2.2018 na otázku právneho zástupcu žalovaného
uviedol, že pri ohodnocovaní vychádzal z toho, ako vyplynulo zo spisu, že práce boli vykonávané
väčšinou svojpomocne, z materiálov a rôznym spôsobom. Súd prvej inštancie sa so zvolenou metódou
znaleckého posudku a jeho závermi dôsledne vysporiadal v ods. 53 až 55. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia a odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje a na dôvažok len
dopĺňa, že ust. § 150 OZ upravuje zásady, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní BSM podľa § 149 OZ
vychádzať. Ust. § 150 OZ však dáva svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že výpočet hľadísk,
na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je iba príkladný, široké možnosti prihliadnuť podľaokolností konkrétneho príkladu na najrôznejšie (hoci aj v tomto ustanovení) neuvedené skutočnosti,
ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Súdy sa preto pri použití a výklade tohto ustanovenia musia
snažiť o to, aby súdne rozhodnutie upravilo majetkové vzťahy medzi bývalými manželmi čo najúčelnejšie

a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom podľa odvolacieho súdu postup zvolený pri ocenení
vynaložených investícií v danom prípade plne zodpovedá týmto kritériám a vedie k spravodlivému
usporiadaniu vzťahov medzi bývalými manželmi. Skutočnosť, že práce boli vykonávané svojpomocne
v konaní žalobkyňou spochybňovaná nebola a z tohto záveru vychádzala aj znalecká organizácia.
Nemožno pritom súhlasiť s tvrdením žalovaného, že išlo len o náklady na údržbu danej nehnuteľnosti,

keď vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že išlo o také úpravy, ktoré v podstate
predstavovali dokončenie danej nehnuteľnosti, umožnili jej obývane a užívanie. Nie je podstatné,
ako sa snažil preukazovať potvrdeniami o príjmoch žalovaný, že žalobkyňa a žalovaný nemali nikdy
vlastniť sumu finančných prostriedkov, ku ktorej dospela znalecká organizácia vo výške 41.300,- Eur,
pretože nie je rozhodujúce, koľko žalobkyňa a žalovaný spoločne zarobili, ale aké bolo technické
zhodnotenie danej nehnuteľnosti (vložené investície), čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Ani

tvrdenie žalovaného o občianskej výpomoci neznamená, že všetky práce boli vykonávané bezodplatne.
Svojpomoc totiž v každom prípade nemusí znamenať, že je robená zadarmo. Žalovaného v danom
prípade zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu o tom, že práce na jeho nehnuteľnosti, vrátane
použitého materiálu boli vykonané bezodplatne, resp. zadarmo. Nestačí pritom iba všeobecné tvrdenie
o svojpomoci a občianskej výpomoci. Žalovaný však konkrétne skutkové tvrdenia neposkytol, preto ani

nemohli byť predmetom dokazovania a hodnotenia súdom prvej inštancie. Pokiaľ nebolo preukázané, že
práce boli robené celkom bezodplatne, treba vychádzať z toho, že za ne bolo platené, či už v naturáliách
alebo finančne. Uvedené potom plne zohľadňuje metóda zvolená v znaleckom posudku. Odvolací súd
má za to, že v danom prípade uplatnenej refundácie investícií vynaložených z BSM na nehnuteľnosť
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorá za trvania BSM predstavovala spoločné obydlie manželov,

je ocenenie vykonané znaleckým posudkom nanajvýš spravodlivé, nakoľko za trvania manželstva
obaja manželia sledujúc zabezpečenie spoločného bývania, spoločným úsilím investovali z BSM do
nehnuteľnosti žalovaného, ktorá sa týmito investíciami zhodnotila, preto v rámci vyporiadania BSM je
nevyhnutné toto na strane žalobkyne zohľadniť, pričom takýto postup je plne v súlade s ust. vety tretej a
štvrtej§150OZ,vzmyslektorýchjeprivyporiadaníBSMpotrebnéprihliadnuťvždyajnamierupričinenia

sa o majetok a starostlivosť o rodinu. Bolo by nemorálne, aby manžel, ktorý prispieval k zveľaďovaniu
majetku druhého manžela, predstavujúceho spoločné bydlisko, staral sa o rodinu, nemal pri zániku BSM
nárok na také vyporiadanie investícií vynaložených na oddelený majetok druhého manžela, ktorý by toto
zhodnotenie majetku druhého manžela zohľadňoval. Naopak je spravodlivé, aby ak sa obaja manželia
náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, rozdelili sa medzi nich

hodnoty takto spoločne nadobudnuté rovnakým dielom.

30. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie si svoju povinnosť v zmysle ust. § 191 CSP riadne splnil, výsledky vykonaného dokazovania
správne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky
konzistentné.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správnych závislých výrokov o náhrade trov konania a preddavku na znalecké
dokazovanie, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutých, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol

odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).