Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406208242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5406208242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade:
1/ X. T., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. P. XXX, 2/ Mgr. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X., T. X, prechodne bytom T., D. X, 3/ M. D., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. XX, 4/ R. J., rod.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XXX, žalobcovia v 1/ až 4/ rade zastúpení JUDr. Antonom Slamkom,
advokátom, so sídlom v K. T., O. XXXX/XX, proti žalovaným v rade: 1/ R. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, 2/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. XXXX/XX-XX, 3/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., M. XXXX/XX-XX, 4/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XX, 5/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,

6/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., A. L. XXX/X, 7/ R. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. XXX,
8/ C. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. XXXX/X, žalovaná v 8/ rade zastúpená JUDr. Mariom
Buksom, advokátom, so sídlom v C., P. C. XXX/XX, 9/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. X, v konaní
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, o odvolaní žalobcov v 1/ až 4/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/208/2006-622 zo dňa 15. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom č.k. 10C/208/2006-622 zo dňa 15. januára 2015 zamietol
žalobu. O trovách konania vyslovil, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodná žalobkyňa C. sa domáhala určenia, že kúpna zmluva č.
V 500/01 zo dňa 7.5.2001 je v časti, ktorou predala kupujúcej nehnuteľnosť zapísanú v PKN vložke č.
2998,akopozemnoknižnáparcelač.9642k.ú.X.,jeneplatná.Skutkovotútočiastkovúneplatnosťkúpnej
zmluvy odôvodnila tým, že dňa 7.5.2001 mala ako predávajúca v rade 2/ a zároveň žalovaný v 1/ rade (S.

P.), ako predávajúci v rade 1/ previesť na C. E. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
tejto zmluvy. Žalobkyňa bola pri uzavieraní kúpnej zmluvy uvedená do omylu tým, že podpisuje zámennú
zmluvu. Už v čase podpisovania kúpnej zmluvy trpela vážnymi psychickými poruchami, z čoho je možné
usudzovať, že jej rozumové schopnosti boli narušené.

V čase podpísania zmluvy mala 78 rokov a podľa nej odporcovia zneužili jej zdravotný stav a zmluvu
podpísalavomyle.ŽalobkyňazomreladňaXX.XX.XXXX.anajejmiestopotomdokonaniavstúpiliterajší

žalobcovia v 1/ až 4/ rade. Dňa 10.2.2008 zomrel žalovaný v 1/ rade S. P., na ktorého miesto vstúpili
súčasní žalovaní v 1/ až 7/ rade. Dňa 17.3.2011 bol súdu doručený návrh na zmenu petitu, podľa ktorého
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke C. X.. Súd zmenu petitu žaloby pripustil.Súd prvého stupňa zameral dokazovanie so zreteľom na ust. § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na
zistenie, či osoba, ktorá urobila právny úkon, teda neb. C. X., bola spôsobilá na právne úkony v zmysle
ust. § 8 a § 10 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov nebolo preukázané, že by bola pozbavená

spôsobilosti na právne úkony alebo bola obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony rozhodnutím súdu.
Za takéhoto stavu skúmal, či C. X. urobila právny úkon v duševnej poruche, ktorá by vylúčila, aby na taký
úkon bola spôsobilá. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že právna predchodkyňa
žalobcov v 1/ až 4/ rade a žalovaného v 9/ rade a právny predchodca žalovaných v 1/ až 7/ rade,
uzatvorili so žalovanou v 8/ rade kúpnu zmluvu dňa 7.5.2001, ktorá bola registrovaná dňa 3.7.2001 pod

V 500/01-2, kde zmluvné strany na strane predávajúcich bol S. P., nar. X.X.XXXX a C. X., rod. T., nar.
XX.XX.XXXX a a ako kupujúca C. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX. Predmetom zmluvy, pokiaľ sa týka neb.
C. X., je pozemnoknižná parcela č. 9642, vedená v pozemnoknižnej vložke č. 2998 (zapísané na LV č.
XXXX k.ú. X.), ku ktorej vlastnícke právo táto nadobudla na základe manželskej darovacej listiny zo dňa
18.1.1945. V čl. III. pod bodom 5 tejto zmluvy, predávajúca C. X. prehlásila, že z titulu prevodu vlastníctva
k pozemkom podľa tejto zmluvy, nemá voči kupujúcej v bode I.3 tejto zmluvy ani voči predávajúcemu v

bode I.1 tejto zmluvy žiadne nároky a pohľadávky, uznáva hranice pozemkov tak, ako sú tieto v prírode
vyznačené, za jej účasti plotom, ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy. Ďalej v bode VI. prehlásila, že
predávajúcim označeným v bode I.1 tejto zmluvy bola vyplatená z jej podielu na predmete kúpy tým, že
jej bol prevedený do vlastníctva na základe osobitnej zmluvy dávnej minulosti právnymi predchodcami
predávajúceho a na základe ďalšej zmluvy uzatvorenej pred podpísaním tejto zmluvy, s predávajúcim

I.1 pozemok, ktorých hodnota predstavuje kúpnu cenu za jej spoluvlastníctvo prevádzané na kupujúcu
podľa tejto zmluvy, a preto súhlasí s tým, aby bola celá dohodnutá kúpna cena za pozemky Sk 30.000,-
zaplatená do rúk predávajúceho, označeného v bode I.1 tejto zmluvy.

Do roku 2006, kedy bola podaná žaloba na súd prostredníctvom dcéry nebohej C. X. - Mgr. C.

X. (žalobkyňa v 2/ rade), nikdy predávajúca nespochybnila prevod týchto nehnuteľností, aj keď
kupované nehnuteľnosti sa nachádzali v tesnej blízkosti nehnuteľností, patriacich nebohej, teda je
možné predpokladať, že táto musela mať vedomosť o tom, že žalovaná v rade 8/ užíva nehnuteľnosti,
ktoré nadobudla v roku 2001. Až z podnetu žalobkyne v rade 2/, začala sa nebohá C. X. domáhať
určenia vlastníctva k predaným nehnuteľnostiam, tvrdiac, že bola uvedená do omylu a po jej smrti

v decembri 2007 došlo k zmene návrhu, keď právni nástupcovia začali tvrdiť, že nebohá nebola
spôsobilá k právnym úkonom. Preto podstatným bolo vykonať znalecké dokazovanie a ustáliť záver o
spôsobilosti, či nespôsobilosti C. X. k právnemu úkonu uzavretia kúpnej zmluvy. V konaní boli vykonané
štyri znalecké dokazovania. Ani v jednom znaleckom posudku nebolo jednoznačne konštatované,
že z obsahu zdravotnej dokumentácie, z obsahu lekárskych nálezov, ako ani z obsahu listinných

dôkazov a tiež svedeckých výpovedí sa našli indície svedčiace o duševnej poruche neb. C. X.. Závery
znaleckých posudkov boli vyvodené len z následných vyšetrení v roku 2006, ako aj z tvrdení príbuzných.
Znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára tvrdil, že neb. C. X. trpela duševnou poruchou, ktorá
ju robila úplne nespôsobilou k právnym úkonom. Znalecký posudok MUDr. Juraja Kosorinského zas
tvrdil, že bola čiastočne spôsobilá urobiť právny úkon a znalecký posudok znaleckej organizácie

Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela z Pezinku, ako aj znalecký posudok Znaleckej organizácie
FORENZA zhodne potvrdili, že C. X. trpela ľahkou kognitívnou poruchou, pričom ani znalecký posudok
psychiatrickej nemocnice jednoznačne neuviedol, že sa jedná o tak závažnú duševnú poruchu, žeby
nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Znalecká organizácia FORENZA vo svojom posudku
uviedla, že pri náležitom vysvetlení zmluvy bola schopná predávajúca pochopiť obsah a dôsledky

tejto zmluvy. Toto vyplynulo aj z výsluchu znalcov. Táto skutočnosť bola preukázaná ajvýsluchom
svedkyne JUDr. Marty Wertlenovej, ktorá pred podpisom zmluvy bola s predávajúcou v kontakte a
jednoznačne potvrdila, že obsah tejto zmluvy jej vysvetlila. V tomto smere žalobcovia tvrdenia svedkyne
nevyvrátili. V súvislosti s posúdením schopnosti predávajúcej urobiť právny úkon v roku 2001, súd
prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že dňa 2.11.2006 darovacou zmluvou darovala teraz už

neb. C. X. nehnuteľnosti, a to rodinný dom a pozemky svojim dcéram R. J. a Mgr. C. X.. Tento úkon
urobila približne 5 rokov po tom, čo podpísala kúpnu zmluvu v roku 2001. Darovacia zmluva bola
neb. C. X. podpísaná, jej podpis bol overený a táto zmluva bola aj zavkladovaná. Žalobkyne Mgr. C.
X. a R. J. tento úkon považovali a považujú za platný a na základe tohto úkonu sa ujali vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti, pričom nepovažovali v roku 2006 C. X. za osobu, ktorá by bola pre tento úkon

duševne nespôsobilá. Ani v jednom znaleckom posudku nebolo konštatované, žeby v roku 2001 C. X.
trpela prechodnou duševnou poruchou. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že dňa 27.12.2006 na
Obecnom úrade Žaškov podpísala vlastnoručne teraz už neb. C. X. splnomocnenie pre žalobkyňu v 2/
rade, aby ju zastupovala v súdnych konaniach. Ďalej dňa 28.2.2007 vlastnoručne podpísala žiadosť ooslobodenie od súdnych poplatkov a dňa 4.6.2007 podpísala splnomocnenie pre právneho zástupcu
JUDr. Antona Slamku na zastupovanie v konaní. Právny zástupca plnú moc prijal a nepovažoval C. X.
za osobu, konajúcu v duševnej poruche, keď tento právny úkon považoval za platný, pričom v roku 2007

zrejme už zdravotný stav C. X. bol zodpovedajúci stavu, ktorý bol zistený znaleckými posudkami, keď
následne koncom roka 2007 zomrela. Aj na základe týchto nepriamych indícií súd prvého stupňa dospel
k záveru, že nemožno jednoznačne ustáliť, žeby v roku 2001 trpela C. X. takou duševnou poruchou,
ktorá ju robila nespôsobilou na uzavretie právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2001, ktorá bola
registrovaná 3.7.2001 pod V 500/01-2, preto žalobu o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

tejto zmluvy, patria do dedičstva po neb. C. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. X, X., zomrelej
dňa XX.XX.XXXX zamietol.
O trovách konania súd vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej a to
postupom podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedli,

že rozhodnutie prvostupňového súdu považujú za nesprávne, pretože dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci došlo
k procesnej nesprávnosti tým, že súd porušil povinnosť oboznámiť účastníkov na pojednávaní s
predbežným zhrnutím a táto procesná nesprávnosť viedla k zmareniu účelu sledovaného ust. § 118

ods. 2 O.s.p. a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vytýkali
prvostupňovému súdu, že v rozpore s vykonaným dokazovaním a závermi znaleckých posudkov
usúdil, že ich právna predchodkyňa bola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá na právne úkony.
Podľa odvolateľov z vykonaného dokazovania je zrejmé, že trpela vážnymi zdravotnými problémami, v
dôsledku ktorých bola jej úsudková schopnosť porušená, znížené rozumové schopnosti mali vplyv na

jej rozhodovanie pri právnych úkonoch. V tejto súvislosti poukázali na znalecký posudok č. 10/2009,
vyhotovený MUDr. Stanislavom Kollárom, z ktorého vyplýva, že neb. C. X., rod. T., nebola ku dňu
7.5.2001schopnásamostatneuzatváraťzmluvyadohody,nebolaschopnásamostatnekonaťprimerane
vo svojom mene, vystupovať pred notárom, prípadne inými štátnymi orgánmi, čiže nebola duševne
spôsobiláurobiťtentoprávnyúkon.Znaleckýmposudkomč.6/2013ZnaleckejorganizáciePsychiatrickej

nemocnice Philippa Pinela konštatované, že u posudzovanej C. X. bola v čase podpisu uvedenej zmluvy
prítomná mierne kognitívna porucha. Na základe tejto psychickej poruchy v kontexte s globálnymi
psychickými schopnosťami osobnosti, somatickými chorobami, ich negatívnymi následkami na mozgové
štruktúry a psychické funkcie, nebola posudzovaná schopnosť spoľahlivo a detailne rozpoznať, pochopiť
obsah kúpnej zmluvy, ani všetky dôsledky, ktoré z jej podpísania vyplynuli. Nebola teda pre svoj duševný

stav v čase vykonania predmetného úkonu na tento právny úkon spôsobilá. Čo sa týka darovacej zmluvy
zo dňa 2.11.2006, túto p. X. podpísala ako darkyňa medzi svojimi rodinnými príslušníkmi na mieste, ktoré
jej bolo známe. Predmet zmluvy jej bol známy. Tento úkon robila so zámerom prevodu majetku na svoje
deti,ktorénaňmajúzákonnýnárokatokonkrétneibanasvojedvedcéry.Ibaposlednýznaleckýposudok
č. 6/2014, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky protistrany, a teda podľa názoru odvolateľov, bol

súdu predložený účelovo, je v ňom konštatovaná spôsobilosť p. C. X. na právne úkony, ktorá mala byť v
zmysletohtoznaleckéhoposudkupodmienenánevyvíjanímnátlakunaposudzovanúatakistonáležitým
podrobnýmvysvetlenímobsahukúpnejzmluvy.Odvolateliaďalejzdôraznili,žeichprávnapredchodkyňa
si v dôsledku zdravotných problémov neuvedomovala, akú listinu podpisuje, neuvedomovala si ani
možný dosah svojich závažných rozhodnutí, bola uvedená do omylu a na podpis predmetnej zmluvy bol

zneužitý aj jej nepriaznivý zdravotný stav. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil, resp. zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná v 8/ rade. Zdôraznila, že okresný súd sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal so všetkými závermi znaleckých posudkov

podaných v súdnom konaní. Zdôrazňuje, že právna predchodkyňa žalobkýň v čase podpisu kúpnej
zmluvy zo 7.5.2001 netrpela takou formou duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by ju robila
neschopnou posúdiť následky svojho konania a konať podľa vlastnej vôle. Nikto ju k podpisu zmluvy
nenútil, nebola zavádzaná, táto zmluva predstavuje prejav jej slobodnej a vážne mienenej vôle, bola
určitá, zrozumiteľná a právna predchodkyňa žalobkýň ju urobila po dôslednom uvážení, ktorého bola

schopná. Navrhla preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. beznariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vyššie uvedené citované ust. § 219 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pričom odvolací súd konštatuje, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale pokiaľ ide aj o jeho odôvodnenie presvedčivé
a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými
námietkami uplatňovanými v priebehu prvostupňového konania, preto by odôvodňovanie odvolacieho
súdu iba opakovaním vecne správnych dôvodov, keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu s napadnutým
rozsudkom stotožnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého žiadny z dôkazov jednoznačne a
nepochybnenepotvrdil,žebyneb.C.X.trpeladuševnýmochorením,ktorébyjunadovšetkupochybnosť
robilo nespôsobilou k právnemu úkonu a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 7.5.2001, ktorá bola

registrovaná dňa 3.7.2001 pod V 500/01-2. Pôvodná žalobkyňa C. X. až do roku 2006, kedy bola podaná
žaloba, nikdy nespochybnila prevod sporných nehnuteľností, keď až z podnetu žalobkyne v 2/ rade
začala C. X. sa domáhať určenia vlastníctva k predaným nehnuteľnostiam, tvrdiac, že bola uvedená do
omylu a po jej smrti v decembri 2007 došlo k zmene žaloby, keď právny nástupcovia začali tvrdiť, že
neb. C. X. nebola spôsobilá k právnym úkonom. Správne preto súd prvého stupňa zameral dokazovanie

na riešenie otázky o spôsobilosti, či nespôsobilosti C. X. k právnemu úkonu uzavretia kúpnej zmluvy.
Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche len na základe pravdepodobnosti, či za
skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácie súdu v zmysle § 132 O.s.p. neumožňujú

urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ust.
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akokoľvek základným dôkazným podkladom v konaní, v ktorom
je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo
nie, je znalecký posudok z príslušného odboru, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby pri hodnotení
dôkazov sa zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok

hodnotil aj s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd konštatuje, že takto správne postupoval aj súd
prvého stupňa, ktorý okrem znaleckých posudkov, ktoré boli v tomto smere nejednoznačné, zohľadnil
aj ďalšie vykonané dôkazné prostriedky, keď najmä v súvislosti s posúdením schopnosti C. X. urobiť
právny úkon v roku 2001, poukázal na skutočnosť, že 2.11.2006 darovacou zmluvou darovala C. X.

nehnuteľnosti a to rodinný dom a pozemky svojim dcéram, keď tento úkon urobila približne 5 rokov po
tom, čo podpísala kúpnu zmluvu v roku 2001. Ani v jednom zo štyroch znaleckých posudkoch nebolo
jednoznačne konštatované, že by v roku 2001 C. X. trpela prechodnou duševnou poruchou. Taktiež súd
prvého stupňa správne poukázal na to, že dňa 27.12.2006 C. X. na Obecnom úrade Žaškov podpísala
vlastnoručne splnomocnenie pre žalobkyňu v 2/ rade, dňa 28.2.2007 podala žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov a dňa 4.6.2008 splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Zhodne
s právnym názorom súdu prvého stupňa ani odvolací súd na základe uvedeného nebol presvedčený, že
v roku 2001 trpela C. X. takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na uzavretie právneho
úkonu kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti.

Keďže z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a v hodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvéhostupňa
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil, odvolací súd nemohol prisvedčiťargumentom odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania podľa
ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.