Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116215934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I. X, XXX XX G., o zaplatenie 1.648,79 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp 38/2016-86 zo dňa 05. marca
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou vyhovujúceho výroku.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 612,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 612,76 Eur odo dňa 11.07.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 35,00 Eur, splatných vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 7 odsek 1, § 9 odsek 2 písm. j/, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová
banka, a.s. poskytla žalovanej dňa 10.06.2011 na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere sumu finančných
prostriedkov vo výške 2.000 Eur. Dospel k záveru, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu má
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie ex offo podrobil uzatvorenú Zmluvu o úvere súdnou
kontrolu, pričom mal za to, že v Zmluve o úvere zo dňa 10.06.2011 absentuje náležitosť uvedená v

§ 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnejmierynákladov.Uvedené spôsobujedôsledokuvedenýv§11odsek1citovanéhozákona,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje túto náležitosť. Zároveň súd nemal za preukázané splnenie povinnosti veriteľa v zmyslezákonného ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľský úveroch, a to povinnosť veriteľa posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. To rovnako spôsobuje dôsledok uvedený v § 11
odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, že veriteľ nie je oprávnený od spotrebiteľa požadovať

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Po prijatí právneho záveru o tom, že poskytnutý úver
žalovanej sa považuje za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, prijal záver, že žalobca poskytol
žalovanej celkovú sumu finančných prostriedkov 2.000 Eur, pričom žalovaná z poskytnutého úveru
zaplatila žalobcovi sumu 1.387,24 Eur. Súd ju z tohto dôvodu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške
rozdielu. Zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t. j. odo

dňa 11.07.2014 do zaplatenia z dlžnej sumy istiny. Prvoinštančný súd zohľadnil nepriaznivú majetkovú
a finančnú situáciu žalovanej, ktorá požiadala o plnenie v splátkach a povolili jej dlžnú sumu zaplatiť
žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 35 Eur. Podľa jeho názoru nebude majetková sféra žalobcu
ako podnikateľského subjektu povolením splátok žalovanej dotknutá.

4. Proti zamietavému výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací rozsudok v napadnutom

rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je
v súlade s čl. 46 odsek 1 v spojení s čl. 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že všetky údaje,
ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V čase poskytnutia úveru, boli
výdavky žalovanej overované vo všetkých registroch. Uviedol, že žalobca nemal možnosť sa procesne

v konaní brániť, nakoľko súd nevyzval žalobcu podľa ustanovenia § 157 C.s.p., Napadnuté rozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkomboladňa10.06.2011uzatvorenáZmluvaoúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluvaoúvere“),

na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. Poskytnutý úver mala žalovaná
spolu s príslušným úrokom a poplatkami veriteľovi vrátiť v 70 mesačných splátkach po 54 Eur. Prvá
platba bola určená na deň 10.07.2011 a dátum konečnej splatnosti na deň 10.04.2017. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 24,5 % p.a., RPMN bola uvedená vo výške 27,45 % a priemerná RPMN ako
17,82 %.

10. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä

dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa odseku 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa odseku 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

13. Podľa ustanovenia § 157 odsek 1 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Podľa odseku 2, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že

nemá námietky.

14. K odvolacej námietke týkajúcej sa postupu súdu podľa ustanovenia § 157 C.s.p. odvolací súd
uvádza, že možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, prichádza do úvahy iba
vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia konania. Posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

zmluvy o úvere sa postupu a vedenia konania netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia
veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej, žalobca
musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom
na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku sporu spravidla nie sú totožné.

15. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj náležitosť uvedená v ustanovení § 9 odsek
2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa
tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16.VZmluveoúvereniejeuvedenácelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.Vzmluvejeuvedená
len celková výška nákladov. Je to zrejmé z uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 10.06.2011, ktorá bola
oboznámenánapojednávaníkonanomdňa05.03.2018.Celkovávýškanákladovacelkováčiastka,ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť. Ak právny predpis používa pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“
je nepochybné, že musí ísť o číselné uvedenie tejto čiastky. Splnenie uvedenej povinnosti nemožno

prenášať na spotrebiteľa tým, aby si túto celkovú čiastku, ktorú má povinnosť uviesť poskytovateľ úveru,
vypočítal matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca tento matematický súčet neurobil,
hoci išlo o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona.

17. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere v ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. j/ vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe
ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto
výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej

posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového
vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.18. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a s neuvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov Zákon o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere v ustanovení § 11 odsek 1 spája následok

v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Ďalšou povinnosťou uloženou veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je i povinnosť
vyplývajúca z ustanovenia § 7 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou Zákon
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere v ustanovení § 11
odsek 2 spája významný právny následok. V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 odsek 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

20. Splnenie povinností posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver žalobca v žalobe a ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdil
aaniničímnepreukazoval.Vsporovomkonanísauplatňujeprejednaciazásada.Stranasporumájednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana mohla
splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Je to
zrejmé z ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Jednou z náležitostí žaloby vyplývajúcou z ustanovenia
§ 132 odsek 3 C.s.p. je aj pripojenie dôkazov k žalobe. Musí však ísť o dôkazy súvisiace s určitou
tvrdenou skutočnosťou. Ak však takáto skutočnosť v žalobe tvrdená nie je, nemôže byť žalobca vyzvaný
na dodatočné predloženie dôkazov k skutočnosti ním netvrdenej.

21. Žalobca po prvýkrát uviedol tvrdenie o tom, že pri skúmaní schopností žalovanej splácať
spotrebiteľský úver sa postupovalo s odbornou starostlivosťou až vo svojom opravnom prostriedku. K
uvedenému tvrdeniu nepripojil žiadne listinné dôkazy.

22. V ustanovení § 153 C.s.p. je upravená sudcovská koncentrácia konania ukladajúca stranám

povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Najneskôr
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 154 C.s.p. upravujúceho zákonnú
koncentráciu konania. Dokazovanie za skončené bolo vyhlásené uznesením na pojednávaní konanom
dňa 05.03.2018. Možnosť predloženia takýchto prostriedkov v odvolacom konaní síce vylúčená nie

je, avšak len za predpokladu, ak odvolateľ ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie, čo vyplýva z ustanovenia § 366 písm. d/ C.s.p.. Žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poskytovateľa úveru žalovanej nič nebránilo predložiť tieto listinné dôkazy v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie.

23. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, súd prvej inštancie rozhodol správne aj o
povolení splácania dlhu v splátkach.

24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku týkajúcu sa protiústavnosti ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z.. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol v Zbierke zákonov uverejnený

žiaden nález, ktorý by túto skutočnosť preukazoval. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
prvoinštančnému súdu vyčítať, pokiaľ podrobil predmetnú Zmluvu o úvere ex offo súdnej kontrole.25. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387
C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanej v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).