Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/67/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230602
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116230602.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXX, zastúpeného JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom v Q., T.
XX, proti žalovanej G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, F., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie
10.500,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
42C/369/2016-172 zo dňa 07. septembra 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 10.500,00 Eur
s 5 % ročným úrokom od 29.10.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň priznal žalobcovi i náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke peňazí dňa
25.09.2015, na základe ktorej si žalovaná požičala od žalobcu sumu 12.000,00 Eur, ktorú sumu sa
zaviazala vrátiť do 28.10.2016. Keďže si svoj záväzok splnila len čiastočne v rozsahu 1.500,00 Eur,
nesplatený zostatok pôžičky ju súd zaviazal uhradiť spolu s príslušenstvom v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaná podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že by sa medzi účastníkmi jednalo o simulovaný právny úkon v prospech tretej osoby, tak
ako to v priebehu konania tvrdila. Súd prihliadol na výpovede svedkov, tak ako ich vyhodnotil i v bode
25. dôvodov napadnutého rozhodnutia.
3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonom
stanovenej lehote žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie dôvodiac tým, že tento súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Samotná skutočnosť, že vypočutí svedkovia neboli prítomní pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke, nepreukazuje pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o uzavretí predmetnej zmluvy. Žalobca
sám v rámci svojej výpovede na pojednávaní nepoprel sms komunikáciu medzi ním a žalovanou a už
z toho je zrejmé, že musel vedieť o tom, že finančné prostriedky sú poskytované pre svedka D. H. anie pre žalovanú. Žalobca aj v minulosti poskytoval finančné prostriedky žalobcovi D. H., pričom pôžičku
sprostredkovala žalovaná. Právny úkon podľa jej názoru teda nebol urobený vážne, a preto sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon.
5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke mu nepredložila žiadne
plnomocenstvo D. H., ani iný relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že koná ako splnomocnenec
a pôžičku uzatvára v prospech D. H., čo jednoznačne vyplýva i zo samotného textu zmluvy. Samotný
svedok D. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke a nikto mu
ani žiadne finančné prostriedky vo výške 12.000,00 Eur neposkytol.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8. Tak, ako to napokon i správne konštatuje súd prvej inštancie, v priebehu konania nebolo
jednoznačným spôsobom preukázané, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že finančné prostriedky
neposkytuje žalovanej, tak ako to vyplýva z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke. Táto skutočnosť
nevyplynula zo žiadneho z vykonaných dôkazov a aj v tejto časti sa odvolací súd musel stotožniť s
hodnotením vykonaného dokazovania tak, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie. Ak žalovaná v priebehu
celého konania tvrdila, že finančné prostriedky mali byť poskytnuté tretej osobe - D. H., o ktorom
mala vedomosť, že mal viacero pohľadávok a už v minulosti pre neho mala sprostredkovávať finančné
prostriedky, o to skôr mala byť pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dôslednou, postupovať v zmysle platných
právnych predpisov tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, v prospech koho bol právny úkon
uzavretý. V opačnom prípade sama na seba brala riziko za výsledok konania, lebo na nej je bremeno
tvrdenia, ktoré i podľa názoru odvolacieho súdu už z vyššie uvedených dôvodov neuniesla.
9. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods.
1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.