Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/685/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216450
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4215216450.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: O.. O. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, S., o zaplatenie 3.851,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.851,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % p. a. zo sumy 3.410,22 eur od 16.5.2015 do 14.8.2015, vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 3.851,69
eur od 15.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015 domáhal od žalovanej

zaplatenia sumy 3.851,69 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 15.8.2014 uzatvoril
žalobca so žalovanou Zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti,
predmetom ktorej sa reprezentant - žalovaná zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore
poistenia medzi poisťovňou a klientmi poisťovne alebo potenciálnymi klientmi poisťovne o poistenie
poskytované poisťovňou, prostredníctvom uzatvárania poistných zmlúv medzi klientmi a žalobcom.
V zmysle províznych listov za mesiac február až apríl 2015 má žalovaná povinnosť vrátiť žalobcovi dlh,
ktorý jej vznikol z titulu storna provízie vo výške žalovanej sumy.

Dňa 24.11.2014 žalovaná požiadala o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia,
zoznam viazaných finančných agentov vedenom NBS. Dňa 8.1.2015 bol zrušený zápis žalovanej v
registri pod registračným číslom 191512.
O výške provízií, resp. o výške dlhu bola žalovaná informovaná províznymi listami, ktoré jej žalobca
pravidelne zasielal. Osobitne listom zo dňa 9.4.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu z titulu
storna provízie v celkovej výške 3.410,22 eur v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalovaná si uvedenú výzvu neprevzala a svoj dlh nevyrovnala. Opakovane postupoval žalobca listom

zo dňa 19.6.2015, keď vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu z titulu storna provízie v celkovej výške
3.851,69 eur v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Opätovne si žalovaná uvedenú
výzvu neprevzala a svoj dlh nevyrovnala.

2. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz č. k. 9C/685/2015-38 zo dňa 1.2.2016, keď vyhovel
nároku žalobcu a žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu žalovanej sumy a príslušenstva, ako i k náhrade
trov konania. Platobný rozkaz však nenadobudol právoplatnosť, lebo žalovaná v zákonnej lehote podala

voči nemu odpor s odôvodnením, že sa odvoláva voči platobnému rozkazu, nakoľko žiadať späť
zaplatenú províziu je neoprávnené. Potom, čo opustila firmu, nemala žiaden vplyv na systém, ako ani
na výpadok v zmluvách klientov.3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 11.9.2017 pod sp. zn. 9C/685/2015-159
tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.851,69 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 3.410,22 eur od 16.5.2015 do 14.8.2015, vo výške 9,05 % p. a.

zo sumy 3.851,49 eur od 15.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II.
výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku
súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 28.10.2015 domáhal zaplatenia sumy
3.851,69 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 15.08.2014 uzatvoril so žalovanou
Zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti, predmetom ktorej

sa reprezentant - žalovaná zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia medzi
poisťovňou a klientmi poisťovne alebo potenciálnymi klientmi poisťovne o poistenie poskytované
poisťovňou, prostredníctvom uzatvárania poistných zmlúv medzi klientmi a žalobcom. V zmysle
províznych listov za mesiac február až apríl 2015 má žalovaná povinnosť vrátiť žalobcovi dlh, ktorý jej
vznikol z titulu storna provízie vo výške žalovanej sumy. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 9C/685/2015-38
zo dňa 01.02.2016, ktorým žalobe vyhovel, avšak žalovaná podala proti nemu odpor s odôvodnením,

pretože žaloba je neoprávnená, keďže po tom, čo opustila firmu, nemala žiaden vplyv na systém a ani
na výpadok v zmluvách klientov. Po vykonanom dokazovaní súd považoval žalobu za opodstatnenú a
vyhovenie žalobe odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 652 ods. 1, 4, 5, § 654 ods. 1, 2, 3, § 655 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil

podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 C.S.P.

4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že žalobca zmluvou o obchodnom zastúpení
pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti (ďalej len „zmluva o obchodnom zastúpení“) preukázal,
že ju uzatvoril so žalovanou dňa 15.08.2014 podľa ustanovení § 652 a nasl. Obchodného zákonníka.

Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovanej ako reprezentanta vykonávať finančné sprostredkovanie
v sektore poistenia medzi poisťovňou a klientmi poisťovne alebo potencionálnymi klientmi poisťovne
a záväzok žalobcu ako poisťovne zaplatiť jej províziu. Žalovaná mala v zmysle § 8 zákona o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve postavenie viazaného finančného agenta. Zmluva
obsahovala všetky náležitosti, ktoré takýto typ zmluvy má obsahovať. Súčasťou zmluvy bola aj Príloha č.

1 k zmluve o obchodnom zastúpení, ktorá bližšie vysvetľovala jednotlivé pojmy z nej vyplývajúce, okrem
iného aj typy storna provízie, výklad pojmov a nárok na províziu.

5. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na obsah zmluvy o obchodnom zastúpení,
podľa ktorej žalovaná ako reprezentant sa zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore

poistenia a poisťovňa sa zaviazala zaplatiť za túto činnosť žalovanej províziu. Zároveň v Čl. V bod
3 zmluvy o obchodnom zastúpení bolo uvedené, kedy je žalovaná povinná vrátiť vyplatenú províziu
poisťovni. Vzhľadom na to, že žalovaná dňa 24.11.2014 vypovedala žalobcovi zmluvu o obchodnom
zastúpení pri sprostredkovaní poistenia, je povinná vrátiť poisťovni vyplatenú províziu, lebo zmluva o
obchodnom zastúpení zanikla práve z dôvodu zániku reprezentantom sprostredkovaného poistenia a

žalobca preukázal podľa províznych listov za mesiace február až apríl 2015, aký dlh vznikol žalovanej z
titulustornaprovízie.Podľazáverusúduzamesiac02/2015jejvznikoldlhvsume629,88eura,zamesiac
03/2015 v sume 3.410,22 eura a za mesiac 04/2015 v sume 3.851,69 eura. Prílohami k províznym listom
a dôkazným materiálom doloženým do spisu žalobca svoj nárok preukázal. Dôvody uvedené v odpore
proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil ako právne irelevantné, ničím neodôvodnené, nepodložené

a nepreukázané, pretože zmluvu o obchodnom zastúpení podpísala, bola s ňou oboznámená, bola
si vedomá skutočností, akým spôsobom je potrebné postupovať v prípade, že sama dobrovoľne sa
rozhodne ukončiť zmluvu, pričom bude povinná vrátiť vyplatenú províziu poisťovni podľa Čl. V bod 3
zmluvy. Žalobca vykonal storno provízie v celkovej sume 3.851,69 eura, no žalovaná nepredložila žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a jej žiadosť o odročenie pojednávania po vyhlásení rozhodnutia

vo veci samej nebolo možné akceptovať. S plnením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania, preto
súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 3.410,22 eura od 16.05.2015
do 14.08.2015 a úrok z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 3.851,69 eura od 15.08.2015 do
zaplateniapodľavýzvyzodňa09.04.2015akoajpredžalobnejvýzvyz19.06.2015,pričomdoomeškania
sa dostala uplynutím 30 dní, keď bola výzvou a predžalobnou výzvou vyzvaná na zaplatenie sumy

3.410,22 eura a 3.851,69 eura.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že súd dospel na základe vykonanéhodokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na pojednávanie sa riadne ospravedlnila podaním
zaslaným na pošte v Komárne dňa 07.09.2017 hneď po tom, ako sa dozvedela, že musí odcestovať.
Toto jej ospravedlnenie súd neakceptoval, no na druhej strane ospravedlnenie žalobcu prijal. V tomto

smere poukázala na ustanovenie čl. 6 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C.S.P.“). Uviedla, čo bolo predmetom zmluvy
o obchodnom zastúpení, pričom ona ako podnikateľka mala právo na províziu, čo uznal aj žalobca, ktorý
jej ju vyplatil. Z vyplatenej provízie uhrádzala aj odvody a zabezpečila si živobytie. Ďalej v odôvodnení
citovala ustanovenie § 775 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi patrí odmena v

dohodnutej výške, ktorú treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je
zmluva neplatná podľa § 40a. Aj ustanovenia Obchodného zákonníka predpisujú zastúpenému subjektu
vyplácanie provízií a presne určujú, kedy zastúpený môže vyplatenie provízie obmedziť. Poukázala tiež
na ustanovenie § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom žiadny zákon neupravuje pojem „storno
provízia“, a z tohto pohľadu zmluva o obchodnom zastúpení a jej prílohy sú účelovo vytvorené na
obchádzanie zákona (§ 51 Občianskeho zákonníka). Podľa nej je neplatný právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutočnosti uvedené žalovanou týkajúce sa
činnosti finančného sprostredkovania boli z jeho strany dostatočným spôsobom preukázané listinami.
Predmetná zmluva nebola so žalovanou uzatvorená ako spotrebiteľská zmluva podľa zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale bola uzatvorená ako zmluva o obchodnom zastúpení, na
ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.
Čosatýkaospravedlnenianapojednávanie,totožalobcadoručilsúduvčaselektronickydňa07.09.2017.
Odvolanie žalovanej je teda účelové a nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v

súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami medzi žalobcom a žalovaným.

8. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedla, že ona nepoprela spoluprácu
so žalobcom, ale výhrady má proti nezákonným spôsobom žalobcu, ktorý očakáva od svojich
spolupracovníkov, aby vrátili odmenu, ktorú prijali podľa zákona za vykonanú prácu, pričom si pletie

sprostredkovanie so spotrebiteľom.

9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
uznesením zo dňa 26.10.2018 pod sp. zn. 12Co/40/2018-181, keď uviedol, že nie sú dané podmienky
aninapotvrdenieaninazmenunapadnutéhorozsudku.Poukázalnato,žesúdprvejinštancievpodstate

len prevzal tvrdenia žalobcu ako také bez bližšieho zisťovania podkladov pre základ aj výšku žalovanej
sumy, čo nezodpovedá ustanovenia § 220 odsek 2 tretej vety C.S.P., v zmysle ktorého súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie neobsahuje úplné dôvody toho, ako súd dospel k zisteniu, že žalovaná má žalobcovi
dlhovať žalovanú sumu, ktorá je obsiahnutá vo výroku rozsudku, a to priradením ku konkrétnym zneniam

zmluvy o obchodnom zastúpení a k spôsobu výpočtu uplatnenej sumy. Preto odvolací súd považoval
odvolací dôvod žalovanej za dôvodný.
V ďalšom konaní odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie nanovo vec prejedná, pričom bude
skúmať, ako žalobca navrhnutými dôkazmi preukázal dôvodnosť podanej žaloby, či je vôbec daný základ
a následne aj výška uplatnenej sumy.

10. Dňa 29.5.2019 súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa ustanovenia § 180 C.S.P., keď
žalobca ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2019
ako aj mailovým podaním, v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neprítomnosť z dôvodu čerpania
pracovného voľna z nepredvídateľnej rodinnej udalosti a z dôvodu, že je jediná poverená osoba na

zastupovanie žalobcu na súdnych konaniach na celom území SR. Súhlasila s tým, aby súd pojednával
a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a navrhoval žalobe vyhovieť.
Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas v dostatočnom časovom predstihu,
dokoncadvomadoručenkami,atozodňa6.5.2019a1.6.2019,keďjejsúddoručovalvyjadreniežalobcu,
svoju neúčasť neospravedlnila a ani žiadnym spôsobom nepožiadala súd o odročenie pojednávania,

ani dodatočne.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to výpisom
z Obchodného registra žalobcu, Zmluvou o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia,províznymi listami, sumarizáciou províznych listov, zrušením sprostredkovateľskej zmluvy, oznámením
žalobcu k zrušeniu, výzvou žalobcu, predžalobnou výzvou, platobným rozkazom, odporom voči
platobnému rozkazu, prekladom odporu z jazyka maďarského do slovenského, doplnením dôkazných

prostriedkov zo strany žalobcu, detailmi zániku poistných zmlúv zaradených v kmeni žalovanej,
rozsiahlym vyjadrením žalobcu zo dňa 1.3.2019, preberacím protokolom žalovanej zo dňa 4.9.2014,
Obchodnou politikou 2014, Univerzálnou sieťou zo dňa 1.1.2014, Prílohou č. 1 provízneho poriadku,
Prílohou č. 2 Smernice pre reprezentanta, Prílohou č. 3 Obchodná politika 2014, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

12. Žalobca v rozsiahlom písomnom vyjadrení po zrušení rozsudku odvolacím súdom uviedol, že
sa pridržiava podanej žaloby, nakoľko žalobca po neúspešnom riešení dlhu žalovanej voči žalobcovi
mimosúdnou cestou bol nútený podať predmetnú žalobu dňa 2.9.2015. Poukázal na to, že doručoval
žalovanejdvevýzvynaúhradudlhu,naktoréžalovanánereagovalažiadnymspôsobomanespochybnila
ani výšku storno provízie. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal porušenie

jednotlivých ustanovení Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej
sieti žalovanou zo dňa 15.8.2014 a na základe tohto porušenia si uplatnil svoje práva v súdnom konaní.
Uznesenie odvolacieho súdu žalobca považoval za šikanózne k objasneniu vykonávania finančného
sprostredkovania, vyplácania a stornovania provízií na základe zmluvy a jej neoddeliteľných príloh, a
to všetko v zmysle platnej právnej legislatívny a judikatúry súdov, ktoré už rozhodovali v prípadoch

totožných vo veci samej tak, že bolo vyhovené žalobcovi. Poukázal najmä na Čl. VII. odsek 5 Zmluvy,
s obsahom ktorej sa žalovaná oboznámila a prevzala ju a zároveň aj Prílohu č. 1 - provízny poriadok,
ktorý obsahuje samostatné ustanovenie s názvom „Výklad pojmov“, ktoré upravuje výklad pojmu
provízia a jednotlivých pojmov uvedených na províznych listoch a typov storna provízie. Žalobca mal
za to, že žalovaná bola oboznámená so systémom vzniku nároku, splatnosti zániku nároku a storno

provízií a počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom tento systém žiadnym spôsobom nerozporovala
a vyplácanie provízií a ich storno nenamietala, nereklamovala. Žalobca povinnosť žalovanej vrátiť
storno províziu upravil v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou z dôvodu predchádzania
akýmkoľvek možným špekuláciám zo strany obchodných zástupcov žalobcu a zároveň poskytuje aj
právnu ochranu žalobcovi z dôvodu, že z uzatvorených poistných zmlúv vyplýva povinnosť plniť na

strane žalobcu, t. j. poisťovne. Čo sa týka špecifikácie výpočtu storno provízií z poistných zmlúv,
žalobca predložil v tzv. kmeni žalovanej, C. O., O.., z. č.: XXXXX. Žalobca mal za to, že odôvodnenie
odvolacieho súdu v predmetnom konaní bolo šikanózne, a to z akéhokoľvek pohľadu na predmetné
rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky nerovnoprávneho postavenia strán sporu a zaujatosti odvolacieho
súdu. V predmetnom rozhodnutí požíva ochranu právny formalizmus a nie je pre uvedený súd podstatná

aplikácia materiálneho hľadiska, pričom právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho
štátu nemôže absolútne prevládnuť, ako sa to stalo v tomto prípade. Žalovanej v predmetnom konaní
postačuje tvrdiť bez akéhokoľvek predloženia dôkazu, a dôkazy predložené žalobcom sú dôkazy
podľa odvolacieho súdu, ktoré sú nezrozumiteľné a nepreukazujúce žiadne právne nároky. Jednotlivé
ustanovenia práva sú súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a

zmyslu ochrany Ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Žalobca má za to, že súdy v prípade
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na
princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo
k aplikácii neprimeranej formálnosti zákona voči žalobcovi. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou o spravodlivosti, resp.

v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom
interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov
týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich činnosti a ako taký

jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa Čl. 46 odsek 1 Ústavy (I. ÚS
24/00).
Provízie, ako aj storno provízie sú vypočítané zo stavu poistných zmlúv v poistno-technickom IT systému
Unius žalobcu, vždy ku dňu účtovnej závierky.

13. Žalovaná ani po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom sa k veci žiadnym
spôsobom nevyjadrila a listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie
a ktoré súd prvej inštancie žalovanej doručil, ako preberací protokol, Prílohu č. 1 - Provízny poriadok,
Prílohu č. 2 - Smernicu pre reprezentanta a Prílohu č. 3 - Obchodnú politiku 2014 žiadnym spôsobomnenamietala a nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali opak tvrdenia žalobcu. Žiadne relevantným
spôsobom nenamietala nárok uplatnený žalobcom.

14. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 15.8.2015
uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti žalobca
podľa ustanovení § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo, že žalovaná ako
reprezentant sa zaväzuje vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia medzi poisťovňou
a klientmi poisťovne alebo potencionálnymi klientmi poisťovne a poisťovňa sa zaväzuje zaplatiť

reprezentantovi províziu. Žalovaná mala v zmysle § 8 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstvo postavenie viazaného finančného agenta. Zmluva obsahovala všetky náležitosti, ktoré
takýto typ zmluvy má obsahovať. Súčasťou zmluvy bola aj Príloha č. 1 k Zmluve o obchodnom
zastúpení, ktorá bližšie vysvetľovala jednotlivé pojmy vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení
pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti, okrem iného aj typy storna provízie, výklad pojmov a
nárok na províziu.

14.1 Províznymi listami z č. l. 17, 18, 19, 20, 69, 70, 71, 72, 73 žalobca preukázal, presne za aké
obdobie bolo vykonané storno získateľskej provízie, čo spolu podľa týchto províznych listov predstavuje
výšku žalovanej sumy a dodatkom k týmto províznym listom bol ďalší provízny list s menným zoznamom
poistníkov za určité obdobie, za ktoré mala žalovaná vykonať uzavretie poistných zmlúv s poistencami.
14.2 Zrušením sprostredkovateľskej zmluvy žalovaná preukázala, že takéto zaslala žalobcovi dňa

24.11.2014, keď vypovedala zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia, nakoľko je
dlhodobo PN od 27.10.2014 s predpokladanou dobou liečenia minimálne trištvrte roka, a preto nedokáže
splniť úlohy vyplývajúce zo zmluvy.
14.3 Oznámením, ktoré zaslal žalobca žalovanej dňa 8.1.2015 jej oznámil, že podľa § 16 odsek 9
zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve jej žalobca oznámil,

že dňa 8.1.2015 bol zrušený jej zápis v registri, podregistri poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných
finančných agentov vedených NBS pod registračným číslom 191512, bola vyzvaná na vrátenie
osvedčenia o zápise do registra najneskôr do troch kalendárnych dní od doručenia oznámenia. Toto
oznámenie si žalovaná prevzala dňa 15.1.2015.
14.4 Výzvou zo dňa 9.4.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3.410,22 eur ako dlh, ktorý

evidoval žalobca voči nej ku dňu 31.3.2015 a žiadal ju, aby ho uhradila do 30 kalendárnych dní od
doručenia výzvy na účet žalobcu. V opačnom prípade sa žalobca bude domáhať svojho nároku súdnou
cestou. Zároveň mala uvedené, že žalovaná suma vznikla zo storna provízie ku dňu 31.3.2015.
14.5 Predžalobnou výzvou zo dňa 19.6.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3.851,69 eur
ako dlh, ktorý evidoval žalobca voči nej ku dňu 31.5.2015 a žiadal ju, aby ho uhradila do 30 kalendárnych

dní od doručenia výzvy na účet žalobcu. V opačnom prípade sa žalobca bude domáhať svojho nároku
súdnou cestou. Zároveň mala uvedené, že žalovaná suma vznikla zo storna provízie ku dňu 31.5.2015.
Žalobca preukázal, že predžalobnú výzvu si žalovaná v odbernej lehote neprevzala.
14.6 Výpisom zo Živnostenského registra žalobca preukázal, že žalovaná ako podnikateľský subjekt
ukončila svoju činnosť k 12.2.2015.

14.7 Tabuľkou pod názvom „Špecifikácia výpočtu stornu provízií z poistných zmlúv zaradených v kmeni
žalovanej C. O., O.., z. č.: XXXXX“ žalobca preukázal, akým spôsobom dospel k výpočtu storno provízií
z poistných zmlúv, kde sú presne citované poistné zmluvy, ktoré uzatvárala žalovaná s typom provízie,
províznym základom, províznou sadzbou, typom storna, vzorcom na výpočet sumy storno provízií,
vyplatenou províziou v eurách a dátumom storna poistenia. Poukázal pri tom na to, že provízie ako aj

stornoprovíziebolivypočítanézostavupoistnýchzmlúvvpoistno-technickomITsystémeUniusžalobcu.
14.8 Ďalej poukázala na predložený Preberací protokol (č. listu 231), ktorým žalovaná vlastnoručným
podpisom zo dňa 4.9.2014 potvrdila, že si prevzala od žalobcu dokumenty, a to Zmluvu o obchodnom
zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti vrátane jej príloh: Prílohu č. 1 - Provízny
poriadok, verzia 09 zo dňa 1.1.2014, Prílohu č. 2 - Smernice pre reprezentanta v univerzálnej sieti zo

dňa 1.7.2013 a Prílohu č. 3 - Obchodnú politiku 2014 - univerzálna sieť zo dňa 1.1.2014, osvedčenie o
zápise do registra, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov.

15. Podľa ustanovenia § 2 odsek 2 písmeno c) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto
zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných

predpisov.

16. Podľa ustanovenia § 269 odsek 2 veta prvá Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú
zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.17. Podľa ustanovenia § 340 odsek 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase
určenom v zmluve.

18. Podľa ustanovenia § 652 odsek 1, 4, 5 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa
obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu
určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného
a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

odsek 4, zmluva musí mať písomnú formu.
odsek 5, ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú
ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

19. Podľa ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ
zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu

s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

20. Podľa ustanovenia § 654 odsek 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného
zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
odsek 2, ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa

práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
odsek 3, bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného
uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

21. Podľa ustanovenia § 655 odsek 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca je

povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na
záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať
zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

22. Podľa ustanovenia § 662 odsek 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je
zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie je
dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu vyplýva niečo iné.
odsek 2, provízia, ktorá už bola uhradená musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
odsek 3, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu

podľa odseku 1.

23. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v
znení od 27.05.2009 (ďalej aj citovaného zákona), finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto
zákona je podnikaním.

24. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je
podnikaním.

25. Podľa § 8 citovaného zákona, viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na

základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný
agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre
sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu
najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou
vykonávajúcou len neživotné poistenie.

26. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Na základe vykonaného dokazovania a po doplnení podľa uznesenia odvolacieho súdu mal súd
za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočným spôsobom svoj nárok

preukázal čo do základu aj výšky a žalovaná ho žiadnym spôsobom nenamietala, pretože dôvody,
ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu nespochybňujú nárok uplatnený žalobcom a aj
dôvody, ktoré uviedla v odvolaní, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala ani dodatočne sa
k nim nevyjadrila, nakoľko prvý termín pojednávania, ktorý súd vytýčil na deň 4.3.2019 potom, ako
obdržal uznesenie odvolacieho súdu, sa žalovaná nedostavila zo zdravotných dôvodov, ktoré podložila

prepúšťacími správami z gynekologicko-pôrodníckej kliniky VŠZaSP Sv. Alžbety Bratislava a FNsP
D. R. a svoje zdravotné problémy odôvodnila vysokým tlakom, problémami s videním a so stratou
vedomia, pričom lekárske správy mala od gynekológa - neurológa. Súd vtedy vyhovel jej dôvodom na
odročenie pojednávania a uložil žalovanej uznesením, aby na ďalšie pojednávanie sa bezpodmienečne
dostavila a v prípade, že sa nevie dostaviť, aby to uviedla minimálne 7 dní pred termínom pojednávania
a nie v deň termínu pojednávania spolu s predložením lekárskej správy v prípade, že tento dôvod

bude zdravotný a aby svoje ospravedlnenie písala čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie, nakoľko tieto sú
nečitateľné a neprehľadné. Žalovaná však jednak svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní konanom dňa
29.5.2019 žiadnym spôsobom neospravedlnila a ani nepožiadala súd z vážnych dôvodov o odročenie
pojednávania a ani nezaslala súdu žiadne listinné dôkazy na podloženie svojich tvrdení uvedených v
odvolaní. Naopak, žalobca predložil dostatok listinných dôkazov, najmä s poukazom aj na predloženie

Preberacieho protokolu zo dňa 4.9.2014, ako aj Obchodnej politiky 2014 a Univerzálnej siete zo dňa
1.1.2014, ktorými zdôvodnil dostatočným spôsobom svoj nárok.

29. Z vykonaného dokazovania, čo sa týka jednotlivých bodov Zmluvy o obchodnom zastúpení pri
sprostredkovaní poistenia v Univerzálnej sieti č. 57735 (ďalej len „Zmluvy“) žalobca preukázal, že v

zmysle Čl. V. bod 3: „reprezentant je povinný vrátiť vyplatenú províziu poisťovni, a to aj po ukončení
tejto zmluvy, ak zanikne reprezentantom sprostredkované poistenie alebo v priebehu trvania poistenia
dôjde k zníženiu výšky ročného poistenia, pričom výška a spôsob storna provízie je špecifikovaný v tejto
zmluve a províznom poriadku“. V zmysle Čl. V. bod 4 zmluvy je uvedené: „po zániku poistenia, resp. po
znížení výšky ročného poistného v priebehu trvania poistenia, vykoná poisťovňa storno provízie zrážkou

zo získanej provízie za mesiac, v ktorom k takejto činnosti došlo“. Podľa Čl. V. bod 5 zmluvy: „pokiaľ
storno provízie nie je vykonané zrážkou z provízie podľa bodu 4 tohto článku, reprezentant je povinný do
jedného mesiaca po doručení vyúčtovania provízií, t. j. od oznámenia zániku poistenia resp. o znížení
výšky ročného poistného zaplatiť sumu vo výške storno provízie na účet poisťovne oznámené písomne
reprezentantovi“. Žalovaná tieto ustanovenia zmluvy žiadnym spôsobom nerozporovala, pretože zmluvu

podpísala a sama listom zo dňa 24.11.2014 požiadala žalobcu o zrušenie sprostredkovateľskej zmluvy,
nakoľko bola dlhodobo práceneschopná od 27.10.2014 a predpokladaná doba liečenia bude trvať
mesiace, minimálne 3/4 roka, a preto nevie splniť úlohy vyplývajúce zo zmluvy. Z tohto dôvodu žalobca
reagoval na tento list žalobkyni oznámením zo dňa 8.1.2015, kde uviedol, že v zmysle § 16 odsek 9
zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, že dňa 8.1.2015 bol zrušený zápis žalovanej v registri, podregistri poistenia alebo
zaistenia, zoznamu viazaných finančných agentov vedenom NBS pod registračným číslom 191512.
Zároveň bola požiadaná žalovaná žalobcom o vrátenie osvedčenia o zápise do registra. Následne
žalobca výzvou zo dňa 9.4.2015 vyzval žalovanú po ukončení zápisu v registri finančného agenta s tým,
že jej postavenie, ako aj práva a povinnosti zanikli dňom 29.12.2014, aby vrátila titulom storna provízie

žalobcovi sumu 3.410,22 eur do 30 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy a aj ďalšou predžalobnou
výzvou bola vyzvaná, aby vrátila storno províziu vo výške žalovanej sumy, a to 3.851,69 eur, nakoľko
takýto dlh mala vyčíslený ku dňu 31.5.2015 a tiež bola vyzvaná, aby ho uhradila do 30 kalendárnych
dní odo dňa prevzatia výzvy. Žalovaná si však zásielku podľa čl. 25 spisu v odbernej lehote neprevzala
a žalovanú sumu žalobcovi neuhradila, pričom svoju podnikateľskú činnosť ukončila ako podnikateľský

subjekt k 12.2.2015 podľa výpisu zo Živnostenského registra z čl. 33 spisu.

30. Súd prvej inštancie predmetný spor posudzoval podľa Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah
medzi stranami sporu je vzťahom obchodno-právnym s dôrazom na skutočnosť, že obe zmluvné
stranyvystupovaliakosubjektypodľaObchodnéhozákonníka,nakoľkovykonávaniečinnostifinančného

sprostredkovania je definované osobitným právnym predpisom a uvedené konanie je konaním
obchodným, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany sporu uzatvorili zmluvu
spresne,jasneaurčitestanovenýmipodmienkamivsúladesustanoveniamivyššiecitovanýmiažalobca
mohol vrátenie provízie dohodnúť odlišne od ustanovení § 662 Obchodného zákonníka a takáto dohodanie je neplatným právnym úkonom. Žalovaná mala povinnosť vykonávať činnosti uvedené v citovanej
zmluve v pozícii viazaného finančného agenta. Finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo
upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. v platnom znení. Z jeho ustanovení § 2 odsek 5, ale aj z § 3

odsek 4 je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo
vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním, a to podľa § 2 odsek 2 písmeno c) Obchodného
zákonníka. Medzi stranami sporu preto v žiadnom prípade nemohol vzniknúť pracovnoprávny vzťah ani
žiadnyinýobdobnývzťah.Vdanomprípadeniejemožnéhovoriťotom,ževzťahmedzistranamisporuje
možné posúdiť podľa ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka a nasl., nakoľko žalovaná vystupovala

v pozícii viazaného finančného agenta, riadne zapísaná do registra Národnou bankou Slovenska. Za
tejto situácie preto nie je možné uvažovať o vzťahu medzi stranami sporu ako o vzťahu zamestnávateľa
a zamestnanca a už vôbec nie je na mieste konštatovanie, že by išlo o vzťah spotrebiteľský podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takom prípade by totiž spotrebiteľ podľa § 52 odsek 4 OZ musel
vystupovať tak, že by nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z predložených listinných dôkazov je však nesporné, že žalovaná konala v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

31. V zmysle zmluvy a Príloh č. 1, č. 2 a č. 3, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je žalovaná
povinná vrátiť vyplatenú províziu žalobcovi, a to aj po ukončení zmluvy, ak zanikne obchodným
zástupcom, teda žalovanou sprostredkované poistenie alebo v priebehu poistenia dôjde k zníženiu

výšky ročného poistného. Podľa zmluvy všetky typy provízie podliehajú storno provízie, čo znamená, že
po ukončení spolupráce žalovanej so žalobcom, nezanikla povinnosť žalovanej vrátiť storno provízie,
ktorá je upravená v Čl. V. zmluvy, nakoľko žalobca si môže uplatniť storno provízie voči žalovanej len v
prípade, ak bola žalovanej reálne vyplatená. Taký prípad nastal v danom prípade so žalovanou. Pokiaľ
žalovaná podpisom zmluvy brala na vedomie, že Prílohy č. 1, č. 2 a č. 3 tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy a medzi inými, teda aj Príloha č. 1 - Provízny poriadok zároveň brala na vedomie žalovaná, že
sa so všetkými týmito prílohami podrobne oboznámila a medzi inými Príloha č. 1 - Provízny poriadok
obsahuje aj ustanovenie s názvom „Výklad pojmov“, ktoré upravuje výklad pojmu provízia a jednotlivých
pojmov uvedených na províznych listoch a typov storna provízie, na ktorý vzniká žalobcovi po splnení
určitých podmienok nárok. Týmto je možné vysloviť názor, že provízny poriadok špecifikuje podmienky

zániku nároku na províziu žalovaného ako obchodného zástupcu. Žalobca preukázal v konaní, že
žalovanej bola vyplácaná provízia za výkon činnosti finančného sprostredkovania v celej výške a za
celé obdobie trvania poistnej zmluvy v zmysle podmienok upravených v Províznom poriadku bez ohľadu
na skutočnosť, či v predmetnej poistnej zmluve bolo uhradené ročné poistné alebo bolo uhrádzané
polročné poistné resp. štvrťročné alebo mesačné (Tabuľka pod názvom: „Špecifikácia výpočtu storno

provízií z poistných zmlúv zaradených v kmeni žalovanej, C. O., O.., z. č. XXXXX“) čl. 225-226 a tiež
žalobca preukázal, že si uplatnil storno províziu voči žalovanej len v prípadoch, ak bola žalovanej reálne
vyplatená, o čom svedčí tiež vyššie citovaná tabuľka s konkrétnou tabuľkou, ktorá je uvedená aj v
žalobe na čísle listu 3 a vo výzve pred podaním žaloby a v predžalobnej výzve. Provízny poriadok
presne špecifikuje typy provízií a nárok na ich vyplatenie. Podľa Provízneho poriadku, žalobca je

oprávnený uplatniť storno provízie voči žalovanej len v prípade, že žalovanej bola provízia skutočne
vyplatená a nárok na predmetnú províziu zanikol v zmysle ustanovení zmluvy a jej neoddeliteľných
príloh. Tieto skutočnosti žalobca preukázal výpismi z účtu tak, ako sú založené v spise na čísle listu
64-68 a províznymi listami za mesiac jún až december 2014 a za mesiac január, máj a september
2015 tak, ako sú založené v spise na čísle listu 69-73, ako aj fotokópiami poistných zmlúv, za ktoré

bola žalovanej vyplatená provízia spolu so zánikovými listami (číslo listu 74-140). Žalovaná bola podľa
provízneho listu žalobcom informovaná o aktívnych poistných zmluvách alebo poistných zmluvách, ktoré
boli stornované alebo výška poistného na jednotlivých poistných zmluvách sa znížila v súlade s Prílohou
č. 2 - Provízneho poriadku. Žalobca uviedol, že žalovanej doručoval provízne listy elektronickou formou,
ktorú skutočnosť žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala, a preto súd mal za to, že ich zaslaním sa

dostali do dispozičnej sféry žalovanej a považoval ich za doručené. Žalovaná ani neuviedla v konaní,
že by rozporovala doručenie províznych listov.
Z provízneho poriadku tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy vyplýva, ako už súd uviedol, že žalovaná
je povinná vrátiť vyplatenú províziu podľa jednotlivých typov storno provízie, a to aj v prípade zániku
zmluvy, ak zanikne žalovanou uzavreté poistenie alebo ak v priebehu poistenia dôjde k zníženiu

výšky ročného poistenia. Z tabuľky na čísle listu 225-226 žalobca preukázal výšku storno provízie pri
jednotlivých poistných zmluvách s tým, že 9 poistných zmlúv bolo zo 17 poistných zmlúv stornovaných
so 100 % storno provízie, čo znamená, že tieto poistné zmluvy boli žalovanou uzatvorené účelovo za
účelom vyplatenia provízie.V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/100/2007, kde
odvolací súd okrem iného uvádza „ďalej odvolací súd poukazuje na to, že citované ustanovenie, t. j.
ustanovenie§662Obchodnéhozákonníkajedispozitívnymustanovenímatotoustanovenieustanovuje,

aby si zmluvné strany v záujme právnej istoty určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na
províziu považované za okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobu sa neuskutočnil.
Z uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva, že neuskutočnenie obchodu medzi zmluvnými stranami sa v
zmysle zmluvy rozumie aj predčasný zánik poistnej zmluvy, resp. zníženie výšky ročného poistného“.
Z uzavretej zmluvy medzi stranami sporu potom je možné vyvodiť, že definíciou neuskutočnenia

obchodu sa rozumie aj predčasný zánik poistnej zmluvy, ako aj zníženie výšky ročného poistného,
pričom následkom neplatenia poistného je zánik poistnej zmluvy. Preto je potrebné konštatovať, že
tzv. neuskutočnenie obchodov je možné nazvať inak ako predčasný zánik poistnej zmluvy, v dôsledku
čoho predmetný obchod nie je uskutočnený v plnom rozsahu. Žalobca dôkazmi, a to Prílohou č. 1,
ako aj Prílohou č. 3, teda Províznym poriadkom a Obchodnou politikou, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, poukázal na to, že zánik nároku na províziu podľa ustanovenia § 662 Obchodného

zákonníka, si mohli upraviť a upravili odchylne od zákonného znenia, avšak nárok na vrátenie provízie
žalobca detailne upravil v priloženou Províznom poriadku a Obchodnej politiky. Žalobca listinnými
dôkazmi, na ktoré súd vyššie poukázal, a to Províznymi listami, výpisom z účtu a detailmi zániku
poistných zmlúv zaradených v kmeni žalovanej jednoznačne preukázal dôvodnosť a výšku uplatňovanej
pohľadávky voči žalovanej. Tieto podklady sú oficiálnymi podkladmi zo spracovania účtovnej závierky

provízií za účtovný mesiac a odrážajú skutočnosti súvisiace so stavom poistnej zmluvy uzatvorenej
žalovanou. Provízne listy sú riadnym daňovým a účtovným dokladom žalovanej, ktoré žalovaná spolu
so zmluvou predkladala príslušným úradom na zdokladovanie vykonávania činnosti finančného agenta
sprostredkovania poistenia žalovanou. K tomuto je potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 10Co/138/2015, ktorý uviedol: „K dojednanému spôsobu zániku nároku na províziu,

odvolací súd uvádza, že v zákonnej úprave Zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 až § 672 Obch.
z.) prevažujú povinnosti obchodného zástupcu, čo je dané najmä typom zmluvy, pri ktorom väčšie
riziká znáša najmä zastúpený.“ Odvolací súd v tomto rozhodnutí ďalej uvádza: „Z obsahu zmluvných
ustanovení o zániku nároku na províziu (čl. V. bod 3 Zmluvy o obchodnom zastúpení) vyplýva, že
zmluvné strany si samy určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za

okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil, keď pod neuskutočnením
obchodu mali zmluvné strany na mysli prípady predčasného zániku poistnej zmluvy, resp. zníženie
výšky ročného poistného a nakoľko uvedené dojednanie neodporovalo ustanoveniu § 662 Obchodného
zákonníka, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie provízií pri splnení týchto predpokladov (t. j. pre
prípad predčasného zániku poistných zmlúv sprostredkovaných žalovanou, resp. pri znížení ročného

poistného).“
Vzhľadom k tomu, že žalovaná pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalobcom bola s obsahom zmluvy
o obchodnom zastúpení vrátane jej príloh riadne oboznámená, bolo výlučne na rozhodnutí žalovanej,
či do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi alebo nie.

32. Z tohto dôvodu súd s poukazom na zmluvu a jej prílohy má za to, že žalovaná bola riadne
oboznámená so systémom vzniku nároku splatnosti, zániku nároku a storno provízií a počas trvania
zmluvného vzťahu žalovaná žiadnym spôsobom tento systém nerozporovala, ako ani vyplácanie provízií
a ich storno. V konaní nepreukázala, že by tieto nejakým spôsobom namietala alebo reklamovala. Ak
mala žalovaná pochybnosti o vyplatených resp. stornovaných províziách, mala právo formou reklamácie

provízií požiadať o prešetrenie sporných poistných zmlúv. Túto skutočnosť žalovaná nepreukázala v
konaní a nepreukázal to ani žalobca listinnými dôkazmi. Žalobca jednoznačne preukázal v konaní,
že Prílohou č. 1 k zmluve - Províznym poriadkom upravil jednotlivé typy provízie, ako aj povinnosť
žalovanej vrátiť storno provízie, v súlade s ustanovením § 273 odsek 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého „časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované

obchodnými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené“.

33. Žalobca ďalej bezpochyby preukázal listinnými dôkazmi, že poistné zmluvy, ktoré uzavrela žalovaná,
boli stornované a žalovaná túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátila a žalobca preukázal

porušenie § 658 odsek 1 Obchodného zákonníka, pretože podstatou uvedenej činnosti nie je len
uzatvoriť poistnú zmluvu za účelom vyplatenia provízie, ale za účelom sprostredkovania poistenia
klientovi, t. j. účelom je platná a účinná poistná zmluva, ktorá spĺňa požiadavky klienta. Žalobca
preukázal, že zo strany žalovanej nedošlo k uzavretiu platných poistných zmlúv, lebo zo strany klientovdochádzalo k storno poistných zmlúv alebo k úprave výšky poistného. Preto je možné jednoznačne
definovať a účelne vykladať, že pojem „neuskutočnenie obchodov“ je možné definovať ako predčasný
zánik poistnej zmluvy, v dôsledku čoho predmetný obchod nie je uskutočnený v plnom rozsahu. Dôvod,

ktorý uviedla žalovaná vo svojom odpore, kde v podstate uviedla iba jedinú vetu, a to: „Potom, čo som
firmu opustila, nemala som žiaden vplyv na systém, ako ani na výpadok v zmluvách klientov.“ Je zrejmé,
že predmetné zmluvy neuzatvárala žalovaná s odbornou starostlivosťou za účelom sprostredkovania
nového obchodu, ale len vyplatenia provízií.
Provízny list je oficiálny výstup zo spracovania účtovnej závierky provízií za účtovný mesiac a odráža

skutočnosti súvisiace so stavom poistnej zmluvy sprostredkovanej žalovanou. V prípade, že poistná
zmluva spĺňa všetky atribúty na vznik nároku na vyplatenie provízie, dochádza ku generovaniu
provízneho listu. V jednotlivých províznych listoch žalobca poukázal na to, že sú tam uvedené špecifiká
poistných zmlúv sprostredkovaných v kmeni žalovanej, kde sa nachádzajú rôzne údaje presne popísané
v tabuľke na čísle listu 225-226 a ide o údaje, na základe ktorých boli provízie vyplácané žalovanej. V
prípade, že došlo k stornu poistnej zmluvy počas zmluvného vzťahu so žalovanou, žalobca si storno

províziu započítal z nároku na vzniknutý nárok na vyplatenú províziu a rozdiel zaslal na účet žalovanej.
Žalobca nepreukázal v konaní, že by túto skutočnosť žalovaná nejakým spôsobom rozporovala.

34. S poukazom na to, že žalovaná sama listom zo dňa 24.11.2014 požiadala o ukončenie resp. zrušenie
sprostredkovateľskej zmluvy tým, že ju písomne vypovedala, žalobca ako poisťovňa musel predmetný

prejav vôle akceptovať a vykonať kroky, ktoré je povinný vykonať v zmysle poistnej zmluvy a platnej
legislatívy.
Prílohou č. 3 - Obchodnou politikou 2014 Univerzálna sieť žalobca preukázal, že cieľom tejto prílohy bolo
stanoviť povinnosti, produkčné štandardy, podmienky odmeňovania a kariérny postup reprezentantov
a manažérov v Univerzálnej sieti žalobcu pre kalendárny rok 2014. Pod bodom 2 Výklad pojmov

sú presne podrobne rozvedené povinnosti reprezentanta a charakteristika reprezentanta a ďalej
podrobnosti ohľadom podmienok obchodnej politiky v súvislosti s uzatváraním poistných zmlúv, ako aj
ďalšie podstatné body obchodnej politiky, podľa ktorých mala vykonávať žalovaná činnosť obchodného
zástupcu.
Záverom je potrebné konštatovať, že žalovaná nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátila

skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca v celom konaní. Jediné argumenty, ktoré žalovaná uviedla, boli v
písomnom odpore proti platobnému rozkazu a v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie,
ale tieto súd vyhodnotil tak, že sú v rozpore s preukázaným stavom, pretože nepredložila žalovaná
žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali chyby vo výpočte uplatneného storna provízií zo strany žalobcu
a žalovaná nepredložila ani žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré uvádzala. Je zaujímavé,

že v čase aktívnej vzájomnej spolupráce strán sporu, žalovaná nepovažovala predmetný systém
storno provízií za nesprávny. Systém uplatňovania storno vyplatenej provízie si žalobca uplatňoval voči
žalovanej počas celej doby platnosti zmluvy a žalovaná ich nenamietala. Žalovanej vyplývali aj určité
povinnosti zo zmluvy a z jednotlivých príloh k zmluve, najmä, aby si svoje účtovné dáta, podklady
kontrolovala a v prípade akýchkoľvek nejasností a pochybností kontaktovala žalobcu. Takýto prejav vôle

zo strany žalovanej v tomto konaní preukázaný nebol. Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalovaná vo
svojich vyjadreniach neuniesla dôkazné bremeno, jej vyjadrenia súd vyhodnotil len ako konštatovania
bez akéhokoľvek právneho základu, keď v civilnom konaní je strana súdneho konania povinná uniesť
dôkazné bremeno vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sama tvrdí.
Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočným

spôsobom, aj nad mieru rozsiahlym, preukázal svoj nárok. Súd nepovažoval za dôvodné, aby do
konania prizval súdneho znalca na výpočet provízie s poukazom na vyjadrenie odvolacieho súdu, že
provízne listy, t. j. obsah províznych listov nie je dostatočným dôkazom napriek súhlasu žalobcu s
pribratím súdneho znalca, nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala túto výšku a v súlade s
ustanoveniamiCivilnéhosporovéhoporiadkusúdnevzhliadoldôvody,prektorébybolopotrebnénariadiť

znalecké dokazovanie. Okrem toho, pokiaľ by žalovaná namietala žalovanú sumu, mohla sama predložiť
súkromný znalecký posudok v súlade s § 209 C.S.P. bez toho, aby súd znalecké dokazovanie nariadil.
Žalovaná však na to s poukazom, že nenamietala výšku žalovanej sumy, súd nepovažoval za dôvodné,
aby vo veci nariaďoval znalecké dokazovanie a zvyšoval tým trovy konania. Naopak, súd prvej inštancie
mal dostatočným spôsobom preukázaný nárok žalobcu z predložených listinných dôkazov, s poukazom

na tabuľku, ktorá je uvedená v žalobe na čísle listu 3, ako aj tabuľku podľa čísla listu 225-226, províznych
listov, výpisom z účtu, ako aj samotnými poistnými zmluvami.
Preto vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.851,69 eur,
spolu s úrokom z omeškania v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 517 odsek 2 Občianskehozákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, vo výške 9,05 % p. a. zo sumy
3.410,22 eur od 16.5.2015 do 14.8.2015 a úrok z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 3.851,69 eur
od 15.8.2015 do zaplatenia, podľa výzvy zo dňa 9.4.2015 a predžalobnej výzvy z 19.6.2015, nakoľko sa

žalovaná dostala do omeškania uplynutím 30 kalendárnych dní, keď bola vyzvaná žalobcom výzvou a
predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 3.410,22 eur a 3.851,69 eur.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom na účet žalobcu, ktorý má vedený v Tatra
banke, a.s. Bratislava, č. účtu IBAN SK71 1100 0000 0026 2300 7654, VS: 57735, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

35. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).