Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216103
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3810216103.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa G. L. B., N. L.

XX, Y., D. M., BN XXX LH, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zast. KUBINEC
& PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 17, Banská Bystrica, IČO. 36 851 574,
substitučne zastúpený AKSK, s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 proti odporcovi
Ing. W. M., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom B. č. XXX, zast. JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou, ul. Farská
č. 5, Nitra, o zaplatenie 5.147,39,- GBP s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.147,39,- GBP s 9% úrokom z omeškania ročne
od 31.12.2010 z dlžnej sumy 5.147,39,- GBP až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania 9,5% ročne z dlžnej sumy 5.147,39,- GBP za obdobie od
28.11.2006 do 22.11.2009 a o zaplatenie úrokov z omeškania 0,5% ročne z dlžnej sumy 5.147,39,- GBP
za obdobie od 23.11.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

O d p ú š ť a odporcovi poriadkovú pokutu 300,- eur, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného
súdu Prievidza č. k. 7C 8/2011-80 zo dňa 5.8.2011.

Účastníci n i e s ú p o v i n n í platiť trovy štátu.

O trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 4.11.2010, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti

odporcovi zaplatenia 5.147,39,- GBP s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 8.12.2005 s F. N.-Z., ako dlžníkom uzavrel ústnou formou zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu prenechal hotovosť 5.000,- GBP. F. N.-Z. sa zaviazal peniaze mu vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby 5 týždňov odo dňa ich poukázania na účet, t. j. od 12.12.2005. V lehote splatnosti, a ani
napriek dodatočným výzvam svoj záväzok nesplnil, preto si ako veriteľ proti nemu uplatnil nárok na súde.
Dňa 27.11.2006 vydal Worthing County Court rozhodnutie, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť mu

5.000,- GBP spolu s príslušenstvom, t. j. celkovo 5.147,39,- GBP. Dňa 23.10.2006 medzi dlžníkom, ako
predávajúcim a odporcom, ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. N., vedené podľa stavu katastra nehnuteľností na LV č.
XXXX, ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parc. č. XXX/X záhrady ovýmere 738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 853 m2, stavba č. s. XXX, označená ako rodinný
dom a postavená na pozemku parc. č. XXX/X. Správa katastra Prievidza vklad vlastníckeho práva
povolila pod číslom V XXXX/XX-VzXXX/XX dňa 26.10.2006. Návrhom zo dňa 15.1.2007 sa domáhal,

aby súd určil, že právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 23.10.2006, je voči nemu právne neúčinná.
Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 určil, že kúpna zmluva
zo dňa 23.10.2006 uzavretá medzi dlžníkom F. N.-Z., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim a odporcom
ako kupujúcim, je voči nemu (navrhovateľovi), právne neúčinná, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 19.11.2009. V zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka má

nárok požadovať uspokojenie pohľadávky z nehnuteľností, ku ktorým uvedenou kúpnou zmluvou bolo
prevedené vlastnícke právo. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca predmetné nehnuteľnosti previedol
na tretiu osobu, uplatňuje si proti nemu, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech,
alternatívne plnenie, a to peňažnú náhradu vo výške 5.147,39,- GBP, priznanú mu rozhodnutím Worthing
County Court zo dňa 27.11.2006.

Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 4Ro 232/2010-22 zo dňa 16.12.2010,
proti ktorému v zákonnej 15 dňovej lehote podal odpor odporca. Uviedol, že Okresný súd Prievidza
rozsudkom č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 určil, že kúpna zmluva zo dňa 23.10.2006 je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Na základe tohto rozsudku boli nehnuteľnosti, predajom ktorých môže
navrhovateľ svoju pohľadávku uspokojiť, spätne zapísané ako vlastníctvo jeho dlžníka.

Písomným podaním zo dňa 8.8.2011 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že návrh
berie sčasti späť, a to o zaplatenie úrokov z omeškania 9,5% ročne z dlžnej sumy 5.147,39,- GBP za
obdobie od 28.11.2006 do 22.11.2009, a o zaplatenie úrokov z omeškania 0,5% ročne z dlžnej sumy
5.147,39,- GBP za obdobie od 23.11.2009 do zaplatenia. Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p.,

súd konanie v uvedenej časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov G. Z., S. G., V. N., R.. Z. I., oboznámením
sa s písomným vyjadrením F. N.-Z., X. N.-Z., so spisom č. k. 15C 2/2009, s výpismi z LV č. XXXX,
LV č. XXXX k. ú. N., s kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.2007, zo dňa 23.10.2006, zo dňa 12.12.2008, s

fotokópiou spisov č. V XXXX/XXXX, č. V XXXX/XXXX, č. V XXX/XXXX, s vyjadrením F. - Ing. F. X.,
Ing. Y. J., Ing. Jozef Somoláni - ASTRA, ABC Real, s.r.o., Halo reality, s.r.o., RNDr. Beáta Stachová,
Maxa Reality, s.r.o., Reality Comfort, so sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 1.11.2006, s vyjadrením
Remax Techreality.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 14.3.2005 medzi B. N. a E. N., ako predávajúcimi a F. N.-Z., ako kupujúcim bola uzavretá kúpna
zmluva, predmetom ktorej bola parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2 a stavba
č. s. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX, k. ú. N.. Ako zmluvné strany sa dohodli

na kúpnej cene vo výške 900.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený
Správou katastra Prievidza pod V XXX/XXXX dňa 7.4.2005.

Dňa 14.3.2005 medzi O. N. a R. N., ako predávajúcimi a F. N.-Z., ako kupujúcim bola uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola novovytvorená parc. č. XXX/X záhrady o výmere 738 m2 a

novovytvorená parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2. F. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene
vo výške XXX.XXX,- Sk. O. vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený M. katastra B.
pod V XXX/XXXX dňa 7.4.2005.

Navrhovateľ v účastníckej výpovedi v konaní č. 15C 2/2009 (predtým č. k. 15C 6/2007) uviedol, že v

mesiaci decembri 2005 s F. N.-Z., ako dlžníkom ústnou formou uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- GBP. F. N.-Z. sa zaviazal peniaze vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby 5 týždňov, odo dňa ich poukázania na účet. V lehote splatnosti svoj záväzok
nesplnil. Opakovane ho vyzýval na úhradu dlžnej sumy, naposledy písomne listom zo dňa 18.10.2006,
ktorý mu ako dlžníkovi bol doručený dňa 21.10.2006. Následne dňa 23.10.2006 dlžník s odporcom

uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XXXX, k. ú. N..Z rozsudku Okresného súdu vo Worthing, číslo konania 6WG 03778 zo dňa 27.11.2006 vyplýva, že F.
N.-Z., ako dlžník bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi, ako veriteľovi neodkladne sumu 5.147,39,- GBP.

Dňa 23.10.2006 medzi F. N.-Z., ako predávajúcim a odporcom, ako kupujúcim bola uzavretá kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k. ú. N., zapísaným na LV č.
XXXXSprávykatastraPrievidzaakoparc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere400m2,parc.
č. XXX/X záhrady o výmere 738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 853 m2, rodinný dom č. s. XXX,
postavený na parc. č. XXX/X. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V

XXXX/XXXX dňa 26.10.2006. Podľa čl. III., bod 3.1, 3.2, 3.3 kúpna cena za odpredávané nehnuteľnosti
uvedená v čl. II., bola dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim stanovená na 710.000,- Sk s tým, že
predávajúcipotvrdil,žepripodpiseprijalodkupujúcehozálohuvovýške210.000,-Sk.Zmluvnéstranysa
dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu 500.000,- Sk okamžite po tom, ako bude kupujúci zapísaný
na LV, ako vlastník.

V kúpnej zmluve, v ktorej je ako dátum uzavretia uvedený 22.2.2006 sú ako zmluvné strany označení:
odporca ako predávajúci a X. N.-Z. ako kupujúca s tým, že pravosť ich podpisu bola osvedčená dňa
23.2.2007. Podľa čl. II. zmluvy jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k.
ú. N., zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra Prievidza, ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 400 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere

853 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX/X. Vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XXXX dňa 22.3.2007. Podľa čl. III., bod 3.1, 3.2 prvý a druhý
odsek, kúpna cena za odpredávané nehnuteľnosti uvedené v čl. II. bola dohodou medzi predávajúcim a
kupujúcim stanovená na 710.000,- Sk s tým, že kupujúca pri podpise vyplatí predávajúcemu 510.000,-
Sk, a zvyšných 200.000,- Sk do 30.4.2007. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k

predmetu kúpnej zmluvy do doby, kým kupujúca nevyplatí predávajúcemu zvyšných 200.000,- Sk.

Dňa 4.6.2007 odporca adresoval Správe katastra Prievidza podanie označené ako Žiadosť o zrušenie
záložného práva, v ktorom potvrdil, že X. N.-Z. mu vyplatila sumu 200.000,- Sk (č. l. 459).

Navrhovateľ návrhom zo dňa 15.1.2007 v konaní vedenom na tunajšom súde č. k. 15C 6/2007 domáhal
sa,abysúdurčil,žekúpnazmluvazodňa23.10.2006uzavretámedziF.N.-Z.,akodlžníkomaodporcom,
ako kupujúcim, je voči nemu právne neúčinná. Žalobný návrh bol odporcovi doručený dňa 30.3.2007.

Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 15C 6/2007-124 zo dňa 17.9.2007 návrh navrhovateľa zamietol.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu základných podmienok
úspešného odporovania právneho úkonu svojho dlžníka tak, ako to predpokladá samotná skutková
podstata odporovateľnosti, upravená v § 42a ods. 5 písm. b/ Občianskeho zákonníka, avšak súd
nemohol nechať bez povšimnutia právnu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania, a to následný
prevod nehnuteľností z osoby odporcu na tretiu osobu (sestru dlžníka). Poukázal na ustanovenie § 42b

ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že rieši situácie, keď dôjde k následnému prevodu alebo prechodu
vlastníckeho práva k veci z právneho úkonu, ktorý uskutočnil dlžník. Uviedol, že podľa tohto ustanovenia
je možné uplatniť nárok o odporovateľnosť právneho úkonu aj voči dedičom, právnym nástupcom a
tretím osobám za predpokladu, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti ich predchodcovi. Podľa názoru súdu, v prejednávanej veci si navrhovateľ mal nárok uplatniť

voči sestre dlžníka.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, že z ustanovenia
§ 42b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ sa môže rozhodnúť, či si nárok uplatní
proti osobe, s ktorou dlžník dojednal odporovateľný právny úkon alebo proti tretej osobe, na ktorú

prípadne bol „ušlý“ majetok ďalej prevedený. Postup veriteľa vychádza najmä z toho, aké dôkazy má ako
žalujúca strana k dispozícii. Uviedol, že subjektom, ktorý mal z odporovateľného úkonu, označeného v
návrhu prospech, je odporca.

Krajský súd Trenčín rozsudkom č. k. 19Co 5/2008-155 zo dňa 7.2.2008 rozsudok okresného súdu

potvrdil. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že za situácie, keď odporcovi nepatria majetkové hodnoty získané
odporovateľným právnym úkonom, navrhovateľ sa nemôže priamo domáhať nariadenia exekúcie na
vymoženie získaného plnenia, v opačnom prípade by jeho exekučný návrh musel byť zamietnutý, a žeexekučným titulom môže byť len meritórne rozhodnutie vydané na podklade § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka.

Na podnet navrhovateľa, Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti obom rozsudkom
mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2MCdo 19/2008 zo dňa 21.5.2009 rozsudok
Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 6/2007-124 zo dňa 17.9.2007 v spojení s uznesením č. k. 15C
6/2007-126 zo dňa 4.10.2007 a rozsudku Krajského súdu Trenčín č. k. 19Co 5/2008-155 zo dňa
7.2.2008 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho

súdu vyplýva, že neúčinnosť právneho úkonu sa proti veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej
vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu)
nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu, zákon
veriteľovi priznáva právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho úkonu.

Pretože právo odporovať právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,
môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť
veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až

právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovateľnosť nemožno riešiť ako
predbežnú otázku, keďže i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania.
Dovolací súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 42b ods. 4 zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať
sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom

uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho
právny dôsledok. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech k veci, ktorá bola
predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 2 a 5 Občianskeho
zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,
nemá právny význam.

Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 určil, že kúpna zmluva
zo dňa 23.10.2006 uzavretá medzi dlžníkom F. N.-Z., ako predávajúcim a odporcom, ako kupujúcim,
a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k. ú. N., zapísaným na LV č.
XXXX Správy katastra B., ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parc.

č. XXX/X záhrady o výmere 738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 853 m2, rodinný dom č. s.
XXX, postavený na parc. č. XXX/X, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2009. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že kúpna zmluva zo
dňa 23.10.2006 bola uzavretá v priamej príčinnej súvislosti s úmyslom dlžníka ukrátiť uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, že dlžník navrhovateľa nedisponoval inými majetkovými

hodnotami a predmetná kúpna zmluva mohla spôsobiť, a aj spôsobila ukrátenie uspokojenia už
judikovanejpohľadávkynavrhovateľa.Odporcaprikúpenehnuteľností,tietozískalzaneprimeranenízke
protiplnenie, pričom v konaní znaleckým posudkom Ing. Z. I. č. XX/XXXX bolo preukázané, že hodnota
nehnuteľností je niekoľkonásobne vyššia. Odporca v konaní nepreukázal, že nemohol úmysel dlžníka
poznať.

Navrhovateľ sa na určené termíny pojednávaní v predmetnej veci (č. 7C 8/2011) nedostavil, súhlasil
však, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dlžník
F. N.-Z. si svoj záväzok doteraz nesplnil. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 2/2009-205
zo dňa 28.9.2009 je právoplatný, čo spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Súd je

oprávnený v predmetnom konaní skúmať už len to, či (nie) je možné, aby sa (navrhovateľ) uspokojil
z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom, a to kúpnou zmluvou zo dňa 23.10.2006 ušiel z
majetku dlžníka. Keďže však odporca už predmetný nehnuteľný majetok nevlastní, podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka má právo uplatňovať si proti nemu peňažnú náhradu. Odporca je pritom
subjektom, ktorý mal z predmetného právneho úkonu prospech. Táto otázka bola definitívne vyriešená

v konaní č. 15C 2/2009. Za kúpnu cenu 710.000,- Sk odporca získal nehnuteľnosti v hodnote vyššej.
Poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 12.12.2008 uzavretú medzi predávajúcou X. N.-Z. a kupujúcim G.
Z. a S. G., a v tejto súvislosti na to, že v uvedenom časovom období len kúpna cena za parc. č. XXX/
X a parc. č. XXX/X predstavovala 461.390,- Sk, a že potom trhová hodnota rodinného domu č. s.XXX s nevysporiadaným pozemkom musí byť vyššia. V konaní č. 15C 2/2009 bol predložený znalecký
posudok, podľa ktorého všeobecná hodnota domu č. s. XXX a parc. č. XXX/X, k. ú. N. bola určená sumou
2.500.000,- Sk. V predmetnom konaní nie je možné argumentovať tým, že odporca kúpil nehnuteľnosti

za 710.000,- Sk a X. N.-Z. ich predal za 710.000,- Sk, a že rozdiel je 0,- eur, lebo by to bolo v rozpore
s účelom inštitútu občianskeho práva o odporovateľnosti právnych úkonov. Nehnuteľnosti, ktoré ušli z
majetku dlžníka mali a stále majú vyššiu hodnotu, ako je hodnota jeho pohľadávky.

Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že sa za ním dostavil F. N.-Z. a na predmetné nehnuteľnosti

chcel uzavrieť záložnú zmluvu, s jeho návrhom nesúhlasil. V ďalšom období uzavreli kúpnu zmluvu. Ako
zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 710.000,- Sk, ktorú sumu aj predávajúcemu zaplatil. V čase
uzavretia zmluvy rodinný dom bol v štádiu prestavby. Rozhodol sa, že nehnuteľnosti ponúkne na predaj
za rovnakú kúpnu cenu, ako ich nadobudol. Sprostredkovanie predaja zabezpečovala spoločnosť ABC
Real, s.r.o. Prievidza. O nehnuteľnosti po dobu 4 mesiacov neprejavila záujem žiadna osoba. Ponúkol
ich aj Ing. V. N., ktorý po zistení, že pred garážou je situovaný pozemok len s malou výmerou, kúpnu

zmluvu odmietol uzavrieť. X. dni pred dátumom 23.2.2007 sa za ním dostavila X. N.-Z. aj s ďalšou
osobou s tým, že o nehnuteľnosti má záujem. V tom čase vedel, že nehnuteľnosti so ziskom už nepredá,
preto navrhol kúpnu cenu 710.000,- Sk, za ktorú aj nehnuteľnosti nadobudol. Uvedená suma, podľa jeho
názoru, v čase uzavretia kúpnej zmluvy s F. N.-Z., zodpovedala ich všeobecnej hodnote. X. N.-Z. mu
kúpnu cenu zaplatila. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol za sumu 710.000,- Sk, za ktorú ich aj predal,

pretonemoholzískaťprospech.Bežnedochádzaksituáciám,žepredávajúciskupujúcimsadohodnúna
nižšej kúpnej cene nehnuteľností, než je v znaleckom posudku uvedená ich všeobecná hodnota. Suma
710.000,Sk,ktorúnavrholF.N.-Z.bolaprenehoprijateľná.ObecKľačnojeodmestaPrievidzavzdialená
25 km a od mesta Žilina 50 km. Rodinný dom č. s. XXX je situovaný na nevysporiadaných pozemkoch,
a preto je v podstate nepredajný. Na pojednávaní dňa 5.6.2015 v účastníckej výpovedi uviedol, že

v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006 sa F. N.-Z. vyjadril, že ak sa mu do troch
mesiacov podarí zabezpečiť finančné prostriedky, chcel by nehnuteľnosti získať späť do vlastníctva. V
čase začatia konania o odporovateľnosť právneho úkonu, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo už
prevedené na X. N.-Z.. Právny úkon uzatváral v dobrej viere, že ako občan Slovenskej republiky má
zaručené ústavné práva, a to kupovať a predávať veci. O začatí konania č. 15C 6/2007 vedomosť nemal.

Svedok V. N. sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či odporca mu neadresoval návrh, aby od neho kúpil
nehnuteľnosti (č. l. 421).

Z písomného vyjadrenia ABC Real, s.r.o. Prievidza (č. l. 184) vyplýva, že v čase od 15.11.2006 do

30.12.2006 zabezpečovala predaj nehnuteľností v k. ú. N., a to rodinného domu č. s. XXX, parc. č. XXX/
X za sumu 750.000,- Sk. Nehnuteľnosti sa nepredali, nebol o ne záujem.

V sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 1.11.2006 ako zmluvné strany sú označení ABC Real, s.r.o.
Prievidza a odporca. Podľa čl. II. predmetom sprostredkovania bol rodinný dom č. s. XXX, postavený na

parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, k. ú. N.. Podľa čl. III. požadovaná
minimálna cena za predaj nehnuteľností bola 750.000,- Sk. Podľa čl. V. zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú od 15.11.2006 do 31.12.2006 (č. l. 488-489).

Zúčastníckejvýpovedeodporcuvkonaníč.15C2/2009(predtýmč.k.15C6/2007)vyplýva,žeF.N.-Z.si

chcel od neho peniaze požičať, s návrhom nesúhlasil. Následne sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy. F.
N.-Z. navrhol kúpnu cenu okolo 1.000.000,- Sk, čo neakceptoval a ponúkol sumu 710.000,- Sk. Dohodli
sa, že ak do 3 mesiacov uvedený predávajúci zabezpečí finančné prostriedky, spätne na neho prevedie
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Na pojednávaní dňa 23.5.2007 v súvislosti so znaleckým posudkom
Ing. Z. uviedol, že reálne rodinný dom č. s. 420 je predajný za sumu najviac okolo 1.000.000,- Sk. V

mesiaci februári 2007 sa za ním dostavil F. N.-Z. s tým, aby nehnuteľnosti boli prevedené na jeho sestru.
Následne s ňou uzavrel kúpnu zmluvu. V účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28.9.2009 uviedol,
stavba (č. s. 420) nemá vyššiu hodnotu ako 900.000,- Sk. Nehnuteľnosť sa snažil ponúkať na predaj,
ale nebol o ňu záujem.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX . zo dňa 25.5.2006 vypracovaného Ing. Z. (č. l. 76 spisu č. k. 15C
2/2009) vyplýva, že rodinný dom č. s. XXX je situovaný na parc. č. XXX/X a na parc. č. XXX a č. 585/1,
ktoré nie sú vysporiadané. Dom, podľa kolaudačného rozhodnutia bol postavený v roku 1990. V čase
obhliadky znalca, v nehnuteľnosti bola realizovaná celková rekonštrukcia a modernizácia, vykonané boli:kompletná elektroinštalácia, vodoinštalácia, plynoinštalácia, osadené nové okná, zateplenie, izolácie,
vonkajšie a vnútorné omietky, strešná konštrukcia, strešná krytina, podlahy, obklady, ústredné kúrenie,
vnútornévybavenie,čímpodľaznalcaježivotnosťrodinnéhodomuzvýšenáaodhadnutána120rokov.V

čase obhliadky dom bol užívania schopný. Súčasťou znaleckého posudku je aj fotodokumentácia. Podľa
jeho záverov všeobecná hodnota rodinného domu č. s. XXX a parc. č. XXX/X predstavovala 2.500.000,-
Sk. Znalecký posudok bol vypracovaný pre účel zriadenia záložného práva, uzavretia záložnej zmluvy.

Z výsluchu svedka Ing. Z. I. (č. l. 423) vyplýva, že postup pri výpočte všeobecnej hodnoty rodinného

domu č. s. XXX a parc. č. XXX/X v znaleckom posudku č. XX/XXXX pre účely predaja nehnuteľností, by
bol rovnaký, ako pre účely uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva. Účel nie je rozhodujúci. To, že
rodinný dom č. s. XXX je postavený aj na nevysporiadaných pozemkoch, by sa odzrkadlilo pri reálnom
predaji,resp.prizníženomdopyte.To,čobysastalo,niejemožnéreálnevyjadriťvovšeobecnejhodnote
nehnuteľností. Odhadnúť na akej cene by sa zmluvné strany dohodli, ak by k ich predaju došlo, nie je
možné.Znaleckýposudokvypracovalvčase,keďvdomovejnehnuteľnostidošlokcelkovejrekonštrukcii

a modernizácii, a teda k zhodnoteniu domu. Realitná kancelária Remax Techreality, v ktorej pôsobí, za
obdobie 15 rokov predala len jednu nehnuteľnosť s nevysporiadaným pozemkom.

Vpísomnompodanízodňa7.8.2015(č.l.516)Ing.Z.I.zarealitnúkanceláriuRemaxTechrealityuviedol,
že ich realitná kancelária, s poukazom na technický stav dokumentovaný v znaleckom posudku č. XX/

XXXX, by predávajúcemu pri predaji parc. č. XXX/X, stavba č. s. XXX v roku 2006, resp. na prelome
rokov 2006/2007 odporučila cenu 70.000,- eur, v roku 2007 75.000,- eur, v roku 2008 80.000,- eur, a v
roku 2015 65.000,- eur. Radikálny pokles cien nehnuteľností v súvislosti s krízou sa prejavil na prelome
rokov 2008 a 2009.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2008 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú predávajúca X. N.-Z., zast.
F. N.-Z. a kupujúci G. Z. a S. G., a predmetom: parc. č. XXX/X záhrady o výmere 738 m2, parc. č.
XXX/X záhrady o výmere 853 m2, k. ú. N.. Podľa čl. III. zmluvy predávajúci predáva a kupujúci kupujú
do svojho vlastníctva nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 461.390,- Sk. Správa katastra Prievidza
vklad vlastníckeho práva povolila pod V XXXX/XXXX dňa 26.1.2009.

Z písomného vyjadrenia (č. l. 399-400) X. N.-Z. vyplýva, že v mesiaci januári 2007 požiadala brata, či
môže užívať jeho rodinný dom č. s. XXX, k. ú. N.. Reagoval vyjadrením, že nehnuteľnosť, ako investíciu
predal realitnému maklérovi. Následne sa ho opýtala, či je možné, aby nehnuteľnosti nadobudla do
vlastníctva. Za účelom tohto zistenia sa kontaktoval s p. M. (odporcom). Potom si rezervovali letenky

a odleteli na stretnutie s ním. Nehnuteľnosti chcela využiť na dovolenkové pobyty, oddychovanie, relax
počas celého roka. Kúpnu cenu navrhol odporca, zaplatila ju z vlastných úspor. Cena 710.000,- Sk je
skutočne dohodnutou cenou. V čase podpisu zmluvy o tom, že je vedené na Okresnom súde Prievidza
konanie č. 15C 6/2007, vedomosť nemala. Rodinný dom č. s. XXX využíva ona, jej rodina, priatelia,
a to pri rôznych príležitostiach. K predaju pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X sa rozhodla z

dôvodu, že nemala na nich záujem realizovať stavbu. Cena 461.390,- Sk je skutočnou cenou, ktorú jej
kupujúci zaplatili.

Z písomného podania F. N.-Z. (č. l. 500) vyplýva, že v priebehu mesiaca júna - júla 2006 kontaktoval
rôznych realitných maklérov, za účelom zistenia skutočnej hodnoty rodinného domu č. s. XXX (pozn.:

len hodnoty domu). Podľa ich vyjadrenia to bola suma asi 23.000,- eur a v prípade, ak by bol vlastníkom
pozemku pod domom, suma 43.000,- eur. Uviedol, že pritom len za kotol a radiátory zaplatil 12.000,-
eur a za dokončovacie práce pri rekonštrukcii 8.250,- eur. Rozhodol sa, že domovú nehnuteľnosť predá.
U odporcu, ktorý bol realitným maklérom zisťoval, či nehnuteľnosť kúpi. Vykonal (odporca) obhliadku
a následne uzavreli kúpnu zmluvu. V mesiaci januári 2007 sa ho sestra pýtala, či by po dobu dvoch

týždňov mohla užívať rodinný dom č. s. XXX, k. ú. N.. Reagoval vyjadrením, že ho predal. X. N.-Z. sa
zaujímala o možnosť nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva. Odpovedal, že odporca dom kúpil ako
investíciu do budúcnosti s tým, že v ňom bude bývať. Napriek tomu, na druhú polovicu januára 2007
jej dohodol stretnutie s odporcom, ktorý s predajom súhlasil. Navrhovateľ sumu 5.000,- GBP požičal
jeho (F. N.-Z.) manželke, avšak šek na uvedenú sumu bol vypísaný na jeho meno. Svoju pohľadávku

na súde si (navrhovateľ) neuplatnil.

Z výsluchu svedka G. Z. (č. l. 202) vyplýva, že predaj parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X mu a S. G.
sprostredkovala realitná kancelária M&M. Ako kupujúci si pre účely výstavby rodinného domu, po dobuniekoľkých mesiacov zabezpečovali vhodný pozemok. V roku 2008 však bol veľký problém zabezpečiť
v k. ú. N. pekný pozemok, resp. vôbec nejaký pozemok. Cena 461.390,- Sk je skutočne dohodnutou
cenou. S predávajúcou sa osobne nestretol, pri uzavretí právneho úkonu mala zástupcu.

Z výsluchu svedkyne S. G. (č. l. 204) vyplýva, že s bratom X. N.-Z., ako s jej zástupcom sa stretli v
realitnej kancelárii, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností. Dohodli sa na podmienkach uzavretia
zmluvy.

Z písomného vyjadrenia Ing. Y. J. (č. l. 128, 171, 490) vyplýva, že sprostredkovala uzavretie kúpnej
zmluvy zo dňa 31.10.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu č. s.
XXX na parc. č. XXX/X, k pozemkom parc. č. XXX záhrady o výmere 955 m2, parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 699 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2,
parc. č. XXX záhrady o výmere 185 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 754 m2, parc. č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 26 m2, k. ú. N., zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 450.000,- Sk.

Rodinný dom č. XXX bol opotrebovaný, nezodpovedal súčasným požiadavkám, vyžadoval si značné
stavebné úpravy v radovo tisícoch eur. Ďalej sprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2009,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu č. s. XXX, k pozemkom pac. č. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, hospodárskej budovy a letnej kuchyne, k. ú. N., zmluvné
strany sa dohodli na kúpnej cene 24.896,- eur. Rodinný dom č. s. XXX bol opotrebovaný, nezodpovedal

súčasným požiadavkám, vyžadoval si značné stavebné úpravy v radovo tisícoch eur. Oba domy boli
postavené v 50-tych rokoch minulého storočia. Doteraz predaj rodinného domu, ktorý by bol situovaný
na nevysporiadanom pozemku, nesprostredkovala. Z vyjadrenia AUDING - Ing. Adolf Daubner (č. l.
127, 466) vyplýva, že jeho realitná kancelária v období rokov 2006 až 2011 nesprostredkovala v k. ú.
N. predaj nehnuteľností (rodinného domu, záhrad, zastavaných plôch a nádvorí). Uviedol, že na trhu je

vo všeobecnosti o stavby sčasti postavené na nevysporiadaných pozemkoch nižší a problematickejší
záujem. Podľa vyjadrenia Ing. Jozef Somoláni - ASTRA, realitná kancelária (č. l. 136) v období rokov
2006-2007 nesprostredkoval predaj nehnuteľností v k. ú. Kľačno. Hodnota pozemkov v tejto obci v
období rokov 2006-2007 na trhu s nehnuteľnosťami sa mohla pohybovať v rozpätí 18,- eur až 20,-
eur/m2. Z vyjadrenia Realitnej kancelárie RNDr. Beáta Stachová (č. l. 468) vyplýva, že v období rokov

2006 až 2008 v lokalite Kľačno nemali v ponuke žiadnu nehnuteľnosť, vrátane rodinného domu na
nevysporiadaných pozemkoch. Záujem o takúto nehnuteľnosť u potencionálnych záujemcov je takmer
nulový. Podľa vyjadrenia Reality Comfort (č. l. 476) vo všeobecnosti klienti neprejavujú záujem o kúpu
nehnuteľností na nevysporiadaných pozemkoch.

Podľačl.66NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyEÚč.1215/2012zodňa12.12.2012oprávomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje
len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10.1.2015.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 1 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve

pre mimozmluvné záväzky (Rím II.) toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych
a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľ predmetom konania urobil nárok o zaplatenie 5.147,39,- GBP s príslušenstvom,

uplatňovanej titulom náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Rady ES č. 44/2001 (Brusel I.) je koncipovaný
tak, že všeobecné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde
má odporca bydlisko. Čl. 5 obsahuje úpravu o alternatívnej právomoci. Navrhovateľ má pritom na výber

(alternatívu) a môže sa rozhodnúť, či svoj nárok si uplatní na súdoch štátu, ktoré majú právomoc podľa
čl. 2, alebo na súdoch štátu s právomocou na základe čl. 5.

Navrhovateľ je občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Odporca má bydlisko
na území Slovenskej republiky, konkrétne v obvode Okresného súdu Prievidza, ktorý má potom
právomoc (je aj miestne príslušný) na prejednanie veci.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že exekúcia predajom nehnuteľných vecí, ktoré boli
predmetom odporovateľného právneho úkonu nie je možná, lebo už nie sú vlastníctvom odporcu, a
preto si proti nemu uplatňuje náhradu. Podľa názoru súdu, uvedené skutkové vymedzenie nasvedčuje
tomu,žeideonárokzmimozmluvnejzodpovednosti(medziúčastníkmikonaniazmluvanebolauzavretá,

pričom voči navrhovateľovi je neúčinná zmluva uzavretá medzi odporcom a dlžníkom).

Rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky sa v súčasnosti určuje na základe ustanovení nariadenia
Rím II. Z časového hľadiska sa toto nariadenie uplatní, pokiaľ udalosť spôsobujúca vznik mimozmluvnej
zodpovednosti nastala po jeho účinnosti, t. j. od 11.1.2009. Pred účinnosťou nariadenia Rím II. sa na

uvedené otázky vzťahoval zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Podľa § 15 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom nároky na náhradu
škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravuje
právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na

náhradu škody.

Právo na náhradu, ktorú si navrhovateľ žalobným návrhom uplatňuje, nepodlieha podľa práva platného
na území Slovenskej republiky - § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právnemu režimu podľa šiestej
jeho časti a nemá ani povahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Účelom zákona č. 97/1963 Zb. bolo ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom.

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v Časti I. neobsahuje úpravu o rozhodnom

práve, ktoré sa použije pri nároku, ktorý súvisí s právnym následkom z odporovateľného právneho
úkonu. Za použitia analógie práva, konkrétne ustanovenia § 15 zák. č. 97/1963 Zb. (udalosť, ktorá
mala spôsobiť vznik zodpovednosti odporcu nastala pred 11.1.2009) však je možné vyvodiť, že nárok
uplatnený navrhovateľom sa spravuje právom Slovenskej republiky, kde došlo ku skutočnosti, ktorá
zakladá nárok na uplatnenú náhradu.

Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môže tento na súde napadnúť žalobným návrhom. Prostredníctvom
odporovateľnosti sa teda poskytuje ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k
zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka mohla byť z

majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom,
že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť. Táto
neúčinnosťnemávšeobecnúpovahu,alepôsobíibavovzťahukukrátenémuveriteľovi,pričomvovzťahu
k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované (relatívna neúčinnosť). Relatívne
neúčinný právny úkon, ako taký je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky spojené s platným

právnym úkonom, pričom iba vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá nadobudla od dlžníka
majetok odporovateľným právnym úkonom sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu
vôbec nedošlo.Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2009 určil, že kúpna zmluva zo dňa 23.10.2006 uzavretá
medzi dlžníkom F. N.-Z., ako predávajúcim a odporcom, ako kupujúcim, a predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k. ú. N., zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra Prievidza,
ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere
738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 853 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX/
X, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že predmetný právny úkon bol
uzavretý v priamej príčinnej súvislosti s úmyslom dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

navrhovateľa, že odporca predmet kúpy získal za neprimerane nízke protiplnenie. Súčasne konštatoval,
že dlžník napadnutou kúpnou zmluvou prevzal na seba záväzok bez primeraného protiplnenia (dohoda
o kúpnej cene) za existencie úmyslu neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi.

Pre súdy a iné štátne orgány je výrok rozhodnutia súdu záväzný len pokiaľ ide o otázku, ako bolo
rozhodnuté medzi účastníkmi konania. Ak prejednávaná vec skutkovo a právne súvisí s vecou, ktorá

už bola právoplatne medzi účastníkmi konania rozhodnutá, nemôže si súd predbežne posúdiť takto
rozhodnutú vec inak, pretože výrok tohto právoplatného rozsudku je preň záväzný.

V konaní č. k. 15C 2/2009 súd skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia na strane navrhovateľa
na uplatnenie odporovateľnosti, či sú splnené podmienky odporovateľnosti, spôsob jej uplatnenia, či

odporca je pasívne legitimovaným subjektom.

Odporca v predmetnom konaní (č. 7C 8/2011) namietal, že by v súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo
boli splnené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006.

Pre súd v konaní č. 7C 8/2011 výrok rozsudku č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 pokiaľ ide o
otázku, ako bolo vo veci medzi účastníkmi konania rozhodnuté, je záväzný. Takto rozhodnutú vec si už
nemôže inak predbežne posúdiť.

F. N.-Z. v podaní č. l. 500 uviedol (správa v písomnej jazykovej forme), že navrhovateľ sumu 5.000,-

GBP požičal jeho manželke, avšak šek na túto čiastku vypísal na jeho (F. N.-Z.) meno, pričom
zaplatenia pohľadávky v súdnom konaní sa návrhom nedomáhal. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že v kontexte s výrokom rozsudku zo dňa 28.9.2009 mal Okresný súd Prievidza v konaní č. 15C
2/2009 existenciu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa preukázanú, a to rozsudkom Okresného súdu vo
Worthing, číslo 6WG 03778 zo dňa 27.11.2006, podľa ktorého F. N.-Z., ako dlžník bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi, ako veriteľovi neodkladne sumu 5.147,39,- GBP.

Na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 bolo možné
viesť exekúciu priamo proti odporcovi (v prípade, ak by uzavretou kúpnou zmluvou vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nepreviedol na X. N.-Z.). Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, by sa ale mohol

uspokojiťlenzpredmetuodporovateľnéhoprávnehoúkonu,akotoustanovuje§42bods.4Občianskeho
zákonníka, pred bodkočiarkou. Podľa názoru súdu, pre záver o zákonnom prechode práva na celý
majetok odporcu v súvislosti s odporovateľnosťou právneho úkonu, nie je žiaden zákonný podklad.
Právne účinky rozsudku, ktorým bola určená odporovateľnosť právneho úkonu sa buď viažu na
hmotný predmet tohto úkonu (určovacie rozhodnutia totiž nie sú spôsobilými exekučnými titulmi) ak

ten, čo z odporovateľnosti prospech získal, je jeho vlastníkom alebo sa neviažu na hmotný predmet
odporovateľného právneho úkonu ak ten, čo z odporovateľného právneho úkonu získal prospech, už
nie je vlastníkom hmotného predmetu.

Ustanovenie § 42b Občianskeho zákonníka je potrebné chápať a vykladať nielen tak, aké sú právne

účinky úspešného odporovania právneho úkonu, ale aj so zreteľom na procesnú väzbu uvedeného
inštitútu, a to akým spôsobom formulovať následný žalobný návrh, aby mu bolo vyhovené s poukazom
na to, že osoba, ktorá získala prospech z odporovateľného právneho úkonu, už nie je vlastníkom jeho
predmetu.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009 bolo teda rozhodnuté
len o prechode procesnej legitimácie v exekučnom konaní na odporcu.Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom
znamená akúkoľvek majetkovú výhodu, a to bez ohľadu na to, či táto výhoda bola dosiahnutá na

základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu. Veriteľ musí žalovať osobu, ktorá priamo
dojednala odporovateľný právny úkon s dlžníkom, hoci sa prevedený majetok u neho už nenachádza.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 7/2012 v súdnom konaní nie je možné
domáhať sa vyhlásenia úkonu za neúčinný aj vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech
druhého (prípadne aj ďalšieho) nadobúdateľa. Zákon však pripúšťa rozšírenie pasívnej legitimácie na

osoby, ktoré sa priamo nezúčastnili dojednania odporovateľného právneho úkonu. Žalovanými teda
môžu byť aj osoby (§ 42b ods. 3 vety za bodkočiarkou), ktoré v rámci reťazenia zmluvných prevodov
nadobudli majetok dlžníka. Žaloba týkajúca sa neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu voči tretím
osobám, by však bola úspešná iba vtedy, ak by navrhovateľ preukázal ich vedomosť o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich právnemu predchodcovi. Čím je však viac
reťazujúcich sa prevodov, tým viac sa oslabuje dôkazná pozícia navrhovateľa.

Navrhovateľ v priebehu konania č. 15C 2/2009 nenavrhol, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší
účastník na strane odporcu, a to X. N.-Z., ako tretia osoba, ktorá v poradí bola druhým nadobúdateľom
majetku dlžníka a ani G. Z. a S. G. ako ďalšie tretie osoby, ktoré boli v poradí tretím nadobúdateľom
časti majetku (u parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k. ú. N.), a to zrejme vychádzajúc zo svojej oslabenej

dôkaznej pozície, či tieto tretie osoby vedeli o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho
úkonu proti odporcovi, ako ich predchodcovi. Uvedené zistenie však bez ďalšieho nemôže mať za
následok vyvodenie záveru, že odporca nie je pasívne legitimovaným subjektom podľa § 42b ods. 4,
veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a X. N.-Z. a z kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. N.-Z. a G.
Z. a S. G. vyplýva (s poukazom na dátum o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti), že k
následnému prevodu predmetu odporovateľného právneho úkonu došlo po podaní odporovacej žaloby.

Súd pred posúdením nároku navrhovateľa, uplatneného podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka

(vetazabodkočiarkou)riešilotázku, čiprevodompredmetuodporovateľnéhoprávnehoúkonupopodaní
odporovacej žaloby na X. N.-Z., odporca konal v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby,
a či jeho právny úkon sa preto považuje za neplatný, a či prevádzaný majetok sa tak „vrátil“ k nemu, a
či potom právo na peňažnú náhradu podľa § 42b ods. 4, je bezpredmetné.

Navrhovateľ návrh o odporovateľnosť právneho úkonu vo veci č. k. 15C 6/2007 (neskôr č. k. 15C
2/2009) podal dňa 15.1.2007. Vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy, na ktorej pravosť podpisov bola
osvedčená dňa 23.2.2007, bol rozhodnutím Správy katastra Prievidza povolený pod V 908/2007 zo dňa
22.3.2007. Žalobný návrh bol odporcovi doručený až dňa 30.3.2007 (č. l. 31 p.v. spisu č. k. 15C 2/2009).

V účastníckej výpovedi v konaní č. 15C 2/2009 (predtým č. 15C 6/2007), a aj v predmetnom
súdnom konaní, konkrétne na pojednávaní dňa 5.6.2015 odporca tvrdil, že s F. N.-. sa dohodli, že
ak do 3 mesiacov si zabezpečí finančné prostriedky, spätne na neho prevedie vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Z písomného vyjadrenia ABC Real, s.r.o. a zo sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa
1.11.2006 však vyplýva, že 3 mesiace nečakal, ale nehnuteľnosti ponúkal na predaj už 7 dní po uzavretí

kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006. Uvedené zistenia potom nasvedčujú tomu, že s F. v súvislosti s
uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006 sa nedohodli na plynutí 3 mesačnej lehoty, počas ktorej
uvedený predávajúci mal možnosť si zabezpečiť finančné prostriedky, aby následne spätne na neho
previedol (odporca) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za rozhodujúce pri posudzovaní otázky, či pri
uzavretízmluvysX.N.-Z.odporcakonalvzjavnomúmyslezmariťdosiahnutieúčeluodporovacejžaloby,

súd považoval to, či v čase tohto ďalšieho prevodu majetku (nehnuteľností) získaného odporovateľným
právnym úkonom vedel o existencii žaloby, ktorá na súd došla dňa 15.1.2007. Výsledky vykonaného
dokazovania vo veci sú podkladom pre vyvodenie záveru, že o tom nevedel, pretože žalobný návrh mu
bol doručený dňa 30.3.2007, nehnuteľnosti na predaj pritom ponúkal už pred začatím konania č. 15C
6/2007, a navrhovateľ pred jeho začatím mu nezasielal predsporovú výzvu, v ktorej by ho upozorňoval

na to, že právny úkon zo dňa 23.10.2006 považuje za odporovateľný. Tiež z písomného vyjadrenia X.
N.-Z. vyplýva, že o konaní č. 15C 6/2007 (neskôr č. 15C 2/2009), teda ani o jeho začatí vedomosť
nemala. Kúpna zmluva, na ktorej pravosť podpisov jej účastníkov bola osvedčená dňa 23.2.2007 je priuvedenom posudzovaní platným právnym úkonom, na základe ktorého vlastnícke právo k prevádzaným
nehnuteľnostiam nadobudla kupujúca X. N.-Z..

Podľa názoru súdu, teda pre záver o neplatnosti ďalšieho prevodu odporovateľne získaného majetku
v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu, bez ďalšieho nepostačuje len zistenie dátumu
jeho začatia, ale je potrebné skúmať i to, či účastníci tohto následného právneho úkonu o existencii
odporovacej žaloby vedeli. „Automatický“ záver o neplatnosti právneho úkonu by výrazne zasiahol do
právnej istoty osôb, ktoré konali podľa práva.

X. N.-Z. účastníkom predchádzajúceho súdneho konania, ako tretia osoba (§ 42b ods. 3, vety za
bodkočiarkou), nebola. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2008 vlastnícke právo k parc. č. XXX/X, parc.
č. XXX/X, k. ú. N. previedla na G. Z. a S. G.. Účastníci tejto zmluvy tiež nekonali v úmysle zmariť
dosiahnutie účelu odporovacej žaloby, o konaní č. 15C 6/2007 (neskôr 15C 2/2009) nemali vedomosť.
Pri uvedenom posudzovaní, kúpna zmluva zo dňa 12.12.2008 je platným právnym úkonom, na základe

ktorého vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nadobudli G. Z. a S. G..

Pod slovným spojením uvedeným § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou „ak to nie je
dobre možné“, treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na

náhradu v peniazoch (porovnaj R 110/1998, s. 443 Občianskeho zákonníka JUDr. Imrich Fekete, CSc.,
Veľký Komentár I. zväzok). Navrhovateľ v konaní č. 15C 2/2009 bol úspešný a osobou, ktorá mala z
odporovateľného právneho úkonu prospech bol odporca (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 42b ods. 4, vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka vymedzuje nielen osobu, ktorej

je možné uložiť povinnosť poskytnúť veriteľovi náhradu, súčasne - ako to vyplýva z jeho znenia - aj
vyjadruje, akú náhradu má veriteľovi (na úhradu jeho vymáhateľnej pohľadávky) poskytnúť, ak to nie
je dobre možné z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, a to náhradu vo výške prospechu vzniknutého u
osoby povinnej z odporovateľného právneho úkonu, teda prospech vo výške, ktorá vyjadruje o čo sa (v
peniazoch) povinnej osobe v príčinnej súvislosti s odporovateľným právnym úkonom zvýšil jej majetok.

Pri skúmaní jedného z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu a to, či odporca z neho získal
prospech, súd pri rozhodovaní vo veci č. 15C 2/2009 vychádzal zo znaleckého posudku č. 84/2006.

V znaleckom posudku č. 84/2006 (pre účely konania posudzovaný ako listinný dôkaz) znalec ustálil

metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu parc. č. XXX/X a rodinného domu č. s. XXX, k.
ú. N. sumou 2.500.000,- Sk, pričom parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k. ú. N. neboli predmetom
oceňovania. Je potrebné uviesť, že podľa definície (porovnaj bulletin slovenskej advokácie č. 6/2008)
všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste
a čase, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď

kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. V písomnom podaní zo dňa 7.8.2015 Ing. Z. I. za
Remax Techreality uviedol, že ich realitná kancelária, s poukazom na technický stav dokumentovaný
v znaleckom posudku č. 84/2006, by doporučila na prelome rokov 2006/2007 za parc. č. XXX/X, za
stavbu č. s. XXX cenu 70.000,- eur, v roku 2007 75.000,- eur, a v roku 2008 80.000,- eur, pričom

radikálny pokles cien nehnuteľností v súvislosti s krízou sa prejavil až na prelome rokov 2008 a 2009.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dom č. s. 420 je situovaný aj na parc. č. 584 a na
parc. č. XXX/X, vlastnícke právo ku ktorým nie je vysporiadané. Podľa realitnej kancelárie AUDING
- Ing. Adolf Daubner, realitnej kancelárie RNDr. Beáta Stachová a Reality Comfort, predaj rodinného
domu na nevysporiadanom pozemku je problematický, resp. u potencionálnych kupujúcich je záujem

nízky až nulový. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť záver, že by odporca z odporovateľného
právneho úkonu, prospech nemal. Znalecký posudok č. 84/2006 síce namietal, avšak v konaní č.
15C 6/2007 (neskôr č. 15C 2/2009) sám ako účastník, ktorý mal vedomosť o situácii na trhu s
nehnuteľnosťami (prevádzkoval realitnú kanceláriu) uviedol, že dom je reálne predajný za sumu najviac
okolo 900.000,- Sk, resp. 1.000.000,- Sk. Súd pritom poukazuje na to, že F. len za stavbu č. s. XXX .

a parc. č. XXX/X titulom dohodnutej kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 14.3.2005 zaplatil 900.000,- Sk,
pričom v ďalšom období v rodinnom dome bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia:
kompletná elektroinštalácia, vodoinštalácia, plynoinštalácia, osadené nové okná, zateplenie, izolácie,
vonkajšie a vnútorné omietky, strešná konštrukcia, krytina, podlahy, obklady, ústredné kúrenie (porovnajaj fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou posudku), čím došlo k zhodnoteniu stavby, ktorej vek pritom bol
len 16 rokov, a zastavaná plocha 104,63 m2. Dispozičné riešenie bolo nasledovné: suterén (1.PP) -
garáž, kotolňa, skladové priestory, schodisko, prízemie (1.NP) - 2 krát izba, špajza, kúpeľňa s toaletou,

kuchyňa, chodba, schodisko, balkón, podkrovie (1.PP) - 3 krát izba, kúpeľňa s toaletou, chodba a balkón.
Rodinný dom č. s. XXX pritom nie je možné porovnať s rodinným domom č. s. XXX a č. s. XXX, predaj
ktorých sprostredkovala realitná kancelária Ing. Y. J.. Z písomného podania F. N.-Z. vyplýva, že len
za kotol a radiátory pri rekonštrukcii zaplatil 12.000,- eur a za dokončovacie práce 8.250,- eur. O
kúpu rodinných domov, situovaných na nevysporiadaných pozemkoch síce je a bol u potencionálnych

záujemcov nízky záujem, resp. žiadny, avšak pokiaľ ide o domovú nehnuteľnosť č. s. 420 F. N.-Z. o ňu
záujem prejavil, a neskôr aj jeho sestra. Odporca odporovateľným právnym úkonom pritom nadobudol
aj parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, v katastri nehnuteľností evidované ako záhrady, ktoré následne
tiež previedol do vlastníctva X. N.-Z.. Zo svedeckej výpovede G. Z. vyplýva, že v obci N. bol problém
nadobudnúť do vlastníctva pekný, resp. vôbec nejaký pozemok, čo znamená, že dopyt nad ponukou
(u pozemkov) prevažoval. V kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2008 sa jej zmluvné strany dohodli na cene

461.390,- Sk (čo je 64,98% zo sumy 710.000,- Sk, za ktorú všetky predmetné nehnuteľnosti nadobudol
odporca).

Vpríčinnejsúvislostisodporovateľnýmprávnymúkonomzodňa23.10.2006odporcovivznikolprospech,
ktorý spočíva v tom, že sa zvýšil jeho majetok o hodnotu rodinného domu č. s. XXX, parc. č. XXX/X, parc.

č. XXX/X, parc. č. XXX/X, k. ú. N.. Za kúpnu cenu 710.000,- Sk získal nehnuteľnosti vo vyššej hodnote,
než je táto suma, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že následná nadobúdateľka X. N.-Z. len pozemky parc.
č. XXX/X a parc. č. XXX/X predala za 461.390,- Sk. Je jednoznačne zrejmé, že potom hodnota stavby
č. s. XXX a pozemku parc. č. XXX/X musela byť vyššia ako je rozdiel medzi sumou 710.000,- Sk a
sumou 461.390,- Sk (248.610,- Sk) a tiež, že bola vyššia ako je cena 461.390,- Sk za dva pozemky, a to

najmä vzhľadom na rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciu rodinného domu, ku ktorej došlo po dátume
4.3.2005 (dátum uzavretia kúpnej zmluvy medzi F. N.-Z. a B. N. a E. N.). Odporca za nehnuteľnosti
zaplatil 710.000,- Sk a pre rozhodnutie súdu vo veci je podstatné, či jeho majetok v príčinnej súvislosti
s odporovateľným právnym úkonom, sa po jej zaplatení zvýšil ešte o 5.147,39,- GBP (5.932,91 eur - č.
l. 4), t. j. či nadobudnuté nehnuteľnosti (stavba a tri pozemky) mali hodnotu minimálne 29.500,59 eur

(23.567,68 eur (710.000,- Sk) plus 5.932,91 eur (5.147,39,- GBP)), t j. 888.734,77 Sk. Podľa vyjadrenia
F. N.-Z. v jeho písomnom podaní, podľa realitných maklérov v období pred uzavretím kúpnej zmluvy zo
dňa 23.10.2006, len hodnota rodinného domu (pravdepodobne ako odporúčaná) predstavovala okolo
23.000,- eur, a podľa výpovede odporcu z konania č. 15C 2/2009 okolo 900.000,- Sk, resp. 1.000.000,-
Sk. Ak to už bolo opakovane uvedené, po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva (po 14.3.2005) F.

N.-Z. len za kotol a radiátory zaplatil 12.000,- eur a za dokončovacie práce pri rekonštrukcii 8.250,- eur.
Pri tomto posudzovaní, všeobecná hodnota (všeobecná je najpravdepodobnejšia hodnota, za ktorú sa
pravdepodobne nehnuteľnosť predá) za rodinný dom č. s. XXX a za pozemok parc. č. XXX/X by musela
byť vyššia ako je suma 427.344,77 Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 461.390,- Sk (ktorú s
poukazom na následný predaj zaplatili G. Z. a S. G. predávajúcej X. N.-Z. za parc. č. XXX/X a parc.

č. XXX/X, a ktorú je tak možné považovať i za všeobecnú hodnotu) a sumou 888.734,77 Sk (710.000,-
Sk plus 5.147,39,- GBP). Suma 427.344,77 Sk je pritom stále suma nižšia, než ktorú zaplatil F. Kirkby-
Z. za kotol a radiátory a dokončovacie práce: 12.000,- eur plus 8.250,- eur, čo je celkovo 610.051,50
Sk. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou posudku č. XX/XXXX aj skutočne vyplýva, že išlo z hľadiska
finančného o nákladnú modernizáciu, rekonštrukciu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia dospel súd k záveru, že návrh o zaplatenie 5.147,39,
GBP je opodstatnený, preto mu vyhovel.

Navrhovateľ predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí návrhu) urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z

omeškania 9% ročne zo sumy 5.147,39,- GBP od 23.11.2009 (dátum právoplatnosti rozsudku z konania
č. 15C 2/2009) do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh riadne a včas nesplní. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu záväzkov,
a to čo do oprávnení veriteľa a povinností dlžníka, lebo veriteľovi vznikajú nové práva a zvyšujú sa

a sprísňujú povinnosti dlžníka. Pri peňažných dlhoch môže veriteľ okrem plnenia požadovať úroky z
omeškania, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania. Úroky z omeškania
súvisia výlučne s peňažnými záväzkami. Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy,
ktoré vznikli, či už na základe zmluvy alebo na základe zákona.

Procesným dokazovaním súd zabezpečoval podklady pre záver o tom, či odporca sa dostal do

omeškania so zaplatením sumy 5.147,39,- GBP. Čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ani
ustanovený právnymi predpismi, ani určený v rozhodnutí. Odporca bol povinný navrhovateľovi sumu
5.147,39,- GBP zaplatiť prvý deň po tom, čo ho požiadal o splnenie. Navrhovateľ nepreukázal, že by
pred podaním návrhu vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy. Preto za kvalifikovanú výzvu je
potrebné považovať doručenie žalobného návrhu, t. j. dátum 30.12.2010. Omeškanie sa potom začalo

dňa 31.12.2010, ku ktorému dátumu úroky z omeškania predstavovali 9% ročne. Pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval úroky z omeškania aj od 23.11.2009 do 30.12.2010, súd v prevyšujúcej časti návrh ako
neopodstatnený zamietol.

V prípade, ak odporca zaplatil navrhovateľovi priznanú sumu s príslušenstvom, má následne možnosť

s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka sa domáhať jej zaplatenia od F. N.-Z..

Súd rozhodol, že účastníci nie sú povinní platiť trovy štátu, lebo tieto vznikli v súvislosti s právom
navrhovateľa, X. N.-Z. a F. konať vo svojom materskom jazyku (§ 18 O.s.p.).

Súd odporcovi odpustil poriadkovú pokutu 300,- eur, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 7C 8/2011-80 zo dňa 5.8.2011, lebo to odôvodňuje jeho následné správanie, keď ďalších
určených termínov pojednávaní sa už riadne a v čas zúčastnil.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods.

3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.